Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 43C/151/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223835
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1512223835.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, pr. zast.:
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu 27.09.2012 domáhal zaplatenia sumy vo výške

125,-- Eur titulom náhrady majetkovej škody a 437,03 Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov
konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere č.: XXXXXXX s dlžníkom: Q. M., nar. 07.10.1967 a bolo jej
pridelené č. EX7306/2010. Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným
titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava V a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť prijal a jeho povinnosťou bolo rozhodnúť o nej v rámci

priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej dobe do 15 dní od doručenia takejto žiadosti.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejedávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie až dňa 31.01.2011 (konanie začalo dňa 08.06.2010) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí
zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 237 dni!).

Uviedol, že vyvinul enormné úsilie, aby docielil posun v exekučnom konaní a primeľ porušovateľa k
vydaniu rozhodnutia ( nielen a výlučne vo vzťahu k tejto exekučnej veci, ale aj vo vzťahu k rade iných
exekučných vecí na okresných súdoch) a to dňa 02.07.2009, dňa 23.09.2009, dňa 13.11.2009, dňa
25.02.2010 spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 30.08.2010 spísal a podal Sťažnosť
a podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010, dňa 25.05.2011
spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní a to v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu.
Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ust. §44 ods.

2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučné
mu súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je
ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktorémali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods.2 Ústavy Slovenskej
republiky.

Uplatňuje si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu náhradu majetkovej škody
ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o
nej v celkovej výške 125,-- Eur, pozostávajúcej z 70,-- Eur (správa pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému) z 40,-- Eur (udržiavanie a správu
informačného systému) a 15,-- Eur (administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje,
na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním stavu konania). Hmotná škoda pozostáva
zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a
výdajoch spojených so stratou času zamestnanca.
Zároveňsiuplatňujenáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa jeho názoru
dôsledkom jeho nesústrednej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní

spojené so zásahom do výkonu majetkových práv navrhovateľa. Márnym plynutím času boli reálne
ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík: k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, k insolvencii povinného, najmä mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súduvzákonnejlehotevčas,efektívneaúčinneuskutočniťradinýchkrokovsmerujúcichkzabezpečeniu

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu.
Náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných
nárokov a základných práv. Ako ďalšie dôvody o náhradu nemajetkovej ujmy: a. Neexistencia
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vniknutú situáciu,

resp. vyvolaný zásah do jeho zákonných nárokov a základných práv v spojení s absolútnou
nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u neho, resp. u členov
riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a
nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti; b. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom

zánik ďalších jeho plánovaných podnikateľských aktivít, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský
plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na jeho strane, ale
aj na strane jeho majiteľov; c. nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza pre možnú analógiu z doktríny prijatej

ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak
sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-- Sk, t.j. cca 660,00
Eur. Uplatňuje si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v

spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 437,03
Eur. Výpočet nároku uskutočnil alikvotným pomerom 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny ústavného súdu teda 660,--
Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,-- Eur za mesiac.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné

prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, ktorý do podania návrhu na návrhu pozitívne nereagoval.
Navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Bratislava V.

K návrhu sa vyjadril odporca podaním zo dňa 01.03.2013 k sp. zn. 43C/134/2014, s ktorou vecou bolo
toto konanie spojené v tom čase na spoločné konanie. Poukázal na nejasný titul nároku na náhradu

škody, nakoľko z návrhu nie je zrejmé, či sa namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov v
konaní alebo sa nároku domáha z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia ako
nezákonného rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nie je splnená podmienka uplatnenia nároku na súd, keďže
návrh bol podaný predčasne. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu bolidoručené 23.04.2012 a už dňa 27.09.2012 boli na súde podané návrhy teda pred uplynutím 6 mesačnej
lehoty podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.
K nesprávnemu úradnému postupu vo vzťahu k 15 dňovej lehote uviedol, že lehota 15 dní sa nevzťahuje

na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia a má za to, že nárok je
neopodstatnený. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 16/02,
v ktorom Ústavný súd konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Taktiež mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nesprávny úradný
postup a zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže nezákonnosť nebola

konštatovaná príslušným orgánom.
S odkazom na ustálenú judikatúru (Uznesenie Ústavného súdu z 3.3.2011, č.k. IV. ÚS 60/2011-13,
Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp.zn. 3 Cdo/146/2011, Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 26.09.2011, sp.zn. 3 MCdo/11/2010, Uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.03.2011, sp.zn.
5Cdo/291/2010) uviedol, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu, preskúmať či

rozhodcovského konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej doložky. Tiež uviedol, že nie
je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencií prieťahov, keďže rýchlosť súdneho
konania je oprávnený preskúmať len Ústavný súd na podklade ústavnej sťažnosti a navrhovateľ
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy a o ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vo vzťahu ku škode uviedol, že navrhovateľ nepreukázal

existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje považuje za hypotetické. Odporca navrhol zamietnuť návrh
a nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6NcC/128/2012-16 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava V, okrem sudkyne JUDr. Jany Tamášiovej, nie sú vylúčení z konania a

rozhodovania vo veci.

Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 15.10.2014. Navrhovateľovi bolo doručené
predvolanie dňa 3.9.2014. Na nariadené pojednávanie sa nedostavil navrhovateľ ani jeho právny
zástupca, svoju neúčasť nijako neospravedlnili a nepožiadali o odročenie pojednávania. Odporca

sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, odročenie pojednávania nežiadal. Vzhľadom na to súd
postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom spisu tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/4241/2010.
Žiadne iné dôkazy účastníci konania nenavrhli a súd na základe vykonaného dokazovania zistil

nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.07.2010 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na Okresný súd Bratislava V žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o. proti povinnému: Q.
M., nar. 07.10.1967 na vymoženie istiny 1.179,07 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu

-Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp. zn. SR 21503/09 zo dňa 20.01.2010. Tunajší súd
Uznesením č.k. 37Er/4241/2010-9 zo dňa 11.10.2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 30.12.2010.
V súvislosti v týmto postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť škoda, náhrady ktorej

sa v tomto konaní domáha.

Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím;d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako
s účastníkom konania, konané malo byť.

Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.
Podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveríexekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 do 17.1.2013 Súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o
exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999

Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
c) a d).
Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 31. 5.2011, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku účinného do 17. 1.2013, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených,

Odporca namietol, že navrhovateľ uplatnil svoj nárok na náhradu škody na súde predčasne. Preto
bolo potrebné, aby sa súd vyporiadal najskôr s uvedenou námietkou. Odporca uviedol, že žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku mu boli doručené dňa 23.04.2012 a návrh na začatie konania bol
podaný na tunajšom súde 27.09.2012. Z uvedeného je zrejmé, že zákonná lehota 6 mesiacov dodržaná

nebola, avšak táto lehota počas konania už uplynula, preto námietka predčasného uplatnenia nároku nie
je dôvodná. Zároveň je zrejmé, že návrh na náhradu škody alebo jeho časť odporcom uspokojený nebol.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou zodpovednosťou upravenou zákonom č. 514/2003 Z.z. Základnými predpokladmi vzniku

zodpovednosti sú:
1/ nesprávny úradný postup resp. nezákonné rozhodnutie,
2/ vznik a existencia škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím a škodou.
Všetky predpoklady vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne, teda absencia čo i

len jedného z nich má za následok, že zodpovednosť za škodu nevznikne. Uvedená zodpovednosť
je zodpovednosťou objektívnou - bez ohľadu na zavinenie a preto pri kumulatívnom splnení všetkých
predpokladov sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.
Súd v prvom rade skúmal, či v konaní tunajšieho súdu pod sp.zn. 37Er/4241/2010 došlo ku
kumulatívnemu splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje „nesprávny úradný postup“. Súdna prax (napríklad
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 5 Cdo 126/ 2009) však ustálila, že z obsahu
tohto pojmu vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti

s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k
porušeniuporiadku,ktorývyplývazpovahy,funkciealebocieľovtejtočinnosti.Knesprávnemuúradnému
postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež
v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho

vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie
veci „bez zbytočných prieťahov“.Nesprávny úradný postup možno vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou predpísaného
postupu štátneho orgánu, alebo účelu postupu štátneho orgánu, či už súvisí alebo nesúvisí s
rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu a ak tento postup nenašiel svoj bezprostredný výraz vo

vydanom rozhodnutí (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 24/04).

Z exekučného spisu mal súd preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná dňa 15.07.2010
na podklade Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pod sp.zn. SR 21503/09 zo dňa 20.01.2010
a exekučný súd o nej rozhodol uznesením zo dňa 11.10.2010, ktorým žiadosť o udelenie poverenia

zamietol.

Súd pri posúdení nesprávnosti úradného postupu vo vzťahu k nedodržaniu zákonnej lehoty vychádzal
zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinného od 1.6.2010. Povinnosťou súdu v zmysle
citovaného ustanovenia bolo vydať poverenie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti v prípade nezistenia
rozporu žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota však neplatila podľa

§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pre vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Navrhovateľ namietal na jednej strane nedodržanie lehoty 15 dní na vydanie
poverenia a na druhej strane tvrdil, že uvedená výnimka z lehoty sa na jeho prípad nevzťahuje, pretože
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného
poriadku (iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.) Z

exekučného spisu vyplýva, že poverenie v danej veci vydané nebolo a preto exekučný súd nebol viazaný
15 lehotou. Nakoľko súd poverenie nevydal povahu rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu
podľa § 41 ods. 2 písm. d) alebo písm. i) EP nebolo potrebné posudzovať. Z tretej vety citovaného §
44 ods. 2 je zrejmé, že v prípade zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia nie je lehota ustanovená
a lehota 15 dní sa naň nevzťahuje. Uvedené potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze zo

dňa 10.07.2013 č.k. II. ÚS 520/2012-39.

Uvedené rozhodovanie jasne vyplýva zo zákona - § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď exekučný
súd iba realizoval oprávnenie posúdiť, či exekučný titul - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pod
sp.zn. SR 21503/09 zo dňa 20.01.2010 nie je v rozpore so zákonom. Súd tiež konštatuje, že citované

ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku umožňuje v rámci rozhodovacej činnosti exekučného súdu nielen
vydanie poverenia, ale aj zamietnutie žiadosti na vydanie poverenie.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že exekučné konanie začalo 08.06.2010 a o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol až dňa 31.01.2011. K rozhodnutiu o udelenie poverenia tak došlo po

uplynutí zákonnom stanovenej doby (omeškanie viac ako 237 dní).

V prípade posúdenia prieťahov v konaní, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je
kompetentný preskúmať len Ústavný súd. Ten v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných
kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie vo vzťahu
k prieťahom v konaní nie je kompetentný preskúmavať všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa
zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti.
Po tom, ako skonštatuje porušenie základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy môže byť podaná žaloba o

náhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmoci,oktorejsúoprávnenéaajpovinnérozhodnúťvecne
a miestne príslušné všeobecné súdy. (IV. ÚS 471/2012).

Súd zároveň dodáva, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (II. US 57/01, I.

US 46/01).

Z exekučného spisu mal súd jednoznačne preukázané, že žiadosť o udelenie poverenia bola podaná
dňa15.07.2010 a súd o nejrozhodol 11.10.2010, čo znamená, že súd o žiadosti rozhodol do 3 mesiacov,
neposudzujúc pritom, či došlo k porušeniu základných práv účastníka garantovaných Ústavou.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu za žiadnych okolností namietaných navrhovateľom nedošlo.Navrhovateľ tiež namietal porušenie práva na súdnu ochranu z dôvodu, že súdna ochrana nebola
poskytnutá v zákonom predpokladane kvalite. Na tomto mieste súd uvádza, že navrhovateľ explicitne
nenamieta nezákonnosť rozhodnutia, avšak súd k jeho námietke uvádza nasledovné:

Nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s
právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná.
Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu z nezákonného rozhodnutia je vyčerpanie možnosti podať

proti nezákonnému rozhodnutiu riadne opravné prostriedky, ak nejde o prípady hodné osobitného
zreteľa.
Aj keď však poškodený nevyužije možnosť dosiahnuť zrušenie rozhodnutia podaním riadneho
opravného prostriedku, môže sa v prípade hodného osobitného zreteľa domáhať náhrady škody, ale len
za podmienky, že rozhodnutie bolo pre nezákonnosť zrušené.

Súd z exekučného konania mal preukázané, že uznesenie č.k. 37Er/4241/2010-9 zo dňa 11.10.2010
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudlo právoplatnosť 30.12.2010. Uvedené uznesenie
zrušené ani zmenené pre nezákonnosť nebolo.
Navyše navrhovateľ (oprávnený) nepodal odvolanie. A súčasne keďže nezákonné rozhodnutie
neexistuje, súd už neposudzoval nesplnenie podmienky riadneho opravného prostriedku z dôvodu

prípadu hodného osobitného zreteľa. A ani navrhovateľ prípad osobitného zreteľa netvrdil.

Zuvedenéhovyplýva,ženavrhovateľnepreukázalnesprávnyúradnýpostupaninezákonnérozhodnutie,
ktorý je jedným z kumulatívnych predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci. Vzhľadom na to, súd už neposudzoval ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

- vznik a existenciu škody a príčinnú súvislosť vychádzajúc aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky, podľa ktorého všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (III. ÚS 209/04)

Na záver súd dodáva, že základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy nemôže byť

porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami
účastníka. (Ústavný súd Slovenskej republiky z 3.3.2011, IV. ÚS 60/2011-13).

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a úspešnému odporcovi priznal právo na
náhradu trov proti neúspešnému navrhovateľovi. Keďže odporcovi žiadne trovy konania nevznikli súdu
mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O. s. p.)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§ 205 ods. 3 O. s. p.)