Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. september 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916200332
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5916200332.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci žalobcu: E. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. M.. XXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Poľovnícke združenie Likava - Choč, so sídlom
Likavka, IČO: 31 938 299, zastúpenému advokátom Mgr. Richardom Koišom, MBA, so sídlom Y. č.
XXXX/X, XXX XX K., o zaplatenie sumy 400,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2016-121 zo dňa 05. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 5C/9/2016-121 zo dňa 05. 05. 2016 vo výroku,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,50 Eur do troch
dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku, a vo výroku o trovách konania zrušuje a vec mu vracia
na ďalšie konanie.

Vo výroku,ktorýmbolnávrhvostatnejčastizamietnutý,zostávarozsudokOkresnéhosúduRužomberok
č. k. 5C/9/2016-121 zo dňa 05. 05. 2016 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému (označenému ako odporca) podľa § 69
zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve povinnosť zaplatiť žalobcovi (označenému ako navrhovateľ)
sumu357,50Eurdotrochdníodprávoplatnostivýrokutohtorozsudku.Vostatnejčastižalobu(označenú

ako návrh) zamietol. Zároveň súd priznal žalobcovi podľa § 142 ods. 3 O.s.p. náhradu trov konania
titulom zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 24,00 Eur, ktoré uložil žalovanému
zaplatiť do troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súdenej veci boli splnené predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného ako užívateľa poľovného revíru za škodu spôsobenú žalobcovi, a to
nesprávnym užívaním poľovného revíru spočívajúcim v porušení povinnosti zabezpečiť celoročnú

starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd spôsobených zverou na
poľovných pozemkoch a plodinách na nich vysadených. Medzi stranami nie je sporné, že žalobca bol a
v súčasnej dobe aj je užívateľom poľovného pozemku, ktorý sa nachádza v poľovnom revíri žalovaného.
Ďalej mal súd preukázané a medzi stranami taktiež nebolo sporné, že srnčia a jelenia zver schádza k
pozemkom, ktoré sú užívané a obhospodarované za účelom pestovania poľnohospodárskych plodín,
zver schádza vo väčších množstvách a na pozemkoch spôsobuje škody. Je nesporné,

že žalobcovi vznikla škoda na poľných plodinách vysadených na pozemku a medzi touto škodou a
porušenou povinnosťou zo strany žalovaného je príčinná súvislosť, keď žalovaný síce tvrdil, že škoda
na pozemku vznikla v dôsledku nesprávnej sadby, nesprávneho obhospodarovania pozemku zo strany
žalobcu, prípadne napadnutia plodín plesňou, avšak toto ostalo len v rovine tvrdení, nakoľko žalovaný
nepredložil žiadne dôkazy na ich preukázanie. Okresný súd mal za to, že v prejednávanom
prípade boli dané a preukázané všetky predpoklady zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. V

zmysle § 442 Občianskeho zákonníka, škoda je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi. Skutočnou škodou sa rozumieujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré
bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu do predošlého stavu. Podstatou ušlého zisku je ujma
vyjadriteľná v peniazoch spočívajúca v tom, že poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahne

rozmnoženie majetkových hodnôt, ktoré sa dali očakávať, pokiaľ by nebolo došlo k vzniku škody. V
danom prípade ujma žalobcu predstavuje ušlý zisk, ktorý spočíva v zničenej úrode zemiakov, keďže sa
nezvýšili majetkové hodnoty na jeho strane, ktoré by bol dosiahol, keby nedošlo ku škode.
3. Žalobca si uplatňuje škodu, ktorá mu mala vzniknúť na poľných plodinách vysadených na
poľovnom pozemku, a to parcele č. 656 o výmere 585 m2, k. ú. H. s tým, že sadba bola na celej

parcele 656, ako to vyplýva z predloženej fotodokumentácie a z výpovedí svedkov G. J. a E. J.. Samotný
žalovaný nespochybňoval, že by sadba bola na ploche menšej než žalobcom uvádzanej výmere 585
m2. Žalobca pri výpočte spôsobenej škody vychádzal z úrody v predchádzajúcich rokoch, keď v roku
2013 úroda predstavovala 800 kg, v roku 2014 to bolo 900 kg, a teda si uplatnil priemer, a to 850 kg z
uvedenej parcely. Z dôvodu objektivizovania údajov uvádzaných žalobcom si súd vyžiadal stanovisko
z PD Ludrová, podľa ktorého v roku 2015 bola priemerná úroda 15,8 t/ha na výmere 20,7 ha (jedna

parcela). PD Ludrová sa vyjadrilo i k posúdeniu, aké množstvo zemiakov bolo možné vypestovať na
danej rozlohe 585 m2 a uviedlo, že 0,75 ton (750 kg) zemiakov. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva i
skutočnosť, že úroda bola v roku 2015 ovplyvnená extrémnym suchom, čo ovplyvnilo zníženie úrody
o 30 %.
4. Uvedené množstvo súd považoval za objektívne, a to aj vzhľadom na údaje všeobecne známe

a dostupné na internete ohľadne hektárovej úrodnosti zemiakov, keď v rámci Slovenska v rokoch
2014/2015 bola hektárová úrodnosť 19,64 ton/ha.
5. Hodnotu poškodenia úrody zemiakov súd ustálil v súlade s návrhom žalobcu, a to na 0,41 Eur za kg
zemiakov, opäť vychádzajúc z dostupných údajov na internete ohľadne priemernej spotrebiteľskej ceny
konzumných zemiakov v Slovenskej republike. Výška škody predstavuje 307,50 Eur (750 kg zemiakov x

0,41 Eur za kg), k čomu bol pripočítaný nárok na náhradu škody vo výške 50,00 Eur ako náklady spojené
s výsadbou (výsadba, plečkovanie, oboranie), ktorá skutočnosť vyplýva i z predloženého príjmového
pokladničného dokladu č. 13/2015 zo dňa 11.005.2015, podľa ktorého G. J. - súkromne hospodáriaci
roľník potvrdil, že vykonával práce pre žalobcu a v súvislosti s výsadbou zemiakov prijal od neho čiastku
50,00 Eur.

6. Súd považoval za neefektívne v ďalšom ustanovovať na zistenie výšky škody znalca, a to vzhľadom
aj na časový odstup vzniku škody a nemožnosť obhliadky poškodených plodín.
7. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd prvej inštancie z úspechu žalobcu a jeho
neúspechu v pomerne nepatrnej časti.

8. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia vo vyhovujúcom výroku a vrátenia veci na ďalšie konanie.
9. Uviedol, že úprava zodpovednosti užívateľa poľovného revíru je založená na princípe objektívnej
zodpovednosti. Žalobca však musí v konaní preukázať základné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu - udalosť vyvolanú nesprávnym užívaním poľovného revíru, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi týmito okolnosťami. Zákon o poľovníctve upravuje, že za nesprávne užívanie
poľovného revíru sa na účely zákona považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods.
1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona č. 274/2009 z. z. o poľovníctve (ďalej
aj „zákon č. 274/2009 Z. z.“ alebo „zákon o poľovníctve“). Z fotografií predložených žalobcom možno
vyvodiť, že škodu na pozemku nemohla spôsobiť diviačia zver. Medzi stranami nebolo sporné, že škodu

spôsobila jelenia zver, čo potvrdil pri svojej výpovedi aj svedok R., keď uvádzal, že srnčia zver sa „dáva
dokopy“ v zime. Žalovaný upriamil pozornosť na plán lovu jelenej zveri v sezóne 2015-2016, ktorý bol
splnený na 110%, v sezóne 2014-2015 na 106% a v sezóne 2013-2014 na 100%. Ďalej poukazoval
na žiadosti predkladané orgánu štátnej správy ohľadom navýšenia odstrelu jelenej zveri, ktoré boli
schválené vždy v nižšom rozsahu, ako požadoval. V konaní bol vypočutý svedok E. P., ktorý tvrdil,

že už od mája vykonávajú poľovníci plašenie zveri. Žalobca nepreukázal, v dôsledku akého konania
(hospodárenia žalovaného v rozpore s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m) zákona
o poľovníctve) malo dôjsť k vzniku škody spôsobenej zverou. Žalovaný akcentoval fakt, že akákoľvek
škoda spôsobená voľne žijúcou zverou a priori nezakladá zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za
škodu, ale musí ísť o škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru tak, ako o ňom uvažuje

zákon. Nesúhlasil s názorom okresného súdu, ktorý poukázal na povinnosť žalovaného zlepšovať po
dohode s vlastníkom alebo užívateľom poľovného pozemku úživnosť poľovného revíru zakladaním
remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch a ďalšími na to vhodnými spôsobmi. Zlepšovanie úživnosti
poľovného revíru zakladaním remízok, políčok pre zver, ohryzových plôch súvisí so snahou o navýšeniestavu lovnej zveri v poľovnom revíri a je viazané na súhlas vlastníka či užívateľa poľovného pozemku.
Žalobca síce preukázal v konaní vznik škody, no nepreukázal jej výšku. Odvolateľ mal za to, že žalobca
nesplnil prevenčné povinnosti vymedzené v § 69 ods. 5 zákona o poľovníctve, keď nezvolil vhodné

oplotenie a nepreukázal správne použitie pachového odpudzovača zakúpeného v roku 2014. Odvolateľ
spochybnil výšku vzniknutej škody, ktorú žalobca vypočítal len na základe štatistických údajov, ktoré mali
základ vo výstupoch poskytnutých profesionálnymi pestovateľmi. Ich výnos pritom nemôže zodpovedať
výsledkom žalobcu ako fyzickej osoby hospodáriacej pre vlastné potreby. Nepreukázaním porušenia
povinnosti žalovaného tu nebola splnená ani tretia podmienka pre vznik jeho zodpovednosti za

škodu - a to príčinná súvislosť medzi konaním a následkom. Ďalej žalovaný poukázal na
skutočnosť,ževčasevznikuškodynebolpovolenýlovjeleňov,čovyplývazvyhlášky č.344/2009
Z. z. Napokon odvolateľ zdôraznil, že rozhodnutie okresného súdu nebolo dostatočne odôvodnené.
Pokiaľ by krajský nevyhovel podanému odvolaniu, žalovaný navrhol, aby proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu bolo pripustené dovolanie.

10. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázal na
zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu, ktorá má objektívny charakter bez ohľadu na zavinenie.
Mal za to, že poľovnícke združenie je povinné starať sa o poľovný revír celoročne a zabezpečiť, aby
sa zver zdržiavala v lese a neničila úrodu. Rovnako vyjadril presvedčenie, že výška škody bola riadne
preukázaná. Nie je podstatné, že v rozhodnom čase nebol povolený lov jeleňov, keďže žalovaný sa má

o revír starať počas celého roka.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil vo

výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 357,50 Eur a v závislom
výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo výroku, v ktorom súd v ostatnej časti
žalobu zamietol, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.

12. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti Civilného

sporovéhoporiadku(zákonč.160/2015Z.z.,účinnýod01.07.2016),odvolacísúdbolpovinnýprisvojom
postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu a
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

14. Právo na spravodlivý proces je v Ústave Slovenskej republiky garantované v jej siedmom oddiele

druhej hlave (čl. 46 až čl. 50) a je primárnym ústavným východiskom pre zákonom upravené konanie
súdov a iných orgánov verejnej moci Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie
jeho ochrany, a tým aj ústavnoprávnym východiskom zákonných úprav jednotlivých aspektov práva na
súdnu a inú právnu ochranu. Priestor pre ňu vytvára čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a
podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Aplikačným ústavnoprávnym limitom je čl.

51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno domáhať práv podľa čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,
ktoré toto ustanovenie vykonávajú (napr. I. ÚS 56/01, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03). Základné právo na súdnu
ochranu garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje každému právo na prístup k súdu a právo na určitú
kvalitu súdneho konania pred nezávislým a nestranným súdom, t. j. právo na spravodlivý proces (napr.
IV. ÚS 233/04, IV. ÚS 95/07). Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôrazňuje, že

základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemožno interpretovať ako právo na to, aby bol účastník
konania (procesná strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nemožno automaticky
považovať za porušenie základného práva. Podľa judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 345/09) základné
právo na súdnu ochranu je základným právom na spravodlivý proces, ktoré tvorí jeden z významných

princípov právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Právo na spravodlivý proces je subjektívne verejné právo
každého účastníka právom upraveného konania voči štátu (jeho orgánom), ktorého podstata spočíva v
tom, že štát je povinný zabezpečiť každému právo na spravodlivý výsledok konania.15. Obsah základného práva na spravodlivý proces je pomerne zložito štruktúrovaný a ako to potvrdzuje
aj judikatúra ústavného súdu, patrí do neho viacero samostatných subjektívnych práv a princípov,
ktoré sú buď konkrétne (verejnosť konania, konanie bez zbytočných prieťahov, právo na nezávislý a

nestranný súd), alebo v zásade abstraktné (riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, predvídateľnosť
rozhodnutia, zákaz svojvoľného postupu súdu a ďalšie). Ako už bolo uvedené, základné právo
na spravodlivý proces je najvýznamnejším interpretačným hľadiskom pre všetky procesné poriadky
ustanovené zákonom. Z toho vyplýva ústavná povinnosť každého všeobecného súdu vykladať a
používať procesné normy, ktoré sú obsahom procesných poriadkov ustanovených zákonom v súlade

s princípmi a s obsahom základného práva na spravodlivý proces. Okrem toho je táto interpretácia
a aplikácia povinná rešpektovať princíp materiálneho právneho štátu, a teda materiálne chápanie
spravodlivosti tak, ako to je vyjadrené v čl. 1 ods. 1 ústavy.

16.Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

20. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).

21. Predmetom konania v posudzovanej veci bol nárok uplatnený v zmysle § 69 ods. 1 zákona č.
274/2009 Z. z. o poľovníctve, podľa ktorého užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely
tohto zákona sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d),

f), h), i), l) a m).

22. Ako na to správne poukázal odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku, úspešnosť uplatnenia
nároku na náhradu škody v zmysle osobitnej regulácie zákona o poľovníctve je viazaná na preukázanie
jednotlivých podmienok vyplývajúcich zo zákonnej úpravy - nesprávne užívanie poľovného revíru, vznik

škody a príčinná súvislosť medzi nimi.

23. Okresný súd pri hodnotení týchto podmienok a tiež v rámci vykonávaných dôkazov nevenoval
takmer žiadnu pozornosť posúdeniu tej najpodstatnejšej podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného
za škodu - nesprávnemu užívaniu poľovného revíru zo strany žalovaného, ktorá podmienka bola

primárnoupriposudzovanídôvodnostipodanejžaloby.Pokiaľtátonebolaokresnýmsúdomvyhodnotená
v odôvodnení rozhodnutia, potom je rozsudok nepreskúmateľný a odvolací súd tak nemohol verifikovať,
či myšlienkový postup súdu prvej inštancie vychádzal z existujúcej legislatívy.24. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplývajú len všeobecné závery o povinnosti žalovaného
zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru a zabraňovať tak vzniku škôd
spôsobených zverou na poľovných pozemkoch a plodinách na nich vysadených. Z akého dôkazu

bol vyvodený úsudok o povinnosti žalovaného niesť zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi
a v čom konkrétne žalovaný porušil svoje povinnosti nebolo z obsahu rozsudku okresného súdu
zistiteľné.Uvedenéplatípredovšetkýmsohľadomnaobsahdôkazov,ktorépredložilžalovanývpriebehu
prvoinštančného konania na účely preukázania riadneho užívania poľovného revíru a ktoré neboli
okresným súdom riadne vyhodnotené.

25.Popísanépochybenievpostupeokresnéhosúdupovažovalodvolacísúdzatakpodstatné,ženevidel
dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ostatnou argumentáciou žalobcu, keďže tu boli jednoznačne
splnené podmienky pre zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.

26. V ďalšom konaní okresný súd vytýči vo veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu, pričom

opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Na pojednávaní vykoná dokazovanie (výsluchom
strán i listinnými dôkazmi) predloženými obidvomi procesnými stranami v konaní a vysporiada sa aj
s prípadnými ďalšími návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania.
Po náležitom zistení skutkového stavu okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej v predmetnej
časti, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vysloveným vyššie. Po

doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne rozhodne nároku uplatnenom žalobou. V nadväznosti
na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o náhrade trov konania.

27. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)