Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201088
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117201088.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: V. A., narodený XX.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka S. A., narodená XX.XX.XXXX,
bytom N. XXG, H., právne zastúpená: JUDr. Pavel Hagyari, advokát, so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava

1, a otec O. T., narodený XX.X.XXXX, bytom D. X, H., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu a o návrhu navrhovateľov: 1. M. R., narodená X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H.,
2. O. R., narodený X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, H., obaja navrhovatelia právne zastúpení: Mgr. Ing.
Marián Galbavý, advokát, so sídlom Kapitulská 6, Trnava, o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom Vajanského 617/22, Trnava, o
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Trnava

č. k. 16P/15/2017-243 zo dňa 5.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali úpravy styku s maloletým každú sobotu od
14.00 hod. do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25.12.2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a

každý veľkonočný pondelok od 9.00 hod. do 18.00 hod..

2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 324, § 325 ods.
1, § 328 ods. 1, § 329, § 331 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že predmetom konania vo veci samej je

úprava práv a povinností voči maloletému, keď uznesením tamojšieho súdu zo dňa 23.1.2016 č. k.
16PPOm/1/2017-11 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd prvej inštancie dočasne zveril
maloletého do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, a to do Detského domova P., A.
a zároveň bolo začaté konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému. V priebehu konania navrhovatelia žiadali zveriť maloletého do ich spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti, keď poukázali na to, že matka s maloletým v ich domácnosti bývali po

dobu asi 1 roka, k maloletému si vytvorili vzťah. Dňa 8.12.2017 doručili navrhovatelia návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali upraviť styk s maloletým, pričom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že si dali vypracovať posudky súdnym psychológom PhDr. G.
R., maloletého nevideli už skoro 3 mesiace, veľmi im chýba, úprava styku neodkladným opatrením je
dôležitá preto, aby nedošlo k pretrhnutiu citových väzieb. Navrhovatelia poukázali na Správu Detského
domova v A. zo dňa 17.3.2017, v ktorej sa uvádza, že pozorovali vytvorenie citovej väzby medzi pánom

R. a maloletým, pri odchode pána R. bolo nutné, aby upútala pozornosť maloletého profesionálna
matka, nakoľko maloletý sa rozbehol za pánom R.. Ďalej navrhovatelia poukázali na to, že Znaleckýmposudkom č. 43/2017 boli schopnosti navrhovateľa 2. posúdené vo vzťahu k starostlivosti a výchove
maloletého dieťaťa tak, že ,,Motivácia k starostlivosti o dieťa je citová, menovaný je schopný stabilného
vzťahu a verného rodičovského vzťahu k dieťaťu.“ a Znalecký posudok č. 42/2017 posúdil schopnosti

navrhovateľky 1. vo vzťahu k starostlivosti o maloleté dieťa a k výchove maloletého záverom: ,,Mentálne
schopnosti, integrita osobnosti, emocionalita ako i schopnosť vytvárať citové väzby sú primerané a
dostatočné, pre výchovu a starostlivosť o dieťa. Menovaná je srdečná, citovo stimulujúca a empatizujúca
prežívanie iných osôb. Má skúsenosti s výchovou a dokáže pri výchove spolupracovať i s inými osobami
vrátane pedagogických a zdravotníckych personálov. Z psychologického hľadiska je schopná a vhodná

pre výchovu dieťaťa.“ Navrhovatelia ďalej uviedli, že je nepochybné, že majú k maloletému vybudovaný
silnýcitovývzťah,rozhodnutiematkymaloletéhozakázaťstyksmaloletýmpretopovažujúzairacionálne.
Vylúčením akéhokoľvek styku s maloletým až do meritórneho rozhodnutia súdu by mohlo viesť k
nenapraviteľnej strate citových väzieb medzi maloletým a nimi. Podľa navrhovateľov existuje potreba
úpravy styku s maloletým, keďže je to v záujme maloletého. Navrhovatelia sa už v predmetnom konaní
domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude upravený ich styk s maloletým, keď súd prvej

inštancie uznesením č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 ich návrh zamietol návrh s odôvodnením,
že nie sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že od psychologického posúdenia navrhovateľov na
základe ich žiadosti od rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k. 16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 nedošlo

k žiadnym novým skutkovým okolnostiam. Dôvodom, prečo súd prvej inštancie prvému návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel, bola najmä skutočnosť, že až po vykonaní dokazovania
v konaní vo veci samej bude možné určiť a rozhodnúť, aká úprava práv a povinností k maloletému
je v jeho najlepšom záujme, či a ktorému z návrhov bude vyhovené. Od uvedeného rozhodnutia č. k.
16P/15/2017-135 zo dňa 6.6.2017 nebolo vykonané také dokazovanie, ktoré by vyriešilo túto otázku.

V konaní vo veci samej súd prvej inštancie bude primárne skúmať schopnosť matky zabezpečiť riadnu
starostlivosť o maloletého a až keď sa preukáže, že matka nie je schopná postarať sa o dieťa a
prichádzalo by do úvahy rozhodnutie o zverení maloletého na náhradnej starostlivosti, bude sa zaoberať
dôvodnosťou návrhu navrhovateľov na zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej starostlivosti.
Vzhľadom na to, že starostlivosť a výchova dieťaťa primárne prináleží rodičom, je potrebné rešpektovať

názor matky ohľadom toho, s kým sa dieťa bude stretávať. I v prípade, že bude maloletý zverený
matke, matka má právo rozhodnúť o tom, s kým sa bude dieťa stretávať. V tomto štádiu konania teda
vôbec nie je osvedčená existencia zákonných podmienok pre zverenie maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov, preto nie je ani osvedčený najlepší záujem maloletého na upevňovaní
vzťahu s navrhovateľmi. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie návrh navrhovateľov na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

5. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali odvolanie navrhovatelia prostredníctvom
ich právneho zástupcu. V odvolaní uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou súdu prvej inštancie,
že nie je osvedčená existencia zákonných podmienok pre zverenie maloletého do ich náhradnej

osobnej starostlivosti, preto nie je ani osvedčený najlepší záujem maloletého na upevňovaní vzťahu
s navrhovateľmi. Z listinných dôkazov zadovážených v spise, ako aj z konania/správania matky
možno vyvodiť záver, že neprejavuje záujem o maloleté dieťa. Per contra u navrhovateľov existuje
reálny záujem stretávať sa s maloletým, dokonca majú záujem o zverenie maloletého do ich osobnej
starostlivosti, o čom svedčí aj podanie návrhu na zverenie maloletého do ich osobnej starostlivosti.

Maloleté dieťa vyrastalo s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti, pričom medzi maloletým dieťaťom a
navrhovateľmi existuje silná citová väzba. Rozhodnutie matky zakázať styk navrhovateľom s maloletým
sa javí ako iracionálne. Zákaz styku zo strany matky voči navrhovateľom má negatívny dopad nielen
na navrhovateľov, ale hlavne na maloleté dieťa. Z toho dôvodu majú za to, že zachovanie väzieb
navrhovateľov k maloletému dieťaťu je v jeho najlepšom záujme. Vylúčením akéhokoľvek styku s

maloletým až do meritórneho rozhodnutia súdu by mohlo viesť k nenapraviteľnej strate citových väzieb
medzi maloletým a navrhovateľmi, ktorí chcú zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Zotrvávajú
na tom, že existuje nevyhnutná potreba úpravy styku navrhovateľov s maloletým. V záujme zachovania
a prehĺbenia väzieb medzi navrhovateľmi a maloletým považujú za potrebné upraviť styk s maloletým,
nakoľko úprava styku je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Matka starostlivosť o maloletého

nezvládla a z tohto dôvodu bol umiestnený do detského domova. Zo správania matky je možné
konštatovať, že nemá úprimný záujem o blaho maloletého. Uvádzajú, že kľúčovým pri rozhodovaní
vo veciach maloletých detí by mal byť záujem dieťaťa. Správanie matky potvrdzuje, že o maloletého
nejaví úprimný záujem, účelovo predlžuje konanie nedostavením sa k znalcovi za účelom vypracovaniaznaleckého posudku. Naopak navrhovateľom ako osobám, ktorí ako jediní prejavujú úprimný záujem
o maloleté dieťa, je styk zakázaný. Navrhujú, aby odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
nariadi Detskému domovu P., A. XX, umožniť im styk s maloletým každú sobotu v čase od 14.00 hod.

do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25. decembra 2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a
každý Veľkonočný pondelok od 9.00 - 18.00 hod. alebo alternatívne uznesenie o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na opätovné konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného), po zistení,

že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektmi -
účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) v
spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez

viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného
mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby
zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel

k záveru, že odvolaniu navrhovateľov nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie je
vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i

argumenty navrhovateľov predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené zákonné
podmienky a dané skutkové okolnosti neodkladným opatrením upraviť styk navrhovateľov s maloletým
v rozsahu, ako to navrhujú navrhovatelia a či takáto úprava styku zodpovedá najlepším záujmom
maloletého.

8. V zmysle § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V ods. 2 tohto

ustanovenia pod písm. a) až h) zákon demonštratívne vymenúva možné obsahy neodkladných opatrení.
Podľa ods. 3 tohto ustanovenia za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť
kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.

10. V zmysle § 329 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. V zmysle § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

12. V zmysle Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. V zmysle Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. V zmysle § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa

použijú primerane.

15. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdunariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať
dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

16. V danom prípade odvolací súd vychádzal zo skutkových okolností tak, ako ich zistil súd prvej
inštancie a zhrnul v preskúmavanom uznesení, ako sú popísané vyššie. K zmene skutkových
okolností do rozhodnutia odvolacieho súdu neprišlo, naviac v zmysle vyššie citovaného ustanovenia

pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Bolo
preukázané, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 16PPOm/1/2017-11 zo dňa 23.1.2017 bolo do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd zveril maloletého
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do Detského domova P., A. XX, nariadené konanie o
výkone tohto neodkladného opatrenia, začaté konanie vo veci samej o úpravu výkonu rodičovských práv

a povinností k maloletému a ustanovený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za procesného
opatrovníka na zastupovanie maloletého v tomto konaní. Na súde prvej inštancie prebieha konanie vo
veci samej pod spisovou značkou 16P/15/2017, v ktorom konaní matka žiada o zverenie maloletého
do jej osobnej starostlivosti a navrhovatelia žiadajú o zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej
osobnej starostlivosti. Dňa 24.5.2017 navrhovateľ 2. podal na súd prvej inštancie návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým jedenkrát týždenne na základe denného
režimu maloletého po dohode s profi matkou a jednu nedeľu v mesiaci od 9.00 hod. do 18.00 hod.. Tento
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie uznesením č. k. 16P/15/2017-135 zo
dňa 6.6.2017 zamietol. Dňa 8.12.2017 navrhovatelia podali na súd prvej inštancie návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým žiadali upraviť styk s maloletým každú sobotu v čase od 14.00 hod.

do 19.00 hod. v Detskom domove P., A. XX, dňa 25. decembra 2017 od 9.00 hod. do 18.00 hod. a
každý Veľkonočný pondelok od 9.00 - 18.00 hod., pričom k návrhu predložili znalecké posudky majúce
preukázať ich schopnosti starať a vychovávať dieťa.

17. Odvolací súd sa plne zhoduje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom v napadnutom rozhodnutí,

ženavrhovatelianeosvedčilipotrebubezodkladnejúpravypomerovúčastníkovneodkladnýmopatrením,
ktoré žiadali nariadiť, pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľov s maloletým. Je síce pravdou, že maloletý
spolu s matkou žili s navrhovateľmi v spoločnej domácnosti od októbra 2015 do decembra 2016,
že po uvedenú dobu sa navrhovateľ 2. podieľal na starostlivosti o maloletého, niet pochybností o
tom, že navrhovatelia si vytvorili k maloletému silné citové väzby. Na druhej strane je však potrebné

uviesť, že matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť pred pätnástimi mesiacmi (v decembri
2016), nadviazala novú známosť s pánom T. a maloletý je od 23.1.2017 umiestnený v detskom
domove. Navrhovatelia si podali návrh na zverenie maloletého do ich spoločnej náhradnej osobnosti
starostlivosti, s čím matka nesúhlasí a sama taktiež v konaní vo veci samej žiada zveriť maloletého do
jej osobnej starostlivosti, pričom matka zakázala navrhovateľom stýkať sa s maloletým. Na jednej strane

zo Správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 17.5.2017 vyplýva, že navrhovatelia
nadviazali spoluprácu s referátom poradensko-psychologických služieb so zameraním na motiváciu pre
náhradnú osobnú starostlivosť a psychologickú diagnostiku osobnostných predpokladov pre zvládnutie
záťaže súvisiacej s náhradnou osobnou starostlivosťou a na základe realizovanej psychodiagnostiky
sú vnímané viaceré rizikové faktory zvyšujúce možnosť zlyhania pri dlhodobej záťaži a frustrácii a na

druhej strane so Znaleckých posudkov č. 42/2017 a č. 43/2017 vypracovaných na žiadosť navrhovateľov
Mgr.KarlomZabákom,znalcompreodborpsychológia,odvetvieklinickápsychológiadospelých,klinická
psychológia detí vyplýva, že navrhovateľka 1. je z psychologického hľadiska schopná a vhodná pre
výchovu dieťaťa a navrhovateľ 2. je schopný stabilného a verného rodičovského vzťahu k dieťaťu.

18. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času
ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a
preto súd prvej inštancie správne rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného
opatrenia je však len dočasná úprava pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v týchprípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených
záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by vyčkávanie na
rozhodnutie vo veci samej (rozsudkom po riadne vykonanom dokazovaní) mohlo spôsobiť také zmeny

vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného opatrenia, pri ktorých
by samotné vedenie konania vo veci samej mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.
Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady
citovaných procesných noriem na to, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov

dočasnou úpravou styku navrhovateľov s maloletým. Návrhom navrhovateľov, ani z obsahu spisu, nemá
odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) osvedčené, že by situácia vyžadovala vo vzťahu k
maloletému okamžitý zásah súdu formou navrhovateľmi navrhovaného neodkladného opatrenia. Vo
veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritným záujmom (majúcim sa ochrániť) vytvorenie,
resp. za určitých okolností i obnovenie, podmienok pre riadny a bezproblémový vývin dieťaťa. Súd prvej
inštancie sa nesporne pri rozhodovaní riadil i záujmom maloletého a prihliadol naň, keď dospel záveru,

žeanizáujemmaloletéhonariadenienavrhovateľminavrhovanéhoneodkladnéhoopatrenianevyžaduje.
Správne preto súd prvej inštancie uviedol, že primárne je potrebné skúmať schopnosť matky zabezpečiť
riadnu starostlivosť o maloletého a až keď sa preukáže opak, bude do úvahy prichádzať rozhodnutie o
zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a posudzovať dôvodnosť návrhu navrhovateľov
vo veci samej a v nadväznosti na to aj záujem maloletého na pravidelnom styku s navrhovateľmi. Pokiaľ

teda súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa títo domáhali úpravy styku s maloletým (vzhľadom na ich blízky vzťah k maloletému) dôvodiac, že pre
takýto záver je nevyhnutné vykonať dôkladné podrobné dokazovanie, ktoré presahuje rámec konania v
časti o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa plne s jeho názorom identifikuje. Tak súd
prvej inštancie, ako ani odvolací súd, v najmenšom nespochybňujú právo na styk dieťaťa aj s blízkymi

osobami.Avšakažvýsledkydokazovaniavzákladnomkonaníbudúspôsobilékzáveru,činavrhovateľmi
tvrdené skutočnosti s ohľadom na všetky zákonné kritériá pre zverenie maloletého do ich náhradnej
osobnej starostlivosti, že je v záujme maloletého stýkať sa s navrhovateľmi, kedy primárne bude
potrebné sa vysporiadať s tým, či sú vôbec splnené podmienky na rozhodnutie o zverení maloletého
do spoločnej náhradnej osobnej práve navrhovateľom. V konaní vo veci samej bude vykonané riadne

dokazovanie, budú náležite zistené všetky rozhodujúce skutočnosti, obaja navrhovatelia budú môcť
dostatočne prezentovať svoje dôvody na zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti a
súd bude môcť vo veci meritórne rozhodnúť sledujúc pritom primárne záujem maloletého.

19. Je pritom pravdou a odvolací súd ani nepopiera, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení Charty

základných práv Európskej únie aj Dohovoru o právach dieťaťa najlepší záujem dieťaťa zostáva
prvoradým hľadiskom pri akomkoľvek rozhodovaní súdu vo veciach týkajúcich sa maloletých detí, teda
pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia i keď to Civilný sporový poriadok výslovne v
ustanovení § 324 a nasl. neuvádza. Hoci súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neodcitoval
znenie Čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a znenie Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach

dieťaťa, podľa obsahu odôvodnenia je zrejmé, že záujmom maloletého sa pri rozhodovaní nesporne
riadilaprihliadalnaň,avšakdospelkzáveru,žeanizáujemmaloletéhodieťaťanariadenienavrhovateľmi
navrhovaného neodkladného opatrenia (úpravou styku navrhovateľov s maloletým) nevyžaduje. Z
doposiaľ vykonaného dokazovania totiž nevyplynuli skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver,
že maloletý trpí absenciou stretnutí s navrhovateľmi a citovo stráda tak, že je naliehavo potrebné

zabezpečiť jeho kontakt s navrhovateľmi formou neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade aktuálne, najmä na obsah doposiaľ vykonaného
dokazovania, nie je opodstatneným vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20.Spoukazomnavyššieuvedenéokolnostiprípaduazistenéskutočnostisaodvolacísúdstotožňujeso

závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v uznesení napadnutom odvolaním a zhodne so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na bezodkladnú
úpravu pomerov účastníkov konania spočívajúcu v úprave styku navrhovateľov s maloletým. Bolo teda
dôvodným návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

21. Tu je potrebné poukázať ešte i na to, ako už bolo konštatované zhora, že krátkosť zákonom
ustanovenej lehoty na nariadenie neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky
vylučuje akékoľvek podstatnejšie vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť
navrhovateľmi neodkladného opatrenia predložených podkladov a ich dostatočnosť pre navrhovanériešenie. Vyhodnotiac potom všetky relevantné listinné dôkazy a okolnosti daného prípadu, sledujúc
pritomvprvomradenajlepšízáujemmaloletého,odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie
s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku ako vo výroku vecne správne potvrdil.

22. O prípadnej náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť
konanie vo veci samej (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je dovolanie prípustné (§ 421 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).