Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Puklušová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csr/1/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617203471
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7617203471.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobkyne: E. H.,
F.. XX. X. XXXX, T. J. J. XXXX/X, XXX XX G., právne zastúpená Mgr. Ladislom Riedlom, advokátom so
sídlom Levočská 4703/89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému JUDr. Andreou Cvikovou, s.
r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. XX/XX/XX
zo dňa 20. 10. 2016.
II. Žalobca má nárok na plnú náhradu trov konania.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo
výške 331,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňapodalanatunajšísúddňa16.2.2017žalobu,ktorousadomáhalazrušeniarozhodcovského
rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov, z. z.
p. o. so sídlom Krížna 56, Bratislava pod sp. zn. XX/XX/XX zo dňa 20. 10. 2016, ktorý bol žalobkyni
doručený dňa 15. 12. 2016 a ktorým bola zaviazaná k zaplateniu sumy 16.534,40 eur s prísl. (ku dňu
podania žaloby bola zaviazaná na sumu 18.667,74 eur).
2. Žalobný nárok opierala o § 45 ods. 1 písm. d/, e/, g/, i/ až l/ zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom
konaní.
3. V odôvodnení žaloby ďalej prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že zmluvný vzťah medzi
ňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a odmieta sa prispôsobovať konaniu žalovaného, ktorý
účelovo podal žalobu na nespotrebiteľský rozhodcovský súd. Navyše zákon č. 244/2002 Z. z. by jej od
novely účinnej od 1. 1. 2015 neposkytol takmer žiadne možnosti obrany, pretože je koncipovaný pre
rovnocenné zmluvné strany.
4. K otázke, o aký vzťah medzi ňou a žalovaným pri podpisovaní úverovej zmluvy ide, uviedla, že
predmetné finančné prostriedky nežiadala za účelom podnikania a na takýto účel ich ani nepoužila.
Zmluvu o revolvingovom úvere uzavrela ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Táto obsahuje jej osobné
údaje a rodné číslo (nie IČO). Výslovne žiadala poskytnutie úveru mimo jej podnikateľskej činnosti,
napriek tomu v zmluve sú pod jej rodným číslom uvedené údaje jej zamestnávateľa v Nemecku bez
ďalšieho popisu, takže nevie, na základe čoho žalovaný identifikoval ju ako podnikateľku. V zmluveje uvedené, že úver má byť poskytnutý na výkon podnikania, ale na aký konkrétny, o tom už údaj
nie. Navyše informácia o podnikateľskom účele je popísaná drobným písmom a už predtlačená, bez
možnosti skorigovania.
5. Žalobkyňa s poukazom na vyššie uvedené má zato, že ako fyzická osoba podnikateľ má právo
získať aj spotrebný úver, pretože opak by bol diskrimináciou občanov, ktorým by neboli prisúdené práva
spotrebiteľov len na základe spôsobu ich obživy, v tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora
C- 110/14 z 3. 9. 2015.
6. Žiadala, aby spor bol rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, k čomu poukázala na ustanovenie § 52 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka.
7. Napadla právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie sporu iniciovaného žalovaným, nakoľko
nejde o totožný rozhodcovský súd, aký bol uvedený v úverovej zmluve, kde rozhodcovský súd nebol
ustanovený,dohodaospôsobepriebehurozhodcovskéhokonaniasaneuzavrela,apretototoprebehlov
rozpore so Zákonom o rozhodcovskom konaní a so Zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
K tomu citovala časť uznesenia Ústavného súdu SR pod sp. zn. PLz ÚS 5/2015 z 18. 11. 2015 bod 50.
Dodala, že rozhodcovský súd rozhodol evidentne a nekriticky v prospech silnejšej strany, čo je podľa
názoru Ústavného súdu dôvodom na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku.
8. Ďalej uviedla, že impulz na uzavretie rozhodcovskej zmluvy nepochádzal od nej. Bez podpísania
tejto listiny by jej nebol úver poskytnutý. Ona však nemala záujem na riešení prípadných sporov formou
rozhodcovského konania. Toto prebehlo v mieste, ktoré sa nachádza na opačnom konci republiky, iba
2 km od sídla žalovaného, čím došlo k absolútnemu sťaženiu uplatnenia jej procesných práv. Aj z toho
dôvodu je rozhodcovská zmluva neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
9. Ďalší dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, od
platnosti ktorej sa odvíja, pretože táto neuvádza správnu výšku poskytnutého úveru. Suma uvedená v
bode 1.1 zmluvy 13.248,- eur, nie je suma, ktorá jej bola reálne poskytnutá. V skutočnosti prevzala úver
vo výške 4.000,- eur a pokiaľ teda žalobca uvádza inú sumu, takéto údaje v zmluve žalobkyňa považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
10.VZmluveorevolvingovomúverejeďalejuvedenázmluvnáodmenavovýške9.248,-eur,poprepočte
RPMN je tak vo výške 114,73 %, čo je zjavná úžera. Pri poskytnutom úvere vo výške 4.000,- eur, ktorý
ona už splatila, ju rozhodcovský súd zaviazal na zaplatenie ďalších 16.534,40 eur (takmer 4-násobok
poskytnutého úveru). Zmluva o úvere takto obchádza Zákon č. 129/2010 Z. z. a podľa § 39 a § 39a
Občianskeho zákonníka je v rozpore s dobrými mravmi.
11. Vnútením žalobkyni rozhodcovskej zmluvy zo strany žalovaného došlo k porušeniu jej ústavného
práva na zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).
12. V závere právny zástupca žalobkyne zhrnul dôvody žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nasledovne:
a/ rozhodoval súd v rozhodcovskej zmluve neuvedený,
b/ rozhodcovské konanie sa viedlo podľa nesprávnych právnych predpisov,
c/ rozhodcovské konanie prebiehalo 396 km od bydliska žalobkyne,
d/ neplatná je úverová zmluva a všetky pridružené zmluvy,
e/ rozhodcovský súd zaviazal žalobkyňu na nemorálne plnenie,
f/ v rozhodcovskom konaní došlo k extrémnym procesným vadám.
13. Žalobkyňa k žalobe predložila listinné dôkazy, a to kópiu rozhodcovského rozsudku sp. zn. XX/XX/
XXzodňa20.10.2016,kópiužalobyozaplateniepohľadávkyvovýške16.534,40eurpodanejžalobcom
Profi Credit Slovakia, s. r. o. proti E. H. titulom nesplateného úveru, ktorá bola podaná dňa 28. 6. 2016
na Slovenský arbitrážny súd zriadený pri Asociácií slovenských arbitrážnych súdov v Bratislave, kópiu
Zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným, rozhodcovskej zmluvy (obe
zmluvy uzavreté dňa 27. 11. 2014), kópiu sprostredkovateľskej zmluvy EHP zo dňa 14. 5. 2015 a zmluvy
o výkone opatrovateľskej činnosti.14. Žalovaný bol v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. A. Cvikovej, s. r. o. so sídlom
v Bratislave, ktorá v písomnom vyjadrení k žalobe ju navrhovala v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Pri prvom úkone vzniesla námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Spišská Nová
Ves s tvrdením, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá spotrebiteľská zmluva, takže vec má byť
postúpená vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava I ako všeobecný súd
žalovaného.
15. Uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, že bola účastníčkou spotrebiteľského zmluvného
vzťahu s poukazom na čl. I ods. 1 Zmluvy o revolvingovom úvere, z ktorého vyplýva, že sa poskytujú
peňažné prostriedky dlžníkovi pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť bola
medzi účastníkmi nesporná, a preto je nelogické, že si žalobkyňa na svoje „spotrebiteľské“ postavenie
spomenula až v odstupe 2 rokov po poskytnutí úveru, k čomu poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/81/2001. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný má zato, že prejav vôle žalobkyne
uvedenývzmluvejenatoľkonesporný,žesúčasnéjejtvrdenieniejepoprávnejstránkespôsobilézmeniť
obsah už vykonaného prejavu vôle. Uzavrela, že v prípade žalobkyne nejde o spotrebiteľa.
16. S poukazom na vyššie uvedené tvrdenie teda nie je daný vecný, ani zákonný dôvod pre použitie
právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Z ustanovení Zmluvy je zrejmé, že medzi účastníkmi bol
založený obchodnoprávny vzťah a ak žalobkyňa tvrdí niečo iné, jej postup je špekulatívny a účelový.
Dôkazom toho je postup žalobkyne, ktorá ani následne nespochybňovala obsah uzavretej zmluvy.
Až s odstupom času začala tvrdiť, že zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľský subjekt, čo je dôkazom o
zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy, alebo pre účely tohto konania, čo nepoužíva právnu
ochranu.
17. Dôkazom toho, že sa jedná o obchodnoprávny vzťah a že žalobkyňa nevystupovala pri podpisovaní
zmlúv ako spotrebiteľka, je aj to, že žalobkyňa dňa 25. 11. 2014 podala žiadosť o poskytnutie PROFI
úveru ako podnikateľský subjekt a do žiadosti doplnila údaj o účele čerpania úveru - investičný (A). Pred
uzavretím zmluvy predložila žalovanému výpis zo zahraničného registra preukazujúci jej podnikateľské
postavenie ako opatrovateľky v Rakúsku a súčasne vyplnila kolónky „dátum začatia podnikania - 22.
7. 2010 a adresa miesta podnikania - Rakúsko“. Predložila žalovanému aj sprostredkovateľskú zmluvu
potvrdzujúcu jej postavenie ako živnostníka podľa rakúskeho práva. Už z takéhoto označenia žalobkyne
na zmluve vyplýva, že nejde o spotrebiteľa. V danom prípade išlo o uzatvorenie právneho vzťahu
podľa § 497 a nasl. a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Zmluvu teda žalobkyňa uzatvárala pod
obchodným menom E. H. so sídlom J. XXXX/X, XXX XX G., rodné číslo XXXXXX/XXXX, zapísaná v
Gewerberegisterauszug, Gewerberegister Nr.: 417-21574, Ge10 - 1845 - 2010, Vocklabruck.
18. Žalovaný ďalej poukázal na čl. 10, 14 predmetnej zmluvy, na znenie splátkového kalendára k Zmluve
o revolvingovom úvere, z ktorých textov vyplýva označenie žalobkyne pôvodne označeným spôsobom a
nachádza sa v nich rovnaká podpisová doložka. Uviedol, že zakomponovanie rodného čísla žalobkyne
nie je rozhodujúce. Je to len jednoznačný identifikátor osoby, ktorý je na území SR nezameniteľný,
pokiaľ fyzická osoba nemá IČO. Uvedenie rodného čísla neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného
vzťahu, v danom prípade obchodného. V predmetnej zmluve bola žalobkyňa identifikovaná označením
zahraničného registra, v ktorom je zapísaná ako podnikateľ. Uvedený zápis, ktorý je vyznačený v
zmluve, je potrebné chápať v kontexte s celým obsahom zmluvy. Tvrdenie, že žalovaný zámerne
vyznačoval účel úveru za účelom obchádzania právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva
pôsobí nanajvýš nepravdepodobne a nevierohodne. S poukazom na uvedené, ak žalobca tvrdí, že
zmluva o revolvingovom úvere neobsahovala obligatórne náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď je preukázané, že nešlo o spotrebiteľský právny vzťah, predmetné náležitosti zmluva
obsahovať nemusela (výška zmluvnej odmeny a podobne).
19. Čo sa týka tvrdení žalobcu o rozhodcovskej zmluve, k tomu žalovaný uviedol, že sa jedná o
samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy a jej existencia nebola
podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, čo je uvedené v čl. II rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mal
reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu ako jednostranný právny úkon ukončiť po obdržaní peňažných
prostriedkov a tieto by mu boli poskytnuté aj v prípade, že by odmietol uzatvoriť dlžník, teda žalobkyňa,rozhodcovskú zmluvu. Navyše táto obsahuje podpis žalobkyne, takže žalovaný nerozumie, v čom by
malo spočívať nanútenie rozhodcovskej zmluvy.
20. Z textu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené
alternatívne, a to v konaní pred všeobecným súdom, alebo pred rozhodcovským súdom. K výberu
rozhodcu došlo až pri podaní žaloby na rozhodcovský súd, pričom veriteľ tak, ako dlžník, majú rovnaké
práva a pri takomto postupe nie je možné hovoriť o žiadnej nerovnováhe. Rozhodcovská zmluva výber
spôsobu riešenia sporov zo zmluvy, ako aj výber rozhodcu, ponechávala na žalobcu.
21. Žalovaný ďalej uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že spor v rozhodcovskom konaní
rozhodoval iný súd, ako bol určený v zmluve, nakoľko v texte rozhodcovskej zmluvy sa uvádza, okrem
iného: „že spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce zo zmluvy o
revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rozhodovacieho poriadku
týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s. r. o. so sídlom Krížna 56, Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s. r. o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Nakoľko bola žaloba podaná žalovaným práve na Slovenský arbitrážny súd uvedený v prvom odseku,
námietka žalobkyne nemá reálne opodstatnenie. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhuje žalobu
v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a právny vzťah posudzovať v zmysle zákona č. 244/2002
Z. z., ktorý bol platný a účinný v čase podpisu zmluvy a nie v zmysle zákona č. 355/2014 Z. z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ako navrhuje žalobkyňa.
22.Žalovanýkpísomnémuvyjadreniupredložildôkaznélistiny,atokópiuZmluvyorevolvingovomúvere,
splátkový kalendár k Zmluve o revolvingovom úvere, žiadosť o úver zo dňa 25. 11. 2014 a rozhodcovskú
zmluvu zo dňa 27. 11. 2014.
23. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila osobne žalobkyňa a jej právny
zástupca. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávaní osobne nezúčastnil, svoju neúčasť písomne
ospravedlnil, odkazoval na písomné vyjadrenie k žalobe, preto súd v zmysle ustanovení § 180 C.s.p.
pojednával za jeho neprítomnosti.
24. Prevedeným dokazovaním, vypočutím žalobkyne, právnych zástupcov strán sporu, za použitia
vyššie popísaných dôkazných listín, ako aj dôkazného spisu predloženého Slovenským arbitrážnym
súdom zriadeným Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov z. z. p. o. so sídlom v Bratislave sp. zn.
XX/XX/XX, ktorý bol súdu doručený na jeho vyžiadanie, súd zistil tento skutkový stav:
25. Z dôkazného spisu sp. zn. XX/XX/XX Slovenského arbitrážneho súdu súd zistil a vzal za preukázané,
že žalovaný sa návrhom arbitrážnemu súdu doručeným dňa 11. 8. 2016 dožadoval od žalobkyne, v
uvedenom konaní ako žalovanej, na rozhodcovskom súde zaplatenia sumy 16.534,40 eur s prísl. a
náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 789,42 eur a súdneho poplatku za prejednanie veci, a to
titulom nesplateného úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý dňa 27. 11. 2014, ktorý jej bol poskytnutý ako
revolvingový úver, resp. ako pôžička XXXXXX, pre jej podnikateľskú činnosť vo výške 13.248,- eur. Ako
účel čerpania úveru bolo uvedené A - Investícia (nákup náradia, strojov, nábytku, výpočtovej techniky,
atď.). V rozhodcovskom konaní označená žalovaná E. H., mala predmetný úver poskytnutý na obdobie
48 mesiacov za zmluvnú odmenu 9.248,- eur, ktorý sa zviazala splatiť v 48 mesačných splátkach po
276,- eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý je prílohou zmluvy. Žalovaná z
poskytnutého úveru uhradila len 4.000,- eur, a preto z dôvodu omeškania s úhradou ďalších splátok si
veriteľ uplatnil nárok na zmluvné sankcie vo výške, ako bolo dohodnuté v zmluve. Celková pohľadávka
žalobcu v rozhodcovskom konaní je vo výške 16.534,40 eur, ktorá pozostáva zo zostatku úveru 9.248,-
eur, zmluvných sankcií podľa čl. 12 ods. 12.4 zmluvy vo výške 6.624,- eur a úroku z omeškania v zmysle
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka vo výške 9 % ročne od 29. 4. 2016 až do zaplatenia.
26. Súčasťou návrhu podaného veriteľom na arbitrážny súd bola rozhodcovská zmluva č. XXXXXX-
XXXXX uzavretá medzi Profi Creditom Slovakia, s. r. o. a E. H. zo dňa 27. 11. 2014, splátkový kalendár k
zmluve, žiadosť o úver, karta klienta, pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 17. 3. 2016 s
priloženými faktúrami na zaplatenie dlhu. Arbitrážny súd predmetnú žiadosť žalobcu spolu s prílohami as oznámením o začatí rozhodcovského konania doručil žalovanej E. H., ktorá tieto písomnosti prevzala
dňa 25. 8. 2016.
27. Rozhodcovský rozsudok bol vyhlásený dňa 20. 10. 2016, doručený E. H. dňa 17. 11. 2016,
právoplatnosť nadobudol dňa 15. 12. 2016 a vykonateľnosť dňa 20. 12. 2016.
28. Z predmetného dôkazného rozhodcovského spisu súd zistil, že rozhodcovský rozsudok bol
žalobkyni doručený dňa 17. 11. 2016, a návrh v tomto konaní bol podaný na súde dňa 16. 2. 2017, takže
nárok žalobkyne bol uplatnený v zákonnej 90-dňovej lehote.
29. Súd v úvode riešil predovšetkým otázku, či v danom prípade došlo medzi účastníkmi konania
k uzavretiu spotrebiteľských zmlúv, alebo či ich zmluvný vzťah bol podnikateľský (obchodnoprávnym)
vzťahom, ako prezentuje žalovaný.
30. Súd vypočul žalobkyňu, ktorá na pojednávaní dňa 15. 5. 2017 v účastníckej výpovedi uviedla,
že toho času, ako aj v čase, keď uzatvárala predmetné zmluvy so žalobcom, teda brala si od neho
pôžičku, pracuje a pracovala ako operka v Rakúsku. Uviedla, že pri podpisovaní úverovej zmluvy, ktorú
uzatvárala s pracovníčkou žalovaného v popradskej pobočke, vôbec neevidovala, čo je uvedené v texte
zmlúv, konkrétne, že je tam uvedený účel čerpania úveru ako investičný. Ona vlastne znenie textu ani
nechápala. Prehlásila, že úver brala na súkromnú potrebu, k čomu vysvetlila, že v roku 2010 sa rozviedla
anakoľkomanželneplatívýživnénadeti,odrozvodujesamoživiteľka.Ovyživovacejpovinnostimanžela
bolo rozhodnuté aj súdom. Podala naňho aj trestné oznámenie, avšak bezvýsledne. Stará sa o 13-ročnú
dcéru E. a 17-ročného syna E.. Dcéra je žiačkou 7. ročníka základnej školy a syn je študentom 2. ročníka
SOU automobilového s maturitou. Ďalej má staršieho syna, ktorý až teraz začal pracovať. Po rozvode
bola v ťažkej finančnej situácii, a preto si v roku 2014 bola nútená požičať nejaké peniaze. Firmu Profi
Credit Slovakia, s. r. o. vyhľadala cez internet a zmluvu bola podpisovať v Poprade u sprostredkovateľky
pani M.. Pani M. ju vôbec neupozornila, že v 1. bode zmluvy sa vyslovene píše, že sa jedná o úver
na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Zmluvu si prečítala len zbežne. Jej cieľom bolo prevziať si
peniaze, ktoré súrne potrebovala. Už predtým si zobrala jeden úver od Profi Creditu v roku 2013 vo
výške 3.000,- eur, v júli 2014 si zobrala ďalší úver asi vo výške 2.000,- eur a v novembri 2014 si zobrala
úver vo výške 4.000,- eur. To je tá posledná úverová zmluva, ktorej sa spor týka. Predošlé úvery, ani
samotné istiny ešte nemá splatené a napriek tomu jej žalovaný poskytol aj ďalší úver vo výške 4.000,-
eur, ktorý ona už splatila, teda samotnú istinu.
31. Na otázku jej právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že údaje týkajúce sa textu zmluvy, aj údaj
popisujúciúčelčerpaniaúveru,kdejeoznačenámožnosť-investičný(A),vyplňovalasprostredkovateľka
pani M., ktorá sa jej nepýtala, na aký účel využitia úver berie. Ona vyznačila kolónku účelu úveru. Na jej
požiadanie jej odpovedala, že je pracuje ako operka, teda že je zamestnankyňa cez rakúsku agentúru
a sprostredkovateľka od nej požadovala sprostredkovateľskú zmluvu uzavretú s touto agentúrou.
Žalobkyňa opakovane vypovedala, že úver nevyužila na podnikateľské účely, nakoľko ona, ako operka,
má uhrádzané bývanie v rodine osoby, ktorú ošetruje, kde sa zároveň stravuje. Cestovné vo výške 127,-
eur jej prepláca rodina ošetrovanej osoby. Ona platí iba odvody mesačne vo výške 187,- eur. Čistý zisk
má tak vo výške 770,- eur mesačne. V závere uviedla, že úver od žalovaného vo výške 4.000,- eur jej
bol zaslaný na jej bankový účet v dvoch platbách, a to 1. 12. 2014 552,- eur a 10. 12. 2014 3.448,- eur.
32. Právny zástupca žalobkyne s poukazom na výpoveď žalobkyne zotrvával na tvrdení aj s poukazom
na odôvodnenia uvádzané v písomnom návrhu, že predmetná úverová zmluva, ako aj rozhodcovská
zmluva, nemá charakter podnikateľský, nakoľko bola uzatvorená s fyzickou osobou, ktorá, aj keď v
čase podpisovania zmluvy bola zamestnanou sprostredkovateľskou spoločnosťou, reálne nemá žiadne
náklady na výkon povolania. Navyše zmluva je úžerná a jej jediným účelom je na úkor rovnocenného
dlžníka vnútiť odplaty, ktoré by v zmluve, ktorá by mala spotrebiteľský charakter, nemali zákonnú oporu.
Navyše správanie žalovaného, ako poskytovateľa úveru, bolo nelogické vzhľadom na to, že žalobkyňa
už pri prvých úveroch nebola schopná ich splácať, čo pri podstate podnikateľského úveru je priečiace
sa zdravému rozumu, nakoľko veriteľ si má byť istý, že peniaze, ktoré požičiava za odplatu, bude dlžník
schopný vrátiť a nespoliehať sa na to, že bude exekvovať majetok dlžníka. Navyše veriteľ si nezisťoval
v konkrétnom prípade, aké má žalobkyňa, ako dlžník, výdaje, príjmy, náklady na výkon povolania, teda
nepostupoval štandardným spôsobom, ako v prípadoch poskytovania podnikateľských úverov postupujú
banky.33. Z dokazovania, predovšetkým z textov Zmluvy o revolvingovom úvere a rozhodcovskej zmluvy a
predovšetkým z výpovede žalobkyne súd vzal za preukázané, že vzťah založený medzi žalobkyňou
a žalovaným na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXX-XXXXX zo dňa 27. 11. 2014 je
vzťahomspotrebiteľsko-právnym,atedažeuvedenázmluvamáspĺňaťnáležitostispotrebiteľskejzmluvy
vzmyslezákonnýchdefinícií,ato§52a§53ods.1anasl.Občianskehozákonníka,platnéhoaúčinného
v čase dojednania predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného
a účinného ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle ods. 3
citovaného paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
34. Súd uveril žalobkyni, že predmetný úver nevyužila na podnikateľské účely predovšetkým z toho
dôvodu,žezdokazovaniajednoznačnevyplynulo,žejejpodnikateľskáčinnosť-výkonoperkyvRakúsku
nie je spojená s takmer žiadnymi nákladmi. Dokonca aj cestovné má preplácané rodinou ošetrovanej
osoby. Tak isto súd uveril tvrdeniu žalobkyne, že všetky údaje uvádzané v žiadosti o úver, teda aj
označenie účelu čerpania úveru ako investičného (A), boli vyplnené sprostredkovateľkou žalovaného
pani M. v pobočke Profi Creditu Slovakia, s. r. o. so sídlom v Poprade. Z dokazovania zrozumiteľne
vyplynulo, že žalobkyňa nepoužila poskytnutý úver vo výške 4.000,- eur na nákup náradia, strojov,
nábytku, výpočtovej techniky, a podobne, takže vôbec ho nepoužila pre účely svojho podnikania, ale
vzhľadom na vtedajšiu jej rodinnú situáciu, kedy bola po rozvode (viď spis tunajšieho súdu o rozvodom
konaní sp. zn. 9C/75/2009), odkedy sa stala samoživiteľkou, použila poskytnutú finančnú pôžičku
pre súkromné účely, predovšetkým na výživu svojich maloletých detí. Aj tento súdny spor je ďalším
príkladom situácie, ktorá vyplýva aj z mnohých ďalších podobných úverových zmlúv, kedy občan len
aby mohol si zadovážiť finančné prostriedky, bez akejkoľvek kontroly a pozornosti podpisuje zmluvy,
kde sa uvádza, že úver preberá pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti, čo však vôbec nie je
v súlade s realitou. Navyše informácie o podnikateľskom účele úverov sú vo formulárových zmluvách
písané drobným písmom, sú vopred predtlačené, bez možnosti spotrebiteľa túto informáciu skorigovať.
V závere teda súd konštatuje, že z dokazovania jasne vyplynulo, že žalobkyňa predmetný úver čerpala
ako fyzická osoba - občan, spotrebiteľ. Aj keď v tom čase vykonávala podnikateľskú činnosť, mala právo
získať spotrebný úver, pretože opak by bol diskrimináciou občanov, ktorým by neboli prisúdené práva
spotrebiteľov len na základe spôsobu ich obživy (rozsudok Súdneho dvora C-110/14 z 3. 9. 2015).
35. Súd teda v závere konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi stranami konania bol a je spotrebiteľský.
V danom prípade je teda daná právomoc aj miestna príslušnosť Okresného súdu Spišská Nová Ves na
predmetné konanie.
36. Od 1. 1. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 355/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, preto súd daný vzťah účastníkov konania podľa § 73 ods. 3 až 5 citovaného zákona (prechodné
ustanovenia, nakoľko spotrebiteľský spor bol začatý po 1. 1. 2015 a žalovaný v postavení žalobcu podal
na arbitrážny súd žalobu dňa 11. 8. 2016), posudzoval v zmysle citovaného zákona. Rozhodcovská
zmluva bola uzavretá pred 1. 1. 2015 (ako aj zmluva o revolvingovom úvere, obe dňa 27. 11. 2014),
preto sa táto rozhodcovská zmluva spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
37. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. 21.12.2012 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
38. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku arozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.
39. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
40. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ j/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu
j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
41. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť
predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
42. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
43. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
44. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.
45. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.
46. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
47. Z obsahu spisu Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych
súdov z. z. p. o., so sídlom Krížna 56 v Bratislave, vydaného rozhodcom JUDr. Marekom Morochovičom
pod sp. zn. XX/XX/XX, najmä jeho rozsudku zo dňa 20. 10. 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.
12. 2016 a vykonateľnosť dňa 20. 12. 2016, súd zistil, že žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej
bola zaviazaná zaplatiť žalovanému v procesom postavení žalobcu sumu 16.534,40 eur s 9 % ročným
úrokom z predmetnej sumy od 29. 4. 2016 až do zaplatenia a s trovami právneho zastúpenia vo výške
789,42euranáhradyzazaplatenýrozhodcovskýpoplatokvovýške149,37eur.Totovšetkobolapovinná
zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.
48. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
XXXXXX-XXXXX zo dňa 27. 11. 2014, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc,je platná. V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky
medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.
49. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak
výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konania na návrh
žalobkyne ako spotrebiteľa mala by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako
dodávateľa, ako tomu bolo v tomto prípade, žalovaná ako spotrebiteľka je nútená nezvratne podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo žalovaný ako
dodávateľ svojim konaním. Žalovaná ako spotrebiteľ má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti
dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-
právnej ochrany pred štandardnými zmluvami.
50. Keďže žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru,
že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne
dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľky, ktorej motiváciou bolo uzavretie
úverovej zmluvy. Bod 5 rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo
zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na
rozhodcovský súd. Z toho dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
51. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka
zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto
právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Pozornosti súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu
platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto
konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným
vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy
na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a
odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,
aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.
52. Je evidentné, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, ktoré spotrebiteľ
nemôže meniť.
53. Súd má zato, že žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobkyňa si
individuálne vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné
dôkazy,podporujúcezáveroindividuálnomvyjednanírozhodcovskejzmluvy.Niežalobkyňamádokázať,
že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu
preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že
podmienky arbitráže boli individuálne vyjednané.
54. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je
to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľskýchsporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že
rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky
(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia
neplatnosťzmluvyatoneplatnosťabsolútnu.Preto,pokiaľžalobkyňa,resp.jejprávnyzástupca,predložil
súdu písomné odstúpenie od zmluvy zo dňa 29. 12. 2014, súd takýto právny úkon hodnotí na základe
vyššie uvedeného právneho posúdenia a konštatovania za neúčinný právny úkon.
55. V závere súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, predovšetkým § 45 ods. 1 písm.
d/,e/,g/,i/ažl/,zvykonanéhodokazovaniazistilavzalzapreukázané,žejedôvodnétvrdeniežalobkyne,
že rozhodcovské konanie sa viedlo podľa nesprávnych právnych predpisov. Navyše prebiehalo na
rozhodcovskom súde vzdialenom takmer 400 km od jej bydliska. Rozhodcovský súd ju zaviazal na
nemorálne a úžerné plnenie. V rozhodcovskom konaní došlo k extrémnym procesným vadám. Úverová
zmluva, ktorá bola podkladom na uzavretie spotrebiteľského vzťahu medzi účastníkmi konania, je
neplatným právnym úkonom, ako aj všetky k nej pridružené zmluvy, teda aj samotná rozhodcovská
zmluva. Z uvedených vymenovaných dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako
uvádza enunciát tohto rozsudku.
56. K zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy, preto následne vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorej zo sporových strán
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniaprejednanávsúdnomkonaní(§47ods.1zákonač.335/2014
Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný
s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania.
57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa mala v konaní plný úspech súd jej priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému.
61. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
62. Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona
č. 71/1992 Z. z. a súd jej žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny
poplatokzožalobnéhonávrhunazačatiekonania.Výškasúdnehopoplatkuzazrušenierozhodcovského
rozsudku bola určená podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 331,50 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.