Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2015

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/261/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200381
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8513200381.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Ruženou Vaškovou v právnej veci žalobcu:

Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Havel, Halásek & Partners
s.r.o.,advokátskakancelária,MlynskéNivy49,82109Bratislava,protižalovaným:1.J.Y.,X..X.X.XXXX,
L. Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX P., X. C. Y., X.. X.XX.XXXX, L. Z. Č.. XXXX/XX, XXX XX P., obaja žalovaní
zastúpení JUDr. Martinou Fabianovou, advokátkou, AK Hencovská 2043, 093 02 Hencovce, zaplatenie
sumy 3 948,95 eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1 744,75 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 744,75 eur od 24.10.2012 do zaplatenia a

to v mesačných splátkach po 100,- eur, ktoré splátky sú splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca
na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody splátok až do zaplatenia celej dlžnej sumy, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou podanou dňa 29.1.2013 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 3

948,95 eur spolu s riadnym úrokom vo výške 13,15 % ročne zo sumy 3 241,88 eur od 23.11.2012 do
zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3 734,31 eur od 23.11.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie návrhu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaní uzatvorili dňa 5.10.2006
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561523207 (ďalej len „zmluva 1“), ktorej súčasťou boli Všeobecné
obchodné podmienky a Obchodné podmienky Banky (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“) s
účinnosťou od 1.8.2002 v znení dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006. Na základe zmluvy bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver v pravidelných

mesačných splátkach vo výške 52,71 eur, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol 20.11.2006 a
konečná splatnosť bola určená dňom 20.9.2016. Splatnosť splátok bola dohodnutá vždy k 20. dňu
v kalendárnom mesiaci. Žalovaní sa zaviazali splácať úver podľa článku I. zmluvy, kde je uvedená
výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok,
periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť úveru. Zmluvné strany si dohodli aj
poplatok za poskytnutie úveru vo výške 66,39 eur, pričom tento poplatok bol splatný v deň podpisu
zmluvy. Ďalej si dohodli poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur mesačne. Výška úrokovej sadzby

ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 13,40 % ročne a RPMN bola 15,89 % ročne.
Žalovaní využili možnosť úver čerpať, ale podmienky jeho splácania riadne nedodržali a dostali sa so
splácaním do omeškania. Preto vyhlásil listom zo dňa 26.10.2012 mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu
23.10.2012. Ku dňu 22.11.2012 evidoval pohľadávku nasledovne: istina - 3 241,88 eur, riadne úroky- 453,56 eur, úroky z omeškania - 214,64 eur, poplatky - 38,87 eur. Teda celkovo sumu 3 948,95
eur. Poukázal, že úrok za poskytnutie úveru je cena peňažných prostriedkov, resp. odplata, ktorú
zaplatí dlžník, ktorý si požičia peňažné prostriedky od veriteľa. Úroky ako odplata nie sú sankciou, ale

sú považované za protihodnotu za to, že veriteľ dáva do dispozície dlžníka určitý objem peňažných
prostriedkov na určitú dobu. Úroky sú súčasťou celkového peňažného záväzku dlžníka a v prípade, ak
sa dlžník dostane do omeškania s ich plnením, je povinný z nich platiť aj úroky z omeškania. Preto z
dlžnej sumy požaduje aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne, čo je nižšia výška ako sú
zákonné úroky z omeškania (8,75 %).

Žalovaní so žalobou súhlasili iba čiastočne a to čo do sumy 2 268,65 eur a požiadali o umožnenie splatiť
dlžnú sumou formou mesačných splátok.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením so žalobným návrhom a jeho prílohami a to zmluvou o
splátkovom úvere č. 0561523207, Všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom

poplatkov, výpisom z účtu žalovaného, výzvami na úhradu dlhu, poslednou výzvou na zaplatenie,
oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.2.2013 a zo
dňa 10.3.2015, výsluchom žalobcu a žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 5.10.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. 0561523207. V

zmysle základných podmienok zmluvy bolo predmetom tejto zmluvy o úvere poskytnutie splátkového
úveru Bankou Dlžníkovi ako Privátnemu klientovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto
zmluve o úvere. Dlžník bol povinný za podmienok dohodnutých v úverovej zmluve poskytnutý úver
splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola dohodnutá
v sume 100 000,- Sk, pričom išlo o spotrebný úver bezúčelový, úver s premenlivou úrokovou

sadzbou vo výške 13,40 % p. a., v deň uzatvorenia zmluvy. Poplatok za správu úveru bol v sume
60,- Sk mesačne. Žalovaní sa zmluvou zaviazali splatiť úver v 119 mesačných splátkach vo výške 1
588,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.11.2006 a konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.9.2016. Podľa Čl. II bodu 3. a 4. zmluvy, všetky právne vzťahy vyslovene
neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP,

Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa
dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka, spravovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok

uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich

súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v
deň splatnosti splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať. Úver vrátane úrokov za
celú dohodnutú dobu úveru je okamžite splatný ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom
poskytnutých údajov o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená zmeniť dohodnutú úrokovú sadzbu jednostranne v nadväznosti

na úverovú politiku banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia,t.j.časovéhoobdobiadohodnutéhovzmluveoúvereresp.spôsobomvnejdohodnutým,počas
ktorého sú bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po ktorom môže nasledovať
ďalšie úrokové obdobie.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadaťsplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v
lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od
nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia

klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní
a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (bod 10.3 VOP).

Spoločnosť CASH COLLECTORS SK s.r.o. výzvami na úhradu zo dňa 25.1.2012 a 26.1.2012,
žalovaným oznámila, že prevzala pohľadávku žalobcu na vymáhanie a navrhla spôsob zaplatenia dlžnej
sumy a to buď uhradením dlžnej sumy 992,92 eur jednorázovo alebo spísaním dohody o splátkach.

Žalobca poslednou výzvou na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 25.6.2012, vyzval žalovaného

na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 277,72 eur, alebo na uzavretie splátkového kalendára.

Písomným oznámením zo dňa 26.10.2012 žalobca ku dňu 23.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
poskytnutého úveru a vyzval žalovaných na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 3 885,99 eur.
Z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaných súd zistil, že žalovaní v prospech žalobcu uhradili

celkovo finančné prostriedky vo výške 2 398,47 eur, pričom dátum poslednej úhrady bol dňa 29.9.2010.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2013 uviedol, že žalovaní dňa 5.10.2006 uzavreli zmluvu o
splátkovom úvere a žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 eur. Podľa zmluvy sa žalovaní
zaviazali zaplatiť dohodnutý úrok vo výške 13,40 % ročne od 5.10.2006 do 1.4.2007 a od 2.4.2007 vo

výške 13,15 % ročne. Splatnosť úrokov bola dohodnutá mesačne a to vždy posledný deň v mesiaci.
Podľa čl. 5.2. úverových podmienok sa splatné úroky a poplatky dňom ich splatnosti stávajú súčasťou
istiny. Úroky sa stávali súčasťou istiny len do 30.9.2011, od toho dňa sú počítané zvlášť. Za obdobie
od 1.10.2011 do 23.10.2012 ich celková výška je 453,56 eur. Ďalej uviedol, že si uplatňuje nárok na
úrok z omeškania, ktorý vyčíslil za obdobie od 29.9.2010 do 23.10.2012, pri jeho výške 8 % ročne z

jednotlivých omeškaných splátok v sume 138,66 eur a z úrokov z omeškania vypočítaných z celej dlžnej
sumy po dni mimoriadnej splatnosti do 22.11.2012 vo výške 75,98 eur.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.3.2015 uviedol, že jednotlivé platby zo strany žalovaných boli
podľa čl. 5, bod 5.4 Obchodných podmienok započítané vo výške 66,39 eur na spracovateľský poplatok,

vo výške 3,95 eur na splatné úroky z omeškania vyčíslené do dňa 28.9.2010 a vo výške 2 328,13 eur na
istinu. Celkovo zo strany žalovaných boli uhradené finančné prostriedky vo výške 2 398,47 eur. Istina
vo výške 3 241,88 eur bola vypočítaná nasledovne: 3 319,39 (čerpanie) + 1 979,74 eur (kapitalizované
úroky) + 270,88 eur ( kapitalizované poplatky) - 2 328,13 eur (úhrady započítané na istinu). Poplatky
vo výške 38,87 eur - stávali sa súčasťou istiny len do 30.9.2011 a od tohto dátumu boli poplatky počítané

zvlášť do dňa predchádzajúceho mimoriadnej splatnosti ( 2,99 eur x 13).

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 27.1.2015 uviedol, že úver si zobrali, len v tých rokoch
lepšie zarábal, pracoval vo firmách, čo lepšie prosperovali, mal lepší plat aj všetko. Potom išiel dole
vodou s prácou, takže robil väčšinou za minimálne mzdy, potom ako živnostník, a ako živnostník tiež

veľa nezarobil. Zobrali si potom nejaké ďalšie úvery, aby mohli splácať tento úver. A tým sa dostali do
úverového kolotoča. Potom zas našli v novinách článok o konsolidačných splátkach nejakého pána L.,
a tam s ním poštou všetko vymenili, dali mu plnú moc, poslali mu všetky tie papiere, kde mali splátky,
že nestíhajú splácať, on vypočítal cca tretinu tých splátok, že on ich bude posielať, že on si to dohodne
s tými bankami, so všetkými tými subjektami, mal ich plnú moc, s tým, že im potom vyšlo cca 700,- eur

mesačne, oni potom pol roka, alebo 8 mesiacov, posielali tomu pánovi L., a si mysleli, že toto čo im
poslal, a tam bolo napísaná, že áno, že je to schválené, on vravel stále, že je to v poriadku, že tretinu
z tých dlhov posielal dajme tomu tej Sporiteľni. Až im prišli výpisy asi koncom roka, aj z ostatných tých
bánk a zistili, že tam buď máločo bolo poslané alebo vôbec nebolo poslané. Zistili, že z tých 700,- eur,
keď si poriadne prečítali tie zmluvy, že on na úvery používal 300,- eur a vlastne 400,- eur išla provízia

tej firme, čo to sprostredkovala. Lenže on ani tých 300,- eur neprerozdeľoval tak, ako im písal, že bude
pravidelne mesačne posielať tým a tým firmám. Preto vznikla taká diera za to obdobie. Teraz sa mu
podarilo konečne s tou živnosťou už skončiť a pracuje v pekárni, tu má istú mzdu, posielajú pravidelne.Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedla, že na základe písomností, ktoré
mali k dispozícii, sa domnieva, že vyčíslená suma, ktorú navrhovateľ vyčíslil v návrhu ako dlžnú sumu
pravdepodobne nie je oprávnená. Nie je jej známe, ako žalobca dospel k tej sume istiny, pretože v

poslednej výzve na úhradu dlhu pred podaním žaloby zo dňa 29.6.2012, Slovenská sporiteľňa uviedla,
že žalovaní dlhujú 1 277,72 eur, pričom o 4 mesiace neskôr, čiže 26.10.2012, kedy bola vyhlásená
splatnosť, vlastne už bola tam výška dlžného 3 241,88 eur, už minimálne tento vysoký rozdiel za 4
mesiace je podozrivý. Ďalej, podľa výpisu z účtov, ktoré boli k dispozícii sa domnieva, že upomienky,
suma za upomienky, ktoré boli tam vyčíslené v tom výpise z účtov, je neoprávnená. Domnievae sa,

že každé jedno plnenie, ktoré dodávateľ žiada od spotrebiteľa, musí byť ekvivalentné. To znamená,
musí byť za to vykonaná nejaké služba, nejaká činnosť. Ďalej som sa zatiaľ nedopracovala k výpočtu
nejakej istiny a to aj z toho dôvodu, že vlastne táto zmluva neobsahuje členenie splátok tak, ako to
stanovuje § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o spotrebných úveroch a to, že podľa tohto ustanovenia má byť
splátka členená, konkrétne v zmluve, v spotrebiteľskej zmluve o spotrebiteľskom úvere má byť členená
na sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov atď. Takže aj z tohto
dôvodu sa nemohli dopracovať k presnému určeniu výšky dlžnej sumy, ktorú žalovaní v l. a v 2. rade
sú povinní uhradiť. Taktiež v návrhu si zmluvné strany dohodli RPMN vo výške 15,89% ročne. Nevie,
akým spôsobom, vieme, že ročnú percentuálnu mieru nákladov si dodávateľ so spotrebiteľom nemôžu
dohodnúť. V takom prípade je vlastne takáto suma neplatná a tým pádom úver je bezúročný a bez

poplatkov. Čiže domnieva sa, že vlastne táto veta spĺňa práve to, že tento úver je bezúročný a bez
poplatkov. Taktiež nevie, z tohto návrhu nevyplýva, čo je obsiahnuté v položke poplatky 38,87 eur. Je to
vlastne neurčitá suma. Je potrebné ustáliť výšku istiny a teda konkrétne sumu, ktorú sú žalovaní povinní
zaplatiť, tak, aby boli zabezpečené všetky ich práva. To znamená, že toľko, koľko zaplatili, koľko sú
povinní platiť na základe všetkých zákonných ustanovení, oni sú ochotní zaplatiť, svojim povinnostiam

sa nevyhýbajú.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa 27.1.2015 uviedol, že pokiaľ ide o
výhradu k tomu, že nie je zrejmé, ako žalobca dospel k žalovanej istine, taktiež k poplatkom vo výške
38,80 eur, uvádza, že pokiaľ to súd bude považovať za potrebné, nie je problém to z našej strany

vyšpecifikovať, doručíme to súdu. Čo sa týka toho, že zmluva neobsahuje rozpis splátok, tak, ako to
vyžaduje Zákon o spotrebiteľskom úvere, tak k tomu by uviedol, že podľa ich názoru, zákon to vyžaduje
len u zmlúv, ktoré upravujú také spotrebiteľské úvery, u ktorých je tento rozpis splátok možný. V prípade
žalobcu však rozpis splátok na poplatky, úroky a istinu nie je možný, pretože žalobca istinu kapitalizuje,
to znamená, že poplatky a úroky sa stávajú súčasťou istiny, v čase platenia splátky dlžníkom sú už úroky

a poplatky súčasťou istiny a splátka sa započítava už priamo na istinu. Čiže nie je možné povedať,
že splátka ide v tej časti na úrok, v tej časti na poplatok. Pretože v čase, keď sa platí splátka, sa už
započítava priamo na istinu, v ktorej sú tie poplatky a úroky zahrnuté. Vzhľadom na to, že je toho názoru,
že ten rozpis splátok pri kapitalizácii nie je možný, ani zmluva nemôže tento rozpis splátok obsahovať.
Ak aj zákonodarca vyžaduje uvedenie rozpisu splátok, tak len u zmlúv, ktorých predmetom je poskytnutie

úveru, u ktorých je rozpis splátok možný. Zároveň, ak by bol súd toho názoru, že tento rozpis splátok
je možný aj v prípade kapitalizovanej istiny, poukazuje na to, že tento rozpis splátok by platil len do
momentu, pokiaľ by dlžník svoju povinnosť platiť riadne a včas neporušil. V opačnom prípade by sa
rozpis splátok narušil, pretože započítanie splátky v poradí: poplatky, úroky a istina, by sa zmenilo na
poradie: poplatky, úrok z omeškania, úrok, až tak istina. Teda momentom porušenia povinnosti splácať

riadne a včas by rozpis splátok uvedený v zmluve, pre prípad, že by splácali riadne a včas, ak by túto
povinnosť porušili, nebol aktuálny a bol by pre spotrebiteľa metúci a neúčelný. Vzhľadom na to, je toho
názoru, že zmluva o splátkovom úvere v prípade žalovaných nemá obsahovať rozpis splátok.
Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že sa pridržiava sa vyjadrenia právneho zástupcu a svojho
manžela. Požiadala, aby súd prihliadol na to, že úver sa bral v roku 2006, keď vtedy nemali žiadny

problém ho splácať, až do toho obdobia, dokedy ich tí podvodníci neoklamali, oni to chcú splatiť, keď im
suma bude jasná, ale len na nejaké splátky, nejaké čiastky, lebo majú toho veľa, musia splácať aj ostatné
úvery. Manžel má minimálnu mzdu, ona má materský príspevok ešte, ale potom to už bude rodičovský,
takže o tých 40,- eur ide dole, všetko spolu a majú ešte 2 deti malé, tak má ešte výživné na tie dve deti.

Na pojednávaní konanom dňa 12.3.2015 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca trvá na podanej
žalobe v celom rozsahu ako aj dôvodoch v nej uvedených, zotrváva na svojich písomných podaniach a
ústnych prednesoch. Navrhuje žalobe vyhovieť tak, ako je to uvedené v návrhu na vydanie platobného
rozkazu čiže zaviazať ich na celú žalovanú pohľadávku. Uplatňujeme si náhradu trov konania.Právna zástupkyňa žalovaných na pojednávaní dňa 12.3.2015 uviedla, že žalovaní navrhujú, aby ich
súd zaviazal k zaplateniu dlžnej sumy, ktorú na základe písomností, písomných dôkazov vyčíslili na

sumu 2 268,65, alternatívne v prípade, ak súd uzná žalovaným jednému a druhému námietku, ktorú
vzniesol na poslednom pojednávaní týkajúcu sa RPMN, čiže ak súd uzná túto námietku, aby súd priznal
uhradiť žalovaným pohľadávku iba vo výške 548,95 eur. Pred pojednávaním jej bola žalobcom doručená
špecifikácia istiny a poplatkov, ku ktorej má tieto námietky: V článku 2 tejto špecifikácie je bod 1. písmeno
A/ započítanie úhrady je uvedené, že v zmysle článku 5 bodu B4. obchodných podmienok sa jednotlivé

úhrady žalovaného započítali v nasledovnom poradí: splatné pohľadávky a náklady žalobcu súvisiace s
úverom, úroky z omeškania, úroky a istina. Domnieva sa, že táto zmluvná podmienka je neprijateľná, že
je v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník stanovuje, že pohľadávka
má byť započítaná najprv na istinu, úroky a až následne na poplatky. Domnieva sa, že toto ustanovenie
Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa prijateľnejšie a preto táto zmluvná podmienka je neprijateľná.
V tomto kontexte všetky zaplatené úhrady mali byť najprv započítané na istinu a až následne na úroky,

úroky z omeškania a poplatky. Ďalej v tomto vyjadrení je uvedené, že úhrady boli v celkovej výške 2
398,47, z toho úhrada vo výške 66,39 eur bola započítaná na spracovateľský poplatok. Má za to, že v
zmysle nemeckej judikatúry započítanie spracovateľského poplatku na úhradu sumy, ktorá bola vlastne
požičaná, je neprijateľná zmluvná podmienka, to znamená, že vlastne úhrady, ktoré boli zaplatené, treba
potom následne vo vzťahu aj k tejto podmienke navýšiť o sumu 66,39. Ďalej namietala, že v zmysle

špecifikácie, ktorá je súčasťou aj návrhu navrhovateľa a to pod názvom transakcie, došli k takému
záveru, že nachádza sa tam poplatok vo výške 1,99 eur, ktorý je v tejto špecifikácii transakcií uvedený
ako poplatok s kapitalizáciou. Tento poplatok s kapitalizáciou sa vôbec v zmluve o úvere nenachádza,
preto sa domnieva, že nie je možné túto sumu priznať. Okrem toho, že je tam poplatok teda do roku
2009 je to vo výške 60,- Sk, po roku 2009 je to vo výške 1,99 eur, taktiež je tam zaúčtovaný poplatok s

kapitalizáciou, myslím, že trikrát v tejto transakcii vo výške 23,24 eur, napr. prvý poplatok vo výške 23,24
eurbolzaúčtovanýakopoplatokskapitalizáciou02.03.2010anásledneeštetrikrátbol,štyrikrátboltento
poplatok zaúčtovaný. Taktiež sa domnieva, že tento poplatok, keďže nebol uvedený v zmluve o úvere, je
neprijateľný, teda nie je možné ho priznať a nesmie byť súčasťou ani istiny.. Na základe uvedeného sa
teda domnieva, že vlastne výška pohľadávky, ktorá súdom by mala byť priznaná žalovanému jednému

a druhému je vo výške 2 268,65 eur.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom
období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi

sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných

strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzkedopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v

dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, platného a účinného v rozhodnom období, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby
určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Súd zistil, že podľa dojednaní účastníkov konania v zmluve o splátkovom úvere sa predmetný právny
vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ide však o spotrebiteľskú zmluvu

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka tak ako ju súd citoval vyššie, pretože ju uzatváral
žalobca ako dodávateľ a žalovaní ako spotrebitelia, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaných privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinnývčaseuzavretiaúverovýchzmlúvavychádzaťpritomzustanovenia §23aods.1,ods.2,podľa

ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne zmluva uzavreté medzi účastníkmi konania je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle

zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany
spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. Súd
zistil, že podľa zmlúv sa predmetné právne vzťahy mali riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného
zákonníka, ide však o spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože
ich uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv bol daný žalobcom
bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť

podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola
uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky
v zmysle dohodnutých podmienok, ktoré sa žalovaní za súčasne dojednaných podmienok zaviazal
vrátiť. Žalovaní si povinnosti vyplývajúce pre nich z predmetnej zmluvy neplnil, na ktorú skutočnosť
boli žalobcom upozorňovaní a následne bol vyzvaný na úhradu jeho splatných záväzkov. Celkovo

žalobca žalovaným poskytol finančné prostriedky vo výške 3 319,39 eur, ktoré mali žalobcovi uhradiť
v 119 mesačných splátkach po 52,71 eur. Termín splatnosti 1. splátky bol dňa 20.11.2006 a poslednej
splátky dňa 20.9.2016. Z predloženého úverového účtu je zrejmé, že žalovaní v prospech žalobcu
uhradili celkovo finančné prostriedky vo výške 2 328,13 eur a zo strany žalobcu časť týchto finančnýchprostriedkov bola započítaná na poplatky a úroky z omeškania a úroky z úveru. Súd je toho názoru, že
vzhľadom na spotrebiteľských charakter vzťahu medzi účastníkmi konania, všetky úhrady realizované
žalovaným mali byť žalobcom zaúčtované najprv na istinu úveru a až následne na ostatné jeho nároky.

Preto po započítaní celej uhradenej sumy vo výške 2 328,13 eur, dlžná suma nesplatenej istiny úveru
je vo výške 991,26 eur (3 319,39 eur - 2 328,13 eur). V tejto časti súd považoval nárok žalobcu
za dôvodný.

Žalobca vo svojom návrhu žiadal priznať okrem istiny aj vyčíslenú sumu úroku z úveru vo výške 453,56

eur, ktorú vyčíslil ku dňu 22.11.2012 a následne žiadal priznať nárok na úrok z úveru vo výške 13,15 %
ročne zo sumy 3 241,88 eur odo dňa 23.11.2012 do zaplatenia.

V danom prípade sa súd ďalej zaoberal aj výškou úroku z úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 13,40
% ročne, následne uplatňovaný vo výške 13,15 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval
priemerné úrokové miery podobných úverov obchodných bánk a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so

splatnosťou do 5 rokov v novembri 2006 činil úrok 8,16 % p.a. Z toho je zrejmé, že ročný úrok dohodnutý
medzi účastníkmi v danom prípade prevyšoval priemernú mieru úrokov poskytovaných v tomto období
bankami.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých

mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané
a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri

porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností.

V danej právnej veci súd vzhľadom na vyššie považoval dohodu o výške úrokov za platnú, keďže mal
za to, že táto výška úroku nepresahovala v podstatnej miere úrokovú mieru poskytovanú peňažnými

ústavmi.

Žalovaní namietali, že v zmluve o splátkovom úvere nebola splátka špecifikovaná tak, ako to vyžaduje
zákon o spotrebiteľských úveroch, teda na istinu, úroky a iné poplatky a podľa ich názoru, z uvedeného
dôvodu je preto táto zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Súd v tomto smere uvádza,

že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch § 4 ods. 2 písm. a) má zmluva obsahovať údaje o
sume úveru, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd mal za preukázané, že
zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje jednak údaj o sume poskytnutých finančných
prostriedkoch, počte a termínoch splátok, výške splátky, avšak táto splátka nie je bližšie špecifikovaná
na istinu, úroky a poplatky. V zmysle zákona o spotrebiteľských úver v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia úverovej zmluvy a to podľa § 4 ods. 4, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3, je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Nakoľko zo strany žalovaných bol úver
čerpaný, úverová zmluva aj napriek absencii údajov o špecifikácii zložiek splátok je teda platnou. Pričom
v tom čase uvedený zákon nespájal nenaplnenie dikcie jeho ustanovení s následkom bezúročnosti úveru

a preto súd námietku žalovanými považoval za nedôvodnú.

Žalobcovi tak vznikol aj nárok na úroky z úveru.

Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym úkonom. Odplatu (cenu)

predstavujú spravidla úroky. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 Obchodného zákonníka).

Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia

peňažných prostriedkov má dlžník (prijímateľ úveru) platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia
dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie); v takom prípade vzniká právo na úroky
až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov (porov. Štenglová/Plíva/Tomsa a kol., Obchodní
zákonník, komentář 9. vydání C.H.BECK str. 1153).Úverové obdobie teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti
úveru nepatrí. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné

prostriedky do dohodnutej doby (do splatnosti úveru) nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po
splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú
povahu. Jeho typickým znakom v občianskoprávnych veciach je jeho administratívny strop (limit).

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/143/1998, dohodnuté úroky, t.j.

zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. jeho splátok. Od splatnosti
je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.

Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický a je potrebné s ním súhlasiť, pretože v opačnom prípade
by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z
úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi

konania.

V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 23.10.2012, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru
a súd preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 23.10.2012, potom

už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Obdobný názor je vyslovený aj v rozhodnutí Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013
zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 7.5.2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na to, že úroky z úveru boli súčasťou jednotlivých splátok,

žalobcovi tak vznikol nárok na úrok z úveru iba do dňa 23.12.2012, teda úrok z úveru zo 72 splátok. Pri
výške istiny 3 319,39 eur a celkovej dojednanej dĺžke splácania - 119 splátok, pri výške splátky 52,71 eur,
každá splátka v sebe tak zahŕňala istinu úveru v sume 27,89 eur, po jej odrátaní a odrátaní dojednaného
mesačného poplatku vo výške 1,99 eur, tak jednotlivá splátka úveru zahŕňala úrok z úveru v sume
22,83 eur. Za obdobie 72 mesiacov, tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z úver v celkovej

sume 1 643,76 eur ( 72 x 22,83 eur). Súd pristúpil k tomuto všeobecnému výpočtu z dôvodu, že za
obdobie do zosplatnenia úveru zo strany žalobcu nebol preukázaný spôsob a výška výpočtu jednotlivých
úrokov z úveru, ktoré boli súčasťou splátok.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný aj z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku a súčasne žalovaný vzniesol námietku premlčania.

Ako súd vyššie uviedol, zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu úveru ku dňu 23.10.2012, pričom
týmto dňom sa stali splatnými splátky, ktorých splatnosť mala nastať v zmysle úverovej zmluvy až po
tomto dátume. Splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je dotknutá.
Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 29.1.2013 a teda v zmysle vyššieuvedeného, premlčané by boli všetky splátky pri ktorých splatnosť nastala predo dňom 29.1.2010. Pri
tejto úverovej zmluve by boli premlčané splátky splatné od 20.11.2006 do 20.1.2010. Nepremlčané
splátky by boli splátky splatné od 20.2.2010 do 20.10.2012. Nakoľko súčasťou jednotlivých splátok bol

úrok z úveru, vychádzajúc z toho, že zo strany žalovaných na úrok z úveru neboli uhradené žiadne
finančné prostriedky, keď súd dospel k záveru, že celú zaplatenú sumu je potrebné započítať na istinu
úveru, z dôvodu premlčania, nie je možné priznať nárok na úrok z úveru zo splátok splatných v období
od 20.11.2006 do 20.1.2010. Na úroku z úveru je teda možné priznať sumu 753,39 eur ( 33 x 22,83
eur) - úroky z úveru za obdobie od 20.2.2010 do 20.10.2012.

V časti uplatneného nároku na úrok z úveru teda súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čo do
sumy 753,39 eur, v tejto časti žalobe vyhovel. Súd pre úplnosť opätovne poukazuje, že žalobcovi vznikol
nárok na úrok z úveru iba do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a preto nebolo možné vyhovieť ani
jeho návrhu na priznanie úrokov z úveru po tomto dátume.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 1 744,75 eur
( 991,26 eur istina + 753,39 eur úrok z úveru) a žalobu čo do zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

Ďalej žalobca žiadal vo svojom návrhu priznať aj dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 22.11.2012
vo výške 214,64 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 3 734,31 eur od 23.11.2012 do zaplatenia

z celej dlžnej sumy.

Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 214,64 eur za obdobie od 29.9.2010 do
22.11.2012 podľa jeho tvrdenia v uplatnenej výške 8 % ročne. Zo strany žalobcu boli síce predložené
výpisy z úverového účtu, prehľady transakcií na úverovom účte, avšak zo strany žalobcu nebolo

preukázané z akých súd si tento úrok z omeškania vyčíslil a za aké obdobie. Tieto údaje nevyplývajú
ani predložených listinných dôkazov. Súd preto dospel k záveru, že zo strany žalobcu v tomto smere
nedošlo k uneseniu dôkazného bremena a preto žalobu v tejto časti zamietol.

Konečná splatnosť úveru z dôvodu zosplatnenia nastala dňa 23.10.2012, týmto dňom nastala splatnosť

celého úveru poskytnutého žalovaným. Žalobcovi teda dňom nasledujúcim po tomto dni preukázateľne
vznikol nárok na úrok omeškania z celej dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku
dňu 24.10.2012 bola 8,75 % ročne ( 8 % + 0,75 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcovi
teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy, ale nakoľko si žalobca
uplatnil nárok na úrok z omeškania iba vo výške 8 % ročne a súd nemôže žalobcovi priznať nárok nad

ním požadovanú výšku, zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 1 744,75 eur od 24.10.2012 do zaplatenia a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaných, prihliadnuc aj k ich rodinným pomerom, výšku
pohľadávky žalobcu, súd povolil žalovaným dlžnú sumu s príslušenstvom splatiť formou mesačných

splátok vo výške 100,- eur, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.