Rozsudok – Majetok – Život a zdravie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417010325
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417010325.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich
JUDr. Alžbety Šporerovej a Oľgy Navarčíkovej, v trestnej veci proti obžal. D. F. na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 14. decembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
D.T. F., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v W., trvale bytom U.-D., t.č. vo

väzbe v ÚVV Bratislava od 27.07.2017,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

1/ dňa 13.06.2016 vo večerných hodinách v čase do 21:00 hod. v Bratislave na ulici Y. Č.. X nezisteným

spôsobom poškodil vchodové dvere do bytu č. X5 na druhom poschodí takým spôsobom, že nepriliehali
k zárubni a v uvedenom byte poškodil interiérové dvere vedúce na toaletu, do kúpeľne, do obývacej
izby a z obývacej izby do kuchyne tak, že ich zničil tým spôsobom, že v nich spôsobil priehlbiny a
praskliny,vobývacejizbetiežpoškodilvstavanúskriňu„roldor“tak,žeznefunkčnildverevovodiacejlište,
čím poškodenému majiteľovi uvedeného bytu R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., I.. Q. Č.. X, spôsobil
celkovú škodu vo výške 850,-€,

2/ dňa 13.08.2016 v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách v Bratislave na Y. ulici odcudzil z
bytu č. XX na X. poschodí peňaženku s dokladmi patriacu poškodenej J. W., v ktorej bola i platobná karta
číslo XXXXXX******XXXX, vydaná k účtu číslo Y., vedeného v Tatra banke a.s., pomocou ktorej následne
dňa 13.08.2016 v čase o 21.03 hod. z bankomatu VÚB a.s. číslo Y. na Y. I..Č.. XX v Bratislave vykonal
neoprávnený výber finančnej hotovosti vo výške 950,-€, čím poškodenej J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. Č.. XX/XX, J. X. spôsobil celkovú škodu vo výške 950,-€,

3/ dňa 14.08.2016 v čase okolo 07.00 hod. až 07.30 hod. na adrese Y. Č.. X v byte č. XX na X. poschodí
značne pod vplyvom alkoholu pristúpil k bývalej družke poškodenej J. W., ktorej nadával vulgárnymi
výrazmi uvedenými v spise, pričom ju chytil dlaňou pod krk a zatlačil ju smerom k posteli, čomu sa
poškodená snažila brániť, načo ju obžalovaný opakovane udrel otvorenou dlaňou a aj päsťou do oblasti
hlavy, vytrhol jej z ruky mobilný telefón zn. Samsung J5 a sotil ju na posteľ, kde jej roztrhol nočnú košeľu

a stiahol látkové krátke nohavice aj nohavičky, ľahol si na ňu, pričom pravou rukou jej držal obe ruky
v oblasti zápästia za chrbtom, počas čoho ho poškodená kolenom svojej pravej nohy min. dva krát
kopla do brucha v snahe sa brániť, a následne proti vôli poškodenej J. W. vykonal s ňou súlož, pričom
jej rukou držal ústa aby nekričala, počas čoho ho poškodená opakovane prosila aby prestal, na čo
však obžalovaný nereagoval a skončil až po ejakulácii do vagíny poškodenej, čím poškodenej J. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom K. Č.. XX/XX, J. X. spôsobil modrinu na pravom ramene o rozmere cca 2-3
cm, početné modrinky na ľavom predlaktí, škrabance na krku a modriny na zápästiach oboch horných

končatín bez práceneschopnosti,teda

v bode 1/ rozsudku
-poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,

v bode 2/ rozsudku
-prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a neoprávnene si obstaral

platobnú kartu a použil ju,

v bode 3/ rozsudku
-násilím donútil ženu k súloži a čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona,

v bode 3/ rozsudku

zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. c/ Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona.

Za to sa
odsudzuje

Podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. h/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného
zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ písm. d/ Trestného zákona mu súd ukladá ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného k náhrade škody poškodeným:

- R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Q. X, vo výške 850,- eur,
- J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., Y. X, vo výške 950,- eur.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. D. F. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej J. W., svedkyne H. F., prečítaním nároku na náhradu škody

poškodeného R. R., oboznámením znaleckých posudkov, listinných dôkazov.

Poškodená J. W. sa pripojila k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo výške 950,-eur.
Poškodený R. R. sa v prípravnom konaní pripojil k trestnému konaniu s nárokom na náhradu škody vo
výške 850,-eur.

Obžalovaný D. F. po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným
zo spáchania žalovaných skutkov v bodoch 1/ a 2/ v zmysle podanej obžaloby. V Bode 3/ obžaloby
sa cíti byť nevinný.
K bodom 1/ a 2/ obžaloby po zákonnom poučení odpovedal na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm.

c/,d/,f/,g/,h/ Tr. por., čic/ rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpovedal: áno
d/ bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola
daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe

obhajoby, odpovedal : áno
f/ rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, odpovedal: áno
g/ bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu
kladený za vinu, odpovedal: áno
h/ sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje

ako určitý trestný čin, odpovedal: áno.

Prokurátorka nemala k vyhláseniu obžalovaného o vine v bodoch 1/ a 2/ obžaloby výhrady a navrhla
toto vyhlásenie prijať.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine v bodoch 1/ a 2/ obžaloby a vykonal dokazovanie ohľadne
bodu 3/ obžaloby, ohľadne ochranného opatrenia a ohľadne trestu.

Obžalovaný k bodu 3/ obžaloby uviedol, že v inkriminovaný deň prišiel do bytu kde bývala poškodená
pod vplyvom alkoholu. Poškodená ho pustila ma dnu a povedala mu, že majiteľ bytu nechce, aby tam
ďalej býval, tak si začal baliť veci. Poškodená sa rozplakala, začali sa bozkávať, potom sa pomilovali,
poškodenej prišlo zle a tak jej zavolal sanitku. Nespomína si či poškodenej vulgárne nadával, nie je
pravda, že by chytil poškodenú za krk, ani ju neudrel päsťou. Je pravda, že jej zobral z ruky mobilný

telefón. Nevie, či do poškodenej sotil, ústa jej nezakrýval, mal s poškodenou pohlavný styk, ale táto
mu nepovedala, že s ním tento styk nechce mať. V uvedený deň voči poškodenej nepoužil žiadne
násilie, ani ju neudieral do hlavy. Vie, že poškodená mala na ramene modrinu, ale bolo to ešte z
predchádzajúceho dňa. Pokiaľ ide o samotný styk, tento prebiehal normálne, prišli k posteli, ona začala
vyzliekať jeho, on začal ju, ľahli si na posteľ a styk normálne prebehol. Styk skončil tak, že ejakuoval

do jej vagíny. Poškodená ani počas styku, ani pred ním, ani kedykoľvek nevyjadrila so stykom žiadny
nesúhlas. Nebránila sa ani fyzicky. Po styku ako ležala poškodená na posteli mu povedala, že jej je
špatne a preto jej volal sanitku. S poškodenou začal po skutku komunikovať asi po týždni a začali spolu
aj pohlavne žiť a aj spolu bývali. Na otázku predsedu senátu obžalovaný uviedol, v ten deň bol v byte
on, poškodená a jej dcéra. Táto mala 4 roky, jej dcéra vtedy spala na sedačke, oni sa milovali na posteli,

sedačka a posteľ sa nachádzajú v jednej izbe. Dcéra sa nezobudila počas ich milovania až keď volal
sanitku. Keď prišiel do bytu, poškodená mala na sebe oblečené tielko a kraťase. Takéto oblečenie aj s
nohavičkami mala aj v čase, keď ju vyzliekal. On po skutku na sebe žiadne zranenia nemal.
Svedkyňa J. W. k bodu 3/ obžaloby uviedla, že v uvedený deň obžalovaný kričal na okno, chcel si zobrať
veci. Ona mu dvere otvorila, on tie dvere vystrčil, snažil sa dostať do izby, bral jej telefón. Chcel niečo odo

nej ako muž od ženy, dal ju na posteľ. Ona mu dostatočne dala najavo, že to nechce, kričala, plakala, aj
jej dcéra plakala, aby ju nechal. Obžalovaný ako jej zobral mobilný telefón jej povedal, že jej ho dá, ak ju
môže vydrbať. Obžalovaný ju dal na posteľ, držal jej ruky, hoci sa bránila a plakala, dostal sa medzi jej
nohy, ešte ju aj chytil za krk, dusil ju, ona vtedy nevedela dýchať, načo sa on zľakol a zavolal záchranku.
Obžalovaný ju na posteľ hodil, dal jej facku, držal ju za ruky za krk. Obžalovaný styk ukončil tak, že

ejakuoval do jej pošvy. Sanitku volal až následne. Fyzicky sa snažila obžalovaného od seba odstrčiť.
Pred stykom mala oblečené kraťase a nočnú košeľu, ktorú jej obžalovaný roztrhal. Nesúhlas so stykom
vyjadrovala aj keď jej dával obžalovaný dole oblečenie, po celý čas.
Písala list prezidentovi, preto lebo obžalovaného ľúbila, nechcela mu poškodiť, a neuvedomovala si,
že si tým robím sama zle. Verila, že sa ten človek zmení a že by mohli spolu ďalej pokračovať. Po

tomto skutku sa dali s obžalovaným znova do kopy, O tomto skutku sa neskôr aj bavili, obžalovaný jej
k tomu povedal „prepáč“, nasľuboval vtedy hory doly. V čase skutku mal obžalovaný vypité, správal
sa ako zmyslov zbavený a asi si na moc vecí nepamätá. Útokom obžalovaného sa bránila rukami a
nohami, odtláčala ho rukami. Obžalovaný jej chytil ruky, pričom svedkyňa sediac na stoličke ukázala,
že mala ruky za chrbtom. Po skutku mala modriny na ramene, zápästiach a na krku. Pred skutkom

mávala s obžalovaným často dobrovoľný pohlavný styk. Nikdy sa jej nestalo, že by pri dobrovoľnom
pohlavnom styku, nemohla dýchať a že by jej musela byť volaná záchranka. Keď jej dcérka pri skutku
plakala obžalovaný na to nijako nereagoval.
Svedkyňa H. F. nič podstatné ku skutku neuviedla, uviedla, že o trestnom čine znásilnenia nič neviem,
pokiaľ ide o obžalovaného, bola v minulosti svedkom jeho agresivity, keď raz išli z diskotéky bol

obžalovaný opitý a do všetkého trieskal a búchal. bolo to asi pred 2 rokmi. Obžalovaný bol žiarlivý. SMS
správy, ktoré sú v spise sú z obdobia pred augustom 2016.
Súd po splnení zákonných podmienok prečítal na hlavnom pojednávaní obsahy znaleckých posudkov.Z posudku kriminalistického ústavu vyplýva, že na skúmanie boli predložené zaistené stopy a to nočná
košeľa, kraťasy, plachta, nohavičky, tampóny so stermi od poškodenej a obžalovaného. Na zaistených
stopách boli zistené biologické stopy zhodné s osobou obžalovaného.

Z posudku RNDr.Mgr. Dušana Kešického, PhD. na osobu obžalovaného vyplýva, že agresivita nie
je významným prvkom štruktúry osobnosti obžalovaného. Situačné prejavy agresivity sú dôsledkom
zhoršenej schopnosti uvoľňovania emócií a vyhýbanie sa modulovaným emočným prejavom, čo
vedie k zvýšenej intrapsychickej tenzii a následne i agresívnym reakciám, ako terminálnemu štádiu
po narušení kritického prahu pre zvládnutie záťaže. Povaha obžalovaného je daná jeho emočnou

nestabilitou a impulzivitou zvýraznenou v stavoch so zníženou kontrolou. Schopnosť regulovať svoje
správanie je znížená, kolísavá v čase, situačne zlyhávajúca s významným prispením návykových
látok. V záťaži je jeho správanie podmienené zvýšenou neistotou ohľadom vlastnej osoby spojenou
s úzkosťou, v konečnom dôsledku snahou o ovládnutie situácie a získanie prevahy, čo sa spája s
agresívnym správaním. Obvinený má sklony k agresívnemu a násilnému správaniu, takto reaguje
a koná predovšetkým v záťažových situáciách, ktoré sa spájajú s pocitmi ohrozenia v roli partnera.

Vierohodnosť osoby obvineného je znížená, ako aj vierohodnosť jeho výpovede. Obvinený nevykazuje
v čase vyšetrenia žiadne symptómy svedčiace pre prítomnosť závažnej duševnej choroby z okruhu
psychóz, alebo organické poškodenie mozgu, resp. znaky závislosti od psychoaktívnej látky. Neboli u
neho zistené znaky, resp. osobitosti psychosexuálneho vývoja, ktoré by nasvedčovali pre prítomnosť
deviácie v zmysle sexuálnej agresivity, resp. sadizmu.

Z posudku RNDr.Mgr. Dušana Kešického, PhD. na osobu poškodenej vyplýva, že zvýšená miera
sociálnej závislosti vo vzťahu pri nenaplnení emočných potrieb pri výbere nevhodného partnera
a sociálnej naivite spojenej s vierou v zmenu a očakávanie saturácie komplexu potrieb udržiava
poškodenú v nekompatibilnom vzťahu, spojenom so zvýšenou konfliktovosťou. Takýto vzťah je zdrojom
napätia. Jej emócie sú kolísavé a nepredvídateľné a znižujú čitateľnosť vo vzájomnej interakcii. Takto

dochádza k zmenám v rozhodnutí ohľadom očakávania akceptovateľnosti pohlavného styku napr. v
stave opojenia alkoholom, ako je zjavné v posudzovanom prípade. Priebeh udalostí vzhľadom na
nestabilitu jej výpovedí je nerekonštruovateľný. Miera „dostatočnosti a vážnosti“ je znehodnotená v
opise nestabilitou vo výpovediach a v účinku na obvineného je znehodnotená absenciou jednoznačného
postoja. Poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich správne reprodukovať tak,

ako sa reálne uskutočnili. Poškodená netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený sklon ku klamstvu
a ku konfabulácii. Dôvodom k rozdielnosti výpovedí poškodenej zo dňa 15.08.2016 a dňa 21.09.2016
je snaha zmierniť dopad trestného konania na obvineného a motiváciou poškodenej, ktorá ju viedla k
zmene výpovede je kolísavosť v emóciách generovaných kolísavým prežívaním kvality vzťahu. Preto
znalec konštatuje, že vierohodnosť jej výpovede je znížená.

Z posudku MUDr. Klaudie Stanislavovej na obžalovaného vyplýva, že u obvineného bolo zistené
dlhodobé nadmerné zneužívanie alkoholu s výpadkami pamäti po excesívnom pití, čo svedčí o abusus
alkoholu na úrovni plne rozvinutej somatopsychickej závislosti. Jeho konanie popísané v obžalobe bolo
deliberované abusom alkoholu. V čase skutku sa obvinený nachádzal v stave jednoduchej alkoholickej
opojenosti s následným palimpsestom (výpadkami pamäti po excesívnom konzume alkoholu), s

poruchou konania prejavujúcou sa zníženou autokontrolou, zníženou autokritickosťou, zvýšenou
iritabilitouaimpulzivitouvyúsťujúcouaždoskratovéhomaladaptívnehokonania,ktorébolopotencované
emočne záťažovou situáciou (žiarlivosť). Konanie obvineného bolo psychologicky zrozumiteľné, v čase
spáchania skutku neboli psychiatrickým vyšetrením zaznamenané zámky psychopatológie. Znalkyňa u
obvineného navrhla uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.

Z listinných dôkazov súd oboznámil sms správy, kde poškodená hodnotí vzťah s obžalovaným, uvádza,
že s ním už nechce byť, že roztrieskal byt, zbil ju a znásilnil.
Z listu poškodenej prezidentovi vyplýva, že uvádzala, že obžalovanému ublížila, tento si vypil, dostal
skrat, udrel ju, ale sám nevedel ako sa to stalo. Teraz ho to všetko mrzí. Ona v tom šoku išla na políciu
a teraz to banuje. Udala ho za znásilnenie, ale vôbec to tak nebolo. Mali pohlavný styk, ona mu chcela

ublížiť a potrestať ho. Chcela to odvolať, ale to sa nedá.
Zo zápisnice o prehliadke tela vyplýva, že poškodená mala po skutku zo dňa 14.08.2016 na tele modriny
a škrabance a to na krku vľavo aj vpravo, na ľavom ramene z vnútornej strany, na predlaktí ľavej ruky z
vnútornej strany a aj z vonkajšej strany, na pravom ramene z vnútornej strany, na predlaktí pravej ruky
z vnútornej strany, škrabance mala poškodená aj na hrudníku pod krkom. Na tele obžalovaného neboli

nájdené stopy po zranení.
Z protokolu o ohliadke miesta činu vyplýva, že miestom činu je izba, kde sa nachádza manželská posteľ
a zároveň aj sedačka, na mieste činu bola zaistená roztrhaná nočná košeľa.Z lekárskych práv k zraneniam poškodenej vyplýva, že na tele poškodenej boli nájdené početné
škrabance a hematómy, poškodená udávala, že bola znásilnená a zranenia tvrdeniu poškodenej
zodpovedajú. Poškodená uvádzala aj to, že bola udieraná do hlavy, nález je bez jednoznačnej ložiskovej

neurologickej symptomatiky.
Z prepisu nahrávky na linku 112 vyplýva, že obžalovaný mal oznamovať, že poškodená dostala nejaký
záchvat a nemôže dýchať. Strašne ťažko sa jej dýcha pri milovaní, nemôže sa nadýchnuť.
Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento bol tri krát súdne trestaný, hľadí sa na
neho akoby nebol odsúdený, tri krát bol postihnutý za spáchanie priestupkov.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi. Súd po
prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine v bodoch 1/ a 2/ obžaloby, uznal tohto vinným zo spáchania
žalovaných skutkov v bode 1/ a 2/ v zmysle podanej obžaloby.
V bode 3/ obžaloby obžalovaný poprel spáchanie žalovaného skutku v tom, že poprel, že by voči
poškodenej použil pri pohlavnom styku násilie. Uviedol, že pohlavný styk s poškodenou mal, styk bol

dobrovoľný, ejakuloval do pošvy poškodenej. Uviedol, že poškodená pred skutkom nemala na sebe
nočnú košeľu, v izbe, kde sa s poškodenou miloval spala dcéra poškodenej, ktorá sa vôbec nezobudila.
Poškodená ani fyzicky, ani verbálne neprejavila nesúhlas s pohlavným stykom.
Obrana obžalovaného je vyvrátená výpoveďou poškodenej. Táto jednoznačne uvádzala, že obžalovaný
jej po príchode do bytu zobral telefón a jeho vrátenie podmieňoval pohlavným stykom. Ona s tým

nesúhlasila, verbálne mu to dávala najavo. Na to, aby obžalovaný dostal poškodenú do postele musel
použiť násilie - sotil do poškodenej a tá spadla na postele. Tam pri vzájomnom zápase obžalovaného od
sebaodtláčalarukamiajnohami,aleprevýraznúfyzickúprevahuobžalovanéhonemohlajehoagresívne
konanie zastaviť. Obžalovaný jej navyše držal ruky za chrbtom a škrtil ju pod krkom, čím jej znemožňoval
aj dýchanie. Obžalovaný pri snahe dosiahnuť s poškodenou pohlavný styk jej roztrhol ja nočnú košeľu.

Počas incidentu sa zobudila aj jej dcéra, plakala, ale obžalovaný na to nijako nedbal.
Z výpovede obžalovaného a poškodenej vyplýva existencia ich druhovského pomeru a spoločného
spolužitia v jednej domácnosti pred skutkom.
Tvrdenie poškodenej je potvrdené viacerými nepriamymi dôkazmi.
Na mieste činu bola zaistená roztrhnutá nočná košeľa poškodenej, ktorá preukazuje to, že obžalovaný

jej násilím túto nočnú košeľu roztrhol. Ak by bol pohlavný styk medzi obžalovaným a poškodenou
dobrovoľný, ako to tvrdí obžalovaný, tak nebol dôvod na roztrhnutie nočnej košele poškodenej. Okrem
toho, obžalovaný uvádza, že túto košeľu ani
poškodená nemala na sebe, čo je v rozpore s ohliadkou miesta činu a výpoveďou poškodenej.
Skutočnosť, že voči poškodenej musel obžalovaný použiť násilie je potvrdené protokolom o prehliadke

jej tela a lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že na rukách a ramenách poškodenej boli nájdené
početné hematómy práve v oblastiach, kde obžalovaný poškodenú silno držal. Z popísania umiestnenia
modrín na tele poškodenej je zrejmé, že práve na týchto miestach obžalovaný držal poškodenú tak,
aby zamedzil jej aktívny odpor. Na krku poškodenej taktiež boli nájdené stopy, ktoré dokumentujú to, že
obžalovaný poškodenej tlačil na krk, držal ju za krk a znemožňoval jej krik a dýchanie a tým aj kladenie

aktívnejšieho odporu. Popis a umiestenia zranení na tele poškodenej jednoznačne svedčia o násilí zo
strany obžalovaného a potvrdzujú tvrdenie poškodenej v tomto smere.
Skutočnosť, že obžalovaný mal poškodenú znásilniť vyplýva aj z jej popisu z oboznámenej sms správy.
Pokiaľ poškodená v časti svojich tvrdení v prípravnom konaní a v liste prezidentovi uvádza, že k pri
znásilnení to bolo inak, táto jej čiastočná zmena výpovede je logická, vyplýva z toho, že s odstupom času

s obžalovaným obnovila vzťah, ľúbila ho, verila, že sa zmení, mala snahu mu odpustiť a teda nemala
záujem na jeho trestnom stíhaní najmä po tom, keď sa dozvedela, aký trest mu za znásilnenie hrozí. To,
že poškodená nebola zásadová a mala tendenciu meniť svoj postoj k veci a k obžalovanému vyplýva z
charakteristiky jej osobnosti znalcom. Podstatné však na veci je tá skutočnosť, že v podstatných rysoch
skutku zotrvala poškodená celé konanie aj pred súdom a jednoznačne uviedla, že styk s obžalovaným

nebol dobrovoľný, bol vykonaný proti jej vôli napriek jej verbálnemu aj fyzickému odporu. Znalec k osobe
poškodenej uviedol, že poškodená dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich správne
reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili. Poškodená netrpí nadmernou fantáziou, nebol u nej zistený
sklon ku klamstvu a ku konfabulácii. Dôvodom k rozdielnosti výpovedí poškodenej zo dňa 15.08.2016 a
dňa 21.09.2016 je snaha zmierniť dopad trestného konania na obžalovaného.

Súd aj s poukazom na násilné konanie obžalovaného voči poškodenej zo dňa 13.08.2016 považuje za
veľmi nepravdepodobné, aby na druhý deň po tom, čo ju obžalovaný napadol, poškodená súhlasila s
dobrovoľným pohlavným stykom s obžalovaným aj s prihliadnutím, k tomu, že prišiel do jej bytu zase
opitý a bral jej telefón a bol agresívny. Takéto konanie poškodenej by bolo je zjavne nelogické. Ak bybol pohlavný styk s obžalovaným dobrovoľný, ako to tvrdí obžalovaný, tak poškodená nemala žiadny
dôvod znásilnenie oznamovať na polícii.
Skutočnosť, že obžalovaný má osobnostnú výbavu na zistené agresívne konanie voči poškodenej je

potvrdené znaleckým posudkom. Znalec uviedol, že obvinený má sklony k agresívnemu a násilnému
správaniu, takto reaguje a koná predovšetkým v záťažových situáciách, ktoré sa spájajú s pocitmi
ohrozenia v roli partnera. Vierohodnosť osoby obvineného je znížená, ako aj vierohodnosť jeho
výpovede.
Skutočnosť že obvinený v čase skutku bol pod vplyvom alkoholu a v takom stave, že si na okolnosti

skutku nepamätá je potvrdená aj posudkom MUDr. Klaudie Stanislavovej. Preto aj v tomto smere
súd hodnotí tvrdenia obžalovaného o priebehu skutku za nanajvýš nevierohodné, lebo na okolnosti
skutku si objektívne nepamätal. Obžalovaný tak svoju obranu len dotváral v priebehu konania tak,
aby sa zo spáchania skutku vyvinil a nevedel uviesť jeden jediný objektívny dôkaz ktorým by svoje
tvrdenia o dobrovoľnosti styku s poškodenou potvrdil. Samotné tvrdenia obhajoby, že k znásilneniu
neprišlo, lebo niekoľko dní po skutku už obžalovaný s poškodenou obnovili vzťah, nepreukazuje to, že

ku skutku nedošlo tak, ako to uviedla poškodená. Zmena jej postoja vyplýva z posudku znalca, z jej
osobnostnej výbavy, pričom súd na to vyššie poukázal. Je v súdnej praxi častým javom že aj vo vzťahu,
či už manželskom, alebo druhovskom obeť znásilnenia skutok nenahlási, alebo zmení svoje tvrdenia o
spáchaní skutku práve s poukazom na existujúci zväzok s páchateľom, existujúci citový vzťah, rodinné
zázemie, spoločné deti a podobne. Aj keď také konanie poškodenej je zvláštne, nie je nepochopiteľné.

Nakoľko vina obžalovaného zo spáchania skutku v bode 3/ obžaloby bola preukázaná jedným priamym
dôkazom - výpoveďou poškodenej a radom nepriamych dôkazov, ktoré túto výpoveď preukazujú a
potvrdzujú a tvoria ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov voči obžalovanému, uznal ho súd vinným zo
spáchania žalovaného skutku v bode 3/ obžaloby v zmysle podanej obžaloby.

Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného v bode 3/ obžaloby, súd sa stotožnil so žalovanou
právnou kvalifikáciou podľa obžaloby.
Zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa dopustí ten, kto
násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej

bezbrannosť a čin spácha na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 5 Trestného zákona sa blízkou osobou na účely trestného činu znásilnenia podľa §
199 ods. 2 rozumie aj bývalý manžel, druh aj bývalý druh, rodič spoločného dieťaťa a osoba, ktorá je
vo vzťahu k nim blízkou osobou podľa odseku 4, ako aj osoba, ktorá s páchateľom žije alebo žila v

spoločnej domácnosti.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému vychádzal zo zákonnej trestnej sadzby pre najprísnejšie trestný
žalovaný trestný čin, kde je pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť

trest odňatia slobody od 7 rokov do 15 rokov.
Súd nezistil ani v osobe obžalovaného, ani v okolnostiach prípadu žiadne poľahčujúce okolnosti podľa
§ 36 Trestného zákona. Hoci sa obžalovaný k bodom 1/ a 2/ obžaloby doznal, spáchanie skutku v bode
3/ nedoznal.
Na druhej strane súd zohľadnil to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov ako priťažujúcu okolnosť

podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona.
Hoci prevažuje pomer priťažujúcich okolností súd nepoužil sprísňujúce ustanovenie § 38 ods. 4
Trestného zákona, nakoľko pri ukladaní testu obžalovanému musel použiť sprísnenie sadzby podľa
asperačnej zásady a dvojnásobné sprísnenie sadzby by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.
Preto súd v zmysle § 38 ods. 7 Trestného zákona nepoužil zvýšenie sadzby podľa § 38 ods. 4 Trestného

zákona.
Súd v zmysle asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona zvýšil hornú hranicu trestnej
sadzby o jednu tretinu a tak mohol obžalovanému ukladať trest úhrnný v sadzbe od 7 rokov do 17 rokov
a 8 mesiacov.
Súd uložil obžalovanému trest pri spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 8 rokov aj s prihliadnutím na

osobu obžalovaného, na to, že vzťah s poškodenou už majú ukončený, aj s prihliadnutím na to, že dva
skutky zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti doznal, že nebol poškodenej spôsobený vážnejší následok,
je možná resocializiácia obžalovaného a takýto trest dostatočne splnení ochrannú aj výchovnú funkciu
trestu.Nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovaných skutkov vo
výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, zaradil ho súd pre výkon uloženého trestu do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V súlade so závermi znalkyne súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

Súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnených nárokoch poškodených na
náhradu spôsobenej škody v bodoch 1/ a 2/ rozsudku. Poškodená J. W. sa pripojila k trestnému konaniu

s nárokom na náhradu škody vo výške 950,-eur. Poškodený R. R. sa pripojil k trestnému konaniu s
nárokom na náhradu škody vo výške 850,-eur. Obžalovaný s ak spáchaniu skutkov kde spôsobil túto
škodu doznal, výška
škody nebola ničím spochybnená a tak súd priznal poškodeným nárok na náhradu spôsobenej škody
tak, ako si ho uplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.