Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/516/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228888
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109228888.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.

Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne F.. P. F., B. V. F. Č.. X,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou O. Q..J..H.. Q. Q. V. A., O. Č.. XX/XX, proti žalovanej J. E. Ž. X.
T..Q.. so sídlom v A., U. Č.. X, zastúpenej P.. U. U.Š., advokátom so sídlom v A., Z. Č.. XX, o zaplatenie
2.510,02 eura s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 21.6.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Z a m i e t a návrh žalovanej na prerušenie konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni na trovách odvolacieho konania sumu 109,06 eura platbou O.
advokátskej kancelárii s.r.o. so sídlom v A. O. Č.. XX/XX do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.510,02 eura
s prísl, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanú zaviazal nahradiť žalobkyni na trovách konania
sumu 296,26 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobkyne titulom poistného plnenia.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že účastníci uzatvorili poistnú zmluvu,
predmetom ktorej bolo poistenie osoby žalobkyne pre prípad poistnej udalosti - smrti a dožitia, so
začiatkom poistenia 14.2.1999 a s koncom poistenia 14.2.2012. Ďalej súd vychádzal zo zistenia, že

žalovaná listom zo dňa 25.4.2008 vyzvala žalobkyňu na ktorý žalovaná reagovala listom, v ktorom
vyjadrila svoj nesúhlas so zánikom poistenia. Podľa názoru súdu k zániku poistenia na základe
skutočnosti, že žalovaná počas poistného -právneho vzťahu zistila, že poistné nezohľadňuje niektoré
budúce plnenia poistenia na ktoré sa zaviazala, pretože reálne inkasované poistenie je nižšie, nemá za
následok zánik poistenia. Súd ďalej konštatoval, že k zániku poistno-právneho vzťahu medzi účastníkmi
konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán o zrušení poistnej zmluvy podľa §
572ods.2Obč.zákonníka.Vdanomprípadesícežalovanáurobilaprejavvôlesmerujúcikzánikuzmluvy

a to listom zo dňa 25.4.2008 z vykonaného dokazovania však vyplýva, že žalobkyňa návrh žalovanej na
zrušenie zmluvy neakceptovala. V danom prípade mal súd ďalej za to, že sa nejedná ani o objektívnu
nemožnosť plnenia, pretože je nepochybné, že v danom prípade sa žalovaná poistnou zmluvou
zaviazala na plnenie peňažného charakteru a nejde teda o záväzok osobnej povahy. Po uzavretí poistnejzmluvy nedošlo ani k zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné
plneniezuzavretejpoistnejzmluvy.Samotnáskutočnosť,žežalovanáaž dodatočnepouzavretípoistnej
zmluvy zistila, že výška poistného bola určená nesprávne v rozpore s poistno-matematickými normami

alebo metódami, vrátane otázky, kto zapríčinil uvedenú situáciu je pre posúdenie predmetnej veci
irelevantná. Súd bol toho názoru, že poistná zmluva je svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou.
Poistený teda nemá reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne, čo
sa týka zmluvných podmienok, ako aj všeobecných poistných podmienok ako aj všeobecných poistných
podmienok ako aj všeobecných poistných podmienok v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne

predložené. Zo situácie ktorá nastala v prípadoch poistných zmlúv a na ktorú poistení nemali žiaden
dosah ani nijako sa na nej nepodieľali, preto nemôže byť na ujmu ich práv vyplývajúcich z poistenia.
Podľa názoru súdu prvého stupňa teda neboli zistené ani preukázané žiadne prekážky právneho
charakteru alebo faktické nemožnosti plniť pre objektívne príčiny. Objektívnu nemožnosť netvrdila ani
žalovaná. Tvrdila skôr existenciu subjektívnej nemožnosti plnenia z dôvodov na jej strane, ktoré možno
charakterizovať ako hospodársku nemožnosť plnenia. Samotná hospodárska nemožnosť plnenia nemá

však za následok zánik záväzku, ktorého obsahom je peňažné plnenie. Samotné skutočnosti uvedené
žalovanou svedčia pre záver, že v danom prípade nejde o nemožné plnenie, ale len o obtiažne plnenie,
pretože zrejmé toto plnenie žalovaná môže uskutočniť hoci za sťažených podmienok a s väčšími
nákladmi. Vzhľadom na uvedené súd konštatoval, že k zániku záväzku právneho vzťahu založeného
poistnou zmluvou medzi účastníkmi v danom prípade nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných

zákonom, poistnou zmluvou alebo všeobecnými poistnými podmienkami. Súd preto konštatoval, že
poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi založila poistný vzťah, ktorý trval až do doby dojednanej v
zmluve, t.j. do 14.2.2012. Uvedeného dňa nastala poistná udalosť, ktorou poistná zmluva spája vznik
nároku na poistné plnenie - dožitie a žalovanej v súvislosti s touto poistnou udalosťou vznikla povinnosť
uspokojiť nárok žalobkyne ako poistenej a to vo výške dojednanej v zmluve. Z obsahu poistnej zmluvy

nesporne vyplýva, že poistné plnenie pre prípad dožitia bolo dojednané vo výške 2.510,02 eura. Z
uvedeného dôvodu preto súd žalobe ohľadom istiny v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že
žalovaná bola v omeškaní s plnením peňažného dlhu, priznal žalobkyni podľa § 517 ods. 2 Obč.
zákonníka aj úrok z omeškania. V prejednávanej veci priznal súd žalobkyni úrok z omeškania od
21.6.2013atovovýške8,75%ročneavprevyšujúcejčastinárokžalobkyneohľadomúrokuzomeškania

zamietol ako nedôvodný.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a žalobkyni priznal náhradu
trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania podala včas odvolanie
žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd v uvedenom výroku rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Podľa jej názoru súd prvého stupňa nezistil správne skutkový stav veci

a následne vec nesprávne právne posúdil. V odvolaní uviedla, že v období rokov 1996, kedy bola
dojednaná aj poistná zmluva so žalobkyňou, bolo uzatvorenie poistných zmlúv regulované štátom a
pod jeho dohľadom. V čase uzavretia zmluvy so žalobkyňou boli podmienky vzniku a zániku zmluvného
vzťahu jasne definované platnými všeobecnými poistnými podmienkami. Ak by súd pripustil dôkazy
ňou navrhované, mohla by nimi dokázať celkový skutkový priebeh od vzniku poistenia a ingerencie

štátneho orgánu vo forme priameho zásahu do poistných súkromno-právnych vzťahov. Podľa nej
spravodlivé rozhodnutie by súd docielil tým, ak súbežne konal a rozhodol o kompenzačnej námietke v
deň 23.11.2012. Túto kompenzačnú námietku ktorou si uplatnila voči žalobkyni pohľadávku vo výške
5.465,-eur titulom správnej výšky poistného. Podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav,
keď vyvodil záver, že medzi účastníkmi poistného vzťahu nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy

a túto skutočnosť sa jej nepodarilo preukázať. Súd vzhľadom na jej tvrdenia a všetky ňou predložené
dôkazy tieto vzal do úvahy len vo forme konštatácií bez toho, aby ich vykonal a následne aj vyhodnotil.
Je toho názoru, že rozhodnutím súdu jej bolo odňaté právo na spravodlivé a vyložené rozhodnutie,
pretože takéto rozhodnutie mal súd učiniť v predmetnom spore. Žalovaná sa preto súbežne aj osobitným
návrhom domáhala zároveň prerušenia tohto konania v štádiu pred odvolacím súdom s poukazom na

§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom obsahovo totožnom spore rozhodol
odvolací Krajský súd v Košiciach sp.zn. 1Co 212/2012 o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky
zásadného právneho významu o ktorej doposiaľ rozhodované nebolo. I napriek pravidlu, ktoré žalovaná
bežne dodržiava, že zo zmlúv sa má plniť, toto je výnimočne možné prelomiť vtedy, keď to pripúšťazmena právnych predpisov, keď plnenie je právom dovolené, resp. v iných výnimočne stanovených
prípadoch. Práve v uvedenej veci je takýto prípad keď je výnimočný tým, že právny vzťah musel
zaniknúť na základe ust. § 575 Obč. zákonníka a tento spôsob zániku žalovaná aj dokazovala v súdnom

konaní. V tejto súvislosti poukazuje na pravidlá európskeho zmluvného práva, ktoré sú aplikovateľné
na tento sporný prípad v časti dotýkajúcej sa zmeny podmienok. Štátom stanovená výška poistného
ktorej zodpovedá príslušná výška poistného plnenia sa preniesla do obsahu poistnej zmluvy ako súčasť
povinnosti žalobkyne a tomu zodpovedajúceho práva žalovanej (poistné). Pri uzatváraní poistnej zmluvy
vychádzal z prezumpcie správnosti úradných rozhodnutí. Žiadna zo zmluvných strán totiž nemohla

predpokladaťrozhodnutietretiehosubjektu,spočívajúcivabsolútnejneodbornostivpostupepríslušného
orgánuverejnejmoci,ktorýschváleniuvýškyjednotlivýchfinančnýchparametrovobsahupoistnejzmluvy
predchádzal. Počas trvania právneho vzťahu upraveného predmetnou poistnou zmluvou v roku 1998
bolo príslušným orgánom verejnej moci konštatované, že výška poistného v poistnej zmluve uzavretej
medzi navrhovateľom a odporcom nezodpovedá všetkým záväzkom z poistenia, najmä poistnému
plneniu pre prípad dožitia sa konca poistnej doby. V odvolaní ďalej navrhla, aby odvolací súd vo výroku

potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu riešenia otázok naliehavého právneho významu,
pretože doteraz riešené nie sú a môžu mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej v tomto a v
ďalších sporných prípadoch medzi ňou a inými žalobcami.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania a
priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci spočívajúci v tom, že v konaní nebola preukázaná skutočnosť spôsobujúca zánik poistnej zmluvy
z dôvodu nemožnosti plnenia, ktorý následne aj správne právne posúdil ak dospel k záveru, že poistný
vzťah účastníkov zanikol uplynutím dojednanej poistnej doby t.j. do 14.2.2012. Skutkový ani právny stav
sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, preto odvolací súd na zistenie uvedené v odôvodnení

rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré súd použil poukazuje a v celom rozsahu sa s
nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z

názoru, že k zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi došlo v dôsledku jej nemožnosti plnenia.

V prejednávanej veci medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že účastníci uzavreli poistnú zmluvu Ú.-
A. Č.. XXXXXXXXXX dňa XX.X.XXXX zo začiatkom poistenia dňa 14.2.1997 a koncom 14.2.2012, s

celkovou dobou platenia poistného 10 rokov s výškou poistného v sume 354,- Sk mesačne. V poistnej
zmluve bola dohodnutá poistná suma pre prípad smrti 50.000,- Sk, pre prípad dožitia 75.617,- Sk.
Žalovaná listom zo dňa 9.6.2008 oznámila žalobkyni, že dňom 16.5.2008 a to s výplatou odbytného a
nespotrebovaného poistného vo výške 30.282,- Sk došlo k zrušeniu poistnej zmluvy.

Žalovaná bola v konaní toho názoru, že k zániku poistného vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti jej plnenia
podľa § 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku zmeny právneho predpisu - zákona č. 95/2002 Z.z.
o poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol novelizovaný zákonom č. 186/2004 Z.z. a ktorý v §
31a určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistných matematických metód tak,

aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov vrátane tvorby dostatočných
technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.V tejto súvislosti poukazovala zároveň na skutočnosť, že dokazovaním v konaní pred súdom prvého
stupňa bolo spoľahlivo preukázané - protokolom Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade zo
dňa 29.10.2007 - že v prípade poistného produktu UDP- K nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno

- matematickými metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej
záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, a teda že poistné
bolo určené v nižšej výške ako správne poistno-matematicky malo byt'.

K uvedeným tvrdeniam žalovanej je potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002
Z.z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť' všetkých jej záväzkov
vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to však, že pred
účinnosťou tohto ustanovenia žalovaná nemala povinnosť určiť výšku poistného na základe poistno-
matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej záväzkov.

Práve naopak, ako žalovaná vo svojich podaniach uviedla v roku 1995 Ministerstvo financií Slovenskej
republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom jej schválilo kalkuláciu poistnej sadzby UDP-K v rámci
obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 (porovnaj protokol o
kontrole Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 4.6.1999 - č.l. 51) a za správnu bola označená
aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003 (porovnaj protokol o vykonanom dohľade - č.l. 57). Žalovaná

bola teda toho názoru, že pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupovala v
súlade s takým vzorcom, ktorý bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru)
nad poisťovníctvom.

Národná banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii
žalovanej až dňa 21.2.2008. Skutočnosť, že pri vypracovaní kalkulácii poistného došlo k poistno-
matematickej chybe vyplýva aj zo znaleckého posudku č. 4/2008. Žalovaná má teda za to, že poistno-
matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp. následným
nesprávny úradným postupom orgánu štátu. Z uvedeného je preto zrejmé, že dôvod, pre ktorý žalovaná

má zato, že došlo k zániku zmluvy z dôvodu nemožnosti jej plnenia, nie je zmena právneho predpisu,
ale nesprávny úradný postup orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej
sadzby.

Skutočnosť, že žalovaná odvodzuje zánik zmluvného vzťahu pre nemožnosť plnenia, z dôvodu
nesprávneho postupu orgánu dohľadu na poisťovníctvom a nie z dôvodu zmeny právneho predpisu
vyplýva aj zo skutočnosti, že ani v čase udelenia jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti, t.j.
30.5.1995, vtedy účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve neumožňoval určovať výšku poistného
v rozpore s poistno-matematickými metódami tak, aby výška poistného nezabezpečovala splniteľnosť

záväzkov poisťovne. Dôsledkom toho bola skutočnosť, že povolenie na výkon poisťovacej činnosti
udeľoval štát prostredníctvom dozorného orgánu nad poisťovníctvom pre územie Slovenskej republiky,
ktorým v zmysle zákona č. 24/1991 Zb. bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

Samotná okolnosť, či došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri
schvaľovaní obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovanej, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a
charakteristika poistenia sadzby UDP-K, nie je podľa názoru odvolacieho súdu pre posúdenie nároku
žalobkyne významná. Je tomu tak preto, že ani prípadný nesprávny postup dozorného orgánu nad
poisťovníctvomprischvaľovaní obchodnéhoplánupoisťovacejčinnostižalovanej,bynemalzanásledok

nemožnosť plnenia žalovanej podľa § 575 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj sťažených podmienok, s väčšími

nákladmi alebo až po dojednanom čase.Nemožnosť plnenia treba posudzovať aj podľa obsahu záväzku, t.j. či dlžník je povinný niečo dať, konať,
opomenúť, alebo znášať. Ak je však obsahom záväzku druhovo určený predmet - ako v danom prípade
peniaze - nemožno hovoriť o nemožnosti plnenia.

Obsahom záväzku zo strany žalovanej je peňažné plnenie, preto ako také ho nemožno považovať za
objektívne nemožné, lebo ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia § 575 ods. 2 Občianskeho zákonníka
plnenie nemožno považovať za nemožné, ak ho možno uskutočniť s väčšími nákladmi.

Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že k zániku poistného vzťahu z dôvodu
nemožnosti plnenia zo strany žalovanej podľa § 575 nedošlo.

Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v
poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život ale zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou
je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa čl. 15 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie poistenia pre prípad dožitia

je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.

Z poistnej zmluvy je zrejmé, že účastníci poistnú dobu vymedzili na obdobie od 14.2.1997 do 14.2.2012,
teda účinnosť poistnej zmluvy zanikla dožitím žalobcu dojednaného dňa v poistnej zmluve, t.j. 14.2.2012.

Vzhľadom na to, že poistná zmluva zanikla dožitím žalobcu, vzniklo mu právo podľa článku 15 ods. 1
všeobecných poistných podmienok na výplatu dohodnutej poistnej sumy 2.510,52 eura. Keďže žalovaná
svoju zmluvnú povinnosť nesplnila a žalobkyni poistné nevyplatila, správne rozhodol súd ak žalobnému
návrhu vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni dohodnutú poistnú sumu pre prípad dožitia.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ak nevyhovel návrhu žalovanej vykonať
dôkaz a to spisom Ministerstva financií Slovenskej republiky, respektíve Národnej banky Slovenska, ako
aj vypočutím ďalších svedkov, ktorými dôkazmi chcela žalovaná preukázať skutočnosť, že Ministerstvo
financií Slovenskej republiky je zodpovedné za schválení nesprávnych vzorcov na výpočet poistného

a za povolenie produktu s poistno- matematicky nesprávne určeným poistným predávať. Nevykonanie
takýchto dôkazov považuje odvolací súd za dôvodné, lebo súdna prax sa ustálila v tom, že nie je
potrebné vykonávať dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska prejednávanej veci. Uvedené zistenie,
ako bolo vyššie uvedené, nemá právny význam vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu.

Žalovaná sa súbežne osobitným návrhom domáhala zároveň prerušenia konania v štádiu pred
odvolacím súdom s poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. z dôvodu, že v súčasnosti v inom
obsahovo totožnom spore rozhodol odvolací Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 1Co 212/12 zo dňa
24.10.2012 o prípustnosti dovolania pre vyriešenie otázky zásadného právneho významu o ktorej totiž

doposiaľ rozhodované nebolo a jej vyriešenie bude mať podstatný vplyv aj na toto prebiehajúce konanie.

Odvolaciemu súdu je známe zo svojej úradnej činnosti, že pripustil v uvedenej veci dovolanie.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, lebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť súdu prerušiť konanie ak prebieha iné konanie,

v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Ako bolo už vyššie uvedené
odvolací súd z úradnej povinnosti má vedomosti o tom, že v žalovanou uvádzanom konaní pripustil
dovolanie, avšak na riešenie takej právnej otázky ktorá nemá význam pre rozhodnutie súdu v tomto
konaní, preto návrhu na prerušenie konania nevyhovel.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom
prípade žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania spočívajúcu v trovách právneho
zastúpenia podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v sume 101,25
eura a 1x režijný paušál v sume 7,81 eura.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.