Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/125/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114224556
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3114224556.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v právnej veci bez návrhu začatého konania o
určenie výšky náhrady výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora JUDr. Jána Súkeníka so sídlom
kancelárie Stred 60/55, Považská Bystrica, značka správcu S258 zaniknutej obchodnej spoločnosti L
& J LUSIK spol. s r.o. so sídlom Šmidkeho 490/6, 022 01 Púchov, Slovenská republika, IČO: 30 225

663, vymazanej
z obchodného registra dňom 03.01.2003, za účasti veriteľov Sociálna poisťovňa so sídlom
29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, Kukučínova 208/23,
Považská Bystrica a Trelleborg Bohemia, a.s. (pôvodne obchodným menom RUBENA a.s.) so sídlom
Akademika Bedrny 531/8a, Věkoše, 50003 Hradec Králové,
IČO: 000 12 131, Česká republika, o odvolaní likvidátora proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k.

38CbR/117/2014-307 zo dňa 26. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p o t v r d z u j euznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku, ktorým
bola likvidátorovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi za výkon funkcie likvidátora v dodatočnej likvidácii zaniknutej
obchodnej spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o. určená náhrada výdavkov vo výške 1.593,82 Eur.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením vydaným v čase platnosti a účinnosti O.s.p. rozhodol tak,
že likvidátorovi JUDr. Jánovi Súkeníkovi so sídlom kancelárie Stred 60/55, Považská Bystrica, značka
správcu S258 sa za výkon funkcie likvidátora v dodatočnej likvidácii zaniknutej obchodnej spoločnosti
L & J LUSIK spol. s r.o. so sídlom Šmidkeho 490/6, 022 01 Púchov, Slovenská republika, IČO 30 225
663, určil odmena vo výške

12.453,31 Eur a náhrada výdavkov vo výške 1.593,82 Eur, a že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že JUDr. Ján Súkeník ako súdom
ustanovený likvidátor zaniknutej spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o., so sídlom Šmidkeho 490/6, 022
01 Púchov, Slovenská republika, IČO: 30 225 663 si uplatnil právo na odmenu a náhradu výdavkov za
výkon funkcie likvidátora. Odmenu si uplatnil vo výške 12.453,28 Eur vrátane 20 % DPH v zmysle vyhl.
č. 526/2004 Z.z. a náhradu výdavkov požadoval vo výške 7.593,82 Eur. Výdavky, ktorých náhrady sa

likvidátor domáhal, podľa ním predložených dokladov mali pozostávať zo sumy 1.195,20 Eur vyplatenej
za znalecký posudok č. 73/2011, zo sumy 66 Eur-kolky za návrh na vklad vlastníckeho práva do KN, zo
sumy 22,46 Eur - poplatok za overovanie podpisov na kúpnej zmluve, z poštovného počas dodatočnej
likvidácie vo výške 39 Eur, z vkladu 20 Eur v V., a.s. pri založení účtu likvidátora v dodatočnej likvidácii, zo
sumy 20 Eur za zverejnenie podmienok ponukového konania v OV, zo sumy 134,40 Eur za zverejnenie
podmienok ponukového konania

v regionálnom periodiku C. noviny D. G., zo sumy 1,60 Eur za overenie listiny-zrušenie exekučného
príkazu predajom nehnuteľností JUDr. Máriou Krasňanovou, súdnou exekútorkou, zo sumy 62,91 Eur- cestovné likvidátora za obdobie dodatočnej likvidácie, zo sumy 5.000 Eur + 20 % DPH, t.j. 6.000 Eur
- za vedenie účtovnej agendy zaniknutej spoločnosti počas dodatočnej likvidácie a zo sumy 32,25 Eur
ako rezervy na úhradu budúcich výdavkov na poštovné a na náklady budúcich období v súvislosti

s poplatkom za vedenie účtu, poplatkami za zrealizovanie príkazov na úhradu, poplatkom za zrušenie
účtu za obdobie 9-11/2015. Zo zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 uzavretej likvidátorom so spoločnosťou
J., s.r.o., so sídlom G. A. XX, J. J.,
IČO 36 044 725 (čl. 95-97) vyplynulo, že predmetom zmluvy bolo vedenie účtovnej evidencie pre
objednávateľa, a to konkrétne kontrola účtovných dokladov (majetku, pohľadávok, cash-flow), vedenie

účtovníctva, spracovanie daňových výkazov, daňových priznaní a účtovných závierok za obdobie trvania
dodatočnej likvidácie. Cena za predmet diela bola dohodnutá vo výške 5000 Eur+DPH. Zo správy
spoločnosti J., s.r.o.
o činnostiach vykonaných v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 vyplýva, že táto poskytovala
najmä poradenské a ekonomické služby: a/ inventarizácia dodatočne zisteného majetku a záväzkov a
ich ocenenie reálnou hodnotou v zmysle zákona o účtovníctve, b/otvorenie účtovných kníh v zmysle

znaleckého ohodnotenia dodatočne zisteného majetku
a prihlásených dodatočne zistených záväzkov, c/ zavedenie systému obehu dokladov, d/ vedenie
evidencie bežných hotových výdavkov podľa predložených dokladov,
e/ vedenie nových záväzkov najmä z titulu pôžičiek poskytnutých likvidátorom za účelom ich
vysporiadania z likvidačného majetku, f/ vedenie evidencie k bankovému účtu, g/ spracovanie výkazov

priebežnej a mimoriadnej účtovnej závierky. V správe sa ďalej uvádza, že
v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bola spojená rada výdavkov, ktoré bolo potrebné
v likvidácii evidovať resp. zaúčtovať a spoločnosť J., s.r.o. poskytovala likvidátorovi súčinnosť pri
preskúmaní zoznamu veriteľov, ktorý bol likvidátorovi predložený zo strany bývalého štatutára zaniknutej
spoločnosti, ktorý zoznam bol porovnávaný

s poslednou účtovnou závierkou zaniknutej spoločnosti. Podľa uvedenej správy spoločnosť J., s.r.o.
poskytovala likvidátorovi súčinnosť počas obdobia 5 rokov. Z výpisov z účtov
v V., a.s. vyplynulo, že na týchto sa nachádza finančný majetok spolu vo výške 181.259,09 Eur k
30.04.2016. Súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci vychádzal z ustanovenia § 200e ods. 1 písm.
b), ods. 2 O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016, z ustanovení § 75a a § 75 ods. 6, 7 Obch. zák., z

ustanovení § 2 ods. 2, § 3, § 6 a § 7 vyhl. č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon
funkcie likvidátora, ako aj z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c), d) zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o
zmene a doplnení niektorých zákonov a z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve.
Konštatoval, že z predložených dokladov a obsahu spisu vyplynulo, že výška likvidačného majetku z
dodatočnej likvidácie, je 181.000 Eur. Odmena likvidátora tak predstavuje podľa

§ 3 vyhl. MS SR č. 526/2004 Z.z. sumu 10.377,76 Eur a to 15 % zo sumy 3.319,39 Eur (497,91
Eur) +10 % zo sumy vypočítanej ako rozdiel 16.596,96- 3.319,39 Eur (1.327,76 Eur)+7 % zo sumy
vypočítanej ako rozdiel 33.193,92 Eur-16.596,96 Eur (1.161,79 Eur)+ 5 % zo sumy presahujúcej
33.193,92 Eur (7.390,30 Eur). Po správnom výpočte odmeny likvidátora podľa § 3 vyhl. č. 526/2004
Z.z. mu tak patrí odmena vo výške 10.377,76 Eur. Súd prvej inštancie zároveň priznal likvidátorovi

odmenu zvýšenú o DPH, keďže tento preukázal, že je registrovaný ako platiteľ DPH. Ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o výdavky likvidátora, likvidátorovi patrí náhrada len tých hotových výdavkov, ktoré boli
účelne vynaložené v súvislosti s vykonaním likvidácie. Zdôraznil, že likvidátor uplatňujúci náhradu
výdavkov je povinný preukázať účelnosť vynaložených výdavkov, ktorých náhrady sa domáha a súd
je povinný účelnosť vynaložených výdavkov vyhodnotiť, nakoľko neúčelne vynaložené výdavky znižujú

uspokojenie pohľadávok veriteľov zaniknutej spoločnosti. Likvidátor si v danej veci uplatnil náhradu
výdavkov spolu vo výške 7.593,82 Eur. Po preskúmaní likvidátorom uplatnených výdavkov súd prvej
inštancie dospel k záveru, že likvidátor účelne vynaložil výdavky len vo výške 1.593,82 Eur, teda
všetky uplatnené výdavky okrem výdavku vo výške 6.000 Eur vzniknutého na základe Zmluvy o
dielo zo dňa 05.05.2011. Preto súd priznal likvidátorovi náhradu výdavkov vo výške 1.593,82 Eur ako

účelne vynaložených výdavkov v súvislosti s dodatočnou likvidáciou. Uviedol, že uplatnený výdavok
likvidátora vo výške 6.000 Eur je výdavkom neúčelne vynaloženým v dodatočnej likvidácii, ktorý
znižuje uspokojenie pohľadávok veriteľov zaniknutej spoločnosti. Argumentáciu likvidátora o dôvodnosti
a účelnosti vynaloženého výdavku vo výške 6.000 Eur vzhľadom na výkon činností realizovaných
spoločnosťou J. s.r.o. J. J. označil za neopodstatnenú, pretože išlo o likvidáciu už zaniknutej obchodnej

spoločnosti, ktorej vedenie účtovníctva resp. vypracovávanie účtovnej závierky zaniknutej spoločnosti
je neúčelné, keďže takto vypracovanú účtovnú závierku už neexistujúceho subjektu nie je možné ani
potrebné použiť na žiadne účely, ani túto predkladať orgánom verejnej správy. Poukázal na to, že sám
zákon o účtovníctve stanovuje povinnosť účtovnej jednotke - právnickej osobe viesť účtovníctvo odsvojho vzniku do dňa svojho zániku (§ 4 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z.), pričom účtovnou jednotkou je
podľa § 1 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. len tá právnická osoba, ktorá má sídlo na území
SR. Zaniknutá právnická osoba však sídlo nemá,

v dôsledku čoho táto nie je účtovnou jednotkou. Preto výdavok vzniknutý
z uzavretej Zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo vedenie účtovníctva
a spracovanie účtovných závierok za obdobie trvania dodatočnej likvidácie, nie je možné vyhodnotiť ako
účelný. Taktiež tvrdenie likvidátora o tom, že v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bola spojená rada
výdavkov, ktoré bolo potrebné v likvidácii evidovať resp. zaúčtovať, neobstojí, lebo je zrejmé, že výdavky

vznikajúce likvidátorovi počas dodatočnej likvidácie pri speňažovaní nie je možné účtovať v účtovníctve
zaniknutej spoločnosti, ktorej majetok sa dodatočne likviduje, nakoľko počas dodatočnej likvidácie môžu
vznikať výdavky len likvidátorovi, nie zaniknutej spoločnosti. Súd teda rozhoduje o náhrade výdavkov
likvidátora, a nie zaniknutej spoločnosti. Pokiaľ likvidátor argumentoval aj tým, že predmetom zmluvy
bola okrem iných činností aj kontrola účtovných dokladov a ekonomické a účtovné poradenstvo, súd
prvej inštancie zdôraznil, že za likvidátora pri nariadení dodatočnej likvidácie je možné ustanoviť len

osobu zapísanú do zoznamu správcov vedeného MSSR, pričom do zoznamu je možné zapísať len
osobu, ktorá má odbornú spôsobilosť (nielen právnu ale i ekonomickú) na výkon funkcie správcu/
likvidátora. Likvidátor netvrdil ani nepreukázal, v čom mala spočívať náročnosť a komplikovanosť
posúdenia účtovníctva zaniknutej spoločnosti (za účelom vykonania dodatočnej likvidácie), v dôsledku
čoho bolo nutné požiadať o pomoc odborníka. Likvidátor nepreukázal, že posúdenie majetku veriteľov

dlžníka z účtovných dokladov vyžadovalo odborné znalosti z oblasti účtovníctva vo väčšom rozsahu ako
tie, ktoré by mal mať osoba zapísaná v zozname správcov, ktorá vykonala správcovskú skúšku. Okrem
toho súd prvej inštancie zdôraznil, že všetky administratívne ale
i iné práce (napr. účtovné) vykonané v súvislosti s likvidáciou, sú zahrnuté už v odmene likvidátora (§
6 vyhl. č. 526/2004 Z.z.). Pokiaľ teda likvidátor považoval za nevyhnutné vykonávať počas dodatočnej

likvidácie účtovné práce/služby, náhrada za tieto je zahrnutá
v jeho odmene, a na ich náhradu osobitne nemá nárok. Z uvedených dôvodov priznal likvidátorovi len
náhradu výdavkov účelne vynaložených a bezprostredne potrebných na úspešné vykonanie dodatočnej
likvidácie zaniknutej spoločnosti. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p.

2. Proti tomuto uzneseniu podal likvidátor v zákonom stanovenej lehote odvolanie a to
v časti výroku o určení náhrady výdavkov. Navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvoinštančného
súdu tak, že mu určí náhradu výdavkov vo výške 7.593,82 Eur. Nesúhlasil so záverom prvoinštančného
súdu o neúčelnosti výdavku vzniknutého vo výške 6.000 Eur v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o

dielo so spoločnosťou J. s.r.o. Uviedol, že na základe predmetnej zmluvy spoločnosť J. s.r.o. účtovala
spoločnosti L & J LUSIK s.r.o. od nariadenia dodatočnej likvidácie až doposiaľ, čiže viac než 5 rokov.
Poukázal na znenie
§ 75a a na znenie § 75 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorých postupoval a ku dňu skončenia likvidácie
predložil prvoinštančnému súdu konečnú správu o priebehu likvidácie spolu s návrhom na rozdelenie

majetkového zostatku, a tiež výkaz ziskov a strát k 11.09.2015 a súvahu k 11.09.2015, ktorú vypracovala
spoločnosť BCSR s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011. uviedol, že predmetom uvedenej
zmluvy bolo: a) kontrola účtovných dokladov - majetku, pohľadávok, cash-flow, b) vedenie účtovníctva,
c) spracovanie daňových výkazov, d) spracovanie daňových priznaní a účtovných závierok za obdobie
trvania dodatočnej likvidácie. Počas trvania predmetnej zmluvy o dielo spoločnosť J. s.r.o. poskytovala

v rámci uvedeného predmetu najmä tieto konkrétne poradenské a ekonomické služby: a) inventarizácia
dodatočne zisteného majetku a záväzkov a ich ocenenie reálnou hodnotou v zmysle Zákona o
účtovníctve, b) otvorenie účtovných kníh v zmysle: znaleckého ohodnotenia dodatočne zisteného
majetku, prihlásených dodatočne zistených záväzkov,
c) zavedenie systému obehu dokladov, d) vedenie evidencie bežných hotových výdavkov podľa

preložených dokladov, e) vedenie evidencie nových záväzkov najmä z titulu pôžičiek poskytnutých
likvidátorom za účelom ich vysporiadania z likvidačného zostatku, f) vedenie evidencie k bankovému
účtu, g) spracovanie výkazov priebežnej účtovnej závierky, h) spracovanie výkazov mimoriadnej
účtovnej závierky. Zdôraznil, že pri výkone funkcie likvidátora, kde podstatnou činnosťou je speňaženie
majetku likvidovanej spoločnosti, bol povinný starať sa o majetok spoločnosti a spravovať ho až do

jeho speňaženia. V danom prípade k speňaženiu majetku likvidovanej spoločnosti došlo za kúpnu
cenu 181.000 Eur a v súvislosti s predajom nehnuteľnosti bolo spojených veľa výdavkov, ktoré bolo
potrebné zaúčtovať, resp. evidovať. Spoločnosť J. s.r.o. mu okrem toho poskytla súčinnosť nielen pri
preskúmaní zoznamu veriteľov, ale aj počas celého trvania likvidácie, teda v období viac než 5 rokov.Jednotlivé výdavky súvisiace s dodatočnou likvidáciou nebolo podľa jeho názrou možné evidovať len
u neho ako likvidátora, ale tieto bolo potrebné riadne zaúčtovať, aby bolo možné prípadne preskúmať
ich oprávnenosť. Za poskytnuté služby mu spoločnosť J., s.r.o. vyúčtovala faktúrou č. 035/2015 z

18.05.2015 dohodnutú cenu vo výške 6.000 Eur vrátane DPH. Likvidátor ďalej uviedol, že pokiaľ veriteľ
Sociálna poisťovňa spochybnil výšku výdavku za vedenie účtovníctva, k primeranosti ceny za vedenie
účtovníctva sa nevyjadril, neuviedol, aká suma je podľa neho primeraná. Ďalší veriteľ, spoločnosť
RUBENAa.s.,kvynaloženýmvýdavkomnemalžiadnenámietky.Likvidátorpoukázalnato,žeprivýkone
dodatočnej likvidácie, ktorá v čase jej začatia nebola bežným procesom, bol povinný postupovať a konať

s odbornou starostlivosťou, a keďže problematika vedenia účtovníctva nebol celkom zreteľná, požiadal
o odborné ekonomické poradenstvo spoločnosť J. s.r.o., ktorá sa uvedenou problematikou zaoberala.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa domáhal aj priznania výdavkov vynaložených na vedenie
účtovnej evidencie likvidovanej spoločnosti.

3. Veriteľ dodatočne likvidovanej spoločnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica v

písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie prvoinštančného súdu o priznaní odmeny
likvidátorovi vo výške 12.453,31 Eur a náhrade výdavkov vo výške 1.593,82 Eur je podľa jeho názoru
vecne správne.

4. Veriteľ dodatočne likvidovanej spoločnosti Trelleborg Bohemia, a.s. (pôvodne obchodným menom

RUBENA a.s.) sa k odvolaniu likvidátora písomne nevyjadril.

5. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
CMP).Podľa§2ods.1CMPnakonaniepodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov.

7. Podľa § 395 ods.1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a v zákonnej lehote na podanie odvolania,
že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 25 CMP aj náležitosti podľa § 363 CSP (§ 2
ods. 1 CMP) s uvedením odvolacích dôvodov podľa § 63 CMP, vykonal odvolací súd preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia v napadnutej časti a jemu predchádzajúceho konania.

10.Odvolacísúdpreskúmalvecpodľa§65a§66CMPadospelkzáveru,žeuznesenieprvoinštančného
súdu v napadnutej časti výroku o určení náhrady výdavkov vo výške 1.593,82 Eur likvidátorovi JUDr.
Jánovi Súkeníkovi je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa ods. 2
citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením. Odvolací súd rozhodol bez

nariadenia pojednávania, pretože skutkové okolnosti vyplývajúce z predložených listín neboli sporné.
Vadykonania,ktorébymalizanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,odvolacísúdnezistil(§67CMP).

11. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie o tom, že likvidátorovi patrí náhrada
výdavkov len vo výške 1.593,82 Eur ako preukázateľne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s

vykonaním dodatočnej likvidácie podľa § 75a
Obch. zák. odvolací súd uvádza, že pre posúdenie skutočnosti, či aj suma 6.000 Eur ako výdavok
vynaložený za vedenie účtovnej agendy spoločnosti L & J LUSIK spol. s.r.o. na základe zmluvy o dielo zo
dňa 05.05.2011 uzatvorenej medzi likvidátorom a spoločnosťou J. s.r.o., je s poukazom na ustanovenie
§ 7 vyhl. č. 526/2004 Z.z. o určení výšky výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora účelne

vynaloženým výdavkom, je potrebné predovšetkým zohľadniť to, že v danom prípade ide o dodatočnú
likvidáciu už zaniknutej spoločnosti, ktorá nevykonávala žiadnu podnikateľskú, a ani inú činnosť, a že
predmetomdodatočnejlikvidáciebollenpredajnehnuteľnosti-budovysúp.č.XXXXnaparceleč.XXXX/
X zapísanej na LV č. XXXX k. ú. J..12. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že náhrada všetkých
preukázateľne vynaložených výdavkov spojených s predajom predmetnej nehnuteľnosti (cena za

vyhotovený znalecký posudok, kolky za návrh na vklad do katastra nehnuteľností, poštovné náklady,
poplatky za overenie podpisov atď.) bola likvidátorovi priznaná celkom vo výške 1.593,82 Eur. Išlo
o riadne zdokladované výdavky, ktorých vynaloženie bolo možné objektívne preskúmať. Na rozdiel
od týchto preukázateľne vynaložených výdavkov, opodstatnenosť a účelnosť výdavku vo výške 6.000
Eur za vedenie účtovnej evidencie zaniknutej spoločnosti, v rámci ktorej podľa zmluvy o dielo mala

spoločnosť BCSR s.r.o. vykonávať kontrolu účtovných dokladov (majetku, pohľadávok, finančných
tokov, vedenie účtovníctva, spracovanie daňových výkazov, daňových priznaní a účtovných závierok
po dobu trvania dodatočnej likvidácie), nebola preukázaná. Správa spoločnosti J. s.r.o. o činnostiach
vykonaných v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 05.05.2011 obsahuje len všeobecnú charakteristiku
ekonomickýchaporadenskýchslužieb,bezichkonkrétnejšpecifikáciezhľadiskacharakteruposkytnutej
služby a za situácie, že účtovné činnosti sa mali týkať zaniknutej spoločnosti, nespĺňa kritérium dokladu

preukazujúceho účelnosť takto vynaložených výdavkov. Záver prvoinštančného súdu o neúčelnosti
výdavku vo výške 6.000 Eur vzniknutého uzatvorením zmluvy o dielo so spoločnosťou J. s.r.o. na výkon
poradenských a ekonomických služieb dodatočne likvidovanej zaniknutej spoločnosti je správny a na
tom, že náhradu za taký výdavok likvidátorovi nemožno priznať, nič nemení ani jeho argumentácia,
že predmetnú zmluvu o dielo uzatvoril v úmysle splnenia si povinnosti vykonávať funkciu likvidátora

zaniknutej spoločnosti s odbornou starostlivosťou, bez predchádzajúcich skúseností s dodatočnou
likvidáciou.

13. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami stanovenými v § 220 ods.
2 CSP (do 30.06.2016 v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.) a odvolací súd konštatuje jeho správnosť (§ 387

ods. 2 CSP). Likvidátor v odvolaní proti uzneseniu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktorý by neboli
predmetom posudzovania prvoinštančným súdom.
14. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vedne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu (§ 52 CMP).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ 424 CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).