Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zita Nagypálová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/655/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708211312
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6708211312.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky U. O., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v L. L., V. P. F. č. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Lackom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Zámocká č. 32, proti odporkyni R. Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v V., č. XX, zastúpenej
JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 51, o zaplatenie
10.676,90 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k.
16C/121/2008-491 zo dňa 20.09.2012, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením okresný súd odňal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov priznané
jej v priebehu konania uznesením č. k. 16C/121/2008-37 zo dňa 16.01.2009 a to s poukazom na
ustanovenie § 138 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“); v odôvodnení uznesenia
uviedol, že po priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke došlo u nej k zmene pomerov,
pretože na základe výsledkov konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 15C/262/2004 bola navrhovateľke
vyplatená suma 26.648,74 € ako náhrada za jej spoluvlastnícky podiel; okresný súd nepovažoval za
postačujúce vysvetlenie navrhovateľky, že uvedenú sumu použila na „úhradu dlžoby, ktorá jej vznikla za
20 rokov trvania súdnych sporov“, ktorú preukazovala potvrdením o prevedení finančných prostriedkov
na bližšie nešpecifikovaný účet v banke.
Proti uzneseniu okresného súdu podala navrhovateľka včas odvolanie zo dňa 08.10.2012 (č.l.
498-499 spisu), ktorým navrhla jeho zrušenie. Odvolanie odôvodnila tým, že vyplatenú náhradu za
spoluvlastnícky podiel použila na úhradu svojho dlhu voči A. Z. L., ktorý sa v súčasnosti nachádza mimo
územia Slovenskej republiky. Poukázala aj na skutočnosť, že svoje majetkové pomery okresnému súdu
preukazovala po právoplatnosti rozsudku vo veci sp. zn. 15C/262/2004 a tieto pomery sa nezmenili,
preto na opakovanie zisťovania jej pomerov nie sú žiadne dôvody a okresný súd predložené dôkazy
nesprávne posúdil a vyvodil z nich nesprávne závery; opätovné zisťovanie jej majetkových pomerov
preto považuje za prieťahy v súdnom konaní. Na základe uvedeného navrhla zrušenie napadnutého
uznesenia okresného súdu.
Napadnuté uznesenie okresného súdu vydal vyšší súdny úradník, pričom sudca v zmysle § 374 ods.
4 druhá veta O.s.p. odvolaniu navrhovateľky nemienil v celom rozsahu vyhovieť a vec predložil na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (č.l. 681 spisu).
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal postupom podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že uznesením č. k. 16C/121/2008-37 zo dňa 16.01.2009 priznal súd
navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.2009;
v čase rozhodovania bola navrhovateľka starobná dôchodkyňa so starobných dôchodkom v sume
258,68 € (7.793,- Sk) mesačne, poberala dávku v hmotnej núdzi v sume 4,98 € (150,- Sk) mesačne a
bola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. G. V., ktoré boli predmetom konania vedeného
pod sp. zn. 15C/262/2004 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
ktoré v tejto časti skončilo rozsudkom č. k. 15C/262/2004-502 zo dňa 10.06.2010 (v časti zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva právoplatným dňa 13.12.2010); na základe uvedeného
rozsudku zaplatila odporkyňa navrhovateľke náhradu za spoluvlastnícky podiel v sume 26.648,74 €, z
ktorých táto dňa 15.04.2011 poukázala sumu 25.634,95 € podľa vlastného tvrdenia na úhradu svojich
dlhov (č.l. 490 spisu); navrhovateľka je stále starobnou dôchodkyňou s dôchodkom v sume 300,- €
mesačne.
Odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd sa po preskúmaní napadnutého uznesenia a postupu okresného súdu pred jeho vydaním v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní navrhovateľky stotožňuje s okresným súdom, že vyplatením
finančných prostriedkov za náhradu jej spoluvlastníckeho podielu došlo k zmene jej pomerov v rozsahu,
ktoré dostatočne odôvodňuje odňatie priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov podľa § 138 ods.
5 O.s.p. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že okresný súd skúmal jej pomery až po právoplatnosti
rozsudku vo veci sp. zn. 15C/262/2004, pretože uznesenie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
navrhovateľke bolo vydané v roku 2009 a uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť v roku 2010
(navrhovateľka zrejme nesprávne poukazuje na skúmanie jej pomerov v roku 2011 pre účely preddavku
na znalecké dokazovanie, ktorý jej nakoniec nebol právoplatne uložený zložiť práve z dôvodu priznaného
oslobodenia od súdnych poplatkov). Vyplatením sumy 26.648,74 € za náhradu spoluvlastníckeho
podielu došlo nepochybne k zmene pomerov navrhovateľky a to napriek tomu, že išlo v podstate o
transformáciu jej spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam do finančnej podoby; súčasne došlo k
zvýšeniu starobného dôchodku navrhovateľky na sumu 300,- € mesačne, navrhovateľka má teda okrem
uvedenej vyplatenej sumy za spoluvlastnícky podiel aj ďalší pravidelný príjem. Navrhovateľka žiadnym
spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že časť vyplatenej sumy použila na úhradu dlhov (samotné
predloženie potvrdenia o poukázaní sumy na účet v banke nie je takýmto dôkazom).
Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.
Odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že v záhlaví napadnutého uznesenia je nesprávne
uvedený predmet konania „o zaplatenie 10.589,69 €“, hoci v zmysle posledného uznesenia č. k.
16C/121/2008-440 zo dňa 21.06.2012 o zmene návrhu je predmetom konania zaplatenie sumy
10.676,90 € (istina 9.551,54 € plus vyčíslené úroky z omeškania 1.125,36 €) spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 9.551,54 € od 13.12.2010 do zaplatenia, t.j. predmet konania mal byť v
záhlaví napadnutého uznesenia správne uvedený v tvare „o zaplatenie 10.676,90 € s príslušenstvom“;
uvedená nesprávnosť však nemala žiadny vplyv na vecnú správnosť napadnutého uznesenia (§ 212
ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.