Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/53/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217221
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3815217221.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.
Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu Z. K. B., s.r.o. so sídlom A., W.
č. 5, IČO: XX XXX XXX, zast. C. K., s.r.o. so sídlom A., W. č. 5, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému:
V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. W., B. XXX, o zaplatenie 1.183.58 eur, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júla 2016, č. k. 6C/336/2015-59, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na pribratie osobitného subjektu do konania - M., zamieta.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie mení v napadnutej časti, t.j. v rozsahu zamietnutia žaloby o 61,62
eur s prísl. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 61,62 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05
% ročne za obdobie od 16.09.2015 do zaplatenia, a to do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal dlhu z úveru
poskytnutého žalovanému s odôvodnením, že zmluva medzi účastníkmi nevnikla, keďže pôvodný veriteľ
(banka) reagoval na žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru upravenými parametrami úveru, ktorých
akceptovanie žalovaným však žalobca v konaní nepreukázal. V zmysle § 44 ods. 2 OZ sa tak zo strany
banky jednalo o novú ponuku na uzavretie zmluvy, ktorú by pre platné uzavretie zmluvy musel žalovaný
akceptovať. Žalobcovi súd prvej inštancie nepriznal ani právo na vrátenie ním poskytnutého plnenia
z nevzniknutej zmluvy, teda právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia, pretože ho považoval za
premlčané podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, na čo prihliadal ex offo podľa § 5b z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní úspešnému žalovanému
nárok na ich náhradu nepriznal, pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
2. Proti rozsudku, a to do časti o zamietnutie sumy 61,62 eur s prísl. podal odvolanie žalobca, ktorý
žiadal napadnuté rozhodnutie v tejto časti zmeniť a uvedenú sumu o priznať. Uviedol, že suma 61,62
eur predstavuje časť žalovanému poskytnutej istiny, ktorú mu doposiaľ žalovaný nevrátil a má na jej
vrátenie má právo. Žiadosť o poskytnutie úveru totiž obsahuje základné náležitosti úveru a je podpísaná
bankou, preto neobstojí záver, že zmluva o úvere nevznikla. Súd prvej inštancie ju síce mohol posúdiť
ako úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 2 a 3 z.č. 258/2001 Z.z., no v tom prípade je právo
na vrátenie istiny poskytnutého úveru právom zmluvným, z čoho je potrebné vychádzať pri posúdení
premlčania. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že k ukončeniu zmluvy došlo listom zo dňa 29.11.2012, s
tým, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy do 10 dní od doručenia ukončenia zmluvy, t.j. do
14.12.2012. Právo uplatnené žalobou dňa 26.10.2015 preto premlčané nebolo.3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
zmeniť podľa § 388 CSP.
5. V prvom rade odvolací súd rozhodol o návrhu na pribratie osobitného subjektu, ktorý podalo združenie
na ochranu spotrebiteľov. Tento návrh zamietol, pretože nebol podložený súhlasom žalovaného v zmysle
§ 95 ods. 1 CSP in fine. Súhlas žalovaného nie je povinný zabezpečovať súd, ako o to žiadalo združenie,
ale doloženie súhlasu je vecou žalovaného alebo združenia majúceho záujem vystupovať v konaní na
podporu žalovaného.
6. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia v rozsahu odvolacích dôvodov odvolací súd zistil, že
odvolanie je dôvodné. Ako vyplýva z dôkazu oboznámeného aj súdom prvej inštancie, a to zo žiadosti
o aktiváciu nákupnej karty N., predstavujúcej žiadosť o úver poskytnutý formou čerpania úverového
limitu prostredníctvom karty, táto listina je podpísaná tak žalovaným ako dlžníkom, ako aj veriteľom.
Súčasne obsahuje náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obch. zák., ako správne uvádza aj žalobca v
odvolaní, keďže obsahuje výšku úverového rámca (15.000 Sk) a záväzok žalovaného tieto prostriedky
vrátiť a zaplatiť za ich poskytnutie úroky. Vzhľadom na danosť základných náležitostí zmluvy o úvere a
obojstranný podpis žiadosti, neobstojí záver, že nedošlo ku vzniku zmluvy v zmysle § 44 OZ.
7. Existencia zmluvy je pre vyššie uvedené daná. Žalobca v odvolacom konaní nenamieta záver súdu
prvej inštancie o úvere ako bezúročnom a bezodplatnom a úroky z úveru a iné odplaty viac nepožaduje.
Žalobca žiada len nárok zodpovedajúci doposiaľ nevrátenej časti istiny, ktorú poskytol žalovanému.
Vzhľadom na uvedenú existenciu zmluvy medzi účastníkmi nemožno tento nárok posudzovať ako
bezdôvodné obohatenie, ale ako nárok zo zmluvy. Na premlčanie tohto nároku preto nemožno aplikovať
ust. § 107 OZ o premlčaní bezdôvodného obohatenia, ale premlčanie bolo možné posúdiť iba ako
premlčanie práva zo zmluvy podľa § 101 OZ. Ohľadom premlčania uplatneného práva ako práva zo
zmluvy sú potom správne tvrdenia žalobcu, že toto právo premlčané nie je.
8. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalobe v časti o zaplatenie
61,62eur,pripadajúcejnadoposiaľnevrátenúistinuúveruvyhovelažalovanéhozaviazalkjejzaplateniu.
I keď žalobca nežiadal úrok z úveru, patrí mu úrok z omeškania, čo sú dva rozdielne nároky. Na úrok
z omeškania je nárok priamo zo zákona, a to podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, podľa ktorého odvolací súd
žalobcovi úrok z omeškania priznal. Výšku úroku z omeškania 8,05 % ročne určil odvolací súd podľa
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
9. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a §
255 ods. 2 CSP. V konaní úspešnejšiemu žalovanému by podľa uvedených ustanovení patrila pomerná
časť nároku na náhradu trov konania. Pretože žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, odvolací súd
rozhodolotrováchkonaniarovnakoakosúdprvejinštancieanároknanáhradutrovkonaniažalovanému
nepriznal.
10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425
CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.