Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/290/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711212527
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5711212527.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: Ing.
C. J., nar. XX.XX.Z., trvale bytom J. N. XX, C., právne zastúpený: JUDr. Mariana Dobríková, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Jilemnického 8, Martin, IČO: 36 869 431, proti žalovanému: Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 3.795,93 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 5C/33/2012-480
zo dňa 18. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 3.795,93 Eur p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I., v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania z priznanej istiny vo výške 9 % ročne od 21.03.2011 do zaplatenia a vo
výrokoch II. a III., ktorými bolo rozhodnuté o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že

žalobu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z istiny 3.795,93 Eur vo výške 9

% ročne od 21.03.2011 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Slovenskej republike p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.795,93
Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 21.03.2011 do zaplatenia (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému
priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). Slovenskej

republike priznal právo voči žalovanému na náhradu nákladov súvisiacich s vypracovanými znaleckými
posudkami, ktoré boli zaplatené zo štátnych prostriedkov (výrok III.).

2. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená na jeho motorovom vozidle pri
dopravnej nehode, ktorú zavinil poistený žalovaného C. J.. Žalovaný však odmietol uplatnený nárok na
náhradu škody žalobcovi uhradiť s odôvodnením, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že
škoda na jeho motorovom vozidle vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Okresný súd

vo veci vykonal znalecké dokazovanie ustanoveným znalcom Ing. Milanom Midžiakom, s jeho závermi
sa však strany sporu nestotožnili, a preto pristúpil k nariadeniu kontrolného znaleckého dokazovania
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vychádzal zo záverov tohto znaleckého
dokazovania, podľa ktorého nehodový dej popísaný vodičmi vozidiel, ktoré boli účastníkmi dopravnejnehody dňa 13.02.2011, je z technického hľadiska prijateľný. Pri posúdení výšky uplatneného nároku
okresný súd dospel k záveru, že táto zodpovedá nákladom na materiál a nákladom na prácu potrebnú
na opravu poškodeného vozidla. Okrem istiny súd priznal žalobcovi uplatnené príslušenstvo - úroky

z omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR, a to od
21.03.2011, odo dňa oznámenia žalovaného o neposkytnutí náhrady škody. O trovách konania rozhodol
v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi v konaní plne úspešnému priznal voči žalovanému právo
na náhradu trov konania v celom rozsahu. Slovenskej republike priznal nárok na náhradu nákladov
súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku v časti, kde tieto náklady neboli kryté preddavkom a

znalecká odmena bola vyplácaná zo štátnych prostriedkov.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovanýažiadal,abykrajskýsúd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol, prípadne tento zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Namietal, že žalobca si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 15 ods. 1
druhá veta zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej zákon č. 381/2001 Z.z.) a nepreukázal ním uplatnený nárok. Zo záverov znaleckého posudku
Ústavu súdneho inžinierstva vyplýva, že stupeň korózie brzdových kotúčov nekorešponduje s popisom
údajnej prevádzky motorového vozidla žalobcu. Z vysokého stupňa korózie bolo zrejmé, že motorové
vozidlo nebolo účastníkom cestnej premávky niekoľko mesiacov až rokov pred údajnou nehodou.

Ústav súdneho inžinierstva vyslovil jednoznačný záver, že motorové vozidlo žalobcu nemohlo byť
štandardne prevádzkované pred nehodou tak, ako to dokladoval samotný žalobca. Keďže rozsah
a charakter postihnutia kotúčov koróziou nekorešponduje s popisom údajnej prevádzky motorového
vozidla žalobcu, je zrejmé, že motorové vozidlo žalobcu nemohlo byť účastníkom deklarovanej nehody.
Ak osoba deklarujúca, že určité motorové vozidlo prešlo určitú trasu, pritom stopy na brzdových

kotúčoch s vysokým stupňom korózie nie sú odrazom prejdenia tejto trasy, takéto motorové vozidlo
nemohlo byť účastníkom spornej dopravnej nehody, pričom takáto skutočnosť indikuje to, že nejde o
náhodnú udalosť. Potom nemôže ísť ani o poistnú udalosť, ktorú je nutné vnímať ako náhodnú udalosť
s osobitným skutkovým dejom. Nepostačuje, že samotná náhodnosť poistnej udalosti sa prejaví v
technickej prijateľnosti jednotlivých poškodení motorového vozidla.

4. Namietal, že postupom okresného súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď mu
nevykonaním ním navrhovaného dôkazu, a to vyjadrenia profesorky B., znemožnil uplatňovať procesné
práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených
záujmov. Uviedol, že vyjadrenie profesorky B. mu na ním špecifikované otázky bolo doručené okresným

súdom spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 17.02.2017. Aj keď nemal uloženú lehotu na
vyjadrenie, postúpil predmetné podanie externe spolupracujúcemu znalcovi. Ten však vzhľadom na
jeho vyťaženosť mu predložil vyjadrenie k podaniu profesorky B. bezprostredne pred nariadením
pojednávania. Z uvedeného dôvodu výhrady voči jej podaniu uviedol na pojednávaní konanom dňa
20.04.2017. Poukazoval na to, že profesorka B. nielenže nezodpovedala všetky položené otázky, ale i

pri otázkach, na ktoré reagovala, neodpovedala priamo, dokonca pri jednej odpovedi uviedla nepravdivé
skutočnosti. Vzhľadom na nedostatočné zodpovedanie položených otázok žiadal, aby predmetné otázky
spolu s jeho výhradami boli opätovne zaslané prof. B. a aby táto svoje vyjadrenie doplnila. Súd
však návrh zamietol s poukazom na doterajší rozsah vykonaného dokazovania, hospodárnosť a dĺžku
konania. Tieto dôvody však nie sú relevantnými dôvodmi, pre ktoré jeho žiadosti nemohol okresný súd

vyhovieť.

5. Ďalej žalovaný namietal nesprávne tvrdenie okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku,
že sa so znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Midžiakom nestotožnil. Naopak, z jeho podania
zo dňa 10.12.2012 je zrejmé, že sa v plnom rozsahu so závermi tohto znaleckého posudku stotožnil.

Pochybnosti o prevádzke motorového vozidla žalobcu pred nehodou potvrdzuje aj vyjadrenie ďalších
znalcov, ktoré sú obsahom podania súdneho znalca Ing. Midžiaka.

6. Ďalej poukázal na nezhody vo výpovediach poškodeného, žalobcu a svedka, ktorý bol účastný
na dopravnej nehode. Tieto rozdiely sa týkali tvrdení, kde sa nachádzalo auto žalobcu po zrážke pri

dopravnej nehode. Na základe týchto vyjadrení možno konštatovať, že žalobca sa snaží o účelové
prispôsobenie popisu priebehu škodovej udalosti deklarovaným poškodeniam na motorových vozidlách,
ktoré vznikli v dôsledku inej udalosti. Pokiaľ išlo o posudok Ústavu súdneho inžinierstva, ten podľa
jeho názoru do neho vniesol značnú mieru subjektivity, nepostupoval dostatočne nestranne a nezávisle.Účelovo vytvorenú simuláciu samotného pohybu oboch zúčastnených motorových vozidiel prispôsobil
potrebámžalobcu.Podkladompreposudoknemôžubyťvžiadnomprípadedomnienkyznalcaomožnom
priebehu dopravnej nehody.

7. Žalovaný predmetnému rozhodnutiu vytýkal okrem nesprávnych skutkových a právnych záverov aj
nedostatočné odôvodnenie rozsudku. Súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami,
ktoré boli obsahom písomných podaní, ústnych vyjadrení na pojednávaní. Tiež sa nevysporiadal s
jeho námietkou o nedôvodnosti uplatneného úroku z omeškania. Ten nemal byť žalobcovi priznaný.

Omeškanie malo byť posudzované osobitne podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. s
prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa § 11 ods. 7
citovaného zákona. Keďže si ako poisťovňa splnil povinnosť v trojmesačnej lehote oznámiť, že odmieta
plnenie a odôvodnil toto svoje rozhodnutie, nie je povinný poškodenému uhradiť úroky z omeškania, a to
až do okamihu splatnosti poistného plnenia, ktorým je uplynutie 15 dní odo dňa doručenia právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poistiteľovi. Vzhľadom na to nebolo možné žalobcovi priznať

úrok z omeškania skôr, než sa pohľadávka v zmysle § 11 ods. 7 citovaného zákona stala splatnou, teda
žalobcovi bolo priznané príslušenstvo k pohľadávke, na ktoré ešte žalobcovi nevznikol nárok.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že s jeho odvolaním nesúhlasí a navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na jednoznačné závery znaleckého

dokazovania vykonané v Ústave súdneho inžinierstva v Žiline, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom jasne a
úplne deklarujú technickú prijateľnosť predmetnej dopravnej nehody a námietky žalovaného označujú
ako nesprávne a zavádzajúce.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z

dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi istiny, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a vo výroku,
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny, ako
aj v závislých výrokoch o trovách konania, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak,

ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz - výzva
na doplnenie vyjadrenia profesorkou B., treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry nevykonanie stranou
sporu navrhnutého dôkazu nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strana

sporu je povinná označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov
budú vykonané, rozhoduje súd. Predchádzajúci procesný právny predpis Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016, ako aj nový právny predpis Civilný sporový poriadok, priznávali účastníkovi
konania, resp. strane sporu právo navrhnúť vykonanie určitého dôkazu . Toto procesné oprávnenie
žalovaný využil v konaní pred súdom prvého stupňa, nebolo mu teda odňaté. Rozhodnutie o tom, či

navrhnutý dôkaz bude vykonaný, alebo nebude vykonaný, je ponechané súdu. Súd prvej inštancie preto
svojím postupom žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva.

11. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, z dôvodu nevykonania
ním navrhnutého dôkazu - doplnenie vyjadrenia prof. B. a jednak z dôvodu nesprávnych skutkových

zistení z vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa s týmito námietkami nestotožnil.

12. Pri hodnotení vykonaného dokazovania okresný súd dôsledne postupoval v zmysle § 191 CSP a z
vykonanýchdôkazovzobraldoúvahyskutočnosti,ktoréztýchtovyplynuli.Žalovanýnamietal,žežalobca
nepreukázal právny základ uplatneného nároku, ktorá povinnosť mu vyplýva z ust. § 15 ods. 1 druhá

veta zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poškodený oprávnený svoj nárok na náhradu škody
uplatniť priamo voči poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Možno súhlasiť so žalovaným,
že povinnosť poškodeného preukázať nárok, ktorý si uplatňuje, z tohto ustanovenia zákona vyplýva. Je
však nutné uviesť, že toto ustanovenie odkazuje pod poznámkou č. 21 na všeobecné ustanovenie §
799 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré

boli dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo poistných podmienkach ustanovené. Podľa ods.
2 cit. ust., kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť,
že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť
potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť ďalšie povinnosti.13. Žalobca podal žalovanému ako poisťovni na príslušnom formulári oznámenie o poistnej udalosti,
opísal jej vznik ako aj rozsah následkov a predložil žalovanému doklady týkajúce sa uplatnenej výšky

na náhradu škody. Žalovaný netvrdil, že by žalobcu vyzýval na predloženej ďalších dokladov, ktorú
povinnosť by si žalobca nesplnil. Skutkové zistenia okresného súdu nenasvedčujú tomu, že zo strany
žalobcu k porušeniu takejto povinnosti došlo.

14. Okresný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, na základe ktorého bol vo veci vyhotovený

znalecký posudok znalcom Ing. Milanom Midžiakom, znalcom v odbore doprava cestná, odvetvia
technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel.
Tento znalecký posudok vylúčil, že by mohlo dôjsť k priebehu dopravnej nehody spôsobom, ktorý
opisoval žalobca, ako aj svedkovia dopravnej nehody, pretože technický stav vozidla, ktorý zistil,
tomu nezodpovedal. Je pravdou, že žalovaný sa v stanovisku k tomuto znaleckému posudku s
jeho závermi stotožnil. Okresný súd teda nesprávne konštatoval, že žalovaný jeho závery namietol.

Uvedená „nepresnosť“ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia však na správnosť ďalších úvah
okresného súdu nemala, podľa názoru odvolacieho súdu, vplyv. Znalec vo svojich záveroch vychádzal
z fotodokumentácie a ňou zadokumentovanej korózie brzdových kotúčov vozidla žalobcu. Konštatoval,
že rozsah korózie neodôvodňuje záver, že 48 h pred ohliadkou brzdových kotúčov žalovaným (t.j. dňa
15.02.2012) mohol žalobca predmetné motorové vozidlo použiť. Ak by tomu tak bolo, nemohli by byť

kotúče v ňom zistenom rozsahu z fotodokumentácie skorodované. V rámci písomného vyjadrenia k
námietkam žalobcu k jeho znaleckým záverom znalec poukázal na konzultáciu medzi ním a inými
znalcami týkajúcimi sa posúdenia rozsahu korózie. Žalovaný namietal, že tieto tvrdenia iných znalcov
okresný súd nehodnotil. Znalec súdu predložil písomný znalecký posudok. Ten v časti „posudok“
obsahoval opis predmetu znaleckého skúmania a skutočnosti, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti

prihliadal, postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky, ktoré mu súd položil
(§ 17 od. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Pokiaľ znalec vychádzal aj z „konzultácií“, mal to v znaleckom posudku uviesť
a ak potreboval na posúdenie čiastkových otázok pribrať konzultanta, mal túto skutočnosť odôvodniť
(§ 16 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z.). Znalec takýmto spôsobom nepostupoval, ním predložená

mailová komunikácia súčasťou znaleckého posudku nebola. Okresný súd pokiaľ nevykonal dôkaz
oboznámením sa s týmito listinami nepochybil. Listiny neboli predkladané ako dôkaz žiadnou zo
sporových strán a neboli ani súčasťou vyhotoveného znaleckého posudku. Okrem toho vo veci bolo
nariadené kontrolné znalecké dokazovanie, a to Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline s tým, že v
rámci tohto kontrolného znaleckého dokazovania boli okolnosti priebehu dopravnej nehody a poškodení

motorového vozidla žalobcu podstatne podrobnejšie skúmané a vyhodnocované.

15. Žalovaný namieta závery znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline č. 30/2015 a nesúhlasí s jeho hodnotením súdom prvej inštancie. Tu je potrebné zdôrazniť, že
súd nemôže skúmať vecnú správnosť odborných záverov znalca, pretože na to nemá odborné znalosti

v takej miere, aby mohol takéto preskúmanie zodpovedne urobiť. Môže však, pokiaľ má pochybnosti o
vecnej správnosti znaleckého posudku, vyzvať znalca, aby podal vysvetlenie a posudok doplnil, alebo
inak odstránil prípadné nedostatky (R I/1981). Okresný súd dôsledne vychádzal zo záverov znaleckého
dokazovania. K vyjadreniu žalovaného k znaleckému posudku sa opätovne vyjadril aj Ústav súdneho
inžinierstva a svoje závery doplnil. Okresný súd správne z týchto záverov vychádzal. Zároveň je však

nutné konštatovať, že znalecký posudok bol vyhotovený na základe vykonanej ohliadky motorových
vozidiel, ku stretu ktorých došlo, bol vykonaný znalecký experiment týkajúci sa technických možnosti
priebehudopravnejnehodyopisovanejúčastníkminehody,akoajsvedkomtejtonehody.Okresnýsúdpri
svojom rozhodovaní nevychádzal len zo záverov znaleckého posudku, ale prihliadal zároveň aj na tieto
výpovede.Znaleckýposudoknevylúčilpriebehdopravnejnehodyztechnickéhohľadiskaspôsobom,ako

to bolo opísané účastníkmi dopravnej nehody. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že by k dopravnej
nehode nedošlo, tak, ako to opisovali účastníci.

16. Ďalej žalovaný namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože okresný súd sa
nevysporiadal so všetkými ním vznesenými námietkami. Žalovaný neuviedol konkrétne, ktoré jeho

námietky nemal okresný súd vyhodnotiť s výnimkou námietky týkajúcej sa nedôvodnosti úrokov z
omeškania. Odvolací súd potom na základe takejto všeobecnej argumentácie môže iba odkázať na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ale aj Európskeho súdu pre ľudské práva. V ich zmysle súd
nie je povinný reagovať na každý argument strán sporu, ale iba na ten, ktorý je z hľadiska predmetukonania právne významný. Žalovaný neuviedol žiadny takýto argument, s ktorým by sa okresný súd
nevyporiadal.

17. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu k priznaným úrokom z
omeškania, s touto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. Okresný súd nesprávne vychádzal z ust.
§ 517 Občianskeho zákonníka pri posudzovaní dôvodnosti nároku úrokov z omeškania. Okresný súd
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný žalobcovi podaním zo dňa 21.03.2011 oznámil,
že mu neuhradí náhradu škody, ktorú si uplatnil. Uviedol v ňom aj dôvod, pre ktorý jeho nárok neuspokojí.

18. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2011 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrenie potrebné na zistenie jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do 3 mesiacov odo
dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie jeho
povinností poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinností poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný b) poskytnúť

poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k týmto uplatneným nárokom na náhradu
škody, u ktorých nebol v stanovenej lehoty preukázaný rozsah povinností poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

19. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (pozn. 15a § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

21. Keďže žalovaný oznámil žalobcovi písomne dôvod, pre ktorý mu odmietol poskytnúť plnenie -
uplatnený nárok na náhradu škody, nedostal sa do omeškania s úhradou tohto nároku. Podľa § 11 ods.
7 citovaného zákona je povinný poskytnúť poistné plnenie až po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody. Krajský súd preto nárok žalobcu na úroky z omeškania nepovažoval za
dôvodný a rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

22. Opätovne krajský súd z dôvodu, že došlo k čiastočnej zmene napadnutého rozhodnutia, rozhodoval
aj o trovách konania. Žalobca bol v časti žalovanej istiny v celom rozsahu úspešný, preto mu priznal
proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP.Vzhľadom
na výsledok konania potom uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania štátu s tým, že o výške

trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)