Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Co/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716211421
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6716211421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD. a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v
právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., Československej armády č. 954/7, 500
03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, právne zast.: advokátska kancelária Gallo s.r.o.,
Jilemnického ul. č. 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: U. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvalebytomG.XXX/XX,XXXXXP.H.,S.H.,t.č.G.,S.XXX,ozaplatenie2.752,49Eursprísl.nazáklade
odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 15Csp/55/2016-56 zo dňa 27.02.2017
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
III. Súd návrhu na pribratie do konania osobitného subjektu na ochranu práv žalovanej
nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“ eventuálne „prvoinštančný
súd“) rozsudkom zo dňa 27.02.2017 žalobu žalobcu zamietol o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 2.752,49 Eur s prísl. Žalobca v žalobe uviedol, že spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 30.08.2011 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 2.000 Eur. Žalovaná sa zaviazala
splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov od 25.09.2011 v sume 37,83
Eur. Úver bol poskytnutý žalovanej jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Žalovaná sa zmluvou zaviazala splácať

poskytnutý úver v dohodnutých mesačných splátkach, ďalej sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné
prostriedky spolu s úrokmi úveru, ako aj hradiť celkové náklady spojené s poskytnutím úveru. Žalobca
ďalej odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená dňa
29.09.2015 medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, postúpila
spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanej vrátane príslušenstva na žalobcu.
Právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanej dňa 04.06.2015 písomne oznámil, že
vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Zároveň žalobca listom zo dňa

18.07.2016 vyzval žalovanú k úhrade celej dlžnej sumy. Žalovaná však dlžnú sumu neuhradila.

3. Prvoinštančný súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že po zohľadnení obsahu
uzavretej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.08.2011 medzi žalovanou a právnympredchodcom žalobcu, ako aj po zohľadnení povahy zmluvných strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky
spotrebiteľského úveru. Žalobca v konaní preukázal postúpenie žalovanej pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu Slovenskej sporiteľne a.s., ako postupcu na žalobcu ako postupníka a to zmluvou o

postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015. Právny predchodca skutočnosť
o posúdení pohľadávky oznámil žalovanej písomným podaním zo dňa 08.10.2015.

4. Následne súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a na konkrétne zákonné
ustanovenia § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorých predpisov (ďalej „zákon o ochrane spotrebiteľa“), z ktorých pri rozhodnutí vychádzal.

5. Z vykonaného dokazovania, v rámci prvostupňového konania, je zrejmé, že požiadavka, ktorá je
predmetom konania postúpená bola, žalobca súdu predložil ako listinný dôkaz výpis o bankových
transakciách z účtu žalovanej č. XXXXXXXXX, avšak nešpecifikoval ani žiadnym spôsobom
neidentifikoval dôvodnosť a výšku uplatneného nároku, keď prvoinštančnému súdu nebolo zrejmé, ktoré
mesačné dohodnuté splátky boli žalovanou zaplatené, v akých dátumoch, nebolo preukázané, ktoré

splátky úveru zaplatené neboli, rovnako neboli zrejmé ani dátumy splatnosti neuhradených splátok
úveru. Žalobca ďalej prvoinštančnému súdu nepreukázal, z akej istiny bol vyčíslený v žalobe uplatnený
úrok a úrok z omeškania a za aké časové obdobie, rovnako nebola preukázaná ani výška uplatnených
poplatkov, z akého titulu si ich žalobca uplatnil, za aké obdobie a v akej výške. Nakoľko sa v danom
prípade jednalo o spotrebiteľský úver, konajúci súd musel zo zákona prihliadať aj bez návrhu aj na

nemožnosťuplatneniapráva,naoslabenienárokužalobcuvočižalovanej,vrátanejehopremlčaniaalebo
na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie žalobcu voči
žalovanej, aj keby inak bolo potrebné, aby sa žalovaná týchto skutočností dovolávala.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej

lehote odvolanie. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že napadol výrok, ktorým jeho žalobu súd prvej
inštancie zamietol. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvoinštnačný súd napadnutým rozsudkom zamietol jeho

žalobu z dôvodu, že žalobca nešpecifikoval a žiadnym spôsobom neidentifikoval dôvodnosť a výšku
uplatneného nároku.

8. V odôvodnení odvolania poukázal na to, že prvoinštančný súd v zmysle § 365 písm. h/ Civilného
sporového poriadku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko právny zástupca

žalobcuvosvojompodanízodňa06.02.2017špecifikovalžalovanúsumu,kdeuviedol,zčohopozostáva
a akým spôsobom právny predchodca žalobcu celkové úhrady započítal. Taktiež uviedol, že zo strany
žalovanej bolo uhradených cca 19 splátok vo výške 719,45 Eur. Keďže celkové úhrady vo výške 719,45
Eur predstavujú z platobnej histórie položiek „bezhod. spátka úveru obiv.“ a „prevod úveru - čerpanie“,
a zo strany žalovanej neboli vykonávané úhrady v predpísanej výške teda 37,83 Eur, nemožno určiť

presný počet uhradených splátok. Zároveň uviedol, že posledná splátka bola zaplatená dňa 20.05.2013
a z predloženej platobnej histórie vyplýva, že bola uhradená v uvedený deň splátka vo výške 38,63
Eur. K predčasnej splatnosti úveru a to na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 04.06.2015, nakoľko nebola zásielka prevzatá v odbernej lehote a 15 dňová lehota na dobrovoľné
plnenie začala plynúť 01.07.2015 a skončila 15.07.2015, si preto žalobca mohol uplatniť nárok na súde

prvý krát dňa 16.07.2015 a od kedy podľa názoru žalobcu treba počítať premlčaciu dobu. Zmluvné úroky
podľa žalobcu boli vypočítané od splatnosti prvej splátky do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
ako súčet položiek z platobnej histórie „predpis. riadneho úroku“ po odpočítaní započítaných úhrad.
Jednotlivé poplatky a ich výška boli zakotvené priamo v zmluve, výška uplatnených poplatkov a ich
výška bola podľa názoru právneho zástupcu žalobcu dostatočným spôsobom vyjadrené v podaní zo

dňa 06.02.2017. Zákonný úrok z omeškania vo výške 78,16 Eur bol pripočítaný právnym predchodcom
žalobcu z predloženej platobnej histórie, predstavoval súčet položiek po zosplatnení „splátka úveru
- úrok z omeškania zmluvný“. Z týchto dôvodov mal žalobca za to, že podaním zo dňa 06.02.2017zrozumiteľným spôsobom špecifikoval žalovanú sumu, čo sa týka istiny, úrokov, poplatkov a úrokov z
omeškania.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie , ktorým rozhodol vo veci samej a o trovách strán podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil ako vecne správny.

11. Podľa § 290 CSP; spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka; ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch; tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa; orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné. Žalobca si voči žalovanej uplatnil celkový dlh ku dňu podania
návrhu vo výške 2.752,49 Eur, ktorý predstavoval celkovú výšku pohľadávky postúpenú na žalobcu a
pozostávajúcu z istiny vo výške 1 893,16 Eur, úroku vo výške 735,83 Eur, úroku z omeškania vo výške

78,16 Eur a z poplatku vo výške 45,34 Eur. Súčasne si žalobca uplatnil zákonné úroky z omeškania.
Vo svojom podaní zo dňa 06.02.2017 špecifikoval žalovanú sumu tým, že uviedol, že pozostáva z
istiny vo výške 1.893,16 Eur, t. j. poskytnutý úver 2.000 Eur mínus zaplatená časť na istine vo výške
106,84 Eur, z úrokov vo výške 735,83 Eur, t. j. celková výška úrokov 1.230,99 Eur mínus zaplatená
časť úrokov vo výške 495,16 Eur označené v platobnej histórii „predpis. riadneho úroku“ vyčíslených

dátumom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru z poplatkov vo výške 45,34 Eur, ktoré pozostávali z
poplatkov za správu úveru v celkovej sume 62,79 Eur mínus uhradených 56,81 Eur, t. j. k úhrade 5,98
Eur v zmysle č. 1, bod 1 zmluvy označenom ako „poplatok za správu úveru mesačne v sume 2,99 Eur“
a poplatku za zaslanie upomienky celkom v sume 100 Eur mínus uhradených 60,64 Eur, t. j. k úhrade
39,36 Eur účtovaný v zmysle článku 1, bod 1 zmluvy označenou ako „poplatok za upomienku v sume 25

Eur“ a úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. v zmysle článku 1 zmluvy, ktorý bol právnym predchodcom
žalobcu vyčíslených k dátumu postúpenia pohľadávky v sume 78,16 Eur.

16. Súd prvej inštancie nepochybil keď založil svoje rozhodnutie na predmetnom vyčíslení celkového
dlhu, z ktorého nie je zrejmé, ktoré mesačné dohodnuté splátky boli žalovanou zaplatené, v akých

dátumoch, nebolo preukázané, ktoré splátky z úveru zaplatené boli, resp. neboli. Rovnako neboli zrejmé,
ani dátumy splatnosti neuhradených splátok úveru. Ďalej nebolo preukázané, z akej istiny bol vyčíslený
v žalobe uplatnený úrok a úrok z omeškania a za aké časové obdobie, rovnako nebola preukázaná ani
výška uplatnených poplatkov, z akého titulu boli uplatnené a za aké obdobie a v akej výške.

17. Odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, pretože
zhodne s právnym názorom súdu prvého stupňa skutkové tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a v jeho
doplnení neboli dostatočné pre vyvodenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na zásadu koncentrácie konania, keď Civilný sporový poriadok do ustanovenia§ 185 zaviedol tzv. princíp formálnej pravdy, pod ktorou sa rozumie, že pri rozhodovaní sa vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy
vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a dôkazmi. Z preskúmavaného spisu mal aj odvolací súd nepochybne
preukázané, že žalobca neuviedol v dostatočnom rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné
preskúmať dôvodnosť uplatneného nároku, keď nešpecifikoval výšku žalovanej sumy, o
uvedenie, z čoho pozostávajú jednotlivé položky a akým spôsobom boli vyčíslené, najmä so zreteľom,
aká časť každej splátky pripadá na úrok, aká na istinu. Žalobca neuviedol v dostatočnom

rozsahu skutkové tvrdenia tak, aby bolo možné posúdiť dôvodnosť jeho nároku. Žalobca nešpecifikoval,
z ktorých nezaplatených splátok úveru pozostáva žalovaná suma, čo je nevyhnutné pre posúdenie
prípadného premlčania nároku, resp. jeho časti, ku ktorej musí súd prihliadať ex offo v zmysle § 5b zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že riadne špecifikoval
žalovanú sumu. Uplatnený nárok s ohľadom na charakter subjektov, ktorý zmluvu o úvere uzatvárali,
je spotrebiteľským vzťahom a spotrebiteľský vzťah je svojou povahou vždy občianskoprávnym vzťahom

a na takéto vzťahy sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a dané normy
spotrebiteľského práva. S poukazom na uvedené odvolací súd potom konštatoval, že odvolanie žalobcu
nebolo dôvodné, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262

ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
CSP) a vyslovil, že žalovaná, ako procesne plne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a
to samostatným uznesením.

19. Odvolací súd zároveň rozhodol o návrhu Občianskeho združenia, Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov IČO: 42 362 962 zo sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, na pribratie do konania v
pozícii osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP, ktorý bol súdu doručený 22.05.2017, tak, že návrhu
na pribratie do konania nevyhovuje.

20. Podľa § 95 ods. 1 CSP; na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd, alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na
ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

21. V danom prípade odvolací súd zistil, že neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 95 ods. 1
CSP pre pribratie vyššie uvedeného občianskeho združenia do konania v pozícii osobitného subjektu.
Súdu nebol spolu s návrhom na pribratie resp. ani dodatočné predložený súhlas strany, na ochranu
ktorej by malo združenie vystupovať. Na výzvu prvoinštančného súdu zo dňa 06.09.2017 (doručené

dňa 13.09.2017), aby v lehote 5 dní doložili súhlas žalovanej, že súhlasí, aby občianske združenie do
konania vstúpilo, združenie nereagovalo. Odvolací súd preto rozhodol, že uvedenú právnickú osobou
do konania nepriberá - návrhu na pribratie do konania nevyhovuje.

22. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).