Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200381
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8513200381.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: Silverside, a.s.

so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560 zast. AK Herceg, s.r.o. so sídlom Košická 56,
Bratislava, IČO: 35 890 240 proti žalovaným: 1. J. Y., X.. X.X.XXXX, V. L. Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX P.,
2. C. Y., X.. X.XX.XXXX, V. L. Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX P., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Martinou
Fabianovou, advokátkou, AK Námestie slobody č. 6, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 100 885
zaplatenie sumy 819,88 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu v časti o zaplatenie sumy 819,88 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 819,88
eur od 24.10.2012 do zaplatenia zamieta.

II. Žalovaný v 1/rade a žalovaný v 2/rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere
54 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou podanou dňa 29.1.2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 3
948,95 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 13,15 % ročne zo sumy 3 241,88 eur od 23.11.2012 do
zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 734,31 eur od 23.11.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 5.10.2006
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva 1“), ktorej súčasťou boli Všeobecné

obchodné podmienky a Obchodné podmienky Banky (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) s
účinnosťou od 1.8.2002 v znení dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006. Na základe zmluvy bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 52,71 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 20.11.2006 a
konečná splatnosť bola určená dňom 20.9.2016. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci. Žalovaní sa zaviazali splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená
výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok,

periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru. Zmluvné strany si dohodli aj
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur, pričom tento poplatok bol splatný v deň podpisu
zmluvy. Ďalej si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby
ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 13,40 % ročne a RPMN bola 15,89 % ročne.
Žalovaní využili možnosť úver čerpať, ale podmienky jeho splácania riadne nedodržali a dostali sa so
splácaním do omeškania. Preto vyhlásil listom zo dňa 26.10.2012 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
23.10.2012. Ku dňu 22.11.2012 evidoval pohľadávku nasledovne: istina - 3 241,88 eur, riadne úroky

- 453,56 eur, úroky z omeškania - 214,64 eur, poplatky - 38,87 eur. Teda celkovo sumu 3 948,95
eur. Poukázal, že úrok za poskytnutie úveru je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú
zaplatí dlžník, ktorý si požičia peňažné prostriedky od veriteľa. Úroky ako odplata nie sú sankciou, ale
sú považované za protihodnotu za to, že veriteľ dáva do dispozície dlžníka určitý objem peňažnýchprostriedkov na určitú dobu. Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka a v prípade, ak
sa dlžník dostane do omeškania s ich plnením, je povinný z nich platiť aj úroky z omeškania. Preto z
dlžnej sumy požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, čo je nižšia výška ako sú

zákonné úroky z omeškania (8,75 %).

2. Žalovaní so žalobou súhlasili iba čiastočne, požiadali o umožnenie splatiť dlžnú sumou formou
mesačných splátok. Okrem iného namietali nesprávne a zavádzajúce uvedenie údaju o RPMN.

3. Rozsudkom zo dňa 02.04.2015 súd vo veci rozhodol a to tak, zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi
sumu 1.744,75 eur spolu s úrokom omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.744,75 eur od 24.10.2012
do zaplatenia. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalovaní podali voči uvedenému rozsudku
odvolanie. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.09.2016
rozsudok v napadnutej časti v rozsahu nad sumu 924,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 924,87 eur od 24.10.2012 do zaplatenia. Vo svojom odôvodnení uviedol, že z výsledkov

vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 05.10.2006 zmluvu
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. V zmysle základných podmienok zmluvy bolo predmetom tejto
zmluvy o úvere poskytnutie splátkového úveru Bankou Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi v sume, mene
a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve o úvere. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých
v úverovej zmluve poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej

zmluve. Výška úveru bola dohodnutá v sume 100.000,- Sk, pričom išlo o spotrebný úver bezúčelový,
úver s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 13,40 % p. a., v deň uzatvorenia zmluvy. Poplatok za
správu úveru bol v sume 60,- Sk mesačne. Žalovaní sa zmluvou zaviazali splatiť úver v 119 mesačných
splátkach vo výške 588,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa
20.11.2006 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.09.2016. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne

v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania inkasným spôsobom z inkasného účtu, bol
uvedený účet dlžníka i inkasný účet a ročná percentuálna miera nákladov 15,89 %. Žalovaní namietajú,
že z úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
15,89 % ročne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch však vyplýva, že nie je si možné dohodnúť
RPMN. Zároveň žalovaní namietajú, že platný a účinný Zákon o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z.

ku dňu uzavretia spotrebiteľského úveru, teda k 05.10.2006 vo svojom ustanovení § 4 ods.2 písm.g/
stanovuje ako jednu z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie RPMN. Jeho
absenciu sankcionuje tým, že daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon zároveň
stanovuje v prílohe č.1 rovnicu pre výpočet RPMN.

4. Odvolací súd uviedol, že aplikácia ust.§ 4 ods.2 písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcií v stave k 05.10.2006 sa súd prvej inštancie vôbec
nezaoberal. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitosti obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd poukázal, že údaj o ročnej percentuálnej miere

nákladov je údajom o skutočných vlastnostiach úveru. Je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom
stanoveným podľa Prílohy 1 zákona č. 258/2001 Z.z. a ktorý nepochybne reprezentuje náklady, ktoré
vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru. Je jedným z hlavných údajov o úvere. Či
údaj uvedený v zmluve o výške RPMN je správny sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, aj keď
neuvedenie správnej výšky RPMN v zmluve má podľa odvolacieho súdu za následok, že sa úver

považuje za bezúročný a bez poplatkov. RPMN sa skutočne neurčuje na základe dohody účastníkov,
ale vypočítava sa podľa konkrétnych vstupných údajov z predmetného úveru. Význam RPMN súvisí
s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom
vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky,
ale aj poplatky a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok. Posudzovaný právny vzťah je od

svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym
právnym predpisom a to zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy
v postavení dodávateľa a žalovaní v postavení spotrebiteľov. Žalovaní zmluvné podmienky nemohli
žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti
povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu

niektorých náležitosti vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti
zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, teda ak
zmluva neobsahuje údaj o RPMN, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie
nesprávneho údaja o RPMN by bolo klamaním spotrebiteľa, a preto by neexistoval dôvod priznávaťtakejto praktiku miernejšie dôsledky ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust.§ 4
ods.2 písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom, keď sa
nevyporiadal s námietkou žalovaných čo do námietky RPMN, ktorú predniesli prostredníctvom svojej

právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 27.01.2015 i 12.03.2015 znemožnil žalovaným, aby uskutočnili
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo vo vzťahu k ním k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom z dôvodu, že by mohla
byť porušená zásada dvojinštančnosti konania. Preto odvolací súd podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ a
c/ C.s.p. zrušil rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti, t.j. v rozsahu nad sumu 924,87 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 924,87 Eur od 24.10.2012 do zaplatenia a to v
mesačných splátkach po 100,- Eur a v rozsahu zrušenia postupom podľa ust.§ 391 C.s.p. vrátil vec na
ďalšie konanie a rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude sa zaoberať námietkou žalovaných čo
do správnosti RPMN vo výške uvedenej v zmluve o úvere zo dňa 05.10.2006 vo vzťahu k ust.§ 4 ods.2
písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii.
Zároveň sa bude zaoberať všetkými námietkach žalovaných uvedenými v odvolaní, ktorými sa odvolací

súd z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Súd prvej inštancie rozhodne v novom rozhodnutí o náhrade
trov odvolacieho konania podľa ust.§ 396 ods.3 C.s.p.

5. Na základe uvedeného preto súd opätovne vec v zmysle pokynu Krajského súdu vec prejednal.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou o
splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom
poplatkov, výpisom z účtu žalovaného, výzvami na úhradu dlhu, poslednou výzvou na zaplatenie,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.2.2013 a zo
dňa 10.3.2015, výsluchom žalobcu a žalovaných a doplneným dokazovaním, a to prepočtom RPMN,

návrhom žalobcu na zmenu žalobcu v rátane príloh, písomnými vyjadreniami žalobcu a vyjadrením zo
dňa 13.11.2017 k RPMN.

7. Z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 5.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX.
V zmysle základných podmienok zmluvy bolo predmetom tejto zmluvy o úvere poskytnutie splátkového
úveru Bankou Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve o úvere. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver
splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola dohodnutá

v sume 100 000,- Sk, pričom išlo o spotrebný úver bezúčelový, úver s premenlivou úrokovou sadzbou vo
výške 13,40 % p. a., v deň uzatvorenia zmluvy. Poplatok za správu úveru bol v sume 60,- Sk mesačne.
Žalovaní sa zmluvou zaviazali splatiť úver v 119 mesačných splátkach vo výške 1 588,- Sk vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2006 a konečnou splatnosťou úveru
dňa 20.9.2016. Podľa Čl. II bodu 3. a 4. zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej

zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka.

9. Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

10. Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny,
ich súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v
deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať. Úver vrátane úrokov za

celú dohodnutú dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom
poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.11. Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby
na základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka

zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne v nadväznosti
na úverovú politiku banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia,t.j.časovéhoobdobiadohodnutéhovzmluveoúvereresp.spôsobomvnejdohodnutým,počas
ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať

ďalšie úrokové obdobie.

12. Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo
úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.
požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o

úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej
doručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

13. Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej
odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

14. Spoločnosť M. M. R. R..K..S.. výzvami na úhradu zo dňa 25.1.2012 a 26.1.2012, žalovaným
oznámila, že prevzala pohľadávku žalobcu na vymáhanie a navrhla spôsob zaplatenia dlžnej sumy a to

buď uhradením dlžnej sumy 992,92 eur jednorázovo alebo spísaním dohody o splátkach.

15. Žalobca poslednou výzvou na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 25.6.2012, vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 277,72 eur, alebo na uzavretie splátkového kalendára.

16. Písomným oznámením zo dňa 26.10.2012 žalobca ku dňu 23.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 3 885,99 eur.

17. Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných súd zistil, že žalovaní v prospech žalobcu
uhradili celkovo finančné prostriedky vo výške 2 398,47 eur, pričom dátum poslednej úhrady bol dňa

29.9.2010.

18. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2013 uviedol, že žalovaní dňa 5.10.2006 uzavreli zmluvu
o splátkovom úvere a žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Podľa zmluvy sa žalovaní
zaviazali zaplatiť dohodnutý úrok vo výške 13,40 % ročne od 5.10.2006 do 1.4.2007 a od 2.4.2007 vo

výške 13,15 % ročne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne a to vždy posledný deň v mesiaci.
Podľa čl. 5.2. úverových podmienok sa splatné úroky a poplatky dňom ich splatnosti stávajú súčasťou
istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do 30.9.2011, od toho dňa sú počítané zvlášť. Za obdobie
od 1.10.2011 do 23.10.2012 ich celková výška je 453,56 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na
úrok z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie od 29.9.2010 do 23.10.2012, pri jeho výške 8 % ročne z

jednotlivých omeškaných splátok v sume 138,66 eur a z úrokov z omeškania vypočítaných z celej dlžnej
sumy po dni mimoriadnej splatnosti do 22.11.2012 vo výške 75,98 eur.

19. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.3.2015 uviedol, že jednotlivé platby zo strany žalovaných
boli podľa čl. 5, bod 5.4 Obchodných podmienok započítané vo výške 66,39 eur na spracovateľský

poplatok, vo výške 3,95 eur na splatné úroky z omeškania vyčíslené do dňa 28.9.2010 a vo výške
2 328,13 eur na istinu. Celkovo zo strany žalovaných boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2
398,47 eur. Istina vo výške 3 241,88 eur bola vypočítaná nasledovne: 3 319,39 (čerpanie) + 1 979,74
eur (kapitalizované úroky) + 270,88 eur (kapitalizované poplatky) - 2 328,13 eur (úhrady započítané na
istinu). Poplatky vo výške 38,87 eur - stávali sa súčasťou istiny len do 30.9.2011 a od tohto dátumu boli

poplatky počítané zvlášť do dňa predchádzajúceho mimoriadnej splatnosti ( 2,99 eur x 13).

20. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.1.2015 uviedol, že úver si zobrali, len v tých rokoch
lepšie zarábal, pracoval vo firmách, čo lepšie prosperovali, mal lepší plat aj všetko. Potom išiel dolevodou s prácou, takže robil väčšinou za minimálne mzdy, potom ako živnostník, a ako živnostník tiež
veľa nezarobil. Zobrali si potom nejaké ďalšie úvery, aby mohli splácať tento úver. A tým sa dostali do
úverového kolotoča. Potom zas našli v novinách článok o konsolidačných splátkach nejakého pána L.,

a tam s ním poštou všetko vymenili, dali mu plnú moc, poslali mu všetky tie papiere, kde mali splátky,
že nestíhajú splácať, on vypočítal cca tretinu tých splátok, že on ich bude posielať, že on si to dohodne
s tými bankami, so všetkými tými subjektami, mal ich plnú moc, s tým, že im potom vyšlo cca 700,- eur
mesačne, oni potom pol roka, alebo 8 mesiacov, posielali tomu pánovi L., a si mysleli, že toto čo im
poslal, a tam bolo napísaná, že áno, že je to schválené, on vravel stále, že je to v poriadku, že tretinu

z tých dlhov posielal dajme tomu tej Sporiteľni. Až im prišli výpisy asi koncom roka, aj z ostatných tých
bánk a zistili, že tam buď máločo bolo poslané alebo vôbec nebolo poslané. Zistili, že z tých 700,- eur,
keď si poriadne prečítali tie zmluvy, že on na úvery používal 300,- eur a vlastne 400,- eur išla provízia
tej firme, čo to sprostredkovala. Lenže on ani tých 300,- eur neprerozdeľoval tak, ako im písal, že bude
pravidelne mesačne posielať tým a tým firmám. Preto vznikla taká diera za to obdobie. Teraz sa mu
podarilo konečne s tou živnosťou už skončiť a pracuje v pekárni, tu má istú mzdu, posielajú pravidelne.

21. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla, že na základe písomností,
ktoré mali k dispozícii sa domnieva, že vyčíslená suma, ktorú navrhovateľ vyčíslil v návrhu ako dlžnú
sumu pravdepodobne nie je oprávnená. Nie je jej známe, ako žalobca dospel k tej sume istiny, pretože v
poslednej výzve na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 29.6.2012, Slovenská sporiteľňa uviedla,

že žalovaní dlhujú 1 277,72 eur, pričom o 4 mesiace neskôr, čiže 26.10.2012, kedy bola vyhlásená
splatnosť, vlastne už bola tam výška dlžného 3 241,88 eur, už minimálne tento vysoký rozdiel za 4
mesiace je podozrivý. Ďalej, podľa výpisu z účtov, ktoré boli k dispozícii sa domnieva, že upomienky,
suma za upomienky, ktoré boli tam vyčíslené v tom výpise z účtov, je neoprávnená. Domnievajú sa,
že každé jedno plnenie, ktoré dodávateľ žiada od spotrebiteľa, musí byť ekvivalentné. To znamená,

musí byť za to vykonaná nejaké služba, nejaká činnosť. Ďalej sa zatiaľ nedopracovala k výpočtu nejakej
istiny a to aj z toho dôvodu, že vlastne táto zmluva neobsahuje členenie splátok tak, ako to stanovuje
§ 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebných úveroch a to, že podľa tohto ustanovenia má byť splátka
členená, konkrétne v zmluve, v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere má byť členená na
sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov atď. Takže aj z tohto
dôvodu sa nemohli dopracovať k presnému určeniu výšky dlžnej sumy, ktorú žalovaní v l. a v 2. rade
sú povinní uhradiť. Taktiež v návrhu si zmluvné strany dohodli RPMN vo výške 15,89% ročne. Nevie,
akým spôsobom, vedia, že ročnú percentuálnu mieru nákladov si dodávateľ so spotrebiteľom nemôžu
dohodnúť. V takom prípade je vlastne takáto suma neplatná a tým pádom úver je bezúročný a bez

poplatkov. Čiže domnieva sa, že vlastne táto veta spĺňa práve to, že tento úver je bezúročný a bez
poplatkov. Taktiež nevie, z tohto návrhu nevyplýva, čo je obsiahnuté v položke poplatky 38,87 eur. Je to
vlastne neurčitá suma. Je potrebné ustáliť výšku istiny a teda konkrétne sumu, ktorú sú žalovaní povinní
zaplatiť, tak, aby boli zabezpečené všetky ich práva. To znamená, že toľko, koľko zaplatili, koľko sú
povinní platiť na základe všetkých zákonných ustanovení, oni sú ochotní zaplatiť, svojim povinnostiam

sa nevyhýbajú.

22. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedol, že pokiaľ ide
o výhradu k tomu, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k žalovanej istine, taktiež k poplatkom vo
výške 38,80 eur, uvádza, že pokiaľ to súd bude považovať za potrebné, nie je problém to z ich strany

vyšpecifikovať, doručia to súdu. Čo sa týka toho, že zmluva neobsahuje rozpis splátok, tak, ako to
vyžaduje Zákon o spotrebiteľskom úvere, tak k tomu by uviedol, že podľa ich názoru, zákon to vyžaduje
len u zmlúv, ktoré upravujú také spotrebiteľské úvery, u ktorých je tento rozpis splátok možný. V prípade
žalobcu však rozpis splátok na poplatky, úroky a istinu nie je možný, pretože žalobca istinu kapitalizuje,
to znamená, že poplatky a úroky sa stávajú súčasťou istiny, v čase platenia splátky dlžníkom sú už úroky

a poplatky súčasťou istiny a splátka sa započítava už priamo na istinu. Čiže nie je možné povedať,
že splátka ide v tej časti na úrok, v tej časti na poplatok. Pretože v čase, keď sa platí splátka, sa už
započítava priamo na istinu, v ktorej sú tie poplatky a úroky zahrnuté. Vzhľadom na to, že je toho názoru,
že ten rozpis splátok pri kapitalizácii nie je možný, ani zmluva nemôže tento rozpis splátok obsahovať.
Ak aj zákonodarca vyžaduje uvedenie rozpisu splátok, tak len u zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie

úveru, u ktorých je rozpis splátok možný. Zároveň, ak by bol súd toho názoru, že tento rozpis splátok
je možný aj v prípade kapitalizovanej istiny, poukazuje na to, že tento rozpis splátok by platil len do
momentu, pokiaľ by dlžník svoju povinnosť platiť riadne a včas neporušil. V opačnom prípade by sa
rozpis splátok narušil, pretože započítanie splátky v poradí: poplatky, úroky a istina, by sa zmenilo naporadie: poplatky, úrok z omeškania, úrok, až tak istina. Teda momentom porušenia povinnosti splácať
riadne a včas by rozpis splátok uvedený v zmluve, pre prípad, že by splácali riadne a včas, ak by túto
povinnosť porušili, nebol aktuálny a bol by pre spotrebiteľa metúci a neúčelný. Vzhľadom na to, je toho

názoru, že zmluva o splátkovom úvere v prípade žalovaných nemá obsahovať rozpis splátok.

23. Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava sa vyjadrenia právneho zástupcu a
svojho manžela. Požiadala, aby súd prihliadol na to, že úver sa bral v roku 2006, keď vtedy nemali žiadny
problém ho splácať, až do toho obdobia, dokedy ich tí podvodníci neoklamali, oni to chcú splatiť, keď im

suma bude jasná, ale len na nejaké splátky, nejaké čiastky, lebo majú toho veľa, musia splácať aj ostatné
úvery. Manžel má minimálnu mzdu, ona má materský príspevok ešte, ale potom to už bude rodičovský,
takže o tých 40,- eur ide dole, všetko spolu a majú ešte 2 deti malé, tak má ešte výživné na tie dve deti.

24. Na pojednávaní konanom dňa 12.3.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na
podanej žalobe v celom rozsahu ako aj dôvodoch v nej uvedených, zotrváva na svojich písomných

podaniach a ústnych prednesoch. Navrhuje žalobe vyhovieť tak, ako je to uvedené v návrhu na vydanie
platobného rozkazu čiže zaviazať ich na celú žalovanú pohľadávku. Uplatňujeme si náhradu trov
konania.

25. Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 12.3.2015 uviedla, že žalovaní navrhujú, aby

ich súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy, ktorú na základe písomností, písomných dôkazov vyčíslili na
sumu 2 268,65, alternatívne v prípade, ak súd uzná žalovaným jednému a druhému námietku, ktorú
vzniesol na poslednom pojednávaní týkajúcu sa RPMN, čiže ak súd uzná túto námietku, aby súd priznal
uhradiť žalovaným pohľadávku iba vo výške 548,95 eur. Pred pojednávaním jej bola žalobcom doručená
špecifikácia istiny a poplatkov, ku ktorej má tieto námietky: V článku 2 tejto špecifikácie je bod 1. písmeno

A/ započítanie úhrady je uvedené, že v zmysle článku 5 bodu B4. obchodných podmienok sa jednotlivé
úhrady žalovaného započítali v nasledovnom poradí: splatné pohľadávky a náklady žalobcu súvisiace s
úverom, úroky z omeškania, úroky a istina. Domnieva sa, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, že
je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník stanovuje, že pohľadávka
má byť započítaná najprv na istinu, úroky a až následne na poplatky. Domnieva sa, že toto ustanovenie

Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa prijateľnejšie a preto táto zmluvná podmienka je neprijateľná.
V tomto kontexte všetky zaplatené úhrady mali byť najprv započítané na istinu a až následne na úroky,
úroky z omeškania a poplatky. Ďalej v tomto vyjadrení je uvedené, že úhrady boli v celkovej výške 2
398,47, z toho úhrada vo výške 66,39 eur bola započítaná na spracovateľský poplatok. Má za to, že v
zmysle nemeckej judikatúry započítanie spracovateľského poplatku na úhradu sumy, ktorá bola vlastne

požičaná, je neprijateľná zmluvná podmienka, to znamená, že vlastne úhrady, ktoré boli zaplatené, treba
potom následne vo vzťahu aj k tejto podmienke navýšiť o sumu 66,39. Ďalej namietala, že v zmysle
špecifikácie, ktorá je súčasťou aj návrhu navrhovateľa a to pod názvom transakcie, došli k takému
záveru, že nachádza sa tam poplatok vo výške 1,99 eur, ktorý je v tejto špecifikácii transakcií uvedený
ako poplatok s kapitalizáciou. Tento poplatok s kapitalizáciou sa vôbec v zmluve o úvere nenachádza,

preto sa domnieva, že nie je možné túto sumu priznať. Okrem toho, že je tam poplatok teda do roku
2009 je to vo výške 60,- Sk, po roku 2009 je to vo výške 1,99 eur, taktiež je tam zaúčtovaný poplatok s
kapitalizáciou, myslí, že trikrát v tejto transakcii vo výške 23,24 eur, napr. prvý poplatok vo výške 23,24
eurbolzaúčtovanýakopoplatokskapitalizáciou02.03.2010anásledneeštetrikrátbol,štyrikrátboltento
poplatok zaúčtovaný. Taktiež sa domnieva, že tento poplatok, keďže nebol uvedený v zmluve o úvere,

je neprijateľný, teda nie je možné ho priznať a nesmie byť súčasťou ani istiny. Na základe uvedeného sa
teda domnieva, že vlastne výška pohľadávky, ktorá súdom by mala byť priznaná žalovanému jednému
a druhému je vo výške 2 268,65 eur.

26. Uvedený spor sú takto právne posúdil:

27. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010

použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.28. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

29. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

30. Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

31. Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

33. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

34. Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

36. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

37. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

38. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,

aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

39. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

40. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

41. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

42. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

43. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

44. Súd zistil, že podľa dojednaní účastníkov konania v zmluve o splátkovom úvere sa predmetný
právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako ju súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

45. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverových zmlúv a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.46. Nepochybne zmluva uzavreté medzi účastníkmi konania je teda spotrebiteľskou zmluvou v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách

47. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

48. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd
zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného

zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

49. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

50. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky

v zmysle dohodnutých podmienok, ktoré sa žalovaní za súčasne dojednaných podmienok zaviazal
vrátiť. Žalovaní si povinnosti vyplývajúce pre nich z predmetnej zmluvy neplnil, na ktorú skutočnosť boli
žalobcom upozorňovaní a následne bol vyzvaný na úhradu jeho splatných záväzkov.

51. Celkovo žalobca žalovaným poskytol finančné prostriedky reálne ako na to poukázal aj KS Prešov

vo výške 3 3253 eur.

52. Z predloženého úverového účtu je zrejmé, že žalovaní v prospech žalobcu uhradili celkovo finančné
prostriedky vo výške 2 328,13 eur. Rozdiel na istinu je tak 924,87 eur.

53. Žalobca vo svojom návrhu žiadal priznať okrem istiny aj vyčíslenú sumu úroku z úveru vo výške
453,56 eur, ktorú vyčíslil ku dňu 22.11.2012 a následne žiadal priznať nárok na úrok z úveru vo výške
13,15 % ročne zo sumy 3 241,88 eur odo dňa 23.11.2012 do zaplatenia.54. Krajský súd vo svojom rozhodnutí v súvislosti s odvolaním poukázal na to, že žalovaní namietajú,
že z úverovej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany dohodli ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške
15,89 % ročne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch však vyplýva, že nie je si možné dohodnúť

RPMN. Zároveň žalovaní namietajú, že platný a účinný Zákon o spotrebiteľskom úvere č. 258/2001 Z.z.
ku dňu uzavretia spotrebiteľského úveru, teda k 05.10.2006 vo svojom ustanovení § 4 ods.2 písm.g/
stanovuje ako jednu z podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie RPMN. Jeho
absenciu sankcionuje tým, že daný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zákon zároveň
stanovuje v prílohe č.1 rovnicu pre výpočet RPMN. Odvolací súd uviedol, že aplikácia ust.§ 4 ods.2

písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcií
v stave k 05.10.2006 sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti obsahuje najmä ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

55. Odvolací súd poukázal, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je údajom o skutočných

vlastnostiach úveru. Je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa Prílohy 1 zákona
č. 258/2001 Z.z. a ktorý nepochybne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti
s poskytovaním úveru. Je jedným z hlavných údajov o úvere. Či údaj uvedený v zmluve o výške
RPMN je správny sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, aj keď neuvedenie správnej výšky RPMN
v zmluve má podľa odvolacieho súdu za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

RPMN sa skutočne neurčuje na základe dohody účastníkov, ale vypočítava sa podľa konkrétnych
vstupných údajov z predmetného úveru. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa
spotrebiteľov pri výbere úverového produktu. V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené
celkové náklady spotrebiteľa na úver reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky a to so zreteľom na
dobu splácania a výšku splátok. Posudzovaný právny vzťah je od svojho vzniku právnym vzťahom

založeným typovou spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom a to zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Žalobca bol od uzatvorenia zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaní v
postavení spotrebiteľov. Žalovaní zmluvné podmienky nemohli žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti
podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v

citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje
spotrebiteľovi ochranu, tak ako to uviedol odvolací súd vyššie, teda ak zmluva neobsahuje údaj o RPMN,
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedenie nesprávneho údaja o RPMN by
bolo klamaním spotrebiteľa, a preto by neexistoval dôvod priznávať takejto praktiku miernejšie dôsledky
ako tie, ktoré predpokladá zákon pri neuvedení RPMN v ust.§ 4 ods.2 písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z.

Uviedol, že súd sa má zaoberať námietkou žalovaných čo do správnosti RPMN vo výške uvedenej
v zmluve o úvere zo dňa 05.10.2006 vo vzťahu k ust.§ 4 ods.2 písm.g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii.

56. Súd preto v súlade s týmto právnym názorom vyzval žalobcu o vyjadrenie sa k výpočtu RPMN v

danej zmluve uzavretej so žalovanými. Žalobca na opakované výzvy súdu zareagoval až vyjadrením zo
dňa 13.11.2017 v ktorom sa však žiadnym spôsobom k výpočtu RPMN v danom prípade nevyjadroval,
súdu nevysvetlil jeho výpočet a spôsob. Poukázal len na iný prípad ako sa vypočítava, nie na daný
konkrétny prípad a daný úver.

57. Súd sa pokúsil o propočet RPMN (ten sa nachádza v spise) podľa údajov dostupných z predloženej
zmluvy a zo spisu a zistil, pričom zistil, že RPMN uvedená v zmluve bola nesprávna.

58. Na základe uvedeného preto súd po opätovnom posúdení zmluvy na základe ktorej bol žalovaným
bol poskytnutý úver, v časti RPMN dospel vzhľadom na námietky žalovaných, po prepočte RPMN dospel

k záveru, že táto RPMN uvedená v zmluve zo dňa 5.10.2006 bola nesprávna a v skutočnosti mala
byť iná.

59. Preto súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení a s poukazom na právny názor Krajského
súdu vysloveného vo vyššie citovanom uznesení považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Ako

uviedol Krajský súd reálne úver bol len vo výške 3253 eur. Z predloženého úverového účtu je zrejmé,
že žalovaní v prospech žalobcu uhradili celkovo finančné prostriedky vo výške 2 328,13 eur. Rozdiel na
istinu je tak 924,87 eur. Preto súd považoval žalobu žalobcu za dôvodnú len čo do sumy 924,87 eur.60. Pôvodne sa žalobca domáhal sumy 3.948,95 eur a úroku z úveru ako aj úroku z omeškania. Suma
924,87 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne už však bola súdom v spojení s rozhodnutím
krajského súdu priznaná, a to právoplatne. Riadny úrok z úveru ako aj istina nad sumu 1.744,75 bol

zamietnutý pôvodným rozsudkom a voči tomu sa žalobca neodvolal.

61. Predmetom tohto ďalšieho konania bolo len zaplatenie sumy 819,88 eur s 8 % ročným úrokom z
omeškania od 24.10.2012 do zaplatenia.

62. Ako už súd vyššie uviedol, nárok žalobcu nad sumu 924,87 eur, t.j. v časti o zaplatenie sumy 819,88
eur považoval za nedôvodný z vyššie uvedených dôvodov, a preto zvyšnú časť žalobného nároku v
časti o zaplatenie sumy 819,88 eur spolu s úrokom z omeškania ako nedôvodný v zmysle citovaných
ustanovení zákona zamietol riadiac sa právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveného vo
vyššie citovanom rozhodnutí.

63. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

64.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

65. Po prepočte úspechu boli v konaní úspešnejší žalovaní a to v pomere 77%. Žalobca bol úspešný
na 23%. Súd im, preto v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal pomerne trovy konania v
pomere ich úspechu, t.j. 54 % ( 77-23). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku.