Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200107
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716200107.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: T. V., nar.
X.X.XXXX, bytom V. P. XXXX/X, T., právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Hagara
- Hagarová s.r.o., so sídlom D. Dlabača 35, Žilina, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so
sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie sumy 2.429,66 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 17C/2/2016-212 zo dňa 7.
septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku (IV.) o čiastočnom zamietnutí žaloby.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (II.) o čiastočnom
zastavení konania a vo výroku (III.) o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 431,75 eur od 18.04.2014 do 13.07.2017.

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výrokoch (II. a V.) o trovách prvoinštančného konania tak,
že žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 64,46 %.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd zastavil konanie v časti o zaplatení istiny 604,61
eur spolu s 8,25 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 14.07.2017 do zaplatenia. Konštatoval, že
v štádiu konania po vypracovaní znaleckého posudku žalovaný zaslal žalobcovi ako doplatok poistnú
sumu 604,61 eur, na základe čoho žalobca zobral žalobu v tejto časti istiny vrátane príslušenstva späť.
2.Výrokom II. súd prvej inštancie upravil trovy konania vo vzťahu k tej časti predmetu konania, ohľadne
ktorej bolo (výrokom I.) konanie zastavené, a to tak, že žalobca má v tejto časti proti žalovanému

právo na náhradu trov konania v rozsahu 50,24 %. S poukazom na § 252 ods. 2 CSP konštatoval, že
žalovaný zavinil zastavenie konania v tejto časti, preto je povinný nahradiť trovy v rozsahu, ktorý určil
rozdielom medzi celou/pôvodnou hodnotou sporu (100 %´, t.j. 2.629,66 eur) a zastavenou časťou (24,88
%) tvoriacou neúspech žalovaného), nadväzne čistý úspech žalobcu činí 50,24 % (75,12 % - 24,88 %).

3.Následne okresný súd (výrok III.) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 8,25 % ročne zo sumy 431,75 eur od 18.04.2014 do 13.07.2017 a vo zvyšku (výrok IV.) žalobu

zamietol. Vychádzal z nespornej skutočnosti, že medzi stranami sporu bola dňa 14.8.2012 uzavretá
poistná zmluva, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla. Nespochybnené tiež
bolo vyplatenie poistného plnenia žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy a príslušných všeobecných
poistných podmienok.4.Pokiaľ ide o zásadnú námietku žalobcu, že poistná zmluva bola stanovená ako cena nového vozidla,
z takejto poistnej sumy bolo stanovené aj poistné, avšak poistné plnenie sa podľa tvrdenia žalovaného
má vyplácať v cene časovej teda podľa všeobecnej hodnoty veci v čase vzniku poistnej udalosti a preto

má ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd prvej inštancie poukázal na § 53 ods. 1 OZ a zdôraznil,
že predmetom posudzovania (neprimeranosti/nekalosti) nesmie byť zmluvná podmienka, ktorá sa týka
hlavného predmetu plnenia alebo primeranosti ceny, ak je takáto zmluvná podmienka vyjadrená určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak bola dojednaná individuálne. Nadväzne v okolnostiach súdenej veci
dospel k záveru, že namietaná zmluvná podmienka sa týka hlavného predmetu plnenia, pričom bola

(v poistnej zmluve) vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, preto sa nejedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Poskytnutie poistného plnenia je totiž v prípade vzniku poistnej udalosti hlavným predmetom
plnenia podľa poistnej zmluvy a svojím spôsobom poskytovanie poistného plnenia je hlavným dôvodom
uzatvárania poistných zmlúv medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Poisťovňa nemala možnosť v danom
prípade sa od všeobecným poistných podmienok odchýliť a stanovovala hodnotu odcudzených vecí z
motorového vozidla podľa všeobecnej hodnoty týchto vecí v čase vzniku poistnej udalosti.

5.S ohľadom na spornosť stanovenia výšky všeobecnej hodnoty bol do konania pribratý znalec, ktorý
stanovil všeobecnú hodnotu odcudzených a poškodených vecí, a to rádia s navigačnou jednotkou na
sumu 985 eur s DPH, náklady na výmenu airbagu volantu na sumu 299,81 eur s DPH a náklady na
výmenu vložky zámku ľavých predných dverí na sumu 35,76 eur s DPH, čiže všeobecná hodnota týchto
nákladov na opravu ukradnutých a poškodených vecí predstavuje 1.230,57 eur, ktoré mal žalobca dostať

ako poistné plnenie od žalovaného. Od tejto hodnoty však bolo potrebné odpočítať sumu 165 eur ako
dojednanú spoluúčasť k poistnej zmluve, tiež bolo potrebné odpočítať sumu 633,82 eur, ktorú žalovaný
žalobcovi ako poistné plnenie vyplatil. Rozdiel predstavoval 431,75 eur, avšak žalovaný po znaleckom
posudku doplatil žalobcovi sumu 604,61 eur, teda sumu vyššiu, než bol povinný. Z tohto dôvodu súd
žalobu vo zvyšku zamietol.

6.Vo vzťahu k časti predmetu, kde bola žaloba zamietnutá, rozhodol okresný súd o trovách s poukazom
na § 253 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

7.Čo sa týka úrokov z omeškania, nakoľko žalovaný dňa 13.07.2017 doplatil sumu vyššiu, než bol

povinný, konštatoval súd prvej inštancie vznik nároku žalobcu (už) len na úroky z omeškania zo sumy,
na ktorú podľa súdu mal nárok, t.j. úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 431,75 eur od
18.04.2014 do 13.07.2017.

8.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe.

Zopakoval, že čl. 8 ods. 7 Všeobecných poistných podmienok (citovaný v napadnutom rozsudku)
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v prospech spotrebiteľa,
pretože poistná suma bola stanovená ako cena nového vozidla a takéto určenie poistnej sumy bol
stanovené poistné, ktoré bol žalobca povinný platiť po celú dobu trvania poistného vzťahu, avšak poistné
plnenie sa podľa dotknutého ustanovenia má vyplácať v cene časovej, t.j. žalobca síce platí poistné

z novej ceny vozidla, ale plnenie by mal dostať len v cene časovej. V danej spojitosti zdôraznil, že
všeobecné poistné podmienky je potrebné vykladať v celom ich kontexte a vzájomných súvislostiach,
a preto vo vzťahu k neplatnosti označenej zmluvnej podmienky považuje za najzásadnejší jej rozpor s
ustanovením čl. 8 ods. 2 VPP, podľa ktorého v prípade poškodenia časti vozidla má poistený nárok na
poistné plnenie v rozsahu primeraných nákladov na opravu (t.j. nová cena), avšak v prípade odcudzenia

tej istej časti vozidla len všeobecná hodnota (t.j. cena časová). Na v zásade rovnaký následok poistnej
udalosti, t.j. nutnosť nahradiť poškodenú, resp. odcudzenú časť novou súčiastkou/dielom, teda existujú
dva diametrálne odlišné spôsoby poskytnutia poistného plnenia, pričom jeden z nich je výrazne v
neprospech poisteného spotrebiteľ. Tento nesúlad označených ustanovení VPP spôsobuje, že poistná
podmienka nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne, t.j. je neplatná a neprijateľná. Poukázal pritom

na znenie § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dodal, že uvedeného nesúladu si bol vedomý aj samotný žalovaný,
čoho dôkazom je zosúladenie citovaných ustanovení v poistných podmienkach účinných od 01.09.2012,
t.j. dva týždne po uzatvorení poistnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným.
9.Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenou právnou argumentáciou, zastáva odvolateľ

právny názor, že pri rozhodovaní o trovách konania bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie záviselo od znaleckého posudku, preto je potrebné aplikovať § 255
CSP, v zmysle ktorého možno priznať náhradu trov konania v plnej výške v prípade, ak súd priznal nárok
úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške, a to v prípadoch, keď výška závisí od úvahy súdu.10.V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaný zdôraznil, že čl. 8.7 Všeobecných poistných podmienok
sa týka hlavného predmetu plnenia a je vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne. S prihliadnutím na obsah

namietanej zmluvnej podmienky je zrejme, že nemôže podliehať kontrole jej prijateľnosti v intenciách
§ 53 ods. 1 OZ (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-143/13). Navyše, aby aj bol
akceptovaný právny názor žalobcu, žalobca sa nemohol účinne dovolávať nároku na výplatu poistného
plnenia a toto konanie by nemalo žiaden význam. Nebol by totiž daný právny základ na určenie rozsahu
poistného plnenia pre prípad krádeže motorového vozidla.

11.Vo vzťahu k argumentácii o zosúladení dvoch diametrálne odlišných spôsobov poskytnutia poistného
plnenia žalovaný zdôraznil, že podmienky poistenia sa vyvíjajú, menia, dopĺňajú, reagujú na celkový
vývoj poistného trhu. Pre právne posúdenie uplatneného nároku je však irelevantné, z akého dôvodu
došlo k zmene VOP, keďže neskôr účinnými VPP sa právny vzťah medzi sporovými stranami neriadi.

12.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v
rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutými ponechal samostatné a odvolaním
nenapadnuté výroky o čiastočnom zastavení konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 431,75 eur od 18.04.2014 do 13.07.2017) a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu v

napadnutej meritórnej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výrokoch o trovách
prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

13. Východiskovo odvolací súd pripomína principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové

vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP).
Z konštatovaného nadväzne vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu
strany sporu/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie
na základe iných, než stranou sporu v odvolaní vznesených, konkrétnych námietok.
14.Vo svetle opísaného a určujúceho aspektu/postulátu platí, že odvolateľ žiadnym spôsobom

nespochybnil zásadnú úvahu okresného súdu založenú na tom, že posudzovaná zmluvná podmienka
sa týka hlavného predmetu plnenia poistnej zmluvy.
15.Nadväzne je prípustná kontrola neprijateľného charakteru takéhoto (týkajúceho sa hlavného
predmetu plnenia) zmluvného dojednania len za naplnenia osobitnej zákonnej podmienky/požiadavky
a to, že nie je (zmluvná podmienka) vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. Odvolateľ sa fakticky

obmedzil/sústredil len na preukázanie tejto (následnej/sekundárnej) podmienky, čo samo osobe (pri
nerozporovanom „hlavnom“ konštatovaní, že sa zmluvná podmienka týka hlavného predmetu plnenia)
nevyhnutne vedie k procesnému neúspechu uplatneného opravného prostriedku. Odhliadnuc od toho
sa však odvolací súd ani nestotožnil s argumentáciu odvolateľa vo vzťahu k nedostatku určitosti/
zrozumiteľnosti dotknutej zmluvnej podmienky. Hoci totiž predmetnému tvrdeniu žalobcu o logickom

rozpore medzi (v konečnom dôsledku) rovnakými následkami dvoch rôznych spôsobov/okolností
(odcudzenia a poškodenia) vzniku škody na strane poisteného, nemožno uprieť racionalitu (čo ako
správne poznamenal žalobca v plnej miere potvrdzuje aj následný postup poisťovateľa spočívajúci
v zmene/úprave poistných podmienok), uvedený rozpor nemý vplyv na jasnosť, určitosť, resp.
zrozumiteľnosť posudzovanej zmluvnej podmienky. Inými slovami, subjektívne presvedčenie (hoci i

správne) poisteného o nelogickej konštrukcii zmluvných podmienok bez ďalšieho nenapĺňa atribúty
neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktoré kategórie majú vlastnú pojmovú a obsahovú náplň.
16.Zhrnúc doteraz konštatované, zmluvné dojednanie obsiahnuté v čl. 8 ods. 7 VPP sa týka hlavného
predmetu plnenia, pričom je vyjadrené zrozumiteľne a určito, preto nemôže podliehať kontrole jej
prijateľnosti. Na základe toho krajský súd pristúpil k potvrdeniu napadnutej časti meritórneho výroku.

17. Pokiaľ ide o napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania, je predovšetkým neopodstatnené
rozdelenierozhodovaniaotrováchkonaniapredokresnýmsúdomnadvasamostatnévýroky.Posúdenie
úspechu/neúspechu sporových strán je potrebné obsiahnuť v rámci jedného celkového výroku (o
trovách). Z tohto dôvodu pristúpil krajský súd k zmene dotknutých výrokov, pričom vychádzal z toho,

že za procesný úspech žalobcu v konaní je možné považovať len čiastku 431,75 eur (17,77 % z
žaloboupôvodnepožadovanejsumy),ktorásumaajbolažalovanýmuhradenápočaskonaniažalobcovi.
Vo zvyšnej časti (spoluúčasť, čiastka uhradená poisťovňou v štádiu pred začatím konania a suma
prevyšujúca znalcom určenú hodnotu) ide o procesný neúspech žalobcu. V čistom vyjadrení je pretovyšší procesný úspech žalovaného a predstavuje 64,46 % (82,23 % - 17, 77 %) , v ktorom rozsahu
krajský súd žalovanému predmetný nárok priznal.
18.Napokon, ak žalobca argumentuje požiadavkou priznania plnej výšky trov, nakoľko výška nároku

závisí od znaleckého posudku, krajský súd poznamenáva, že predmetný nárok nie je nárokom, kde je
primárne/určujúce konštatovanie určitého zásahu, ako napr. v prípade žaloby o ochranu osobnosti, kde
je namieste vychádzať z takéhoto konštatovania (o existencii zásahu) ako základu úspechu (aj keď nie je
priznaná nemajetková ujma v celom rozsahu). Naopak, okolnostiam súdenej veci zodpovedá vyjadrenie
miery úspechu porovnaním požadovanej a priznanej čiastky.

19.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonania(onárokunaichnáhradu)nachádza svojprávnyzákladv
ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, preto mu vznikol voči protistrane - žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle
hľadísk uvedených v § 251 CSP) ako ja trov prvoinštančného konani (bod 17 tohto odôvodnenia)

rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.