Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/331/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105223669
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7105223669.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Angely Čechovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej vo veci navrhovateľa 1/ KR. M., Košice, B. XX, P..
D.. V. I., 2/ W. V., bytom Košice, M. XX, proti odporcom 1/ Územné bytové družstvo, Košice - Ťahanovce,
Košice, Bukureštská 12, IČO: 00 594 725, zast. JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, Košice, Pražská 4,
2/ C. V.ovi, bytom Košice, Č. X, 3/ C. H., bytom Košice, X. X, 4/ U. H., Košice, X. X, odporcovia v 3. a 4.
rade zast. JUDr. Danielom Blyšťanom s. r. o., so sídlom Košice, Užhorodská 21, o určenie neplatnosti
právneho úkonu, o odvolaní navrhovateľov a odporcov v 3. a 4. rade proti rozsudku 16C 163/2005-215
z 18.11.2011 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok, pokiaľ ním bol zamietnutý návrh na začatie konania (výrok poradové číslo
I.) a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania, okrem výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcami v 3. a 4. rade.

Zrušuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.rade a odporcami
v 3.a 4.rade (výrok poradové číslo IV.) a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Odporcovi v 1.rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom návrh zamietol (I.), konanie o návrhu navrhovateľky v 2. rade proti
odporcovi v 1. rade, 3. rade a odporkyni v 4. rade zastavil (II.), vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.
rade a odporcom v 1. rade priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 255,12 €, na účet
jeho právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (III.), medzi navrhovateľom v 1. rade a
odporcami v 3. a 4. rade priznal odporcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania v sume 474,59 €, na
zaplatenie ktorej zaviazal navrhovateľa v 1. rade na účet právneho zástupcu odporcov v 3. a 4. rade, do

3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok IV.), vo vzťahu medzi navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 1.
rade priznal odporcovi v 1. rade náhradu trov konania v sume 128,82 €, na ktorú zaviazal navrhovateľku
v 2. rade zaplatiť zást. odporcu v 1. rade do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (V.), vo vzťahu medzi
navrhovateľkou v 2. rade a odporcami v 3. a 4. rade súd nepriznal náhradu trov konania týmto odporcom
(VI.) a napokon vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1. rade a navrhovateľkou v 2. rade a odporcom v 2.
rade náhradu trov konania nepriznal (VII.).

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ v 1. rade sa návrhom doručeným súdu 21.9.2005
domáhal voči odporcom v 1. až v 4. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2002 uzavretej
medzi Erikou V. a Igorom V., M. O.Á. F. odôvodnil tým, že on a jeho manželka R. M. odkúpili od D.
V. byt nachádzajúci sa na 2. poschodí na X. ul. č. X v Košiciach, a to zmluvou o prevode vlastníctvadružstevného bytu, ktorej vklad bol povolený 19.2.1998 a na základe čoho boli zapísaní ako vlastníci
na LV č. XXXX. Dňa 25.9.2002 bol drastickým spôsobom prepadnutý vo vlastnom byte X.. T. a C. V.
(odporcom v 2. rade), ktorí ho oslovili s tým, že mu dávajú hodinu na to, aby sa z bytu vysťahoval,

pretože v opačnom prípade ho násilne vysťahujú oni, že následne po privolaní policajnej hliadky boli
vyzvaní, aby sa dostavili na policajné oddelenie, pričom po vrátení sa z policajnej stanice bol násilným
a drastickým spôsobom vysťahovaný. X.. T. a C.. V. svoje konanie odôvodnili tým, že C.. V. kúpno-
predajnou zmluvou z 23.9.2002 odkúpil byt od pani V., rozvedenej manželky D. V.. Uviedol, že E.
V. odstúpila od zmluvy o predaji bytu z dôvodu podvodu a následne že podala na I. V. aj trestné

oznámenie. Násilné vysťahovanie si údajne objednala menovaná cestou mafie. Tvrdil, že celý proces
zmeny vlastníckych vzťahov bol zorganizovaný špeciálnou skupinou podvodníkov a že D. V. vypovedal
v súdnom konaní účelovo pod nátlakom. Podľa tvrdenia E. V. ku všetkým útokom pod hrozbou násilia
v prítomnosti jej syna ju donútili na chate, za predaj bytu jej prisľúbili náhradný byt alebo peniaze, že
následne odporca v 2. rade predal C. H. a U. H. byt. S konaním p. V. v súvislosti s podpisovaním kúpnej
zmluvy došlo k poškodeniu majetkových práv navrhovateľa. Po začatí konania súd pripustil, aby do

konania na strane navrhovateľa pristúpila E. V., bytom M., M. XX (právoplatnosť uznesenia 4.10.2011).
Navrhovateľka však 19.10.2011 vzala návrh voči odporcovi v 1.rade, v 3.až 4.rade späť z dôvodu, že
s odstupom času si uvedomila, že títo odporcovia sa ocitli v tomto konaní pravdepodobne nevinne
a nemieni ich ďalej žalovať. O tomto návrhu navrhovateľky v 2.rade rozhodol súd podľa § 96 O.s.p.,
na základe čoho konanie voči uvedeným odporcom zastavil, lebo títo so späťvzatím návrhu súhlasili.

Keďže navrhovateľka v 2.rade po späťvzatí návrhu na začatie konania voči odporcom v 1.,3. a 4.rade
trvala na svojom návrhu o určenie absolútnej a relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy voči odporcovi v
2.rade, vzhľadom na povahu žaloby, ktorou je určovacia žaloba v prvom rade skúmal, či navrhovateľka
preukázala danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to podľa § 80 písm. c/
O.s.p. Po posúdení rozhodujúcich skutočností v zmysle cit. ust. dospel potom k záveru, že naliehavý

právny záujem na takejto žalobe navrhovateľka nemá. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že odporcovia
v 3.a 4.rade uzavreli s odporcom v 2.rade dňa 7.10.2002 kúpnu zmluvu o prevode vlastníckeho práva
k bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra 24.10.2002, že k tomuto právnemu úkonu došlo až
po uzavretí kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, pričom navrhovateľka
sa domáhala neplatnosti tejto kúpnej zmluvy bez toho, aby sa domáhala určenia neplatnosti právneho

úkonu týkajúceho sa ďalšieho prevodu nehnuteľností. So zreteľom na uvedené v danom prípade by
teda nedošlo k odstráneniu neistoty v právnom postavení navrhovateľky v 2.rade vyslovením neplatnosti
kúpnej zmluvy uzavretej 23.9.2002 a navrhovateľka len zbytočne vyvolala konanie, po ktorom by muselo
aj tak nasledovať iné konanie. Z týchto dôvodov preto zamietol návrh navrhovateľky bez toho, aby
sa zaoberal meritom veci, t.j. posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska hmotnoprávnych predpisov. Z

tohto dôvodu aj považoval návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľky v 2.rade, teda navrhovateľa
v 1.rade na výsluch navrhovateľky v 2.rade poukazujúc súčasne na to, že táto navrhovateľka bola
riadne a včas predvolaná na pojednávanie, avšak napriek tomu sa naň neustanovila s doručením
ospravedlnenia z účasti na pojednávaní. Pri posudzovaní dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby vo vzťahu
navrhovateľa v 1.rade voči odporcom vychádzal súd z toho, že navrhovateľ, ktorý bol splnomocneným

zástupcom aj navrhovateľky v 2.rade žiadal určiť absolútnu aj relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy
uzavretej 23.9.2009 medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, že relatívnu neplatnosť tejto
zmluvy odôvodňovali tým, že právny úkon nebol urobený zo strany navrhovateľky v 2.rade v súlade
s ust. § 39 OZ, pretože nebola prítomná pri podpise kúpnej zmluvy na notárstve. Naliehavý právny
záujem na požadovanom určení absolútnej a aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu odôvodnili tým,

že boli porušené ich vlastnícke práva. Konštatoval súd, že predpokladom úspechu navrhovateľa v spore
je preukázať, že je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe, t.j. že má aktívnu vecnú legitimáciu a
tiež že odporca je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti - pasívna vecná legitimácia. Ak teda má byť
navrhovateľ so svojím návrhom úspešný, musí byť daná aj jeho vecná legitimácia a súčasne aj pasívna
vecná legitimácia odporcu, inak pre takýto nedostatok sa musí návrh zamietnuť. V danom prípade sa

navrhovateľ domáhal určenia absolútnej a relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 23.9.2002 uzavretej
medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade, pričom z tejto zmluvy je zrejmé, že navrhovateľ
nebol účastníkom zmluvného vzťahu. Ak teda nebol účastníkom kúpnej zmluvy na jeho strane nie je
daná ani jeho aktívna vecná legitimácia, a zároveň nie je daná ani pasívna vecná legitimácia odporcov
voči nemu. Z týchto podstatných dôvodov považoval preto návrh navrhovateľa za nedôvodný a zamietol

ho.Otrováchkonaniamedzinavrhovateľomv1.radeaodporcomv1.raderozhodolpodľaust.§142ods.
1 O.s.p. a úspešnému odporcovi vzhľadom na výsledok v spore priznal náhradu trov konania v sume
255,12 € z titulu právneho zastúpenia. O trovách konania medzi navrhovateľom v 1.rade a odporcami v
3. a 4.rade rozhodol tiež podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešným odporcom priznal náhradutrov konania a to v sume 474,50 € za 7 úkonov právnej služby, ktoré ďalej konkretizoval. O trovách
konania medzi navrhovateľom v 1.rade a navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. a keďže odporcovi, ktorý mal voči navrhovateľom úspech, žiadne trovy nevznikli,

náhradu trov mu nepriznal. O trovách konania medzi navrhovateľkou v 2.rade a odporcom v 2.rade
rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a keďže navrhovateľka v 2.rade zavinila zastavenie konania
priznal úspešnému odporcovi v 1.rade náhradu trov konania v sume 128,82 € a to za právne zastúpenie
(za dva úkony konkretizovanej právnej služby). Napokon o trovách konania medzi navrhovateľkou v
2.rade a odporcami v 3. a 4.rade rozhodol podľa § 151 ods. 2 O.s.p. a nakoľko odporcovia v 3. až 4.rade

trovy konania, ktoré im vznikli voči navrhovateľke v 2.rade v zákonnej lehote nevyčíslili, súd im náhradu
trov konania nepriznal, pričom okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývali.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním navrhovatelia. Odôvodnili ho tak procesnoprávnymi
dôvodmi ako aj hmotnoprávnymi dôvodmi. Pokiaľ ide o procesnoprávne dôvody uviedli, že v
prechádzajúcom konaní v písomných vyjadreniach žiadali právni zástupcovia odporcu v 1.rade ako

aj odporcov v 3.až 4.rade, aby neboli účastníkmi konania, pretože s vecou nemajú nič spoločné, že
on s takýmto návrhom nesúhlasil a rovnako nesúhlasil aj za účastníka, ktorého zastupoval, teda W.
V. a vzhľadom na to, že sudca tomuto návrhu do toho času nevyhovel, podala E.V. po vzájomnej
dohode dňa 19.10.2011 písomne cez podateľňu návrh na zmenu konania, ktorým žiadala, aby z konania
vystúpili odporcovia v 1., 3. a 4.rade. Na pojednávaní 18.11.2011 opakovane v ústnej podobe dali

takýto návrh na zmenu konania, že následne súd vyhlásil, že odporcovia v 1., 3.a 4.rade z konania
vystupujú, pričom však ďalej pokračoval a aj vykonával dôkazy - nechal predkladať návrhy právnych
zástupcov odporcu v 1. a odporcov v 3. a 4.rade. Podľa nich súd v konaní pochybil, keď po vylúčení
pokračoval s uvedenými odporcami, pretože podľa ich názoru a v zmysle § 167 O.s.p. mal vyhlásiť
uznesenie o zmene návrhu a následne mal nechať odporcov v 1., 3. a 4.rade opustiť miesto účastníka

konania na súde a mali zaujať miesto pre verejnosť. Napriek tomu súd v konaní prihliadol na námietku
objektívnej a subjektívnej premlčacej lehoty doby v konaní. Po nahliadnutí do spisu 13.2.2012 zistili,
že v zápisnici z pojednávania 18.11.2012 nie je žiadna zmienka o tom, že by boli dali na súd návrh
na zmenu - vylúčenie odporcov v 1., 3. a 4.rade z konania, napriek tomu, že v zápisnici je uvedená
kladná odpoveď na ich požiadavku - otázku zmeny. K hmotnoprávnym dôvodom odvolania uviedli, že

Zmluva uzavretá o prevode vlastníctva družstevného bytu č. X na 2.poschodí bytového domu č. .súp.
I./2486 na X. ul. č. X v M. medzi W. V. a C. V. nemôže byť platná z nasledujúcich dôvodov: 1/ Právny
úkon v prejave vôle nebol v zhode s obsahom zmluvy a bolo potrebné v tejto súvislosti vypočuť p.
W. V. a rovnako C. V., aby sa spomínanej zmluve vyjadrili čo súd odmietol ako dôkaz vykonať. 2/
Uvedenú zmluvu p. W. V. tak ako to tvrdí nikdy nepodpísala a ak podpisovala nejaké dokumenty o

obsahu ktorých nemá žiadnu vedomosť pod fyzickým a psychickým nátlakom tieto nikdy nepodpísala
dobrovoľne. 2/Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach ktorým zrušil vlastnícke právo M. M., M.
Alžbeta na základe údajného podania W. V. pri LV č. XXXX v zmysle uznesenia D. súdu č.k. 14C
935/1996 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 13 Co 380/00, ktoré nenadobudlo právoplatnosť
17.9.2001 nebolo v danom čase a nie je ani teraz vykonateľné a nie je platným právnym úkonom. 4/

Domáhanie sa relatívnej neplatnosti vo veci 3.žalovaným 1.rade H. Q. a žalovaným 3.rade C. H. a U.
H. je neprípustné a ako dôkaz zákonne nepoužiteľné, pretože nastalo v čase, keď sa vzdali postavenia
byť účastníkom konania a súd na pojednávaní, aj keď v ústnej podobe, ale predsa len rozhodol o ich
vylúčení z pojednávania. Okrem iného v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
sa môže domáhať len ten účastník konania, ktorý je postihnutý jej dôvodom t.j. C. V. alebo W. V., ale

v žiadnom prípade iné osoby. 5/rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorým zrušil vlastnícke
právo M. M., M. R. na základe podania W. V. pri LV č. XXXX v zmysle uznesenia Okresného súdu
č.k. 14C 935/1996 a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 13 Co 380/00, ktoré nenadobudlo
právoplatnosť 17.9.2001 je neplatným právnym úkonom. Preto nie je možné následne od neho ďalšími
prevodmi z UBD Q. na Eriku V. a následne obratom z W. V. na C. V. previesť uvedený byt tak aby

bol platným právnym úkonom. 6/Súd sa v konaní nedostatočne vysporiadal s absolútnou neplatnosťou
ktorá priamo vyplýva zo zákona a má prednosť pred relatívnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť sa
nepremlčuje vôbec. Právny úkon podpis zmluvy je neplatný z dôvodu že aj keď sa právny úkon považuje
za existujúci ale z dôvodu jeho nevykonateľnosti je neplatný v celom rozsahu pretože dôvodom jeho
neplatnostijepodstatnánáležitosťprávnehoúkonuatoujejehonevykonateľnosť(uzneseniaOkresného

súdu č.k. 14C 935/1996, a rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č.k. 13Co 380/00, ktoré nenadobudlo
právoplatnosť 17.9.2001). 7/naliehavý právny záujem t.j. existencia právneho záujmu je daná tým, že p.
W. V. sa nemôže priamo domáhať plnenia za predaj bytu C. V., ktorý mu v skutočnosti nikdy nepredala a
rovnako nemá možnosť nakladať s uvedenou nehnuteľnosťou a ak by bolo takéto postavenie bez takéhoto určenia bolo neisté, pretože kataster nehnuteľností akceptuje pri svojom rozhodovaní len súdne
rozhodnutie v určení o neplatnosť uvedeného právneho úkonu a to tak ako mu to ukladá katastrálny
zákon. Zaujatosť súdu v celom konaní spôsobila závažné procesnoprávne chyby na základe ktorých vec

nedostatočne preskúmal, nevykonal zákonom upravujúcim spôsobom dokazovanie a následne zaujato
a nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a nezákonne rozhodol. Na základe uvedeného žiadajú, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca v 1.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ho považuje za správny po stránke vecnej i

právnej.Poukázalnato,ženavrhovateliasadomáhaliurčenianeplatnostikúpnejzmluvyuzavretejmedzi
W. V. a C. V. z 23.9.2002, že odporca v 1.rade nebol účastníkom zmluvy, neplatnosti ktorej sa domáhajú
a preto v konaní namieta nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Navrhovatelia žiadali konanie voči
odporcovi v 1.rade zastaviť a preto sa mu aj odvolanie navrhovateľa v 1.rade javí ako zmätočné, keďže
toto odvolanie neobsahuje jediný právny ani skutkový dôvod, ktorý by opodstatňoval žalobný návrh voči
nemu. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania spolu vo

výške 66,32 €.

Odporcovia v 3. až 4.rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že navrhovateľom napadnuté výroky o
zamietnutí návrhu považujú za správne a zákonné vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu
a odvolanie považujú za neodôvodnené. Podľa nich navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže

si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť. Navyše zastávajú názor, že nemal v
konaní ani preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úkonov, pričom ako osoba, ktorá
nebola účastníkom daných právnych úkonov, tento naliehavý záujem ani nemohla mať a v tom spočíva
aj jeho nedostatok aktívnej legitimácie v konaní. Uviedli, že oni nadobudli byt, ktorý bol predmetom
navrhovateľom napadnutých úkonov v dobrej viere a od osoby, ktorá bola uvedená v príslušnom katastri

nehnuteľnosti ako jeho vlastník, nemali žiadnu vedomosť o tom, že by akékoľvek úkony majúce za
následok prevod vlastníctva na nich trpeli vadou majúcou za následok ich neplatnosť. Podľa nich
tento spor vyvolaný im pôvodne úplne neznámou osobou, trvajúci už takmer 7 rokov vnímajú ako
nepríjemné zasahovanie do ich vlastníctva a pokojného užívania riadne nadobudnutej nehnuteľnosti,
pričom to bol práve navrhovateľ, ktorý svojimi úkonmi, resp. svojím správaním sa ako účastníka konania

prispel k neúmernému predlžovaniu tohto súdneho sporu. Navrhli potvrdiť rozsudok v časti napadnutej
navrhovateľom a uplatnili náhradu trov odvolacieho konania.

Rozsudok vo výroku o trovách konania pod por.č. IV. napadli včas podaným odvolaním odporcovia v
3. a 4.rade. Uviedli, že týmto výrokom rozhodol súd vo vzťahu medzi navrhovateľom v 1.rade a nimi

tak, že im priznal náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 474,59 €. Uvedená
výška však podľa ich názoru nie je správna, pretože nezohľadňuje skutočnosť, že ich právny zástupca je
platcom DPH, o čom bol súdu predložený doklad a je aj v rozpore so samotným odôvodnením rozsudku,
v ktorom boli priznané trovy konania vo výške v súlade s ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Súd
uviedol, že odporcom v 3. až 4.rade bola priznaná náhrada trov konania za 7 úkonov právnej služby vo

výške 474,59 €, v odôvodnení konkretizované a mali za to, že ak by súd priznal k úkonom právnej služby
t.j. k sume 474,59 € aj 20 % DPH, ako to v skutočnosti odôvodnil, tak by celková suma priznaných trov
mala predstavovať sumu 569,51 € (7 úkonov právnej služby + 20 % DPH. Keďže v napadnutom výroku
súd uviedol iba sumu 474,59 €, ktorá v skutočnosti predstavuje trovy právneho zastúpenia vo výške bez
DPH, teda táto suma nepredstavuje celkovú sumu trov právneho zastúpenia v súlade s ust. § 18 ods. 3

vyhl.č. 655/2004 Z.z., je teda uvedená výška nesprávna a je aj v rozpore s odôvodnením rozsudku. Na
základe toho žiadali zmeniť rozsudok v napadnutom výroku tak, že sa im priznáva náhrada trov konania
vo výške 569,51 €.

Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda

senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b)súdprvéhostupňarozhodolpodľa§115aO.s.p.beznariadeniapojednávaniaajepotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie,
c) ide o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania,

d) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa odseku 2 cit. ust. v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže v posudzovanej veci nejde ani
o jeden z prípadov uvedených v § 214 ods. 1 O.s.p., za dodržania podmienok podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,

keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5
dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie navrhovateľov v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,
3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny,
preto ho v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvého stupňa, na správnosť ktorých poukazuje, ako aj s odôvodnením napadnutého rozsudku.

Podľa § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa ich obsahového
vymedzenia v odvolaní.

Z obsahu spisu v danej veci je zrejme, že navrhovateľku v 2.rade, ktorá sa stala účastníčkou konania

právoplatným uznesením súdu prvého stupňa 16C 163/2005-186, zastupuje v konaní M. M., teda
navrhovateľ v 1.rade podľa Plnomocenstva zaslaného súdu navrhovateľkou 30.5.2011 (č.l. 183,184)
a jej podania z 19.10.2011 (č.l. 190). Z obsahu odvolania podaného navrhovateľom v 1.rade vyplýva,
že odvolanie podáva aj za navrhovateľku v 2.rade, ktorú zastupuje. Navrhovateľka udelenú plnú moc
neodvolala, odvolací súd preto rozsudok preskúmal vo vzťahu k obidvom navrhovateľom a to v rozsahu

napadnutom odvolaním, t.j. výroku o zamietnutí návrhu a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania.

Keďže - ako je to už vyššie uvedené - odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia je viazaný odvolacími
dôvodmi tak ako ich odvolatelia obsahovo vymedzili, vecnú správnosť rozsudku posudzoval odvolací
súd z hľadiska dôvodov, ktorými navrhovatelia zdôvodnili svoje odvolanie.

Navrhovatelia v odvolaní uplatnili tak procesnoprávne dôvody ako aj hmotnoprávne dôvody.

V rámci procesnoprávnych dôvodov vytýkajú súdu prvého stupňa jednak nesprávny postup v súvislosti
s ich písomnými podaniami a vyjadreniami týkajúcich sa ich návrhu na zmenu účastníkov na strane

odporcov - t.j. vystúpenia z konania odporcu v 1.rade a odporcov v 3. a 4.rade a tiež pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že aj po vylúčení týchto odporcov z konania s nimi aj naďalej pokračoval v konaní.

Uvedené odvolacie námietky odvolací súd nepovažuje za opodstatnené.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je potrebné uviesť, že navrhovateľka v 2.rade svojím podaním
osobne doručeným do podateľne súdu 19.10.2011 navrhla, aby súd uznesením „vypustil“ odporcu v 3. a
4.rade z konania, pretože ich nemieni žalovať a z podobných dôvodov aby „vypustil“ aj odporcu v 1.rade.
Uvedené podanie navrhovateľky v 2.rade súd oboznámil na pojednávaní 18.11.2011, na ktorom bol aj
prítomný navrhovateľ v 1.rade a keďže právni zástupcovia odporcu v 1. rade a odporcov v 3. a 4. rade

po oboznámení sa s obsahom uvedeného podania navrhovateľky v 2. rade s návrhom súhlasili, súd
prvého stupňa správne konanie o návrhu navrhovateľky voči uvedeným odporcom zastavil. Podanie
navrhovateľky z 19.10.2011 správne totiž súd prvého stupňa považoval za jej návrh na späťvzatie žaloby
voči odporcom v 1.rade, 3.a 4.rade, keďže ich „nemienila žalovať“. Uvedenému postupu súdu prvého
stupňa niet preto čo vyčítať. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v spise sa nenachádza žiadne

podanie navrhovateľa v 1.rade, ktorým by aj on (rovnako ako navrhovateľka v 2.rade) vzal žalobu voči
uvedeným odporcom späť. Ani zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva takýto prednes navrhovateľa v
1.rade.Vzhľadomnauvedené,ohľadnenavrhovateľav1.radesúdsprávnekonalsovšetkýmiodporcami
a aj rozhodol o jeho žalobe (meritórne) voči všetkým odporcom. V odvolaní vytýkaného pochybenia sa
preto súd nedopustil. Ohľadne žaloby navrhovateľky v 2.rade súd správne meritórne rozhodoval len vo

vzťahu voči odporcovi v 2.rade, lebo voči ostatným odporcom vzala účinne žalobu späť.

V rámci uplatnených hmotnoprávnych dôvodov v odvolaní navrhovatelia podľa obsahu namietajú
predovšetkým, že súd sa vôbec nevysporiadal s absolútnou neplatnosťou (ale tiež aj s relatívnouneplatnosťou) kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi Erikou V. a C. V.. Uvedená odvolacia námietka
neobstojí, lebo vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa žalobu navrhovateľov zamietol,
nemá žiadny právny význam. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu navrhovateľa

v 1.rade voči odporcom z dôvodu nedostatku jeho vecnej legitimácie. Vzhľadom na tento záver,
posudzovanie tvrdených dôvodov neplatnosti už neprichádzalo do úvahy, keďže už tento zistený
hmotnoprávny nedostatok, t.j. vecná legitimácia (aktívna) navrhovateľa na takejto žalobe vedie k
zamietnutiu žaloby. Pokiaľ ide o navrhovateľku v 2.rade, súd prvého stupňa jej žalobu voči odporcovi v
2.rade zamietol pre zistený nedostatok jej naliehavého právneho záujmu na určovacom žalobnom petite

(žalobe), teda pre jej procesnú neprípustnosť podľa § 80 písm. c/ O.s.p.

S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd preto plne stotožňuje a keďže ani skutočnosti
uvedené v odvolaní (bod 7 odvolania) nemôžu spochybniť vecnú správnosť rozsudku, bolo potrebné
rozsudok aj ohľadne odvolania navrhovateľky potvrdiť ako vecne správny.

Neboli však podmienky pre potvrdenie ale ani pre zmenu rozsudku vo výroku poradové číslo IV., ktorý
napadlivčaspodanýmodvolanímodporcoviav3.a4.rade.Odvolacísúd poprejednaníodvolaniadospel
k záveru, že je dôvodné, preto rozsudok v tomto výroku zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2 O.s.p.
a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia rozsudku ohľadne tohto výroku vyplýva, že súd priznal odporcom v 3. a 4. rade náhradu
trov titulom právneho zastúpenia vo výške 474,59 € a to ako odmenu advokáta za 7 úkonov ním
poskytnutej právnej služby odporcom vrátane režijných paušálov. Podľa odôvodnenia rozsudku, v tejto
výške je zahrnutá aj 20 % DPH, ktorú súd priznal podľa § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. Odporcovia
namietajú, že pokiaľ by súd započítal do priznaných trov aj požadovanú 20 % DPH, išlo by o sumu

569,51 €, t.j. k sume 474,59 € pripočítaná čiastka zodpovedajúca 20 % DPH. Keďže súd prvého stupňa
v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dostatočne k akej sume pripočítal 20 % DPH, teda ani to,
akej sume zodpovedá čiastka 20 % DPH, nedá sa zistiť, či náhrada trov mala byť aj po pripočítaní 20 %
DPH vo výške 474,59 € alebo v inej, príp. takej, ako to uvádzajú odporcovia v odvolaní. Vzhľadom na
uvedené bude potrebné, aby súd po vrátení veci v novom rozhodnutí uviedol zrozumiteľným a určitým

spôsobom aká je výška náhrady trov priznaná odporcom v 3. a 4.rade po pripočítaní 20 % DPH.

V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľa v
1.rade a odporcov v 3. a 4.rade ako odvolateľov (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Vodvolacomkonaníuplatnilnáhradutrovkonaniaodporcav1.radeatovsúvislostispodanímvyjadrenia
k odvolaniu navrhovateľov vypracovaným jeho právnou zástupkyňou. Aj keď vzhľadom na výsledok v
odvolacom konaní, odporca v 1.rade mal úspech (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.), odvolací súd urobil
záver, že nie sú dôvody pre aplikáciu § 142 ods. 1 O.s.p., pretože trovy odporcu v 1.rade spojené s
vyjadrením k odvolaniu nepovažoval za účelne, keďže v ňom nie sú uvedené žiadne skutočnosti majúce

význam pre právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Rozhodnutie prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.