Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. júl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225141
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225141.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: U. A., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX B. B., v konaní o zaplatenie 5 883,70 Eur s príslušenstvom o

odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 13C/234/2015 - 92 zo dňa 22.
09. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a v závislom výroku o
trovách konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4 953,70 Eur s príslušenstvom zamietol. Konanie o zastavenie

930,- Eur zastavil a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej
inštancie uviedol, že predmetom konania bola pôvodne suma 5 883,70 Eur, ktorú si žalobca od žalovanej
uplatňoval ako postupník, právny nástupca Slovenskej sporiteľne, a. s., Bratislava, na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 27. 06. 2003. Pohľadávky vznikla zo Zmluvy o splátkovom úvere,
uzavretej medzi pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava a žalovanou dňa 02. 08.
2011 pod č. 305771084, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanej úver vo výške 6 000,-

Eur splatný v mesačných splátkach po 110,80 Eur s dátumom konečnej splatnosti úveru 15. 07. 2021.
Žalovaná si neplnila povinnosti z úverovej zmluvy. Splátky neuhrádzala načas. V konaní nebolo tvrdené
ani preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pohľadávka
uplatňovaná žalobcom v konaní vznikla zo spotrebiteľskej zmluvy. Banka postúpila pohľadávku na
nebankovú inštitúciu, z tohto dôvodu súd prvej inštancie z úradnej moci skúmal, či boli splnené
podmienky pre postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej

aj „Zákon o bankách“) a či je žalobca aktívne legitimovaný na uplatnenie žalovanej pohľadávky. Dospel k
názoru, že zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
splnené neboli. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a. s., Bratislava,
vyzval žalovanú na úhradu dlhu po tom, čo bola 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním svojho
peňažného záväzku, ani to, že na neho boli postúpené len splatné splátky úveru. Podľa názoru súdu
prvej inštancie môže banka postúpiť na tretiu osobu len pohľadávku zodpovedajúcu aktuálnemu dlhu

žalovanej, s ktorým ku dňu postúpenia bola žalovaná dlhšie ako 90 dní v omeškaní, nie pohľadávku z
celého úveru. Zmluva o postúpení pohľadávok je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná a žalobca
niejevkonaníaktívnevecnelegitimovaný.Súdprvejinštanciedodal,že„paradoxnepredmetomkonania
sú práve splátky úveru splatné až po uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013“.
Žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení
s § 146 ods. 2 a § 151 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“) nepriznal

z dôvodu, že návrh na priznanie náhrady trov konania žalovaná nepodala.2. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozsudku poukázal na to, že súdu prvej inštancie predložil
relevantné oznámenie postupcu adresované žalovanej o postúpení pohľadávky spolu s podacím
hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a povinnosťou súdu je z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení v
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 210/11 zo dňa 11. 06. 2003.
Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách sa
spája s aktívnou legitimáciou žalobcu, ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia,

podľa názoru žalobcu, je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti
postúpeniapohľadávok,aleibaopodmienkach,zasplneniaktorýchnedochádzakporušeniubankového
tajomstva. Výzva banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky. Ak banka pred postúpením pohľadávky nevyzvala písomne dlžníka na plnenie,
nemá to žiadny vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S
nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách, nie sankcia

v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Ku dňu postúpenia pohľadávky bola žalovaná v
omeškaní 588 dní, čo je viac ako 1 rok. Ak by aj ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravovalo
podmienkyplatnostipostúpeniapohľadávkybankynainúosobu(čožalobcanepripúšťa),ajtakzoznenia
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nevyplýva, že by predmetom postúpenia mohla byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Právny predchodca žalobcu nevyužil svoje právo vyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, iba právo postúpiť pohľadávku a k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti
úveru pristúpil žalobca podaním zo dňa 19. 07. 2013 označeným ako „Výzva k úhrade a oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“. Na žalobcu v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka
prešli s postúpenou pohľadávkou okrem jej príslušenstva aj všetky práva s ňou spojené. Základným
právom veriteľa v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka je právo na plnenie od dlžníka záväzkového

vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej
pohľadávky.Žalobcapovažujezanesporné,žespoluspostúpenoupohľadávkounanehoprešloajprávo
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo
strany dlžníka zaplatiť v splátkach, ale sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto
skutočnosť nemá žiadny vplyv na výšku dlhu dlžníka, týka sa len spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí

výlučne od vôle veriteľa. Žalobca je toho názoru, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok
spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca preukázal oznámením o postúpení
pohľadávky zo strany postupcu, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s príslušnou časťou
prílohy k tejto zmluve. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel,

eventuálne vec zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že sa nebráni úhrade svojho záväzku, ale iba v správne
vyčíslenej výške istiny a úrokov z omeškania, ktoré nateraz nepovažuje za správne. Jej majetkové
pomery nedovoľujú splácať dlh vyššou sumou, než bolo pôvodne dohodnuté po 150,- Eur mesačne.

4. V priebehu odvolacieho konania doručil žalobca odvolaciemu súdu čiastočné späťvzatie žaloby
s odôvodnením, že žalovaná spláca svoj dlh po 150,- Eur mesačne. Ku dňu písomného podania o
späťvzatí žaloby 31. 03. 2017 klesla pohľadávka žalobcu o 2 700,- Eur na 2 253,70 Eur s príslušenstvom.

5. Súd prvej inštancie prejednával vec za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie žalobcu
bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica faxom dňa 11. 11. 2015 a doplnené originálom dňa 13.
11. 2015, rovnako za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť
Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), ktorý v § 470 ods. 1, 2 CSP ustanovuje,
že tento zákon, pokiaľ nie je ustanovené inak, platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) z dôvodu,
že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné pre rozhodnutie odvolacieho súdu

zopakovať ani doplniť a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný
záujem. Po prejedaní veci dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.7. Základnou otázkou pre správne rozhodnutie vo veci bolo posúdiť, či podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách mohol pôvodný veriteľ, ktorým bola banka, postúpiť svoju pohľadávku z nesplateného úveru
zo spotrebiteľskej zmluvy aj na nebankový subjekt bez toho, aby pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávky úver zosplatnil, či je zmluva o postúpení pohľadávky (uzavretá) v rozpore s § 92 ods. 8
Zákona o bankách platná a či na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky môže žalobca
uplatňovať ako postupník nároky z úverovej zmluvy.

8. Súd prvej inštancie v rozsudku na druhej strane v poslednom odseku uvádza, že vykonal dokazovanie

tam vymenovanými dôkazmi, avšak toto jeho tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. Súd prvej inštancie
vo veci rozhodol po prejedaní na jedinom pojednávaní dňa 22. 09. 2015, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalobcu aj žalovaná. Na tomto pojednávaní súd prvej inštancie žiadne dokazovanie nevykonal.
Napriek tomu, že žalovaná žiadne námietky proti pohľadávke nevzniesla, žiadala iba povoliť splátky
na úhradu nedoplatku, súd prvej inštancie žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia podľa odôvodnenia
rozhodnutia prvoinštančného súdu je nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie

nároku zo zmluvy o úvere v dôsledku neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd prvej inštancie za
odvoláva na ustálenú rozhodovaciu prax súdov bez odkazu na konkrétne spisové značky označených
súdov, z ktorých má vyplývať, že ak banka nezosplatnila úver, nemohla na žalobcu postúpiť pohľadávku
z celého úveru. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že rozhodovacia prax súdov
v tejto otázke je ustálená z dôvodu, že sám senát 17Co Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhoduje

opačne (napr. vo veci 17Co/546/2015, 17Co/61/2016).

9. Listinné dôkazy, tvoriace súčasť spisu, preukazujú tvrdenia strán sporu, že dňa 02. 08. 2011 bola
medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalovanou uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č.
0305771084 s dátumom konečnej splatnosti úveru 15. 07. 2021. Úver mal byť splatený 120 mesačnými

splátkami po 110,80 Eur, počnúc dňom 15. 08. 2011. Úver podliehal Zákonu č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj všeobecné obchodné podmienky
upravujúce bližšie právne vzťahy účastníkov zmluvy. Žalobca v žalobe tvrdil, že Slovenská sporiteľňa, a.
s., Bratislava, postúpila na žalobcu nezosplatnený, tzv. živý úver, ktorého mimoriadnu splatnosť vyhlásil

žalobca ku dňu 11. 08. 2013. Tomu predchádzala Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a žalobcom dňa 27. 06. 2013. Postúpenie pohľadávky oznámil
postupca žalovanej listom zo dňa 09. 07. 2013. Hoci bola pohľadávka postúpená vo výške 8 017,56 Eur
s príslušenstvom, žalobca si z tejto pohľadávky žalobou uplatňoval len 54 neuhradených splátok úveru
v celkovej výške 5 883,70 Eur a úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých splátok za obdobie

od 12. 08. 2013 do 24. 10. 2014 vo výške 675,73 Eur a ďalším úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo
sumy 5 883,70 Eur od 25. 10. 2014 do zaplatenia.

10. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách v znení účinnom do 31. 12. 2013 ku dňu postúpenia
pohľadávky na žalobcu, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo

pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

11. Žalovaná nepopierala v konaní, že bola v omeškaní s úhradou svojho peňažného záväzku voči

pôvodnému veriteľovi a omeškanie žalovanej je preukázané aj výzvou Slovenskej sporiteľne, a. s.,
Bratislava, zo dňa 15. 02. 2012 adresovanej žalovanej v kópii na č. l. 69 spisu s oznámením, že žalovaná
je s úhradou pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 305771081 zo dňa 02. 08. 2011 v omeškaní ku dňu 31.
01. 2012 vo výške 443,20 Eur. Slovenská sporiteľňa, a. s., vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy do10 dní od doručenia výzvy pod vyhrážkou vymáhania pohľadávky treťou osobou na základe mandátnej
zmluvy. Písomná výzva na riadne splácanie dlhu podľa názoru odvolacieho súdu v zmysle § 92 ods. 8
Zákona o bankách v konaní preukázaná bola.

12. Okrem oznámenia postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka
na žalobcu bola v konaní predložená aj Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretá
medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., Bratislava a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, zo dňa 27. 06. 2013, ktorá sa má podľa tvrdenia žalobcu týkať aj pohľadávky Slovenskej

sporiteľne, a. s., voči žalovanej, v ktorej v čl. 5 je uvedené, že postupca postupuje postupníkovi dňom
účinnosti zmluvy pohľadávky vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré
sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Právo banky vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa na základe
dohody zmluvných strán zmluvy o splátkovom úvere stali súčasťou zmluvy o úvere. Podľa bodu 7.6.1
všeobecných obchodných podmienok bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j.

požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient bol povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, a to v prípade porušenia
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta vrátane omeškania klienta
so splatením splátky dlhšie ako 10 dní.

13. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 02.
08. 2011 je zmluvou spotrebiteľskou a právne vzťahy z nej vzniknuté je potrebné podľa § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 2015 posudzovať výlučne podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Z dôvodu, že zmluva o úvere bola uzavretá s
bankou, ktorá postúpila pohľadávku na tretí subjekt, bolo samozrejme potrebné posudzovať platnosť

postúpenia pohľadávky aj podľa ustanovení Zákona o bankách.

14. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore súd prvej inštancie osobitne skúmal vychádzajúc z
názoru, že podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť na nebankový subjekt postúpená len splatná
pohľadávka banky a táto podmienka (splatnosti pohľadávky) nebola splnená, keďže úver zosplatnil až

postupník. Pritom splatnosť postupovanej pohľadávky ako zákonnú podmienku pre platné postúpenie
pohľadávky v 1. odseku na 6. strane svojho rozhodnutia súd prvej inštancie neuvádza.

15. Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30. 11. 2011 ku dňu uzavretia zmluvy o
splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s., a žalovanou upravoval možnosť postúpenia

pohľadávky bankou v § 92 ods. 8 tak, že „ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.

Vo všeobecných obchodných podmienkach pripojených žalobcom ako súčasť zmluvy o splátkovom
úvere so žalovanou je v bode 19.16. obsiahnutý výslovný súhlas klienta banky, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to,
či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané a súčasne klient banky bol
podľa všeobecných obchodných podmienok oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke na tretiu

osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Súd prvej inštancie obsah tejto zmluvnej
podmienky nevyhodnocoval.

16. Z ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky)
jednoznačne vyplýva, že právo banky na postúpenie pohľadávky voči dlžníkovi tretej osobe vznikne

až po splnení zákonných podmienok, t.j. omeškanie dlžníka s plnením peňažného záväzku nepretržite
dlhšie ako 90 dní napriek písomnej výzve na plnenie (podľa odvolacieho súdu časť druhej vety za
bodkočiarkou sa vzťahuje len na možnosť banky postúpiť pohľadávku aj napriek jej čiastočnej úhrade
v prípade ak omeškanie klienta presiahlo jeden rok, nemá však vplyv na povinnosť banky písomne
vyzvať dlžníka na plnenie). Účelom uvedeného ustanovenia je ochrana klientov pred postúpením

pohľadávky voči nim pred splnením na subjekty, ktoré nepodliehajú dohľadu národnej banky. Zákonné
predpoklady na vznik práva postúpiť pohľadávku musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky napriek nesplneniu zákonných podmienok predstavuje postup v rozpore so
zákonom, ktorý má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok (vo vzťahu ktejto pohľadávke) podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa odvolacieho súdu predstavuje uvedené
ustanovenie špeciálnu úpravu vo vzťahu k všeobecnej úprave postúpenia pohľadávky v Občianskom
zákonníku. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že predmetné ustanovenie má

charakter len ochrany bankového tajomstva, pretože i keď je zaradené v časti zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách upravujúcou bankové tajomstvo, podľa obsahu nejde len o bankové tajomstvo v zmysle úpravy
podmienok sprístupnenia neverejných informácií o klientovi tretej osobe, ale o nadobudnutie pohľadávky
a všetkých práv s ňou spojených, čo jednoznačne presahuje inštitút bankového tajomstva (zaradenie
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách do časti o bankovom tajomstve považuje odvolací súd za

nedôslednosť zákonodarcu, čo potvrdila aj neskoršia úprava, pretože s účinnosťou od 10. 06. 2013 došlo
zákonom č. 132/2013 Z. z. k zmene označenia uvedenej časti zákona na „ochranu klientov a bankové
tajomstvo“). Odvolací súd už v bode 11 konštatoval, že výzva v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách
na úhradu dlžnej čiastky je preukázaná kópiou tejto výzvy na č. l. 69 spisu, ktorej doručenie žalovaná v
spore nepopierala, ale je pravdou aj to, že súd prvej inštancie sa osobitne na prevzatie výzvy na plnenie
zo strany banky žalovanej nedopytoval.

17. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z
ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom konaní;
skúmanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastranežalobcu)alebopasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho

konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vedie vždy k zamietnutiu jeho žaloby. Aktívnu
vecnú legitimáciu v spore je možné nadobudnúť aj postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania.

18. Súd prvej inštancie skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v prejednávanom spore a dospel

k záveru, že žalobca nie je nositeľom nároku voči žalovanej, ktorý uplatnil žalobou. Žalobca v spore
tvrdil, že aktívnu vecnú legitimáciu nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2013 a v
dôsledku oznámenia postupcu Slovenská sporiteľňa, a. s., o postúpení pohľadávky žalovanej nadobudol
aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú nemôže súd v spore skúmať (§ 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

19. Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka zakladá nový záväzok
len medzi postupníkom a postupcom; obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku
postupcu do majetku postupníka; obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky sa nemení ani postavenie dlžníka; jeho postavenie sa mení
až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi (§ 526 Občianskeho zákonníka); nemení sa

nič na jeho postavení dlžníka, teda na jeho povinnosti dlh splatiť; postavenie dlžníka sa po tom, ako mu
niektorý z účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky postúpenie oznámi spôsobom predpokladaným
v ustanovení § 526 Občianskeho zákonníka, mení len v tom, že namiesto pôvodnému veriteľovi
musí dlh splniť postupníkovi; pokiaľ mu postúpenie neoznámia, musí plniť pôvodnému veriteľovi a
takýmto plnením sa zbaví záväzku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1ObdoV/82/2005 zo dňa 28.11.2007).

20. Súdna prax dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť

zmluvy o postúpení; dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky
preukazoval zmluvou o postúpení postupník (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11. 06. 2003 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 119/2003); zo skutkových okolností veci, v ktorej bolo

vydané uvedené rozhodnutie vyplýva, že riadne doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky zo strany
postupcu dlžníkovi bolo v konaní nepochybne preukázané.

21. Neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je
oprávnenýdomáhaťsaskúmaniaplatnostipostúpenia,akzmluvaopostúpenípohľadávokbolauzavretá

v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal
postupník (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.
05. 2008, ale najmä rozsudok sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 46/2009); túto súdnu prax odobrilaj ústavný súd (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/337/2012 zo
dňa 03. 07. 2012).

22. Názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, však zostal vo všeobecnosti nedotknutý
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS/409/2013 zo dňa 11. 09. 2014, ktorý
odmietol názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou
z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované

pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka
platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie
zmluvy o postúpení; dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená
a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore
so zákonom; inak je vo vzťahu k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že

došlo k postúpeniu, t. j. zmene veriteľa podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka; podľa ústavného
súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom
a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu
postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom voči sebe domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia; na základe uvedeného ústavný súd zjednodušený záver okresného súdu i krajského súdu,

že skúmanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok je akoby automaticky a bez ďalšieho súčasťou
kompetencie súdu v každom konaní, v ktorom sa daná pohľadávka uplatňuje, považoval na pozadí
existujúcej zákonnej úpravy za arbitrárny a nezodpovedajúci požiadavkám práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

23. Uvedené závery v plnom rozsahu platia za predpokladu, že k postúpeniu pohľadávky dôjde pred
začatím konania (ide o skúmanie vecnej legitimácie účastníkov konania). Len pre úplnosť odvolací súd
udáva, že rozdielna situácia vo vzťahu k nutnosti preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy
o postúpení pohľadávky nastáva v prípade, že k postúpeniu pohľadávky dôjde po začatí konania a je
na základe príslušného procesného návrhu potrebné rozhodnúť o zmene strán sporu podľa § 80 ods.

1 a 2 CSP (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/546/2014 zo dňa
10. 09. 2015).

24. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že banka môže postúpiť na tretiu
osobu len splatnú pohľadávku. Národná banka Slovenska na dopyt súdov opakovane (konkrétne vo

veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľov sp. zn. 13C/79/2014 rozhodnutie prístupné na
internete) oznámila, že za splnenia zákonných podmienok, predpokladaných v ustanovení § 524 a
nasl. Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (pôvodne § 92 ods.
7 Zákona o bankách) môže banka na tretí subjekt postúpiť aj nesplatnú pohľadávku z dôvodu, že
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou podľa ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza

k len zmene v osobe veriteľa, ktorá sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené a to v stave, v akom sa nachádza pohľadávka v dobe ku dňu účinnosti
zmluvy o postúpení. Doba a miesto plnenia, splátky aj prípadná strata výhody splátok (možnosť vyhlásiť
mimoriadnusplatnosťúveru)zostávajúbezzmeny.Postupníkmôževyhlásiťmimoriadnusplatnosťúveru

a požadovať zaplatenie celej pohľadávky pre omeškanie dlžníka (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32Cdo/2336/2010 z 26. 06. 2012).

25.Súdprvejinštancievychádzajúcznesprávnehoprávnehonázoru,žeustanovenie§92ods.8Zákona
obankáchumožňujebankepostúpiťlensplatnúpohľadávkuažepostupníknemôževyhlásiťmimoriadnu

splatnosť úveru, neskúmal výšku dlhu žalovanej zo zmluvy o splátkovom úvere, hoci žalovaná v konaní
aktívne spolupracovala a namietala výšku uplatnenej pohľadávky, nie jej základ. O tom, že žalovaná
uznáva svoju povinnosť splatiť úver žalobcovi v správne vyčíslenej výške, svedčí aj správanie sa
žalovanej po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keď napriek tomu, že súd prvej inštancie žalobu
rozsudkom zo dňa 22. 09. 2015 zamietol, žalovaná splácala dlh aj počas odvolacieho konania, čo

je preukázané čiastočným späťvzatím žaloby adresovaným žalobcom už Krajskému súdu v Banskej
Bystrici dňa 31. 03. 2017.26. Odvolací súd vyslovuje vo veci právny názor, že z dôkazov predkladaných účastníkmi pri výklade
Zákona o bankách senátom rozhodujúcim vo veci nie je možné dospieť k názoru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu v tomto konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie nezistí iný dôvod brániaci priznaniu

zostatku pohľadávky žalobcovi, bude sa dôsledne zaoberať výškou zostatku dlhu a jej príslušenstva
a vo veci opätovne rozhodne. Odvolací súd dáva do pozornosti sporových strán, že aj za súčasnej
procesnejúpravyjemožnéuzavrieťvkonanízmier(§148ods.1CSP),vktorommôžežalobcadohodnúť
so žalovanou podmienky splácania dlhu v súlade s jej majetkovými možnosťami, oceniac tak snahu
žalovanejsplniťsipovinnostizozmluvyoúvereakopokynpodľa§391ods.3CSP.Odvolacísúduvádza,

žesúdprvejinštanciemusístranysporuohľadnevýškydlhupožiadaťoďalšieskutkovétvrdeniavsúlade
s § 150 ods. 2 CSP za účelom zistenia, aká je výška dlhu žalovanej ku dňu opätovného rozhodnutia
súdom prvej inštancie.

27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

28. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).