Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202752
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617202752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,
so sídlom Mostová 2, 821 08 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 45 684 618, zastúpený spoločnosťou
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255
706, proti žalovanej: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. XX, v konaní o zaplatenie 113,49
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
11Csp/59/2017-40 zo dňa 05. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 11Csp/59/2017-40 zo dňa 05. septembra 2017 vo

výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 98,52 Eur spolu s 5,15 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 21,86 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 14,54 Eur od 19.07.2014
do zaplatenia, zo sumy 13,52 Eur od 19.08.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročným úrokom z omeškania
zo sumy 19,75 Eur od 19.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 12,35 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo
sumy 12,35 Eur od 19.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 4,15 Eur od 19.12.2014 do zaplatenia, všetko
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo výroku III. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

V nenapadnutom výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu n
e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 98,52 Eur
spolu s 5,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 21,86 Eur od 19.06.2014 do zaplatenia, zo sumy
14,54 Eur od 19.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 13,52 Eur od 19.08.2014 do zaplatenia, 5,05 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 19,75 Eur od 19.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 12,35 Eur od 21.10.2014

do zaplatenia, zo sumy 12,35 Eur od 19.11.2014 do zaplatenia a zo sumy 4,15 Eur od 19.12.2014 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol
(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 74 %,
o výške ktorých súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom (výrok III.).

2. Citujúc ustanovenia § 51, § 517 ods. 1,2, § 559 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník, § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/, § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. konštatoval na základe
vykonaného dokazovania, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 18.07.2013 Zmluvu
o poskytovaní verejných služieb, ktorou bol žalovanej poskytnutý Magio internet program Turbo 2 mini.Okrem toho boli dodatkami k zmluve o pripojení poskytnuté volacie programy Uni 60, Leto domácnosti
2011 a Uni 120. Zmluva bola uzatvorená v zmysle ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. a žalovaná
sa zaviazala zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu za poskytnuté služby ceny podľa tarify, ktoré jej

boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Z faktúr predložených žalobcom mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platným
cenníkom, ktoré však žalovaná neuhradila riadne a včas. Ku dňu podania žaloby predstavoval dlh
z faktúry č. 763037918 splatnej dňa 18.06.2014 sumu 21,86 Eura, z faktúry č. 1764047755 splatnej
dňa 18.07.2014 sumu 19,53 Eur, z faktúry č. 9765168161 splatnej dňa 18.08.2014 sumu 18,51 Eur,

z faktúry č. 6766134032 splatnej 18.09.2014 sumu 24,74 Eur, z faktúry č. 7767080191 splatnej dňa
20.10.2014 sumu 12,35 Eura, z faktúry č. 9768022259 splatnej dňa 18.11.2014 sumu 12,35 Eur a z
faktúry č. 8768966000 zo dňa 18.12.2014 sumu 4,15 Eur, ktoré žalovaná neuhradila, na základe čoho
žalobe v časti zaplatenia vyfakturovaných služieb poskytnutých žalovanej v celkovej výške 98,52 Eur
vyhovel. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splatením jednotlivých faktúr deň po dátume
ich splatnosti, priznal žalobcovi aj zákonné ročné úroky, pričom žalobu v žalobcom uplatnenej časti

vyšších úrokov zamietol. Rovnako zamietol žalobu v časti o zaplatenie 14,97 Eur s príslušenstvom z
tejto sumy, nakoľko z predložených faktúr mal zistené, že táto suma predstavuje zmluvnú pokutu za
nedodržanie doby splatnosti niektorých faktúr. Zmluvný vzťah uzatvorený medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobkyňou súd považoval za spotrebiteľský a zmluvná pokuta nebola medzi stranami Zmluvy
individuálne dojednaná ale tvorila len súčasť všeobecných obchodných podmienok, čo spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (žalovaná),
na základe čoho pre neho takto určená zmluvná pokuta nie je záväzná. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol okresný súd v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP na základe
zásady úspechu strán sporu v konaní tak, že ustálil čistý úspech žalobcu v konaní v rozsahu 74 %
(rozdiel medzi jeho úspechom v konaní v rozsahu 87 % a úspechom žalovanej v rozsahu 13%), v ktorom

mu nárok na náhradu trov prvoinštančného konania priznal.

3. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Rozhodnutie okresného
súdu považovala za nesprávne, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla,

že žalobca jej doposiaľ nezaslal žiadne dokumenty a nijakým spôsobom ju nekontaktoval, na základe
čoho mu nemala ako odpovedať a ani ako sa brániť. Nesúhlasila ani s povinnosťou nahradiť žalobcovi
trovy konania, keď súd žalobu vo zvyšku zamietol. Poukázala aj na svoju osobnú situáciu, keď tvrdila,
že býva v rodinnom dome ktorý jej nepatrí a nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdom uloženej
povinnosti.

4. V doplnení odvolania na základe výzvy okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11Csp/59/2017-47 zo
dňa03.11.2017 uviedla, že žiada odvolací súd o zrušenie napadnutého rozsudku v časti o zaplatenie
98,52 Eur.

5. Žalobca na odvolanie žalovanej spolu s jeho doplnením, ktoré mu bolo doručené dňa 10.11.2017,

nijakým spôsobom nereagoval.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v napadnutej časti týkajúcej sa žalobcovi

priznanejsumyspríslušenstvom(výrokI.)atrovprvoinštančnéhokonania(výrokIII.)vzmysle§387ods.
1 CSP potvrdil ako vecne správne. V odvolaním nenapadnutej časti týkajúcej sa čiastočného zamietnutia
žaloby (výrok II.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a

dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

9. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

10. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom
procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu

len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

11. Z obsahu podaného opravného prostriedku krajský súd zistil, že týmto odvolateľka nijako

nespochybnila závery vyslovené súdom prvej inštancie k relevantným právnym otázkam. Napadnuté
rozhodnutie bolo odôvodnené podrobne, vyčerpávajúco a poskytlo odpovede na všetky podstatné
právne otázky. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní tvrdila, že žalobca ju nijakým spôsobom
nekontaktoval a nemala sa ako brániť, len takéto všeobecné tvrdenie nemožno pokladať za relevantnú
odvolaciu námietku. Ak mala žalobkyňa v úmysle namietať postup žalobcu pred podaním žaloby, bolo jej

procesným oprávnením v prvoinštančnom konaní využiť takýto prostriedok svojej procesnej obrany, čo
však v konaní neurobila. Žalobkyňa ani na základe výzvy na vyjadrenie sa k podanej žalobe (uznesenie
č.k. 11Csp/59/2017-34 zo dňa 31.07.2017), ktorá jej bola doručená dňa 03.08.2017, v konaní neprejavila
žiadnu procesnú aktivitu a zostala absolútne nečinná. S prihliadnutím na uvedené potom nemal okresný
súd inú možnosť, než o podanej žalobe rozhodnúť na základe skutkového stavu zisteného z listinných

dôkazov predložených žalobcom a na základe jeho skutkových tvrdení, ktoré v zmysle § 151 ods. 1 CSP
nemožno považovať za sporné.

12. Čo sa týka odvolacích námietok žalovanej týkajúcich sa rozhodnutia prvoinštančného súdu o trovách
konania, odvolací súd ich nepovažoval za dôvodné. Okresný súd o trovách prvoinštančného konania

rozhodol správne v súlade s ustanovením § 255 CSP, keď ustálil čistý úspech žalobcu v rozsahu 74
%. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia istiny vo výške 113,49 Eur (100 %),
pričom meritórnym výrokom napadnutého rozsudku mu bola voči žalovanej priznaná istina vo výške
98,52 Eur (t.j. zaokrúhlene 87 % žalovanej istiny). Od úspechu žalobcu v rozsahu 87 % potom správne
odpočítal jeho neúspech (resp. úspech žalovanej) v rozsahu 13 %, na základe čoho ustálil čistý úspech

žalobcu v prvoinštančnom konaní v rozsahu 74 %.

13. Pokiaľ žalovaná v podanom odvolaní všeobecne tvrdila, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, avšak tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnou relevantnou odvolacou argumentáciou,

odvolací súd ich rovnako nemohol považovať za dôvodné vznesené.

14. Odvolací súd mohol rozhodnutie preskúmavať len v rámci vznesených odvolacích námietok, pričom
je zrejmé, že tieto nijako nereagovali na podstatu rozsudku okresného súdu, z ktorého dôvodu krajský
súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu v odvolacom
konaní priznal nárok na náhradu trov tohto konania voči žalovanej, ktorá v odvolacom konaní nemalaúspech, v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262
ods. 2 CSP samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

16. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).