Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716208381
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716208381.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana vo veci starostlivosti súdu o mal. I. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom F. práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad,
dieťa rodičov O. I., nar. XX.XX.F., trv. bytom M., Na letisko XXXX/XX a U. I., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom
M., Na letisko XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu

Poprad č.k. 15P/239/2016-42 zo dňa 25.04.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a IV.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania, argumentácia účastníkov konania

1. Predmetom konania je zmena rozhodnutia Okresného súdu Poprad č.k. 15P/406/2012-38 zo dňa
24.04.2013, pokiaľ ním bolo rozhodnuté o výživnom na mal. I. a to zvýšenie výživného zo strany otca.
Matka navrhla zvýšiť výživné na maloleté dieťa tvrdiac, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane

maloletého dieťaťa, naposledy bolo výživné určené v roku 2012. Maloletá sa stala žiačkou základnej
školy poukazujúc na odôvodnené potreby mal. I. súvisiace s jej výživou.

2. Otec vo svojej vo svojej procesnej obrane uvádzal, že so zvýšením výživného nesúhlasí. Poukazoval
na to, že výživné platí aj pre maloletú staršiu dcéru vo výške 110,- Eur, nedošlo k vyrovnaniu
bezpodielového spoluvlastníctva rodičov.( ďalej len „BSM“)

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Poprad rozsudkom č.k 15P/239/2016-42 zo dňa 25. apríla 2017 rozhodol tak, že: „I.
Mení sa rozsudok Okresného súdu Poprad č.k. 15P/406/2012-38 zo dňa 24.04.2013, pokiaľ ním bolo
rozhodnuté o výživnom na mal. I. tak, že toto výživné sa zo strany otca zvyšuje zo sumy 90 eur mesačne
na sumu 110,- Eur mesačne počnúc dňom 01.09.2016, ktoré výživné je splatné vždy do 15-teho dňa

toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. II. Zaostalé výživné od 01.09.2016 do 30.04.2017 v sume
13,- Eur je otec povinný uhradiť v 20-eurových mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod
stratou výhody splátok. III. V prevyšujúcej časti súd zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania“.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že rozsudkom

OkresnéhosúduPopradč.k.15P/406/2012-38zodňa14.04.2013bolaschválenárodičovskádohoda,na
základe ktorej boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu
mal. X. sumou 110,- Eur a na výživu mal. I. sumou 90,- Eur mesačne. V čase predchádzajúceho konaniamatka pracovala ako zdravotná sestra s príjmom 500,- Eur mesačne, otec bol SZČO so zárobkom 900,-
Eur v hrubom, mal. I. navštevovala MŠ.

5. V súčasnosti mal. I. od 01.09.2016 navštevuje 1.ročník ZŠ. Na strane dieťaťa sa zmenil charakter
potrieb, zvýšili sa výdavky na zakúpenie školských potrieb, pomôcok, dieťa navštevuje krúžky, za ktoré
matka hradí cca 50 eur polročne. Dieťa je zdravé, zvýšené výdaje naň nie sú. Podľa opisu mzdového
listu matka dosahuje priemerný mesačný zárobok do 700,- Eur. Otec je živnostník, za r.2016 základ
dane činil 2.995,- Eur.

6. Prijal právny záver, že od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo dohodnuté rodičmi možno mať
za dôvodné splnenie podmienok pre zmenu výživného zo strany otca. Výživné zvýšil od 01.09.2016 do
budúcna.

7. Poukázal na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného nesporového poriadku.

Obsah odvolania otca a vyjadrení k odvolaniu

9. Proti rozsudku podal odvolanie otec. Podľa jeho názoru súd neprihliadol na plnenie výživného pre
druhú dcéru X. vo výške 110,- Eur, pri určovaní výživného sa dohodol s matkou vo viere, že sa dohodnú
aj na vyporiadaní. Neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podstatnú zmenu pomerov, ktorá
by ich BSM čo sa nestalo. Matka býva v byte, ktorý nie je vysporiadaný, on platí na nájom bytu 320,-
Eur a býva v podnájme. Navrhol zrušiť rozsudok a ponechať výživné vo výške 90,- Eur.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako
vecne správny.

11. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ( s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu
matky v prevyšujúcej časti ) je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho

potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)
s výnimkou zamietnutia návrhu matky v prevyšujúcej časti. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

13. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neprihliadol na platenie výživného pre

maloletú dcéru staršiu Annamáriu vo výške 110,- Eur, k tomu že doposiaľ nedošlo k vyrovnaniu BSM
rodičov.

14. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine a ustanovenie

§ 121 zákona č. 161/ 2015 Z.z Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Vychádzajúc
z ustanovenia § 121 CMP je možná zmenu rozsudku o výžive ak sa zmenili pomery, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je
upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci

výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.15. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak

sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

16. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou
ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú

subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

17. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre

určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o
výživnom. Správne a citlivo súd pristúpil k porovnávaniu pomerov a vyhodnotil relevantnosť zmeny
preukázaných nových pomerov. Pristúpil k vykonaniu potrebných zistení ohľadne pomerov v čase
pôvodného rozhodnutia súdu, ktorým bola schválená uzavretá rodičovská dohoda a teda zisťoval

minulý stav.

18. Otec v podanom odvolaní namieta, že súd dospel k nesprávnemu záveru o výške výživného. Súd
prvej inštancie zohľadnil pri určovaní výšky výživného pre maloletú I. aj plnenie otca vo výške 110,-
Eur na staršiu dcéru. Vo vzťahu k námietke o nevyporiadaní BSM rodičov je potrebné poznamenať,

že vyporiadanie resp. nevyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v dôsledku ktorého
majetok tvoriaci BSM nie vyrovnaný, jeden z rodičov užíva tento majetok vo väčšom rozsahu, prípadne
spláca spoločné dlhy nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa, pretože záujem maloletého dieťaťa má
vždy prednosť pred vyporiadaním majetkových pomerov manželmi, resp, rodičmi.

19. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a poukazuje na fakt, že k inštitútu
výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazalnému právu dieťaťa, na ktorom sa majú
podieľaťobajarodičia.Nespornýmjefakt,žesnarastajúcimvekomrastomavývojommaloletéhodieťaťa
narastajú aj výdavky na neho.

20. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať.
Samozrejme s prihliadnutím na predpoklady na strane rodičov. Rozsah a charakter potrieb mal. detí bol
matkou tvrdený a preukázaný. Výdaje na mal. I. zodpovedajú jeho veku a potrebám ktoré prináša

súčasná doba. Súd starostlivosti o maloleté deti správne vyhodnotil oprávnenosť a odôvodnenosť
potrieb v čase rozhodovania a priznal im správnu relevantnosť pri posudzovaní kritérií rozhodných
pre zmenu výživného. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k
dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí
bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby

a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť.
Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú
možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu
viac. V tejto súvislosti ešte prichodí poznamenať, že pri skúmaní oprávnených potrieb maloletého
dieťaťa je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale

aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je
uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný
vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným
potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťourodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu
a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo
rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a

výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok
materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o
materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej
povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou
súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek,

vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb,
náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletých detí.

21. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej
povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v
spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov

podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR.
Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení je zvyšovať plynule
mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič
zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na

uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča, alebo potreby iné.

22. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Súd správne prihliadol na to, že matka sa osobne o maloletú stará, zabezpečuje

bývanie, stará sa o spoločnú domácnosť. Pretože plnením výživného je aj osobná starostlivosť,
poskytovanie bývania. Maloleté dieťa je ešte vo veku, ktorý vyžaduje ešte podiel osobnej starostlivosti
matky, na čo sa musí prihliadnuť v rámci plnenia vyživovacej povinnosti zo strany matky. Matka teda
svoju vyživovaciu povinnosť plní aj formou osobnej starostlivosti.

23. Správny bol postup súdu prvej inštancie pokiaľ považoval zmenu pomerov za relevantnú, vzhľadom
na zistený skutočný stav. Prijatý právny záver o preukázateľnej zmene pomerov, ktorá spôsobuje zmenu
rozsahu vyživovacej povinnosti je správny.

24. Odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd

napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu v
prevyšujúcej časti.

25. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 a § 57
zákona č. 161/ 2015 Z. z Civilný mimosporový poriadok , podľa ktorého sa o trovách konania rozhoduje

len na návrh. Návrh zo strany účastníkov konania na priznanie trov konania nebol podaný. Žiadnemu z
účastníkov tak nepriznal odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).