Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214220335
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214220335.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,

a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanému: F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom L.,
D. XXXX/XX, o zaplatenie 12324,22 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na zmenu petitu v časti 13,90 % úroku ročne od 19.11.2013 do zaplatenia a v časti
8 % úroku z omeškania ročne od 19.11.2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Súd konanie v časti vyčísleného úroku nad 492,33 eur, v časti vyčísleného úroku z omeškania nad
10,52 eur, v časti poplatku vo výške 60,- eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9660,26 eur s vyčísleným úrokom vo výške 492,33
eur, s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 10,52 eur a s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy
9660,26 eur od 4.11.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti 13,90 % úroku ročne a v časti 8 % úroku z omeškania ročne z nezaplatených úrokov
od 4.11.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 63,26 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 13.11.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie
nezaplatenej istiny vo výške 9660,26 eur, nezaplateného úroku vo výške 1801,54 eur, nezaplateného
úroku z omeškania vo výške 802,42 eur, s poplatkom vo výške 60,- eur, s úrokom vo výške 13,90%
ročne z nezaplatenej istiny od 4.11.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z
nezaplatenej istiny a z nezaplatených úrokov od 4.11.2014 do zaplatenia. Súčasne sa domáhal náhrady

trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanému na základe Úverovej zmluvy č.
11791 z 30.10.2012 poskytol peňažné prostriedky vo výške 10.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa
žalovanýzaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačnýchanuitnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
bol žalovaný povinný splatiť do 25.10.22. Žalovaný po vyčerpaní úveru svoj záväzok splácať poskytnutý
úver riadne a včas neplnil, a tak ho žalobca prípisom z 25.10.2013 vyzval k predčasnému splateniu
úveru v lehote do 16.11.2013. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému k 4.11.2014 predstavovala sumu
12.324,22 eur a pozostávala z istiny úveru vo výške 9660,26 eur, úroku vo výške 1801,54 eur, úrokov z

omeškania vo výške 802,42 eur, poplatkov vo výške 60,- eur. Za dôkaz žalobca označil úverovú zmluvu,
výpis z účtu, výzvu na predčasné splatenie úveru.2. Žalobca podaním zo 16.3.2016 upravoval žalobu s tým, že v dôsledky chyby v písaní sa domáha
zaplatenia istiny vo výške 9660,26 eur, nezaplateného úroku vo výške 492,33 eur, nezaplateného úroku
z omeškania vo výške 10,52 eur, s úrokom vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej istiny 1797,28 eur od

19.11.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z nezaplatenej istiny 9660,26
eur a z nezaplatených úrokov 492,33 eur od 19.11.2013 do zaplatenia. Rozšírenie uplatneného nároku
v časti úroku a úroku z omeškania už od 19.11.2013 žalobca odôvodnil tým, že predčasné zosplatnenie
nastalo dňa 18.11.2013, do uvedeného dňa aj vyčíslil dlžný úrok a dlžný úrok z omeškania, ktoré si
uplatňuje aj za čas po uvedenom dni. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný do zosplatnenia úveru uhradil

sumu 339,74 eur na splátku istiny.

3. Súd dňa 8.12.2016 otvoril pojednávanie v spore s tým, že pojednával v neprítomnosti oboch strán
sporu, ktoré boli na pojednávanie riadne predvolané a vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa
s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu.

4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle
Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade sa

jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal
možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou
úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou
úpravouspotrebiteľskýchzmlúv,predpisomlexspecialis.Súdtedavzťahúčastníkovkonaniaposudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 7, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52

a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.

5. Súd dispozitívny úkon žalobcu z 16.3.2016 podľa jeho obsahu považuje za čiastočné späťvzatie
žaloby a v časti rozšírenia nároku na úrok a úrok z omeškania ho považuje aj za zmenu žaloby. Súd v
súlade s § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a s poukazom

na § 294 CSP súd nepripustil zmenu žaloby voči žalovanému spotrebiteľovi.

6. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa
30.10.2012 uzavretá Úverová zmluva č. 0000000000011791, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 10.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 120 mesačnými

anuitnými splátkami po 155,61 eur, splatnými v 25. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti
1. Anuitnej splátky bol 26.11.2012 a splatnosť úveru bola určená na 25.10.2022, pri fixnej úrokovej
sadzbe do splatnosti vo výške 13,9% ročne, pri RPMN 15,43% a priemernej RPMN vo výške 11,4%, pri
celkovej sume, ktorú musí klient zaplatiť vo výške 18912,- eur.

Žalobca upomienkou z 1.7.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 149,67 eur, z
ktorej suma 134,67 eur predstavuje sumu omeškaných splátok a suma 15,- eur predstavuje poplatok
za upomienku. Upomienkou z 30.7.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
321,69 eur do 4.8.2013, z ktorej suma 306,29 eur predstavuje sumu omeškaných splátok a suma
15,- eur predstavuje poplatok za upomienku. Žalobca súčasne upozornil žalovaného na jednorázové

zosplatnenie.

Prípisom z 25.10.2013 žalobca vyzval žalovaného na predčasné splatenie úveru, keď rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru. Žalovaného súčasne vyzval uhradiť celú zostávajúcu sumu úveru
vo výške 10130,66 eur do 16.11.2013.

Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že tento sa dostal do omeškania s úhradou splátky splatnej
25.7.2013 ako aj nasledujúcich splátok. Žalobca z úhrad žalovaného realizovaných do 2.9.2013
započítal na istinu čerpaného úveru sumu 339,74 eur, a tak dlh na čerpanej istine úveru klesol na sumu
9660,26 eur. Dlh na úroku z úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (25.10.2013) predstavuje

podľa žalobcu sumu 492,33 eur a úrok z omeškania za omeškanie s úhradou splátok splatných od
25.7.2013 do predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu vo výške 10,52 eur. Pokiaľ žalovaný ani po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizoval žiadnu úhradu, potom dlh žalovaného titulom dlžnejistiny úveru predstavuje sumu 9660,26 eur, dlžný úrok predstavuje sumu 492,33 eur a dlžný úrok z
omeškania predstavuje sumu 10,52 eur.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany
sporu v zmluve dohodli fixnú úrokovú sadzbu 13,90% ročne do splatnosti, podľa názoru súdu zostal

nepreukázaným nárok žalobcu na 13,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru od 4.11.2014 až do
zaplatenia, najmä keď uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti
úveru,vdanomprípadedovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveružalobcomlistomz25.10.2013,pričom
úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa
žalovaný dostal do omeškania a žalobcom bol vyčíslený sumou vo výške 492,33 eur bol žalobcovi
prisúdený. Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz

pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ, podľa ktorého aj úrok a aj úrok z omeškania sú
príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej
republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3.
2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a
stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z

13.11.2008. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru ako aj poplatkov
splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne
splatnej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania. keďže omeškaním dlžníka
sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe,
že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi

patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom
prípade do 25.10.2013 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni
žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne
žalovaného 13,90% úroku z úveru od 4.11.2014 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. V
súlade s tým súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014,

rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu
v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR
č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok
z úveru po splatnosti úveru. Obdobne, z dôvodu zákazu anatocizmu, súd zamietol aj žalobu v časti 8%
úrokuzomeškaniaročnezosumynezaplatenéhoúrokuvovýške493,33eurod4.11.2014dozaplatenia,

najmä keď je zakázané brať úrok (z omeškania) z úroku.

8. Z dlžnej a predčasne splatnej istiny úveru vyčíslenej ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru sumou vo výške 9.660,26 eur vznikol žalobcovi od márneho uplynutia lehoty splatnosti určenej
v oznámení žalobcu z 25.10.2013 (do 16.11.2013) aj nárok na žalobcom požadovaný 8% úrok z

omeškania ročne, ktorý si žalobca uplatnil, po nepripustení zmeny petitu, od 4.11.2014 nižším
percentom, než je skutočne žalovateľný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., a to až do zaplatenia. Súd s poukazom na § 216 ods. 1, 2 CSP o úroku
z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

9. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (81,63%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, ale aj v
časti úroku, či úroku z omeškania aj v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby, je úspechom žalovaného
(18,37%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu
žalobcovi priznal 63,26% náhradu trov konania.

10. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti 1. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti ostatným výrokom tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dníodo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.