Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniel Marcián
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Csp/43/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616207371
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5616207371.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu Intrum Justitia
Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanému D. C., nar.
X.X.XXXX, s trvalým pobytom I. XXXX/XX, A. E., o zaplatenie 450 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 450 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50%
ročne zo sumy 450 eur od 3.11.2013 do zaplatenia, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou na tunajší súd 19.10.2016 sa právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35923130 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 450 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 450 eur od 3.11.2013 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh právny
predchodca žalobcu odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Právny predchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili 15.7.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. 20467385, na základe ktorej poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 450 eur. V zmysle zmluvy mal žalovaný
splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných 18 mesačných splátkach v sume po 25 eur. Do času spísania
tejto žaloby žalovaný neuhradil v prospech žalobcu resp. právneho predchodcu žalobcu žiadnu sumu.
Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou, právny predchodca žalobcu 25.10.2013 listom
(Predžalobná upomienka) vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový
dlh žalovaného ku dňu spísania žaloby predstavoval sumu 450 eur. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné
úroky z omeškania.
2. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám (napriek písomnej výzve súdu) písomne nijako nevyjadril. Žaloba
pritom bola žalovanému doručená oznámením na úradnej tabuli tunajšieho súdu a tiež na webovej
stránke tunajšieho súdu (v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku), a následná výzva na
vyjadrenie k žalobe a poučenie o procesných právach a povinnostiach mu boli doručované na základe
fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP na jeho adresu trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov
SR.3. Uznesením tunajšieho súdu z 16.8.2017, č.k.: 5Csp/43/2016- 60 súd pripustil, aby do konania
namiesto dovtedajšieho žalobcu - spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. vstúpila ako žalobca
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2017.
4. Nakoľko hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1.000 eur, pričom išlo iba o otázku
jednoduchéhoprávnehoposúdeniaveci,anakoľkopreabsenciuvyjadreniažalovanéhomožnopovedať,
že skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku
(zákona č. 160/2015 Z.z., v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) na prejednanie tohto sporu
nenariadil pojednávanie. Dňa 14.2.2018 podľa § 219 ods. 3 CSP tunajší súd oznámil čas a
miesto verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Rozsudok bol
následne verejne vyhlásený 22.2.2018.
5. Súd na zistenie skutkového stavu vykonal všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (žalovaný nenavrhoval
vykonať žiadne dôkazy.)
6. Zo zmluvy o pôžičke evid. č. 4570306395 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným 15.7.2013 súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytnúť žalovanému na
kúpu spotrebného tovaru uvedeného v zmluve pôžičku v sume 450 eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal
vrátiť poskytnutú sumu v pravidelných 18 mesačných splátkach vo výške po 25 eur.
7. Z prehľadu splátok a úhrad žalovaného vyhotovenému k 4.9.2016 vyplynulo, že celková žalovaným
uhradená suma v prospech právneho predchodcu žalobcu predstavovala 0 eur (navyše žalovaný, ktorý
mal v zmysle negatívnej dôkaznej teórie v tomto smere dôkazné bremeno, napriek výzve súdu neoznačil
dôkazy na preukázanie, že došlo k nejakým úhradám v prospech právneho predchodcu žalobcu resp.
žalobcu, a tiež nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu v tomto smere, čím sa stalo nesporným.)
8. Z predžalobnej upomienky právneho predchodcu žalobcu z 25.10.2013 vyplynulo, že právny
predchodca žalobcu zosplatnil celú dlžnú sumu a písomne vyzval žalovaného na zaplatenie celej
dovtedy dlžnej sumy istiny vo výške 450 eur v lehote 3 dní od doručenia tejto upomienky, a súčasne z
priloženého dokladu o doručovaní tejto upomienky vyplýva, že žalovaný ju neprevzal, pretože zásielka
sa vrátila právnemu predchodcovi ako nedoručená s poznámkou „adresát neznámy.“
9. Takto zistený skutkový stav súd podrobil svojmu právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné
hmotnoprávne ustanovenia.
10. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov (vzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver,
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
13. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 517 ods.1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.15. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia o OZ (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o pôžičke, ďalej len
„nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Predmetná zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
15.7.2013 spĺňa charakteristiku zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver podľa § 1 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy vo
forme pôžičky poskytnutej právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom v zmysle § 2 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda ako právnickou osobou, ktorá ponúka resp. poskytuje spotrebiteľské
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovanému ako spotrebiteľovi v zmysle § 2 písm. a) zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,tedaakofyzickejosobe, ktorápriuzatváranízmluvynekonalavrámcisvojho
podnikania alebo povolania.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch bol žalovaný ako spotrebiteľ povinný
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 450 eur vrátiť, k čomu však ani sčasti nedošlo, preto súd
vyhovel žalobe o zaplatenie tejto istiny spotrebiteľského úveru v plnom rozsahu.
19. Súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania z priznanej sumy istiny vo výške 450 eur, a to za
obdobie od vzniku omeškania so zaplatením tejto sumy (od 3.11.2013) do zaplatenia, a v žalobcom
uplatnenej výške, teda úrokovej sadzbe 5,50 % ročne, nakoľko táto úroková sadzba bola v súlade s §
517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia, teda o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba L. B. T. platná k prvému dňu omeškania (3.11.2013.) K omeškaniu so zaplatením priznanej sumy
vo výške 450 eur totiž došlo (podľa § 563 OZ) v deň nasledujúci po uplynutí 3 dňovej lehoty (určenej
vo výzve právneho predchodcu žalobcu na plnenie - predžalobnej upomienke), ktorá začala (v zmysle
výzvy) plynúť od doručenia tejto (hmotnoprávnej) výzvy do dispozičnej sféry žalovaného (podľa § 45
ods. 1 OZ.)
20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Porovnaním žalobného petitu a súdom priznanej sumy, totiž možno dospieť k záveru, že žalobca bol
úspešný v plnom rozsahu, a teda má podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
V súlade s § 262 ods. 2 CSP súd doplnil, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.