Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/323/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201415
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816201415.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: V. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. č. XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom,
advokátom so sídlom L., ul. C. č. XXX/XX, proti žalovanému: S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. č.
XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom G.

č. XXX, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo
č. k. 5C/48/2016 zo dňa 28. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania prvej inštancie a odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č. k. 5C/48/2016 zo dňa 28.06.2017 rozhodol, že súd nahrádza

vôľu žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu s týmto obsahom: „Žalovaný S. C., rod. C.,
nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom M. E. XXX, ako predávajúci, predáva žalobcovi
V. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, bytom M. E. č. XXX, ako kupujúcemu,
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. M. E., parcely registra
"E" evidované na mape určeného operátu, parcela č. 6203/1 - orná pôda o výmere 863 m2, pod B11 v
3/60 účasti na meno predávajúceho za kúpnu cenu 0,051 eur. Kúpnu cenu 0,051 eur je žalobca povinný

zaplatiť žalovanému v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku". (výrok I.). Žalobcovi priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou podanou na súd dňa 29.03.2016 po pripustení jej zmeny
dňa 28.06.2017 sa žalobca domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom
kúpnu zmluvu s vyššie označeným obsahom. Považoval za nesporné, že kúpnou zmluvou uzavretou
medzi žalovaným ako kupujúcim a predávajúcim I. C. a K. D., a to dňa 28.02.2014 došlo k prevodu
spoluvlastníckeho práva (okrem iných) aj na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX (pôvodne 2792)

pre obec a k. ú. M. E. zobrazenej ako E-KN parc. č. 6203/1 - orná pôda o výmere 863 m2, pod B 14 na
meno K. D. v 3/60 účasti k celku. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného ako kupujúceho bol
povolený pod V 761/2014 dňa 18.06.2014. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. 6D/127/2014 vedenom
po poručiteľovi neb. S. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelému dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že tento bol
pôvodne na LV č. XXXX pre obec a k. ú. M. E. evidovaný pod B1 v podiele 15/60-ín ako spoluvlastník
nehnuteľnosti, a to parciel registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu, medzi ktoré patrila aj E-

KN parc. č. 6203/1 - orná pôda o výmere 863 m2, pričom nadobúdateľom dedičstva po tomto poručiteľovi
potvrdeného Osvedčením o dedičstve vydanom súdnym komisárom JUDr. Mariánom Zbojom dňa
26.08.2015 (okrem iných) sa stal ako dedič syna poručiteľa (V. T., zomrelého XX.XX.XXXX) právežalobca v podiele 1/15-ine účasti k celku. Keďže dedičstvo sa s poukazom na § 460 Občianskeho
zákonníka nadobúda ku dňu smrti poručiteľa, žalobca dňom smrti svojho otca 01.06.1982 nadobudol
(prešlo na neho vlastníctvo) spoluvlastnícky podiel k majetku poručiteľa - S. T., zomrelého XX.XX.XXXX,

t. j. aj k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu - pozemku zobrazenom ako parcela č. 6203/1 -
orná pôda o výmere 863 m2. Vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti sa žalobca ku dňu smrti jeho právneho
predchodcu stal aj nositeľom zákonného predkupného práva. Na uvedenom závere nič nemení ani
skutočnosť, že osoba žalobcu nebola v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu (o veľkosti 3/60-ina)
zapísaná v katastri nehnuteľnosti ako jej spoluvlastník. Zápis do katastra nehnuteľnosti sa totiž v tomto

prípade uskutočňuje formou záznamu, ktorý má iba deklaratórnu povahu (ním nedochádza k vzniku,
zmene alebo zániku práva). V čase uzavretia kúpnej zmluvy bolo preto potrebné považovať žalobcu
za spoluvlastníka predmetnej nehnuteľnosti, ktorá je vo vzťahu k nej aj nositeľom predkupného práva.
Preto žalobca listom z 19.01.2016 doručeným žalovanému 22.01.2016 vyzval žalovaného, aby mu
ako nadobúdateľovi napadnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za
ktorých ho kúpil od pôvodnej podielovej spoluvlastníčky K. D. - vo vzťahu k nehnuteľnosti pozemku

zobrazenom ako parcela č. 6203/1-orná pôda o výmere 863 m2 v 3/60-tinách účasti, a to v lehote do
10 dní od doručenia výzvy, t. j. do 01.02.2016. Žalovaný tak neučinil, resp. odmietol učiniť. Žalobca
ako nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu sa preto dôvodne podanou žalobou domáhal nahradenia
prejavu vôle z dôvodu porušenia jeho predkupného práva, ktorej súd v celom rozsahu vyhovel. V obsahu
rozsudku uvedená kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, tak predmet kúpnej zmluvy ako

aj jej cenu, ktorá zodpovedá cene, za ktorú žalovaný podiel na spornej nehnuteľnosti získal (príslušný
podiel na súhrnnej cene dojednanej za všetky prevádzané podiely - 10 eur : 8 122,63 eur x 43,14 m2
sporného podielu).
Za nenáležitú považoval súd argumentáciu žalovaného v tom, že nemohol porušiť predkupné právo
žalobcu, pretože v čase prevodu spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti (v čase uzavretia

zmluvy) nemal vedomosť o jeho spoluvlastníctve k nehnuteľnosti, keď nevedomosť (ne)existencie jeho
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti spájal aj s údajom nachádzajúcim sa v príslušnom liste vlastníctva
v katastri nehnuteľnosti. Je tak aj z dôvodu, že evidovaný spoluvlastník pod B1 na LV č. XXXX bol
nežijúci, teda už len táto skutočnosť musela u žalovaného a tiež u predávajúcich z kúpnej zmluvy vyvolať
pochybnosť, že musia existovať potencionálni dedičia nebohého spoluvlastníka, ktorým prislúcha

predkupné právo. Žalovaný a aj predávajúci mohli a mali zisťovať okruh spoluvlastníkov aj iným,
im dostupným spôsobom. Ani ďalšia argumentácia strany žalovaného v tom, že si splnili ponukovú
povinnosť nie je dôvodná, pretože táto povinnosť nebola splnená vo vzťahu k osobe žalobcu, na ktorého
prešlo predkupné právo dňom smrti poručiteľa, ale len vo vzťahu v písomnej ponuke vystavenej dňa
04.01.2014 uvedenými osobami. Ponuka nespĺňa základné náležitosti, pretože v nej absentuje predmet

prevodu a cena, ktorú žiadajú ponúkajúci zaplatiť. Taktiež ani argumentáciu žalovaného obsiahnutú
v rámci písomných vyjadrení týkajúca sa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ktorý žalobca získal
titulom dedenia nepovažoval za náležitú z dôvodu, že relevantnou by sa stala len vtedy, ak by o
odkúpenie napadnutého spoluvlastníckeho podielu prejavili záujem aj iní dedičia ako jej spoluvlastníci.
Títo svoje právo nevyužili, využil ho len žalobca, ktorý môže žiadať o ponúknutie celého napadnutého

spoluvlastníckeho podielu.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“ a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný na základe odvolacích dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 C. s. p., keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (písm. f/) a keď rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (písm.
h/).
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že keď si iní dedičia nárok z predkupného

práva neuplatnili, môže sa žalobca domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah
svojho spoluvlastníckeho podielu, t. j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Žalovaný
poukázal na ust. § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je však zákonom ustanovené, že
spoluvlastník má nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho
podielu. Spornou otázkou, ktorú bol súd prvej inštancie povinný riešiť bolo to, či v prípade porušenia

predkupného práva, keď nebol daný žiadny priestor na dohodu ostatných spoluvlastníkov o výkone
predkupného práva, sa môže jeden z nich domáhať prevodu celého podielu - predmetu prevodu,
pokiaľ ostatní spoluvlastníci (v danom prípade okrem právnych nástupcov spoluvlastníkov, ktorých
podiely sú v správe SPF, D. N., C. T., O. T., X. E., X. X.) zostávajú pasívni v obrane svojich práv.Podľa doterajšej súdnej praxe mlčanie ostatných spoluvlastníkov a ich pasivita nemôže v žiadnom
prípade znamenať súhlas. Za takéhoto právneho stavu má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho
nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel,

ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z uvedeného vyplýva, že
žalobcovi by svedčilo právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne vo
výške 21/3180 úč. Na pojednávaní vo veci súd prvej inštancie mal preukázané, že dohoda v zmysle §
140 Občianskeho zákonníka o výkone predkupného práva uzatvorená nebola. Zo všetkých ostatných
podielových spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX k. ú. M. E. si právo z porušeného predkupného

práva uplatnil len žalobca. Uplatneniu jeho nároku nepredchádzala dohoda všetkých spoluvlastníkov v
zmysle § 140 Občianskeho zákonníka a ani nemohla, lebo takúto dohodu mohli spoluvlastníci uzatvoriť
len po splnení ponukovej povinnosti. Za týchto okolností si podľa žalovaného mohol žalobca uplatniť
nárok z predkupného práva len v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu podľa veľkosti
jemu prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu. Predmetom prevodu bol spoluvlastnícky podiel 3/60
úč. Žalobca so spoluvlastníckym podielom v 7/60 úč. si mohol uplatniť len pomernú časť vo vzťahu

k ostatným spoluvlastníkom, teda 7/60 ku 53/60 úč. Znamená to, že žalobca zo spoluvlastníckeho
podielu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy si mohol žiadať a prípadne na súde uplatniť nárok na
pomernú časť spoluvlastníckeho podielu vo výške 21/3180/7/60 ku 53/60 t. j. 7/53 x 3/60 = 21/3180
úč. Pokiaľ sa žalobca písomnou výzvou zo dňa 19.01.2016 domáhal vydania spoluvlastníckeho podielu
prislúchajúcemu 3/60 úč., žalobným návrhom zo dňa 29.03.2016 15/60 úč., ktorý bol dňa 27.06.2017

upravený na 3/60-úč. titulom nahradenia prejavu vôle, ktorej zmene súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom vyhovel, tak podľa žalovaného postupoval v rozpore so zákonom, lebo neuplatnil zákonný
spoluvlastnícky podiel v rozsahu pomernej časti spoluvlastníckeho podielu, ktorý mu prislúcha zo
zákona. Predkupné právo spoluvlastníka je zo zákona obmedzené predkupným právom ostatných
spoluvlastníkov, a teda bez dohody medzi spoluvlastníkmi nemôže prejsť na jedného zo spoluvlastníkov.

Ak súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyhovel žalobnému návrhu v celom rozsahu, rozhodol
v rozpore s ust. § 140 posledná veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak sa spoluvlastníci
nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Žalobca zo spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy vo výške 3/60 úč. mal podľa
príslušného ustanovenia Občianskeho zákonníka právo žiadať a prípadne na súde uplatniť nárok len na

pomernú časť spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy vo výške 21/3180 úč. Ide o
zákonné predkupné právo. Súd uvedené právo nemôže upravovať a prispôsobovať s odôvodnením, že
ak ostatní dedičia - spoluvlastníci nehnuteľností, ktorá je predmetom žalobného návrhu nevyužili právo
na odkúpenie spoluvlastníckych podielov a ak ho využil len žalobca, môže žiadať o vydanie celého
napadnutéhospoluvlastníckehopodielu.Ootázkeuplatneniaprávaprednostikúpyexistujeviacsúdnych

rozhodnutí Krajského súdu v Žiline i Najvyššieho súdu SR v Bratislave.
V prípade návrhu na nahradenie prejavu vôle môže súd rozhodnúť iba tak, že buď nahradí prejav vôle
vo výške zákonného spoluvlastníckeho podielu (v predmetnom prípade vo výške 21/3180 úč.) alebo
návrh zamietne, ak žalobca sa dožaduje nahradenia prejavu vôle vo vyššej než zákonom priznanej
výšky spoluvlastníckeho podielu. Na zákonom upravený rámec nároku vyplývajúceho z predkupného

práva nemá právo zasiahnuť a ho upraviť. Súd prvej inštancie v tomto prípade nebol oprávnený nahradiť
prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný predáva spoluvlastnícky podiel žalobcovi vo výške 3/60 úč.,
keď zákonný nárok žalobcu predstavuje spoluvlastnícky podiel vo výške 21/3180 úč.
Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a
žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu sa
nestotožnil s interpretáciou a výkladom žalovaného vo vzťahu k ust. § 140 Občianskeho zákonníka v
tom, že by on sa mohol domáhať nahradenia prejavu vôle z porušenia predkupného práva len v pomere
účasti jeho spoluvlastníckeho podielu k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu. Pre takéto tvrdenie

niet opory ani v zákone ani v aplikačnej praxi súdov.
Predovšetkým zdôraznil, že právo spoluvlastníka uplatňovať nároky z porušenia zákonného
predkupného práva je individuálne právo každého z opomenutých spoluvlastníkov, nie je to povinnosť
a je na každom jednotlivom spoluvlastníkovi, či si toto právo uplatní alebo nie. K uplatneniu nárokov
z porušenia predkupného práva teda je oprávnený každý spoluvlastník samostatne, individuálne,

nezávisle na vôli ostatných spoluvlastníkov a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že k tomu je potrebná
dohoda s ostatnými spoluvlastníkmi. Ak si uplatní nárok z porušenia predkupného práva opomenutý
spoluvlastník, resp. len jeden zo spoluvlastníkov, potom ak sa domáha svojho nároku spôsobom
nahradenia prejavu vôle u nadobúdateľa, aby na neho previedol spoluvlastnícky podiel za tých istýchpodmienok, za ktorých ho nadobudol od spoluvlastníka, ktorý porušil zákonné predkupné právo, má
nárok na vydanie celého spoluvlastníckeho podielu. Žalobca bol názoru, že iba za predpokladu, ak si toto
právo uplatnili viacerí spoluvlastníci, možno aplikovať ust. § 140 veta druhá Občianskeho zákonníka. V

danom prípade si iba on sám zo spoluvlastníkov uplatnil nárok z porušenia predkupného práva a súd
prvej inštancie správne právne vec posúdil v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a súdnou
praxou.
Žalobca preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaný na odvolanie žalobcu písomne nereagoval.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil.

6. V danej veci porušila podielová spoluvlastníčka K. D. právo ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ku kúpe ostatným spoluvlastníkom ako prvým a vykonala prevod svojho spoluvlastníckeho podielu na
tretiu osobu (nie na osobu blízku). Vystavila sa tak spolu s treťou osobou - žalovaným v osobitnej forme

postihu uvedenej v § 40a Občianskeho zákonníka. Oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má
pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa
domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu
osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky
podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ

dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí
prejav vôle nadobúdateľa (229 C. s. p.). Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré
však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému vydania
rozhodnutia, ktorým súd nahradí vôľu žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu ktorej predmetom
bude spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. M. E., parcely

registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela č. 6203/1 - orná pôda o výmere 863 m2, pod
B11 v 3/60 účasti na meno predávajúceho za kúpnu cenu 0,051 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť
žalovanému v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

7. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

8. Podľa žalovaného v odvolaní súd rozhodol v rozpore s § 140 posledná veta Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel
pomerne podľa veľkosti podielu. Podľa doterajšej súdnej praxe mlčanie ostatných spoluvlastníkov a ich
pasivita nemôže v riadnom prípade znamenať súhlas. Za takéhoto právneho stavu má spoluvlastník,

ktorý sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len
taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom, ktorí by sa prevodu nedomáhali.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovi by svedčilo právo vykúpiť kúpnou zmluvou spoluvlastnícky
podiel len pomerne vo výške 21/3180 úč. V prípade návrhu na nahradenie prejavu vôle súd môže
rozhodnúť iba tak, že buď nahradí prejav vôle o výške zákonného spoluvlastníckeho podielu alebo návrh

zamietne ak žalobca sa dožaduje nahradenia prejavu vôle vo vyššej než zákonom priznanej výšky
spoluvlastníckeho podielu. Na zákonom upravený rámec nároku vyplývajúceho z predkupného práva
nemá právo zasiahnuť a ho upraviť.

9. Okresný súd v súvislosti s námietkou žalovaného odôvodnil rozhodnutie tak, že ani argumentácia

strany žalovaných obsiahnutá v rámci písomných vyjadrení týkajúca sa veľkosti spoluvlastníckeho
podielu, ktorý žalobca získal titulom dedenia nepovažoval za náležitú z dôvodu, že relevantnou by sa
stala len vtedy, ak by o odkúpenie nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu prejavili záujem aj iní
dedičia, ako jej spoluvlastníci. Títo svoje právo nevyužili, využil ho len žalobca, ktorý môže žiadať o
ponúknutie celého nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu.

10. Spornou otázkou bolo teda, či v prípade porušenia predkupného práva sa môže jeden zo
spoluvlastníkov domáhať prevodu celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu, pokiaľ ostatní
spoluvlastníci svoje právo nevyužili.11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako
mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

12. So svojim spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník so
svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená opätovným zakotvením predkupného práva do

Občianskehozákonníka(súčinnosťouod01.01.1992).Znehovyplýva,žeakniektorýzospoluvlastníkov
chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného spoluvlastníkov, musí ho
najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou
je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú
oprávnení vykúpiť podiel pomerne, podľa veľkosti podielov; aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer

spoluvlastníckych podielov.

13. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 91/2008 z 12.05.2009 za nesprávny je
potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného
práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže

domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j.
celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento
ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného
spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez
dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu,

pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v
žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku, právo len
na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril
tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny
spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z

každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere dielom
ostatných spoluvlastníkov.

14. Odvolací súd sa s vyššie uvedeným názorom dovolacieho súdu stotožnil. Dodáva, že dotknutí
podieloví spoluvlastníci sa musia v každom prípade dohodnúť o výkone predkupného práva, ak sa chcú

odchýliť od základného pravidla o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, resp. nárokov z
jeho porušenia. To znamená, že ak má záujem jeden spoluvlastník o celý prevedený podiel (nad rozsah,
ktorý zodpovedá v pomere k ostatným podielom jeho spoluvlastníckeho podielu) musia s tým vysloviť
súhlas ostatní podieloví spoluvlastníci; inak je oprávnený požadovať iba to, čo pripadá pomerne na jeho
podiel. Právne nemožné by totiž bolo, ak by si každý spoluvlastník uplatňoval prevod celého podielu od

nadobúdateľa. Vzhľadom na uvedené považoval odvolací súd záver okresného súdu ohľadom celého
nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu za právne nesprávny.

15. Podľa odvolacieho súdu žalobe žalobcu nebolo možné vyhovieť ani čiastočne. Súd pri svojom
rozhodovaní je viazaný návrhom a ust. § 44 Občianskeho zákonníka, kedy návrh čo do jeho podstatných

náležitostí môže prijať a teda mu vyhovieť alebo tento zamietnuť. Predmet kúpnej zmluvy je nesporne
podstatnou náležitosťou, súd by zásahom do tohto predmetu kúpnej zmluvy vytvoril stav, ktorého účinky
by žalobca, poprípade obe stany sporu, ani nezamýšľali vyvolať. Nemohol preto nahradiť prejav vôle
ohľadom tejto podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy.

16. Podľa ust. § 388 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Odvolaciemu súdu vzhľadom k vyššie uvedenému
neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmeniť pre nesprávne
právne posúdenie veci a žalobu žalobcu zamietnuť.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný, a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu100 %. O výške náhrady týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).