Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115223198
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6115223198.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zast. advokátskou kanceláriou
TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843,protižalovanémuD.P.,nar.
XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom W. XXX/XX, H., v konaní zast. Mgr. Alenou Gregorovou, advokátskou

so sídlom Horná 54, Banská Bystrica, o zaplatenie 2.775,69 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe
o zaplatenie 1.056,86 Eur, o späťvzatí žaloby a vzájomnej žaloby, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/429/2015-94 zo dňa 27.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal,
m e n í tak, že žalobca v konaní o protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1 056,86 Eur má nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie o návrhu žalobcu pre zaplatenie sumy 2
775,69 Eur s príslušenstvom zastavil konanie o protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1 056,86
Eur. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%

(vo vzťahu ku konaniu o návrhu žalobcu). Súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal (vo
vzťahu ku konaniu o protinávrhu žalovaného). Ďalej rozhodol o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. V
odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. § 256 ods. 1 CSP v tom smere, že v zmysle tohto ustanovenia
vzniká povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené s poukazom
na to, že zavinenie je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Keďže žalobca vzal žalobu
späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu potom, čo sa žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu

vyjadril k žalobe a podal vzájomnú žalobu, konštatoval súd prvej inštancie, že k zastaveniu konania došlo
v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, preto vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanému voči
žalobcovi.Vovzťahukukonaniuovzájomnejžalobeuviedol,žeakvtomtoprípadevzalžalobca(správne
malo byť uvedené žalovaný) vzájomnú žalobu späť v celom rozsahu po späťvzatí žaloby žalobcom, je
možné konštatovať, že k zastaveniu konania v tejto časti došlo taktiež v dôsledku procesného zavinenia
žalobcu. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol tak,

že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu okresného súdu v rozsahu výroku, ktorým súd žalobcovi
nepriznal nárok na náhradu trov konania, týkajúceho sa protinávrhu žalovaného, podal odvolanie
žalobca. Poukázal na to, že v predmetnom rozhodnutí súd zaviazal žalobcu na úhradu trov konania
žalovaného vo výške 100% a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že nie je

daná súvislosť medzi späťvzatím žaloby žalobcu a žalovaného, nakoľko obaja využili svoje dispozičné
právo. Zastáva názor, že so základným právom na súdnu ochranu je spojené aj právo účastníka,ktorý v konaní uspel, žiadať náhradu trov konania, ktoré vynaložil v súvislosti s uplatnením práva na
súde. Okresný súd nezobral do úvahy skutočnosť, že žalobca mal v konaní čiastočný úspech, nakoľko
žiadnym preukázaným spôsobom nezavinil zastavenie konania o vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou

sa domáhal žalovaný zaplatenia sumy 1 056,86 Eur a ktorú následne bez udania dôvodu zobral v
celom rozsahu späť. Poukázal na to, že sumu 1 056,86 Eur žalobca žalovanému neuhradil, a teda
nezapríčinil zastavenie konania. Žalovaný využil svoje dispozičné právo a na základe uvedeného má
žalobca za to, že zastavenie konania o zaplatenie sumy vo výške 1 056,86 Eur zavinil žalovaný a
nie žalobca. Tvrdenie okresného súdu, že k späťvzatiu žaloby žalovaného došlo zavinením žalobcu

nebolo relevantne preukázané a zakladá sa na doposiaľ nepodloženej domnienke. Žalobca nepopiera
skutočnosť, že späťvzatím žaloby v celom rozsahu zavinil zastavenie konania o zaplatenie sumy 2
775,69 Eur, avšak záver okresného súdu, že zavinenie zastavenia konania o vzájomnej žalobe o
zaplatenie sumy 1 056,86 Eur žalobcom je neopodstatnený. Žalobca taktiež dosiahol úspech vo veci, a
preto sa domnieva, že okresný súd s ohľadom na uvedené mal priznať žalobcovi náhradu trov konania.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie v napadnutom rozsahu preskúmal a zmenil tak, že žalobcovi

prizná náhradu trov konania vo výške 100%, týkajúcej sa protinávrhu žalovaného, resp. aby uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v
zmysle § 389 ods. 1 CSP.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že

nezavinil späťvzatie vzájomnej žaloby, a preto by nemal byť zaviazaný na náhradu trov konania v tejto
časti sporu. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného uhradenia sumy 2 775,69 Eur s
príslušenstvom, žalovaný sa vzájomným návrhom (v tomto prípade išlo o kompenzačnú námietku - v tom
čase ešte podľa O.s.p.) len bránil proti žalobe, nakoľko požadoval zaplatenie sumy len vo výške 1 056,86
Eur, t. j. menej ako žiadal zaplatiť žalobca. Žalovaný v konaní č. k. 17C/429/2015 (po späťvzatí žaloby

žalobcom) a ani v ďalšom inom konaní zaplatenie sumy 1 056,86 Eur od žalobcu nepožaduje, čo tiež
preukazujeskutočnosť,ževzájomnážalobauplatnenážalovanýmbolalenobranouprotižalobežalobcu.
Žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku len pre prípad, že by jeho ostatná procesná obrana zlyhala.
V takomto prípade je súd povinný postupovať podľa zásady subsidiarity a kompenzačnou námietkou sa
zaoberať len v prípade, ak vylúčil ostatné procesné prostriedky obrany žalovaného. Má za to, že žalobca

svojim konaním zavinil späťvzatie vzájomnej žaloby (kompenzačnej námietky) žalovaného, nakoľko po
späťvzatížalobyžalobcuužpotrebaobranyzostranyžalovanéhonebolapotrebná.Žalovanýbolvcelom
konaní úspešný, a preto mu patrí náhrada trov konania v rozsahu 100%.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu v
napadnutom výroku podľa ust. § 388 CSP zmenil, keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie,
ani na jeho zrušenie.

5. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,

ak by boli v neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol
právnu účinnosť nový procesný predpis, a to zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa
v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

7. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ust. § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na obsah podania žalobcu - odvolania je nepochybné,
že žalobca odvolaním napadol výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal, pričom navrhol, aby odvolací súd tento výrok súdu prvej inštancie
zmenil a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo vzťahu k protinávrhu žalovaného. Preskúmaním veci

odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 10.11.2015, ktorá bola súdu doručená dňa
20.11.2015, domáhal zaplatenia sumy vo výške 2 775,69 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z
omeškania vo výške 8,05% ročne z uvedenej sumy od 16.10.2015 do zaplatenia z toho dôvodu, že
medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty R., a.s., na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXX a
žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%. Ku dňu vystavenia výpisu z

kartového účtu žalovanému bol schválený úverový rámec vo výške 1 394,14 Eur, ktorý bol povinný platiť
v štandardnej mesačnej splátke vo výške 46,74 Eur. Žalovaná pohľadávka predstavovala dlžný zostatok
ako celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií úrokov a poplatkov spojených
so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s
poistením.Žalovanúpohľadávkupožadovalzdôvodu,žežalovanýsineplnilsvojepovinnostivyplývajúce

zo zmluvy, pričom ku dňu 30.09.2015 súhrn debetných položiek, a to istiny poplatkov, sankčného
úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom
na úhradu presahoval sumu 2 775,69 Eur. Po začatí konania písomným podaním zo dňa 06.04.2016,
ktoré bolo toho istého dňa doručené okresnému súdu, sa žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne
žalovaného vyjadril k žalobe žalobcu tak, že navrhol žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu.

Zároveň uplatnil vzájomnú žalobu a navrhol, aby súd zaviazal žalobcu k zaplateniu sumy 1 056,86
Eur žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Podanie žalovaného zo dňa 06.04.2016
vykonané prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného nepochybne obsahuje vyjadrenie k žalobe
a vzájomný návrh, čo je zrejmé z označenia, ale aj z obsahu samotného podania. Vzájomný návrh
žalovaný odôvodnil tým, že žalovanému žalobcom bolo poskytnuté plnenie vo výške 2 993,70 Eur,

žalovaný žalobcovi uhradil sumu 4 050,65 Eur vzhľadom na skutočnosť, že zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá neobsahuje náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001
Z. z. Poskytnutý úver čerpaný žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný žalobcovi uhradil o 1
056,86 Eur viac, ako mu bolo poskytnuté. Následne súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 27.09.2016,
pričom žalobca písomným podaním zo dňa 20.09.2016 zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol

konanie zastaviť podľa § 145 ods. 1 CSP. Pred zahájením pojednávania vo veci samej, na pojednávaní
dňa 27.09.2016 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby
zo strany žalobcu a vzhľadom na danú situáciu protinávrh zo dňa 06.04.2016 o zaplatenie sumy 1 056,86
Eur berie späť, uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd na tieto skutočnosti poukazuje
z dôvodov, že žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu začal tvrdiť, že jeho podanie zo

dňa 06.04.2016 nebolo vzájomným návrhom, išlo iba o kompenzačnú námietku v tom čase ešte podľa
Občianskeho súdneho poriadku, keď žalovaný sa len bránil proti žalobe, nakoľko požadoval zaplatenie
sumy len vo výške 1 056,86 Eur, t. j. menej ako žiadal zaplatiť žalobca.

11. Je nesporné, že žalovaný podal vzájomný návrh v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku,

pričom podľa § 97 ods. 1 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi
i vzájomným návrhom. Podľa § 98 O.s.p. platného v čase podania vzájomného návrhu, vzájomným
návrhom je prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie,
ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ, inak súd posudzuje
takýto prejav len ako obranu proti návrhu. Z obsahu písomného vyjadrenia žalovaného k podanému

odvolaniu žalobcu nepochybne vyplýva, že (a to napriek jednoznačnému uplatneniu pohľadávky vo
výške 1 056,86 Eur ako vzájomného návrhu žalovaného proti žalobcovi) uplatňuje iba kompenzačnú
námietku. S takýmto tvrdením nemožno súhlasiť, pretože žalovaný uplatnil svoju pohľadávku nie na
započítanie,keďzobsahujehopodaniazodňa06.04.2016nepochybnevyplýva,žepohľadávkužalobcu
uplatnenú v žalobe považuje za nedôvodnú, keďže žalobu žalobcu žiadal zamietnuť, pričom zároveň si

uplatnil vzájomným návrhom pohľadávku vo výške 1 056,86 Eur z dôvodu, že podľa názoru žalovaného
žalobcovi zaplatil o túto sumu viac, než bol povinný na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu. Z týchto dôvodov nemožno prisvedčiť novej tvrdenej skutočnosti, že žalovaný
v predmetnom konaní pokiaľ uplatňoval sumu 1 056,86 Eur sa len bránil proti žalobe žalobcu. Aj zjeho podania na pojednávaní dňa 27.09.2016 nepochybne vyplýva, že vzájomný návrh vzal späť,
pričom okresný súd jednak zastavil konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 2 775,69 Eur s
príslušenstvom, ďalším výrokom zastavil aj konanie o protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1

056,86Eur.Vočitomutovýroku,ktorýmsúdkonanieoprotinávrhužalovanéhozastavil,žalovanýnepodal
odvolanie a iba vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu začal tvrdiť (podľa názoru odvolacieho súdu účelovo),
že sa nejednalo o protinávrh žalovaného, ale iba o obranu proti žalobe žalobcu. Keďže súd konanie o
návrhu žalobcu zastavil, pričom procesne zastavenie konania zavinil žalobca, keď žalobu zobral späť,
žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže súd konanie o

protinávrhu žalovaného na zaplatenie sumy 1 056,86 Eur zastavil, pri aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP
žalobcovi ako protistrane vznikol nárok na náhradu trov konania v súvislosti s konaním o protinávrhu
žalovaného,ktorékonaniesúdpredmetnýmuznesenímzastavil.Pokiaľsúdprvejinštancievodôvodnení
uviedol, že je možné konštatovať, že k zastaveniu konania v časti konania o protinávrhu žalovaného
došlo v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, a preto o nároku žalobcu na náhradu trov konania
rozhodol tak, že žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, takýto právny názor nemá oporu

v ust. § 256 ods. 1 CSP a z obsahu spisu ani žiadnym spôsobom nevyplýva, že by žalobca procesne
zavinil späťvzatie protinávrhu žalovaného. Je preto potrebné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že
žalobcažiadnymspôsobomprocesnenezavinilzastaveniekonaniaovzájomnomnávrhužalovanéhoaz
tohtodôvodužalobcamánároknanáhradutrovkonaniavovzťahukukonaniuoprotinávrhužalovaného.
Názor súdu prvej inštancie s prihliadnutím na hore uvedené nemožno považovať za správny, keďže

je v rozpore s ust. § 256 ods. 1 CSP a keďže ani z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva,
že by žalobca procesne zavinil zastavenie konania v časti týkajúcej sa protinávrhu žalovaného; za
takéto procesné zavinenie rozhodne nemožno považovať skutočnosť, že žalobca žalobu, ktorou sa
domáhal zaplatenia istiny 2 775,69 Eur s príslušenstvom, vzal späť. Späťvzatím žaloby žalobcom
žalobca žiadnym spôsobom procesne nezavinil zastavenie konania o protinávrhu žalovaného. Naopak,

späťvzatím protinávrhu zo strany žalovaného tento procesne zavinil zastavenie konania o protinávrhu
žalovaného na zaplatenie sumy 1 056,86 Eur, a preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP má žalobca nárok na
náhradu trov konania voči protistrane, t. j. voči žalovanému.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pri

aplikácii § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnou stranou sporu je žalobca, preto má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v súlade
s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

13. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).