Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/1106/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112223234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112223234.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
10C/95/2012-141 zo dňa 25.06.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci (prvý
výrok); zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty (druhý výrok); žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania (tretí výrok). Okresný súd v priebehu konania spojil desať
vecí rovnakých účastníkov na spoločné konanie, ktoré ďalej viedol pod sp. zn. 10C/95/2012. Okresný
súd vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi týkajúcimi sa jednotlivých spojených konaní
a zistil, že (1) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/95/2012 sa týka exekučného konania
sp. zn. 4Er/10/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 11.01.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 22.12.2010,
ktoré dňa 17.01.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (2) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 10C/99/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 7Er/724/2010, kde
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 10.12.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.12.2010, ktoré dňa
13.01.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (3) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 10C/100/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/809/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená
dňa 28.04.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 09.12.2010, ktoré dňa 03.01.2011
doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (4) konanie pred spojením vedené pod sp.

zn. 10C/101/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 7Er/575/2010, kde žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04.10.2010 a
exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 07.10.2010, ktoré dňa 27.10.2010 doručil právnemu
zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/102/2012
sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/1608/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a exekučný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 27.07.2011, ktoré dňa 03.08.2011 doručil právnemu zástupcovi
oprávneného (navrhovateľa); (6) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/103/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 2Er/1776/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 13.10.2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 21.10.2010, ktoré dňa 27.10.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); (7) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/104/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 1Er/813/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28.04.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 20.09.2010, ktoré dňa 23.09.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa);
(8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/105/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
4Er/159/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 02.02.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 22.12.2010,
ktoré dňa 24.01.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (9) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 10C/106/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/1717/2010,
kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 04.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 22.10.2010, ktoré dňa
25.10.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (10) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 10C/107/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 7Er/114/2011, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
23.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 23.08.2011, ktoré dňa 13.09.2011 doručil
právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); okresný súd zdôraznil, že exekučným titulom bol
vo všetkých prípadoch rozhodcovský rozsudok; vo všetkých prípadoch okresný súd konštatoval, že
na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia zákon nestanovuje žiadnu lehotu;
uvedené obdobie bolo potrebné na preskúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti navrhovateľom
predloženého exekučného titulu z hľadiska ustanovení na ochranu spotrebiteľa; na základe vykonaného
dokazovania exekučnými spismi dospel k záveru, že v rámci uvedeného postupu exekučného súdu
nedošlo k prieťahom v konaní. Nenašiel zákonný dôvod na prerušenie konania, pretože o námietke
zaujatosti navrhovateľa proti sudcom okresného súdu rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí; navyše zdôraznil,
že obsahovo totožný návrh navrhovateľa na prerušenie konania v priebehu konania už právoplatne
zamietol. Okresný súd uzavrel, že nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného
súdu ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu a svoje rozhodnutie oprel o
ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné rozhodnutie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam
odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj
k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho neprítomnosti a okresný súd
vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil presvedčenie
o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote a vyjadril nepochopenie
nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu.

Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhmi na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal
vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným
súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty a súčasne
preskúmaním vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) v rozpore
so zákonom; navrhovateľ navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnymi exekučnými spismi okresného
súdu. Uznesením č.k. 10C/95/2012-63 zo dňa 09.11.2013 spojil okresný súd konania vedené pod sp. zn.
10C/95/2012, sp. zn. 10C/99/2012, sp. zn. 10C/100/2012, sp. zn. 10C/101/2012, sp. zn. 10C/102/2012,
sp. zn. 10C/103/2012, sp. zn. 10C/104/2012, sp. zn. 10C/105/2012, sp. zn. 10C/106/2012 a sp. zn.
10C/107/2012 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 10C/95/2012; uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2013. Priamo v návrhoch na začatie konania vzniesol navrhovateľ
námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil (zákonného sudcu
nevylúčil ani v jednej zo spojených vecí). Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na
vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného
aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie odporcu k návrhu doručil okresný súd navrhovateľovi (jeho
právnemu zástupcovi) na vedomie spolu s predvolaním na pojednávanie. V priebehu konania doručil
navrhovateľ návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti proti
rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci;
okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol a jeho rozhodnutie na odvolanie
navrhovateľa potvrdil aj odvolací súd. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na
ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním
doručil navrhovateľ okresnému súdu žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a opätovne aj
(obsahovo totožný) návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ústavného súdu o jeho sťažnosti
proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania
veci; okresný súd uznesením vyhláseným do zápisnice o pojednávaní žiadosti navrhovateľa o zrušenie
nariadeného pojednávania nevyhovel a nariadil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania;
následne vykonal dokazovanie pripojenými exekučnými spismi, vyhlásil dokazovanie za skončené a
verejne vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu sú pripojené v napadnutom rozsudku
uvedené konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť navrhovateľovi
podľa návrhu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva,
že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver
okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací
súd v celom rozsahu za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup
exekučného súdu v sporných exekučných konaniach. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi

odvolania navrhovateľa viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu
napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). O navrhovateľom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu
(v jednotlivých spojených veciach) riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil (ani v jednej zo spojených vecí); zo spisu okresného súdu
súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom riadne doručené (v každej zo
spojených vecí). Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania zamietol. O námietkach zaujatosti vznesených
navrhovateľom v jednotlivých návrhoch na začatie konania rozhodol krajský súd ako súd nadriadený
uznesením sp. zn. 4NcC/21/2012 zo dňa 11.10.2012 (týka sa vecí sp. zn. 10C/95/2012 a sp. zn.
10C/104/2012), resp. uznesením sp. zn. 5NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 (týka sa vecí sp. zn.
10C/99/2012 a sp. zn. 10C/101/2012), resp. uznesením sp. zn. 5NcC/2/2012 zo dňa 11.10.2012 (týka sa
veci sp. zn. 10C/100/2012), resp. uznesením sp. zn. 2NcC/1/2012 zo dňa 11.10.2012 (týka sa vecí sp.
zn. 10C/102/2012, sp. zn. 10C/105/2012 a sp. zn. 10C/106/2012), resp. uznesením sp. zn. 5NcC/9/2012
zo dňa 11.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/103/2012), resp. uznesením sp. zn. 3NcC/16/2012 zo
dňa 12.10.2012 (týka sa veci sp. zn. 10C/107/2012) s tým, že zákonného sudcu, ktorý prejednáva a
rozhoduje vec a ktorý vydal aj napadnuté rozhodnutie z prejednávania a rozhodovania prejednávanej
veci nevylúčil. Okresný súd dospel k názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci. A podľa názoru odvolacieho súdu samotné podanie ústavnej sťažnosti
navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý by zakladal obligatórnu povinnosť prerušiť konanie, pretože v
danom prípade ide o otázku procesného charakteru (zaujatosť sudcu), ktorá nemá priamy dopad na
posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo veci samej a teda nejde o
prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok sporu. Navyše podľa odvolacieho súdu
nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. do prípadného rozhodnutia
ústavného súdu, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa
článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS/89/2013 zo dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými
sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých
sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie). Navyše podľa
zistenia odvolacieho súdu bola uvedená ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS/349/2013 zo dňa 18.07.2013 odmietnutá pre neprípustnosť.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučnými spismi v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie
na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal

o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľa
s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením sa
s exekučnými spismi, ktorý dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhoch na začatie
konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedených exekučných konaní a teda obsah exekučných
spisov z hľadiska tvrdených skutočností o dobe od podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do rozhodnutia exekučného súdu o jej zamietnutí mu bol nepochybne známy, pretože z
exekučných spisov vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi riadne doručené. Iné (vecné)
dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že v
tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ navrhovateľ
v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, je potrebné uviesť, že
toto tvrdenie je v rozpore s obsahom spisu, pretože vyjadrenie odporcu k návrhu bolo právnemu
zástupcovi navrhovateľa doručené spolu s predvolaním na pojednávanie; odvolaciemu súdu je navyše
z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj v
nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím
súdom, v týchto konaniach bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy (táto odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne
rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej
pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.
Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného
oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením (aj keď
bol výrok obsahom rozsudku nestráca charakter uznesenia) o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.
K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý
opakovanie zamietol opätovne podaný obsahovo totožný návrh navrhovateľa na prerušenie konania,
hoci o obsahovo úplne totožnom návrhu na prerušenie konania okresný súd právoplatne rozhodol jeho
zamietnutím (uznesením č.k. 10C/95/2012-80 zo dňa 03.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením
odvolacieho súdu č.k. 16Co/186/2014-103 zo dňa 07.05.2014), keď procesne správne mal konanie
o tomto opakovanom návrhu navrhovateľa na prerušenie konania zastaviť pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci, táto skutočnosť nemá za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a preto na ňu odvolací súd neprihliadal.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po
uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Súdna prax sa však ustálila na závere, že lehota pätnásť dní od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný
súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom a musí
rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (pozri napríklad uznesenia
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14.12.2012, sp. zn. II.ÚS/520/2012
zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 zo dňa
13.02.2013). Preto v prípade, že okresný súd z pripojených exekučných spisov zistil, že (1) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 10C/95/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/10/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
11.01.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 22.12.2010, ktoré dňa 17.01.2011 doručil

právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (2) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
10C/99/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 7Er/724/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 10.12.2010 a exekučný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.12.2010, ktoré dňa 13.01.2011 doručil právnemu zástupcovi
oprávneného (navrhovateľa); (3) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/100/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 4Er/809/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 28.04.2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 09.12.2010, ktoré dňa 03.01.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); (4) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/101/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 7Er/575/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 07.10.2010, ktoré dňa 27.10.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa);
(5) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/102/2012 sa týka exekučného konania sp. zn.
2Er/1608/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
exekučnému súdu doručená dňa 21.07.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 27.07.2011,
ktoré dňa 03.08.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (6) konanie pred
spojením vedené pod sp. zn. 10C/103/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 2Er/1776/2010,
kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu
doručená dňa 13.10.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 21.10.2010, ktoré dňa
27.10.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (7) konanie pred spojením
vedené pod sp. zn. 10C/104/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 1Er/813/2010, kde žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa
28.04.2010 a exekučný súd ju zamietol uznesením zo dňa 20.09.2010, ktoré dňa 23.09.2010 doručil
právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa); (8) konanie pred spojením vedené pod sp. zn.
10C/105/2012 sa týka exekučného konania sp. zn. 4Er/159/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 02.02.2010 a exekučný
súd ju zamietol uznesením zo dňa 22.12.2010, ktoré dňa 24.01.2011 doručil právnemu zástupcovi
oprávneného (navrhovateľa); (9) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/106/2012 sa týka
exekučného konania sp. zn. 4Er/1717/2010, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 04.10.2010 a exekučný súd ju zamietol
uznesením zo dňa 22.10.2010, ktoré dňa 25.10.2010 doručil právnemu zástupcovi oprávneného
(navrhovateľa); (10) konanie pred spojením vedené pod sp. zn. 10C/107/2012 sa týka exekučného
konania sp. zn. 7Er/114/2011, kde žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola exekučnému súdu doručená dňa 23.02.2011 a exekučný súd ju zamietol uznesením
zo dňa 23.08.2011, ktoré dňa 13.09.2011 doručil právnemu zástupcovi oprávneného (navrhovateľa);
uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu
v každom z exekučných konaní; odvolací súd podotýka, že vzhľadom na množstvo exekučných konaní,
ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Za nesprávny úradný postup exekučného súdu nie je možné považovať ani to, že po doručení
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského
rozsudku pristúpil exekučný súd k riešeniu otázky, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Súdna prax dospela k ustálenému záveru,
že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozhodcovský rozsudok,
je exekučný súd nielen oprávnený, ale aj povinný už v tomto štádiu konania z vlastnej iniciatívy
riešiť otázku, či právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne uzavretou rozhodcovskou
zmluvou ako podmienku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, keď týmto postupom nedochádza
k preskúmaniu vecnej správnosti predloženého exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), ale
len k posúdeniu, či predložený exekučný titul je v súlade so zákonom; ak exekučný súd zistí,
že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
povinný z toho vyvodiť všetky právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebola neplatnou
rozhodcovskou zmluvou viazaná, t.j. exekučný súd je povinný žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnuť (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2012, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011 uverejnené

v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2012, sp.
zn. 6Cdo/105/2011 zo dňa 10.10.2012 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky pod č. R 66/2013 a sp. zn. 5Cdo/230/2011 zo dňa 18.09.2012 uverejnené
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 68/2013, ale aj
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MCdo/15/2012 zo dňa 22.05.2013, sp. zn.
2Cdo/239/2012 zo dňa 30.04.2013, sp. zn. 4Cdo/88/2013 zo dňa 24.10.2013, sp. zn. 5MCdo/25/2012 zo
dňa 12.06.2013, sp. zn. 7Cdo/235/2012 zo dňa 12.06.2013 a mnohé iné; pozri aj uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22.08.2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa
09.12.2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03.03.2011 ako aj uznesenie Súdneho dvora Európskej únie
vo veci zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti B. L. zo dňa 16.11.2010). Od tohto záveru nie je žiadny
dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci.

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.