Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/134/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111215170
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6111215170.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej
veci žalobkyne X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., G. XX, štátna občianka SR, v konaní zast.
ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU Szárszoi a Szárszoi, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Bakossova 3/
C, IČO: 47 236 183, proti žalovanej F. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., K. XXX, štátna občianka SR,
pre zaplatenie 9 294,07 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 4 790,77 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania
ročne od 16. 11. 2010 až do zaplatenia v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd návrh žalobkyne vo zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

Žalobkyňa X. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Z., G. XX, je povinná zaplatiť na účet Slovenskej pošty a.s,
- prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica
sumu 27,86 Eur ako trovy štátu, v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovaná F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. Z., K. XXX je p o v i n n á zaplatiť na účet Slovenskej
pošty a.s. - prevádzkovateľ systému, IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská
Bystrica sumu 446,50 Eur, z toho sumu 27,86 Eur ako trovy štátu a sumu 418,64 Eur ako súdny poplatok
za konanie v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 07. 07. 2011 podal na tun. súd v mene v tom čase maloletej žalobkyne V. Y., nar. XX. XX. XXXX,
ako zákonný zástupca, žalobu pre zaplatenie sumy 9 294,07 Eur, ktorá pozostáva zo sumy 8 113,50
Eur ako vkladu na vkladnej knižke JUNIOR vedenej v Tatra Banke, a.s. na meno žalobkyne a zo sumy
1 183,90 Eur ako zhodnotenie vkladu o úrokovú sadzbu a dodatkový úrok ku dňu 01. 01. 2011. Žalobu
odôvodnil tým, že dňa 31. 08. 2000 zriadila nebohá matka žalobkyne F. Y. v prospech svojej, v tom
čase maloletej dcéry X. vkladnú knižku JUNIOR v Tatra Banke, a.s., pri zriadení ktorej vložila sumu
100 000,-- Sk. Následne za obdobie september 2000 až december 2001 na túto vkladnú knižku boli
vložené finančné prostriedky vo výške 118 000,-- Sk, z ktorých sumu 100 000,-- Sk vložila žalovaná
dňa 20. 11. 2000 a zvyšnú sumu 18 000,-- Sk otec a matka žalobkyne v pravidelných mesačných
splátkach. K termínu 01. 01. 2002 sa na predmetnej vkladnej knižke nachádzali finančné prostriedky
vo výške 244 427,36 Sk (8 113,50 Eur), t.j. vklady spolu so zdanením, základným bankovým úrokom a
zdaneným dodatkovým úrokom vkladnej knižky JUNIOR. Majiteľom vkladnej knižky, ako aj finančných
prostriedkov bola žalobkyňa. Dňa 19. 02. 2002 finančné prostriedky z vkladnej knižky vybrala žalovaná
a na vkladnej knižke ponechala minimálny zostatok vo výške 100,36 Sk. Túto skutočnosť zistil otec

žalobkyne až v novembri 2010. Finančné prostriedky žalovaná vybrala bez vedomia a súhlasu otca
žalobkyne. Žalobkyňa sa v konaní domáha zaplatenia sumy 8 110,17 Eur a to vkladu na predmetnej
vkladnej knižke a zaplatenia sumy 1 183,90 Eur, pričom táto suma predstavuje úroky, ktoré by bola
žalobkyňa získala ku dňu 01. 01. 2011, keby nebolo došlo k výberu finančných prostriedkov z predmetnej
vkladnej knižky. Zhodnotenie bolo vypočítané v súlade s v tom čase platnou výškou základného a
dodatkového úroku Tatra Banky, a.s. Žalovaná aj napriek výzve odmietla finančné prostriedky žalobkyni
vrátiť.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 28. 04. 2011, č.k. 32P/34/2011-34 udelil súhlas otcovi žalobkyne V. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, na podanie žaloby za v tom čase malol. X. Y., nar. XX. XX. XXXX, proti žalovanej F.
V., nar. XX. XX. XXXX, o zaplatenie sumy 9 294,07 Eur s príslušenstvom.

Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 07. 08. 2011 uviedla, že dňa 31. 08. 2001 po dohode so svojou
dcérou a matkou žalobkyne vložila svoje finančné prostriedky vo výške 100 000,-- Sk na meno žalobkyne
v Tatra Banke, a.s. na vkladnú knižku JUNIOR a dňa 20. 11. 2000 opätovne vložila ďalších 100 000,-- Sk
na predmetnú vkladnú knižku a preto sa vkladná knižka po celú dobu nachádzala u nej. Otec žalobkyne
V. Y. o týchto finančných prostriedkoch nevedel. Až po smrti matky žalobkyne túto skutočnosť povedala
V. Y., pričom zároveň spolu išli do Tatra Banky, a.s., kde mu ona dala splnomocnenie na zastupovanie
pri disponovaní a to dňa 21. 11. 2001, kde v tento istý deň urobil v banke aj podpisový vzor. V písomnom
vyjadrení vzniesla námietku premlčania. Okrem základného vkladu bolo vložených aj 18 000,-- Sk, ktoré
jej matka žalobkyne vrátila aj za manžela, ktoré mu požičala na stavebné sporenie, aby mohol získať
prémiu 6 000,-- Sk. Podľa jej vyjadrenia, nie je pravdivé tvrdenie otca žalobkyne, že výber finančných
prostriedkov zistil až v novembri 2010, pretože tieto finančné prostriedky s otcom žalobkyne boli spolu
vybrať a hneď ich aj spolu zaniesli na účet žalovanej do Slovenskej sporiteľne za tým účelom, že z
týchto finančných prostriedkov bude urobený hrob pre manžela žalovanej a pre žalovanú. Navrhla žalobu
zamietnuť.

Žalovaná tun. súdu predložila čestné prehlásenie F. N. - svojej matky zo dňa 05. 08. 2011, v ktorom F.
N. uviedla, že bola prítomná pri rozhovore žalovanej ako svojej dcéry a svojej vnučky F. Y., pri ktorom
F. Y. súhlasila, aby žalovaná vložila svoje finančné prostriedky na vklad žalobkyne X. Y.F. z dôvodu
výhodnejších úrokov ako v ostatných bankách.

Právny zástupca žalobkyne v písomnom vyjadrení zo dňa 16. 11. 2011 uviedol, že nie je pravdivé
tvrdenie žalovanej, že dňa 31. 08. 2001 vložila na vkladnú knižku žalobkyne svoje finančné prostriedky
vo výške 100 000,-- Sk, nakoľko tieto finančné prostriedky vložila matka žalobkyne, čo vyplýva z
potvrdenia o vklade v hotovosti, ktorý bol súčasťou návrhu. Vkladom týchto finančných prostriedkov
sa ich vlastníčkou stala žalobkyňa. Vkladnú knižku mala žalovaná po celý čas u seba, pričom išlo o
neoprávnené zadržiavanie vkladnej knižky, obdobne tak, ako tomu bolo v prípade, v ktorom zákonný
zástupca v tom čase malol. žalobkyne bol nútený túto skutočnosť riešiť súdnou cestou o jej vydanie v
konaní 17C/85/2009. Otec žalobkyne a matka žalobkyne každý mesiac zo svojich výplat posielali na
vkladnú knižku po 1 000,-- Sk a žalovaná si prispôsobuje a prekrúca fakty tak, aby vyzneli v jej prospech.
Žalovaná finančné prostriedky z predmetnej vkladnej knižky vybrala dňa 19. 02. 2002, t.j. v čase, kedy
už matka žalobkyne nežila. Nárok žalobkyne nepovažuje za premlčaný.

Právny zástupca žalobkyne v konaní uviedol, že žalobkyňa sa domáha zaplatenia sumy 9 294,07 Eur,
ktorá pozostáva zo sumy 8 113,50 Eur a to vklady, ktoré boli vložené na vkladnú knižku žalobkyne a
zvyšok do sumy 9 294,07 Eur predstavujú úroky, ktoré by bola žalobkyňa z tohto vkladu získala, keby
nebolo došlo k výberu finančných prostriedkov, pričom sa jedná o úroky do 01. 01. 2011. Zotrval na
tom, že vkladnú knižku JUNIOR v Tatra Banke, a.s. založila matka žalobkyne, kde vložila sumu 100
000,-- Sk a to dňa 31. 08. 2000, ďalší vklad bol uskutočnený dňa 20. 11. 2000 a to suma 100 000,-- Sk,
ktorú vložila žalovaná, pričom táto suma zo strany žalovanej predstavovala dar žalovanej pre žalobkyňu
ako svoju vnučku. To, že sa jednalo o dar vyplýva zo stanoviska zákonného zástupcu žalobkyne a
neexistuje žiadna písomná dohoda, ktorá by preukazovala opak. Na predmetnú vkladnú knižku bola
následne každý mesiac splácaná suma zo strany rodičov žalobkyne, každý po 1 000,-- Sk a zaplatená
bola celkovo suma 18 000,-- Sk. Otec žalobkyne vkladnú knižku k dispozícii nemal a disponovala ňou
žalovaná. Dňa 19. 02. 2002 žalovaná z tejto vkladnej knižky vybrala sumu, ktorá tam bola vložená. Z
podpisového vzoru k účtu č. 2116131909 jednoznačne vyplýva, že majiteľom účtu bola žalobkyňa a v jej
mene otec žalobkyne ako zákonný zástupcu mohol ňou disponovať a oprávnenie taktiež mala žalovaná.

Dňa 25. 09. 2001 zomrela matka žalobkyne. Výber finančných prostriedkov z predmetnej vkladnej knižky
otec žalobkyne zistil až v roku 2010 a to v dôsledku viacerých súdnych sporov, ktoré prebiehali na
tunajšom súde medzi ním a žalovanou. Otec žalobkyne sa domnieval, že vkladná knižka by mala ďalej
existovať a išiel do Tatra Banky, a.s., kde si overil, že z vkladnej knižky bol uskutočnený výber. Právny
zástupca žalobkyne poukázal na tú skutočnosť, že nárok žalobkyne je preukázaný listinnými dôkazmi,
ako aj výpoveďami svedkov a nárok žalobkyne nepovažuje za premlčaný, pretože o výbere z vkladnej
knižky sa otec žalobkyne dozvedel v roku 2011. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

Žalobkyňa v konaní uviedla, že sa pridržiava výpovede svojho právneho zástupcu, na podanej žalobe
trvala a o vkladnej knižke nič bližšie nevie.

Žalovaná v konaní uviedla, že so žalobou nesúhlasí. Podľa jej vyjadrenia, je pravdou, že dňa 31. 08.
2000 bola pre žalobkyňu zriadená vkladná knižka JUNIOR v Tatra Banke, a.s., pričom vkladnú knižku
zriadila ona a nie tak, ako je tvrdené v žalobe, že to bola matka žalobkyne. Matka žalobkyne prišla len
podpísať založenie vkladu a založenie vkladu vlastnoručne žalovaná vypisovala. Taktiež je pravdou,
že dňa 31. 08. 2000 na túto vkladnú knižku bola vložená suma 100 000,-- Sk, pričom z dokladu o
vklade vyplýva, že sumu 100 000,-- Sk vkladala matka žalobkyne, čo však podľa nej nie je pravda,
pretože doklad o vklade matka žalobkyne len podpísala a sumu 100 000,-- Sk vložila žalovaná a boli
to vyslovene jej finančné prostriedky. Finančné prostriedky boli vložené na vkladnú knižku, ktorá bola
detskou vkladnou knižkou a v tom čase boli najvýhodnejšie úroky na detskej vkladnej knižke. Nebohá
matka žalobkyne vedela, že suma 100 000,-- Sk je žalovanej. Podľa jej vyjadrenia, v žiadnom prípade
sa nejednalo o dar pre žalobkyňu ako jej vnučku. Finančné prostriedky mali byť vyplatené žalovanej.
Následne žalovaná dňa 20. 11. 2000 vložila osobne finančné prostriedky na túto vkladnú knižku, o čom
svedčí aj vklad v hotovosti. Taktiež sa jednalo o finančné prostriedky žalovanej a úmyslom žalovanej
nebolo vložiť finančné prostriedky 100 000,-- Sk ako dar vnučke, teda žalobkyni. Žalobkyňa mala v tom
čase 6 rokov a žalovaná iné vnúča v tom čase nemala. Nespochybnila vklady rodičov na predmetnú
vkladnú knižku vo výške 18 000,-- Sk, avšak na túto vkladnú knižku boli vložené z dôvodu, že rodičia
žalobkyne jej dlhovali finančné prostriedky. Jednoznačne tvrdila, že všetky finančné prostriedky na
vkladnej knižke JUNIOR boli jej vlastníctvom. V tom čase žil ešte aj manžel žalovanej a jednalo sa o
finančné prostriedky, ktoré patrili do masy BSM žalovanej a jej manžela. Manžel zomrel a finančné
prostriedky ale nezahrnula do dedičského konania po smrti manžela. Podpisový vzor mala len matka
žalobkyne a žalovaná splnomocňovala otca žalobkyne na podpisový vzor a nie opačne. Otec žalobkyne
nikdy vkladnú knižku nevidel a vkladnú knižku má k dispozícii žalovaná. Predmetnú vkladnú knižku
predložila súdu a išlo o vkladnú knižku D0021146 s číslom účtu 2116131909 s názvom Y. X. r.č.
945621/7738. Žalovaná potvrdila, že uskutočnila výber z predmetnej vkladnej knižky dňa 19. 02. 2002
vo výške 244 327,-- Sk a otec žalobkyne o tom dobre vedel. Uviedla, že nebol prítomný pri výbere,
ale spolu išli do Slovenskej sporiteľne, kde sa jej opýtal, odkiaľ má finančné prostriedky a žalovaná mu
odpovedala, že z Tatra Banky, a.s. z vkladnej knižky JUNIOR. Zotrvala na námietke premlčania, pretože
podľa jej vyjadrenia, otec žalobkyne o výbere finančných prostriedkov už vedel v roku 2002. Navrhla vo
veci doplniť dokazovanie a to o výsluch svedkyne F. O.. Žalovaná v konaní poukázala na tú skutočnosť,
že rodičia žalobkyne nemali finančné prostriedky, pričom vypočítala ich príjmy a výdavky a rozdiel medzi
príjmami a našetrenými finančnými prostriedkami je každý rok 35 300,-- Sk : 12 mesiacov = 2 941,-- Sk a
po uhradení nákladov na rodinný dom im zostávalo na živobytie 941,-- Sk. Čo sa týka vyčíslenej úrokovej
sadzby predloženej žalobkyňou, žalovaná uviedla, že úrokové sadzby v takejto výške boli, avšak ona
peniaze vybrala v roku 2002 a jej nikto žiadne úroky nedával. Podľa jej vyjadrenia, otec žalobkyne sa
už 10 rokov bezdôvodne obohacuje na úkor nej, pretože za 6 týždňov jej zomrel manžel a jediná dcéra,
zostala sama a on využíva túto situáciu. Navrhla žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov na návrh účastníkov konania a to o výsluch V. Y.,
otca žalobkyne, F. O. a S. N..

Svedok V. Y. - otec žalobkyne v konaní uviedol, že vkladnú knižku JUNIOR zakladal spolu s nebohou
manželkou pre žalobkyňu, ktorá bola v tom čase maloletá. Nepamätá si, či boli s nebohou manželkou
len sami dvaja alebo bola prítomná aj žalovaná. Po úmrtí manželky boli spoločne so žalovanou v Tatra
Banke, a.s., kedy žiadal o zmenu disponovania s vkladnou knižkou a dal žalovanej splnomocnenie na
disponovanie z dôvodu, že ho do tohto žalovaná dotlačila. Chcela mať opatrovníctvo nad žalobkyňou a
chcela aj nakladať s finančnými prostriedkami patriacimi žalobkyni. Po smrti matky žalobkyne žalovaná
všetky vkladné knižky zobrala. V čase, keď mala žalobkyňa 6 rokov, tak táto vkladná knižka bola pod

stromčekom, avšak nevedel sa vyjadriť, kto vkladnú knižku pod stromček dal. Prvú sumu vo výške 100
000,-- Sk na vkladnú knižku vkladali spoločne s nebohou manželkou a boli to ich finančné prostriedky. Čo
sa týka druhej sumy 100 000,-- Sk, boli informovaní o tom, že tieto finančné prostriedky vložila žalovaná
a svedok sa nevedel vyjadriť, čo mal tento vklad znamenať, či to bol dar pre X.. Ostatné finančné
prostriedky vo výške 18 000,-Sk im boli spoločne s manželkou zrážané zo mzdy od ich zamestnávateľov.
Nemal vedomosť o tom, že došlo k výberu finančných prostriedkov, nevenoval tomu pozornosť, pretože
od roku 2002 neustále prebiehali súdne spory. Skutočnosť, že došlo k výberu finančných prostriedkov
sa dozvedel na pojednávaní dňa 28. 09. 2010 v konaní 32P/135/2010, kedy kurátorka musela doniesť
na pojednávanie výpisy všetkých účtov, ktoré mala žalobkyňa a ktoré boli blokované. Tatra Banka, a.s.
nebola spomenutá a preto následne išiel do Tatra Banky, a.s., kde zistil, že finančné prostriedky boli
vybraté. Začal zbierať dôkazový materiál. Žalovaná ho o výbere finančných prostriedkov neinformovala.
Nevedel sa vyjadriť, akú farbu mala vkladná knižka. So žalovanou boli spolu v Slovenskej sporiteľni, a.s.
keď mala matka žalobkyne pohreb a žalovaná išla vybrať 35 000,-- Sk.

Svedkyňa F. O., nar. XX. XX. XXXX vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú pozná 37 rokov, pretože
boli susedy a spoločne bývali na THK. Otca žalobkyne nepozná. Nebohú dcéru žalovanej videla, keď
bola malinká, pretože bola v dome v Š. u žalovanej. Otca žalobkyne tam nestretla. Do Š. nechodila.
Po smrti dcéry žalovanej sa stretli so žalovanou v meste, pričom išlo o náhodné stretnutie. Veľmi blízke
kamarátky boli v čase, keď spolu bývali na THK. Má vedomosť o tom, že žalovaná dala robiť pomník a
má vedomosť aj o tom, že jej zať spoločne s vnučkou odišli z domu. So žalovanou sa náhodne stretli v
meste. Išli do peňažného ústavu, kde išla aj žalovaná spoločne s matkou žalobkyne a to do Tatra Banky,
a.s. Svedkyňa si sadla na stoličku a žalovaná zobrala formulár. Svedkyni dala obálku, aby prepočítala
peniaze. Svedkyňa peniaze vrátila a žalovaná išla vložiť finančné prostriedky, pričom zavolala matku
žalobkyne, aby išla podpísať vklad. Svedkyňa pri okienku nebola a nevedela sa vyjadriť, čo podpisovala
matka žalobkyne, ale asi formulár na vklad. Podľa jej vyjadrenia, finančné prostriedky len prepočítala.
Mala len vedomosť o tom, že žalovaná peniaze mala a automaticky sa domnievala, že peniaze patrili
žalovanej. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, na čie meno sa zakladá vkladná knižka. Toto stretnutie
sa uskutočnilo v lete a mohlo to byť v auguste. V súčasnej dobe sa so žalovanou často stýka, pretože
pracuje v Rakúsku a ako náhle príde na územie SR, hneď jej volá, čo má nové. So žalovanou sa
rozprávali o tom, že pôjde svedčiť a žalovaná sa jej pýtala na to, či si pamätá na situáciu, keď vkladala
finančné prostriedky.

Svedkyňa S. N., nar. XX. XX. XXXX vo svojej výpovedi uviedla, že žalovanú pozná od roku 1976,
pretože spoločne bývali na G. a delilo ich medzi sebou len jedno poschodie. V minulosti boli veľmi
blízke kamarátky a tento vzťah bol dobrý do roku 2001 alebo 2002, kedy ju žalovaná volala svedčiť na
súd a to v tom zmysle, že svedkyňa mala žalovanej požičať 100 000,-- Sk na pomník svojej dcéry, čo
nebola pravda, pretože svedkyňa žalovanej nepožičiavala žiadnych 100 000,-- Sk a žalovaná chcela, aby
svedkyňa na súde krivo svedčila. Svedkyňa poukázala na to, že vypovedala pravdu, pretože žalovanej
nikdy nič nepožičala. Finančné prostriedky žalovaná mala, boli veľmi dôverné kamarátky a žalovaná
sa jej so všetkým zdôverila, napr. s tým, ako dala dcére na stavebné sporenie 18 000,-- Sk, zaťovi na
stavebné sporenie 18 000,-- Sk, platila im dovolenky, taktiež dala finančné prostriedky aj vnučke, na čo si
veľmi dobre spomína, pretože s matkou žalobkyne založili žalobkyni vkladnú knižku a rodičia jej tam dali
100 000,-- Sk a žalovaná taktiež 100 000,-- Sk. Tieto finančné prostriedky žalovaná žalobkyni darovala
na vkladnú knižku. Má vedomosť o tom, že to bol dar pre žalobkyňu, pretože žalovaná sa jej s tým
zdôverila. Od doby ako bola svedkyňa vypočúvaná na súde ako svedok, sa so žalovanou nekamarátia,
ani nenavštevujú, pretože žalovaná chcela, aby krivo svedčila a svedkyňa vypovedala pravdu.

Súd z výzvy otca žalobkyne zo dňa 28. 10. 2010 adresovanú žalovanej zistil, že otec žalobkyne žalovanú
vyzval, aby do 15. 11. 2010 žalovaná poukázala sumu 244.327,-- Sk (t.j. 8110,17 Eur), ktorú žalovaná
vybrala dňa 19. 02. 2002 bez jeho súhlasu ako zákonného zástupcu žalobkyne späť na vkladnú knižku
žalobkyne. Otcovi žalobkyne nebolo známe ku dňu 28. 10. 2010, kde sa predmetná suma nachádza a
ako žalovaná s ňou naložila.

Súd z tlačiva Tatra Banky označenej ako „Žiadosť“ zistil, že otec žalobkyne požiadal Tatra Banku o
zistenie údajov, ktoré sa uskutočnili na vkladnej knižke XXXXXXXXXX.

Súd z fotokópie Zmluvy o vkladnej knižke JUNIOR zistil, že vkladná knižka bola založená dňa 31. 08.
2000 a ako majiteľ účtu je uvedená X. Y., nar. XX. XX. XXXX a ako zakladateľ vkladnej knižky F. Y., r.č.
XXXXXX/XXXX a zmluva je podpísaná F. Y. - matkou žalobkyne.

Súd z fotokópie splnomocnenia zo dňa 21. 11. 2001 zistil, že V. Y., nar. XX. XX. XXXX, ako
zákonný zástupcu X. Y. splnomocnil F. V., nar. XX. XX. XXXX na disponovanie s vkladom na vkladnej
knižke na meno dieťaťa Dominika Lazariková, č. účtu: XXXXXXXXXX na výber v hotovosti bez
obmedzenia. Splnomocnenie je podpísané otcom žalobkyne V. Y. ako splnomocniteľom a žalovanou
ako splnomocnencom.

Súd z fotokópie podpisového vzoru k účtu č. XXXXXXXXXX G. Z., F..M.. zo dňa 21. 11. 2001 zistil, že V. Y.
robil podpisový vzor ako zákonný zástupca majiteľa účtu samostatne a F. V. ako majiteľom účtu poverená
osoba oprávnená disponovať s peňažnými prostriedkami na účte a majiteľom účtu poverená osoba
oprávnená predkladať zmluvy, žiadosti a ostatné doklady podpísané majiteľom účtu a to samostatne.
Tieto skutočnosti vyplývajú z predmetného podpisového vzoru a to kolónky „právomoc“, kde u V. Y. sa
nachádzajú písmená „M“ a „S“ a u žalovanej písmená „D“ a „S“ a charakter týchto písmen konkretizujú
vysvetlivky predmetného podpisového vzoru tak, že písmeno „M“„ znamená majiteľ účtu, písmeno
„S“ samostatne a písmeno „D“ majiteľom účtu poverená osoba, oprávnená disponovať s peňažnými
prostriedkami na účte.

Súd z fotokópie podpisového vzoru zakladateľa vkladnej knižky JUNIOR v Tatra Banke, a.s. zistil, že
podpisový vzor mala F. Y. ako zákonný zástupca žalobkyne do 21. 06. 2012 a podpisové vzory ostatných
osôb oprávnených disponovať s vkladnou knižkou JUNIOR robené v Tatra Banke, a.s. neboli.

Súd z fotokópie žiadosti zo dňa 21. 11. 2001 zistil, že V. Y. požiadal o zmenu disponovania a podpis
vzorov k vkladnej knižke JUNIOR z dôvodu úmrtia zákonného zástupcu zakladateľa a to na podpisové
vzory pre otca ako zákonného zástupcu a starú matku.

Súd z oznámenia Tatra Banky, a.s. zo dňa 18. 07. 2013 zistil, že dispozičné oprávnenie na vkladnej
knižke č. 2116131909 patriacej subjektu s názvom X. Y., r.č. XXXXXX/XXXX mali F. V. - D S - disponent
samostatne od 21. 11. 2001 do 21. 11. 2012, V. Y. - M S - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od
21. 11. 2001 do 21. 11. 2012, F. Y. - M S - majiteľ samostatne (zákonný zástupca) od 31. 08. 2000 do
21. 11. 2001.

Súd z fotokópie dokladu Tatra Banky, a.s. ako vklad v hotovosti zistil, že F. Y. vložila sumu 31. 08. 2000
ako základný vklad vo výške 100 000,-- Sk a dňa 20. 11. 2000 vložila sumu 100 000,-- Sk F. V..

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. 08. 2013 č.k. 17C/134/2011-171 tak, že žalovanú
zaviazal na zaplatenie sumy 9 294,07 Eur spolu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne od 16. 11. 2010 až
do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1 518,07 Eur. Zároveň žalovanej súd uložil povinnosť
zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 451,64 Eur, z toho sumu 33 Eur ako trovy štátu a sumu 418,64
Eur ako súdny poplatok za konanie.

Na odvolanie žalovanej, Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením zo dňa 03. 03. 2015, č.k.
17Co/1006/20103-241 rozsudok tun. súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že tunajší súd
sa v konaní nevysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovanej.

Po zrušení rozsudku tun. súdu Krajským súdom v Banskej Bystrici, sú doplnil dokazovanie o výsluch
žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, žalovanej, svedka V. Y., oboznámením sa s obsahom spisov
tvoriacich obsah spisu 32P/135/2010.

Právny zástupca žalobkyne opätovne uviedol, že na podanej žalobe trvá. Nesúhlasil so vznesenou
námietkou premlčania z dôvodu, že až na žiadosť otca žalobkyne zo dňa 02. 10. 2010 adresovanú
Tatra banke, sa z odpovede Tatra banky zo dňa 04. 11. 2010 dozvedel o výbere finančných prostriedkov
žalovanou, o čom boli predložené súdu listinné dôkazy a teda do dňa podania žaloby neuplynula 2-ročná
subjektívna lehota a taktiež neplynula objektívna 10-ročná lehota, pretože išlo o úmyselné konanie.
Poukázal aj na skutočnosť, že žalovaná do 21. 11. 2001 nemala dispozičné právo, čo potvrdila aj banka
a v prípade prítomnosti otca žalobkyne pri výbere peňažných prostriedkov, výber by bol uskutočnil on

a zároveň by zrušil vkladnú knižku a nebolo potrebné, aby zostal na nej minimálny zostatok. Žalovaná
z vkladnej knižky vybrala toľko, koľko tam bolo, minimálny zostatok tam musel byť, pretože nebola
splnomocnená na zrušenie vkladnej knižky. V konaní 31P/135/2010 na tun. súde sa žalovaná domáhala
zabezpečenia majetku žalobkyne s dôvodu, že otec žalobkyne majetok žalobkyne nespravuje s náležitou
starostlivosťou a v tomto konaní sa nikde nehovorilo o účte žalobkyne z Tatra banky, pričom otec
žalobkyne mal vedomosť o tomto účte a na základe toho požiadal Tatra banku o zistenie údajov, ktoré sa
uskutočnili na vkladnej knižke žalobkyne. Nárok žalobkyne považuje za dôvodný, vznesenú námietku
premlčania žalovanej za neopodstatnenú a navrhol žalobe vyhovieť. V prípade úspechu si uplatnil
náhradu trov konania.

Žalobkyňa vo svojej výpovedí uviedla, že v čase založenia vkladnej knižky mala 6 rokov, bola malá,
navštevovala psychologickú poradňu a s otcom sa nerozprávali o sume 100 000,-- Sk vloženej žalovanou
na vkladnú knižku ako o dare pre ňu. Že išlo o dar usúdila z toho, že vkladnú knižku založila pre ňu
jej mama. Podľa jej vyjadrenia žalovaná nemala peniaze vybrať, keďže to boli jej peniaze. Žalobkyňa
si pamätá, že bývali v Š., odkiaľ odišli po smrti matky s otcom, pretože ich žalovaná odtiaľ vyštvala.
Žalovaná chodila za ňou do školy a huckala ju proti otcovi. Vložené finančné prostriedky považuje za
svoje z dôvodu, že jej ich šetrili rodičia, ale nevedela uviesť, koľko jej rodičia našetrili.

Žalovaná opakovane uviedla, že so žalobou nesúhlasí a opätovne vzniesla námietku premlčania z
dôvodu, že otec žalobkyne V.I. Y. bol s ňou v roku 2002 v Tatra Banke a spolu finančné prostriedky
vyberali a následne ich spolu zaniesli do Slovenskej sporiteľne na jej bežný účet, pretože peniaze
potrebovala na urobenie hrobov o čom sú predložené faktúry. Vložené finančné prostriedky považovala
za svoje a preto uskutočnila ich výber. Peniaze boli vložené na meno žalobkyne z dôvodu výhodnejších
úrokov a jednalo sa len o evidenčný charakter. Čo sa týka následne ňou vloženej sumy 100 000,-- Sk
v žiadnom prípade z jej strany nešlo o dar pre žalobkyňu. Otec žalobkyne, ani žalobkyňa nepreukázali
skadiaľ mali finančné prostriedky a otec žalobkyne doložil len to, koľko s manželkou zarobili a preto
urobila výpočet príjmov a výdavkov rodičov žalobkyne a podľa jej výpočtu boli rodičia žalobkyne v mínuse
5.000,- Sk mesačne.. Suma 18 000,-- Sk, ktorú rodičia žalobkyne vložili na vkladnú knižku zo svojich
príjmov považovala za vrátenie finančných prostriedkov, ktoré im požičala. V pripojených spisoch v
konaniach „P“ sa nezmienila o finančných prostriedkoch v Tatra Banke z dôvodu, že ich považovala za
svoje a podanou žalobou sa domáhala vinkulácie sumy 625 000,-- Sk a sumy 180 000,-- Sk. Podanú
žalobu považuje za fiktívnu a žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň, aby súd rozhodol o
zrušení tejto v kladnej knižky, aby už nebola v Tatra Banke. Náhradu trov konania si neuplatnila.

Svedok V. Y. na pojednávaní dňa 10. 12. 2015 uviedol, že na pojednávaní v roku 2010 alebo 2011
v konaní, v ktorom žalovaná žiadala zablokovať účty, kurátorka sudkyni oznámila, ktoré účty má
žalobkyňa. Účet žalobkyne v Tatra Banke neoznámila a preto išiel do Tatra Banky, keďže o tomto účte
vedel. Po smrti matky žalobkyne žalovanej zriadil na účet žalobkyne v Tatra Banke dispozičné právo z
dôvodu, že žalovaná ho obviňovala, že tieto finančné prostriedky minie o čom svedčia aj prebiehajúce
konania na tomto súde. Sumu 100 000,-- Sk vloženú žalovanou považuje za dar pre žalobkyňu, na
základe nahrávky na videokazetu, keď mala žalobkyňa 6 rokov a na Vianoce žalobkyňa držala v ruku
vkladnú knižku, ktorú jej dala do rúk jej matka a povedala, „tu máš dar od starkej“. Videokazetu nemá k
dispozícii, pretože si videokazety okrem jednej a to pohrebu manželky žalovaná ponechala. O výbere
finančných prostriedkov žalovanou sa dozvedel v konaní 32P/135/2010. S tvrdením žalovanej, že sa
jednalo o jej finančné prostriedky nesúhlasil, z dôvodu, že ak sa jednalo o jej finančné prostriedky tak
si ich mala dať na svoje meno. S manželkou v mínuse nikdy neboli a finančné prostriedky si od nikoho
nepožičiavali. Uplatnil si náhradu svedočného a predložil potvrdenie zamestnávateľa o výške čistého
hodinového zárobku.

Súd z obsahu pripojeného spisu 32P/135/2010 zistil, že jeho súčasťou je spis 32P/346/2008, ktorého
súčasť tvorí spis 31P/188/2008 a súčasťou tohto spisu je spis 31P/25/2009 a spis 32P/194/2004. Všetky
tieto spisy registra „P“ sa týkajú malol. X. Y.. V konaní 32P/135/2010 návrh podala žalovaná a podaným
návrhom sa domáhala vinkulácie finančných prostriedkov žalobkyne do dovŕšenia 18 roku veku dieťaťa,
z dôvodu, že otec žalobkyne nespravuje majetok žalobkyne s náležitou starostlivosťou. V tomto konaní
kolízny opatrovník zisťoval účty žalobkyne v peňažných ústavoch a na pojednávaní dňa 28. 09. 2010
kolízny opatrovník uviedol účty žalobkyne. O účte resp. vkladnej knižke žalobkyne v Tatra Banke kolízny
opatrovník neposkytol žiadne informácie. Ani z jedného spisu registra „P“ okrem konania 32P/34/2011,

v ktorom otec žalobkyne žiadal o udelenie súhlasu na podanie žaloby, súd nezistil, žiadnu zmienku o
vkladnej knižke žalobkyne v Tatra Banke, z ktorej výber je predmetom tohto konania.

Účastníkom konania bolo dané poučenie podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. Právny zástupca žalobkyne
navrhol vo veci doplniť dokazovanie o uloženie povinnosti žalovanej predložiť súdu videokazetu, na
ktorú poukazoval svedok V. Y. vo svojej výpovedí. Žalovaná na vykonanie tohto dôkazu uviedla, že
videokazetu nemá k dispozícii, pretože všetky videokazety vyhodila.

Právny zástupca žalobkyne, žalobkyňa vzhľadom na to, že žalovaná požadovanú videokazetu nemá,
na tomto návrhu na doplnenie dokazovania netrvali a iný návrh na doplnenie dokazovania nemali.

Žalovaná návrh na doplnenie dokazovania nemala.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 O.z., kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 O.z., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia § 456 veta prvá O.z., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.

Podľa ustanovenia § 458 ods. 1 veta prvá O.z., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 O.z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 O.z., právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 O.z., najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

Tunajší súd sa v danom prípade nestotožnil s tvrdením žalovanej, že nárok žalobkyne je potrebné
považovať za premlčaný. Podľa názoru tunajšieho súd 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota v zmysle
§ 107 ods. 1 O.z. začala žalobkyni plynúť dňom 02. 11. 2010, kedy sa otec žalobkyne dozvedel o tom,
že dňa 19. 02. 2002 bol uskutočnený výber z vkladnej knižky žalobkyne vo výške 244 327,-- Sk a
uplynula dňom 02. 11. 2012. Žaloba na tun. súd bola podaná 07. 07. 2011, teda v 2-ročnej subjektívnej
premlčacej lehote. V danom prípade neuplynula ani objektívna 10-ročná premlčacia lehota vzhľadom k
tomu, že výber z vkladnej knižky bol uskutočnený dňa 19. 02. 2002 a desaťročná lehota uplynula dňom
19. 02. 2012, teda až po podaní návrhu na súd. Súd výber peňažných prostriedkov z vkladnej knižky
žalobkyne považoval za úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane žalovanej. Žalovaná vedela, že
vkladná knižka je vedená na žalobkyňu pričom sumu 100.000,-Sk vložila na túto vkladnú knižku matka
žalobkyne a sumu 18.000,-Sk splátkami zo svojich príjmov vložili rodičia žalobkyne, čím sa vložené
peňažné prostriedky stali majetkom žalobkyne a aj napriek tomu, žalovaná uskutočnila výber z tejto
vkladnej knižky bez súhlasu otca žalobkyne a ponechala na nej len minimálny vklad. Vybratú sumu
si ponechala v plnej výške , čím došlo na jej strane k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a
teda nekonala v dobrej viere, pretože v dobrej viere nemôže byť subjekt, ktorý má vedomosť o tom,,
že si privlastňuje majetok patriaci inému a keďže išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, tak takéto
obohatenie sa premlčuje v objektívnej 10-ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ žalovaná považovala sumu 18
000,-- Sk za vrátenie pôžičky zo strany rodičov žalobkyne, súd túto skutočnosť nezohľadnil z dôvodu že
požičaním sumy 18 000,-- Sk rodičom žalobkyne vznikol záväzkový vzťah medzi žalovanou a rodičmi
žalobkyne a nie medzi žalovanou a žalobkyňou a preto sumu 18 000,-- Sk nemožno považovať za
splatenie pôžičky zo strany rodičov žalobkyne. Tvrdenie žalovanej o tom, že otec žalobkyne sa dozvedel

o výbere finančných prostriedkov dňa 19. 02. 2002, teda v deň výberu súd nepovažoval za hodnoverné,
vzhľadom na rozpor jej tvrdení pretože na pojednávaní dňa 07. 05. 2013 žalovaná vo svojej výpovedí
uviedla, že otec žalobkyne nebol prítomný pri výbere a až následne na pojednávaní dňa 22. 10. 2015
začala tvrdiť, že pri výbere finančných prostriedkov otec žalobkyne v Tatra Banke prítomný bol. Okrem
tohto tvrdenia, žalovaná žiadnym iným hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázala prítomnosť otca
žalobkyne pri výbere finančných prostriedkov v Tatra Banke a v konaní neuviedla ani nepreukázala
žiadnu inú lehotu, od ktorej mala začať žalobkyni plynúť premlčacia lehota na uplatnenie nároku.

Tunajší súd v danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že dňa 31. 08.
2000 zriadila matka žalobkyne F. Y. vkladnú knižku JUNIOR v Tatra Banke, a.s., na ktorú pri jej zriadení
vložila sumu 100 000,-- Sk, čo vyplýva z dokladu o vklade z Tatra Banky, a.s. Následne na vkladnú
knižku JUNIOR v Tatra Banke, a.s. vložila žalovaná sumu 100 000,-- Sk a to dňa 20. 11. 2000.
Zamestnávateľ matky a otca žalobkyne na predmetnú vkladnú knižku poukázal sumu 18 000,-- Sk a
vklad žalobkyne teda predstavoval sumu 244 427,36 Sk (8 113,50 Eur). Súd mal v konaní preukázané,
že sumu 118 000,-- Sk na predmetnú vkladnú knižku vložili pre žalobkyňu, v tom čase ešte maloletú
jej rodičia a to svoje finančné prostriedky a to v prospech svojej dcéry, ktorá sa stala vlastníčkou
týchto finančných prostriedkov. Žalovaná vlastnícke právo k týmto finančným prostriedkom žiadnym
hodnoverným spôsobom v konaní nepreukázala a čestné prehlásenie matky žalovanej, ktoré bolo
vyhotovené so značným odstupom času dňa 05. 08. 2011 súd nepovažoval za dostatočný hodnoverný
dôkaz vzhľadom blízky príbuzensky vzťah (matka - dcéra). Ani v výpovede žalovanou navrhnutej
svedkyne F. O., nemal súd v konaní preukázané, že finančné prostriedky vo výške 118 000,-- Sk
boli vlastníctvom žalovanej a svedkyňa nevedela ani na čie meno bola vkladná knižka založená a
jej prepočítavanie finančných prostriedkov, ktoré jej dala žalovaná, nepovažoval za preukázanie
vlastníctva týchto finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané jednak z dokladu o vklade, ako
aj z výpovede žalovanej, taktiež z výpovede svedkov, že ďalšiu sumu a to sumu 100 000,-- Sk vložila
žalovaná. Súd tento vklad nepovažoval za dar pre žalobkyňu zo strany žalovanej. Samotná žalobkyňa
v priebehu konania nepotvrdila jednoznačne, že u vloženej sumy 100 000,-- Sk ide o dar zo strany
žalovanej, ale domáhala sa vyplatenia tejto sumy z dôvodu, že sú to finančné prostriedky, ktoré jej
našetrili rodičia. Taktiež otec žalobkyne žalobkyňu neinformoval o tom, že sa jedná o dar. Ani otec
žalobkyne v konaní jednoznačne žiadnym hodnoverným spôsobom nepotvrdil darovanie tejto sumy pre
žalobkyňu zo strany žalovanej, ale sa len domnieval, že ide o dar vzhľadom k tomu, že žalovaná vložila
finančné prostriedky na vkladnú knižku žalobkyne. Okrem toho žalovaná v priebehu celého konania
tvrdila, že jej úmyslom nebolo vložiť tieto finančné prostriedky na vkladnú knižku žalobkyne ako dar a
teda v danom prípade nebol v konaní preukázaný prejav vôle žalobkyne na uzavretie darovacej zmluvy
v zmysle § 628 O.z. Výpoveď svedkyne S. N. súd nezohľadnil z dôvodu, že z jej výpovede nevyplynulo,
že sumu 100 000,-- Sk žalovaná darovala žalobkyni práve na vkladnú knižku v Tatra Banke s poukazom
aj na skutočnosť, že medzi svedkyňou a žalovanou došlo k narušeniu kamarátskych vzťahov a výpoveď
svedkyne sa súdu javila ako účelová napomôcť žalobkyni vzhľadom aj na to, že svedkyňu S. N. navrhol
vypočuť v konaní právny zástupca žalobkyne.

Tunajší súd v danom prípade žalobe vyhovel len čiastočne a žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 4
790,77 Eur (118 000,-- Sk), pretože v konaní bolo preukázané, že túto sumu dňa 19. 02. 2002 žalovaná
vybrala bez súhlasu otca v tom čase maloletej žalobkyne ako zákonného zástupcu, pričom táto suma
nebola vlastníctvom žalovanej.

Vo zvyšku súd návrh žalobkyne zamietol a to pre zaplatenie sumy 3 319,3918 Eur (100 000,-- Sk) z
dôvodu, že v konaní nebolo preukázané darovanie tejto sumy žalobkyni zo strany žalovanej.

Taktiež súd nezaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 1 183,90 Eur, čo predstavujú úroky z vybratého
vkladu ku dňu 01. 01. 2011, ktoré by bola žalobkyňa získala, keby nebolo došlo k výberu peňažných
prostriedkov zo strany žalovanej a čo žalobkyňa v konaní uplatnila ako náhradu škody.

Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 O.z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Tun. súd v tejto časti návrhu žalobkyne nevyhovel z dôvodu, že ide len o hypoteticky prospech, o ktorý
žalobkyňa prišla, Otec žalobkyne podľa jeho tvrdenia vedel o peňažných prostriedkoch na predmetnej
vkladnej knižke žalobkyne, žalovanej udelil písomné oprávnenie na výber týchto peňažných prostriedkov

a bolo jeho povinnosťou ako zákonného zástupcu v tom čase maloletej žalobkyne spravovať aj tieto
finančné prostriedky s náležitou starostlivosťou.

Súd zároveň zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % od 16. 11. 2010,
nakoľko týmto dňom sa žalovaná dostala do omeškania tým, že do 15. 11. 2010 žalobkyni žalovanú
sumu neuhradila na základe výzvy otca žalobkyne ako zákonného zástupcu zo dňa 28. 10. 2010. Úrok
z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 O.z. a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov.

Tun. súd uznesením zo dňa 30. 11. 2011, č.k. 17C/134/201-58 priznal žalobkyni oslobodenie od
zaplatenia súdneho poplatku v rozsahu 3/4-ín.

Dňa 21. 12. 2011 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uhradila v kolkoch sumu 139 Eur ako
súdny poplatok z podanej žaloby v rozsahu 1/4.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a to podľa pomeru úspechu
a neúspechu v konaní. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 9 294,07 Eur a súd
jej priznal zaplatenie sumy vo výške 4 790,77 Eur a teda v konaní bola vo väčšej miere úspešná, avšak
len v nepatrnej časti. Žalovaná bola v konaní v prevažnej miere neúspešná a preto o trovách konania
súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd zároveň zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 418,64 Eur, ako povinnosť žalovanej ako v prevažnej
miere neúspešnej účastníčke konania zaplatiť súdny poplatok v rozsahu 3/4 v zmysle § 2 ods. 2 zák.č.
71/92 Z.z. v znení neskorších predpisov. Suma 418,64 Eur predstavuje 3/4 súdneho poplatku vo výške
6 % zo žalovanej sumy.

Súd žalobkyňu a žalovanú každú zvlášť zaviazal na zaplatenie sumy 27,86 Eur ako 1/2-ice sumy 55,72
Eur, ako trov štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p, pozostávajúcej zo sumy 33 Eur pričom suma 33 Eur
bola zo strany tun. súdu vyplatená ako úhrada faktúry č. 2837840 Tatra Banke a.s. v zmysle uznesenia
tun. súdu zo dňa 04. 06. 2013 za poskytnutie informácie o vkladnej knižke JUNIOR a zo sumy 22,72
Eur, ako priznané svedočné Uznesením tun. súdu zo dňa 28. 12. 2015 V. Y..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.