Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michal Polák

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 7T/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Michal Polák
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7215010068.6

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II samosudca JUDr. Michal Polák na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. marca
2017 rozhodol

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. a) Tr.por. oslobodzuje obžalovaného L.. F. H., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom
G., ul. T. P., X, živnostníka, spod obžaloby okresného prokurátora Košice II, sp.zn. 3Pv 505/13 zo dňa
14.1.2015 pre skutok, ktorý okresný prokurátor kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody

podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak,
že

dňa X.X.XXXX asi o XX,XX hod. neoprávnene vstúpil s vidlami v rukách na pozemok rodinného domu
manželov L.. I. G. a L.. A. G. st. na ul. M. D.. XX v G., kde opakovane kričal na suseda L.. A. G. O..,

ktorý na neho zatrúbil na znak toho, aby posunul svoje auto, ktoré ho obmedzovalo pri vychádzaní z
garáže so slovami: „Ty na koho trúbiš?“, pričom menovaného ohrozoval vidlami, kedy pošk. A. G. O.. zo
strachu pred fyzickým útokom a zo strachu o svoj život ušiel do zadnej časti domu,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, prečítal listinné
dôkazy a zistil tento skutočný a právny stav.

Obžalovaný v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku.

Na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa X.X.XXXX počul, ako niekto vytrubuje na ulici a bol to A. G.

ml. On v tom čase pracoval na záhrade a v ruke mal záhradnícke vidly, ktoré s určené na ryľovanie. Keď
videl, že G. ml. sa vracia s autom domou, podišiel k bráne a opýtal sa ho zvýšeným hlasom, kvôli čomu
trúbil. On mu na to povedal, že čo chce s vidlami, že na neho zavolá políciu. Obžalovaný sa otočil a
odišiel späť vykonávať si prácu. Nie je pravdivé tvrdenie A. G. ml., aby sa mu vyhrážal s vidlami v ruke.
Obžalovaný potvrdil skutočnosť, že medzi jeho rodinou a rodinou G. sú rôzne susedské spory.

Svedok O. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa X.X.XXXX počul ako niekto opakovane trúbi. Keď
prišiel bližšie k domu, zbadal, že oproti ich domu je sused G. ml., ktorí vytrubuje a keď podišiel k nemu
tak mu dôrazne povedal, že má preparkovať svoje auto. Odišiel pre kľúče a keď sa vrátil, G. ml. aj s
autom už bol na dvore. Keď sa vrátil domou, išiel sa prezliecť a pomôcť otcovi, ktorí s vidlami upravoval
zeminu po psovi. Keď sa išiel pozrieť von, videl ako na ulici stojí otec, opiera sa o náradie a rozpráva
sa s G. ml. Započul len ako sa ho otec pýta, že prečo trúbil a on sa ho opýtal, že načo sú mu tie vidly a

hovoril niečo o polícii, v tom sa otec otočil a vrátil sa do dvora. V tom čase tam nebol nikto ďalší, takže
nikto nemohol počuť rozhovor jeho a G. ml.Svedkyňa I. G. na hlavnom pojednávaný uviedla, že ona podávala trestné oznámenie na obžalovaného,
a to z dôvodu agresívneho správania sa obžalovaného voči jej synovi. Po tom, čo syn zaparkoval auto

na ceste, počula ako syn trúbi pred domom a v tom obžalovaný vychádzal s dvora s vidlami v rukách
a prenasledoval jej syna až k bráne ich domu. Zľakla sa, a keďže obžalovaný mal na nohách papuče,
takže syn ujsť do dvora. V ďalšom konaní obžalovanému zabránil aj jeho syn O.. Oneskorené podanie
trestného oznámenia svedkyňa odôvodnila tým, že čakala či dôjde zo strany obžalovaného k náprave
v jeho správaní.

Svedok L.. A. G. starší na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeného dňa pracoval za domom, keď k
nemu prišiel syn a povedal mu, že obžalovaný ho verbálne napadol a útočil na neho s vidlami v rukách
a vstúpil na jeho pozemok. On mu ihneď povedal, že má volať políciu. Nešlo o prvý prípad, keď sa
obžalovaný k jeho rodine správal agresívne.

Svedok L.. A. G. ml. na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedeného dňa chcel na aute vymeniť olej,
preto vycúval auto z garáže, avšak mal problém pri cúvaní, pretože cestu blokovalo auto suseda. Keďže
videl na dvore syna obžalovaného O., zatrúbil na neho, aby auto preparkoval. Neskôr keď sa vrátil s
autom do garáže a vychádzal z nej, videl ako obžalovaný ide po dvore smerom k nemu a v ruke držal
vidly a začal po ňom kričať „ty na koho trúbiš“. On ostal stáť prekvapený a obžalovaný sa stále k nemu

približoval s vidlami v rukách špicom dopredu. Keďže takto vstúpil na ich pozemok, svedok sa zľakol a
začal utekať za bránu vedľa garáže. V tom zasiahol syn obžalovaného a on upustil od ďalšieho útoku.
Svedok odišiel za dom k otcovi a povedal mu čo sa stalo a neskôr podali na obžalovaného trestné
oznámenie.

Okresný súd Košice II sa po vykonanom dokazovaní nestotožnil s názorom OP Košice II, pokiaľ ide o
spáchanie žalovaného skutku, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr.zák., pretože súd nemôže uroviť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v
obžalobe OP Košice II.

V konkrétnom prípade súd vyhodnotil aj výpovede svedkov, kde na jednej strane je tvrdenie
obžalovaného a jeho syna a na druhej strane tvrdenie poškodeného. Pričom súd nebral do úvahy
výpovede rodičov poškodeného, ktorí sa o všetkom dozvedeli len sprostredkovane od svojho syna.

Zobsahutrestnéhospisuzprípravnéhokonaniajezrejmé,žemedziobžalovanýmapoškodenoustranou
existujú dlhodobé susedské spory.

Súdu je nepochopiteľné, že skutok sa mal stať 9.6.2013, pričom poškodený podal trestné oznámenie
na obžalovaného až 18.6.2013, teda po 9 dňoch od spáchania skutku. Pričom z predložených listinných

dôkazovjezrejmé,žepredtýmtodňom,dňa17.6.2013podalobžalovanýnarodinuG.trestnéoznámenie
z dôvodu likvidácie zelene a čiernej stavby a privolal mestskú políciu na prešetrenie vykonávania prác
bez stavebného povolenia.

Súd pri dokazovaní zistil, že už v priebehu prípravného konania došlo k viacerým procesným

pochybeniam, ktoré dozorujúcim prokurátorom neboli odstránené.

Nečinnosťou poškodených, ich nedisciplinovanosťou došlo v prípravnom konaní k prieťahom a následne
k nevykonaniu dôkazov, ktoré boli nariadené Okresnou a Krajskou prokuratúrou v Košiciach. Pri
poslednom pokyne zo dňa 24.7.2013 prokurátor OP Košice II dal pokyn polícii, aké úkony má vykonať,

aby sa preukázalo, či obžalovaný sa skutočne dopustil žalovaného skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
alebo ide len o priestupok, alebo nejde o žiadne protiprávne konanie, dával pokyn vykonať samotnú
konfrontáciu, dopočuť svedkov, ktorí neboli vypočutí po vznesení obvinenia, ale sú to len výpovede v
čase začatia trestného stíhania a zároveň dáva do pozornosti, aby polícia skúmala, či došlo k podobným
incidentom v rámci susedských vzťahov a taktiež vykonať vyšetrovací pokus ohľadom pohľadu z okna

poškodenej G.. Napriek tomu v zmysle pokynu OP Košice II tieto úkony neboli vykonané.

Je neprípustné a nezákonné, ako vyplýva z úradného záznamu, ktorý sa nachádza v spise, kde
dozorujúci prokurátor mu zakázal vykonať ďalšie úkony s tým, že si ich má vykonať súd sám.V zmysle novely Trestného poriadku účinného od 1.1.2006 priniesol odstránenie vyšetrovacej zásady
zo súdneho konania, s čím je spojené dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za

dokazovanie viny obžalovaného, teda zásady „dôkazného bremena“.

Spravodlivé meritórne rozhodnutie súdu vo veci samej, ktoré má komplexné (obojsmerné) dokazovanie
orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku umožniť je v prípade
dôkaznej núdze rozhodnutie podľa zásady dôkazného bremena, tento pri pochybnostiach v prospech

obžalovaného, čo znamená v neprospech obžaloby. V tomto konaní rozhoduje súd ako nestranný orgán
a zodpovednosť za dokázanie skutku, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu, nesie prokurátor (ako
žalujúca strana).

Ak má prokurátor niesť zodpovednosť za dokazovanie viny obžalovaného v konaní pred súdom a ak
má súd v tomto konaní vystupovať ako nestranný orgán nemožno požadovať, aby súd vo vzťahu k

prípravnému konaniu plnil úlohu „prieskumného vyšetrovateľa“, (ktorá v zásade patrí prokurátorovi) a
by svojim rozhodnutím po predbežnom prejednaní, resp. preskúmaní obžaloby určoval, či prokurátor
môže a akým spôsobom má uniesť dôkazné bremeno v súdnom konaní a ako musí byť odôvodnená
obžaloba, aby obstála pri uznaní viny.

Sankciou v tomto prípade predstavuje neunesenie dôkazného bremena prokurátorom v súdnom konaní
a to vo vzťahu ku všetkým skutkovým zisteniam relevantným ako kvalifikovaný moment - z hľadiska
podstaty uznania viny je takou sankciou oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm.
a) alebo písm. c) Trestného poriadku.

Z týchto dôvodov súd v zmysle § 285 písm. a) Tr.pro. oslobodil obžalovaného spod obžaloby OP Košice
II, sp.zn. 3Pv 505/13 zo dňa 14.1.2015 pre skutok, ktorý OP Košice II kvalifikoval ako prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr.zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr.zák., pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňaoznámeniaprostredníctvomOkresného
súdu Košice II na Krajský súd v Košiciach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.