Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Csp/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116221573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116221573.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej

veci žalobcu: JUDr. R., L., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so
sídlom Advokátskej kancelárie Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: LICITOR group,
a.s., Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, o zaplatenie 405,-Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 405,-Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 405,-Eur od 08.10.2015 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.08.2016, žalobca žiadal o uloženie súdom povinnosti

žalovanému zaplatiť mu istinu vo výške 405,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z
dlžnej sumy od 08.10.2015 do zaplatenia a uhradiť mu trovy konania.

2. Z rozhodujúcich tvrdených skutočností žalobcom v žalobe vyplýva, že žalobca so žalovaným uzatvoril
dňa 06.03.2015 Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, pričom s poukazom na subjekty, túto zmluvu
uzatvárajúce,žalobcuakofyzickúosobu,ktorápriuzatváraníaplnenízmluvynekonalavrámcipredmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaného ako osobu, ktorá pri uzatváraní

a plnení zmluvy, konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t. j. zmluvu
spotrebiteľskú. Predmetom zmluvy bolo vykonanie dražby na nehnuteľnosť vo vlastníctve pani W.j -
byt č. X., na X. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, vchod XX, zapísaného na LV č. XXXX,
katastrálneho územia Bojnice. Dražba predmetnej nehnuteľnosti bola nariadená na 20.08.2015. Dňa
22.05.2015 bola zo strany dlžníčky pani J. uhradená časť pohľadávky vo výške 11.250,-Eur (na účet
žalovaného). Dňa 30.07.2015 bolo Okresným súdom Prievidza vydané uznesenie sp. zn. 13Csr/1/2015,
na základe ktorého žalobcovi bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na

nehnuteľnosť, ktorá je predmetom dražby. Žalobca o uznesení Okresného súdu Prievidza informoval
žalovaného e-mailom zo dňa 17.08.2015 a súčasne si vyžiadal od žalovaného aktuálne vyčíslenie
nákladov. Žalovaný potvrdil e-mailom zo dňa 21.08.2015 upustenie od dražby podľa §-u 19 ods. 1 písm.
h)Z.č.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách(ďalejlen„ZoDD“)azaslalžalobcovivyčíslenienákladov
dražby - rozpočítanie čiastočného inkasa pohľadávky, ktoré bolo prílohou faktúry č. 51515. Žalovaný vo
vyčíslení nákladov uviedol sumu 1.355,95 Eur s DPH. Žalobca poukázal, že tieto náklady predstavovali
z iných položiek, ktoré nie sú medzi stranami sporné a z položky: odmena dražobníka podľa §-u 25 ods.

2 ZoDD v sume 337,50 Eur bez DPH, t. j. 405,-Eur s DPH a odmena dražobníka podľa článku V. ods.
1 písm. c) zmluvy v sume 330,-Eur bez DPH, t. j. 396,-Eur s DPH. V rámci faktúry č. 51515 žalovaný
započítal pohľadávku žalovaného na úhradu nákladov vo výške 1.355,95 Eur voči inkasu vo výške
11.250,-Eur, rozdiel vo výške 9.894,05 Eur sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť. Žalobca tvrdí, že vovyčíslení si žalovaný v rozpore s citovaným zákonom a v rozpore so zmluvou vyúčtoval odmenu podľa §-
u 25 ods. 2 citovaného zákona vo výške 405,-Eur s DPH, keď si popri tejto odmene žalovaný vyúčtoval aj
odmenu v zmysle článku V. ods. 1 písm. c) zmluvy, a teda zo strany žalovaného išlo o vyúčtovanie dvoch

odmien týkajúcich sa rovnakej veci. Na nesprávnosť vyčíslenia bol žalovaný opakovane upozornený (e-
mail zo dňa 27.08.2015, zo 07.09.2015) a tiež vo forme výzvy na vrátenie čiastky vo výške 405,-Eur
splnomocneným zástupcom dňa 13.01.2016 a 17.02.2016. Žalovaný listom zo dňa 21.01.2016 dlžnú
čiastku žalobcovi odmietol vrátiť a trval na tom, že na takúto odmenu má nárok. Žalovaný teda zadržiava
sumu 405,-Eur s odôvodnením, že tá predstavuje odmenu dražobníka podľa §-u 25 ods. 2 Zákona o

dobrovoľných dražbách. V právnej argumentácií žalobca poukázal predovšetkým na § 25 ods. 2 Zákona
o dobrovoľných dražbách, § 19 ods. 1 písm. k) a h) Zákona o dobrovoľných dražbách, ako aj článok V.
ods. 1 písm. a) so záverom, že v danom prípade nenastala situácia predpokladaná v ustanovení §-u 19
ods. 1 písm. k) ZoDD, preto nemôže obstáť tvrdený nárok žalovaného na odmenu vo výške 405,-Eur,
keďže sám žalovaný na jednej strane uznal, že zastavenie dražby sa realizovalo na základe súdneho
rozhodnutia a na strane druhej si od žalobcu uplatňuje odmenu za oba dôvody zastavenia dražby, t.

j. súdne rozhodnutie, ako aj úhrada dlžnej pohľadávky vrátane príslušenstva. Podľa názoru žalobcu
daný záver potvrdzuje i koncepcia zmluvy, ktorá predpokladá ďalšiu možnú situáciu skončenia procesu
dražby v článku V. ods. 1 písm. c), teda inak ako splnením celého dlhu. Vrátenie sumy si žalobca uplatnil
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré nastalo na strane žalovaného tým, že zadržiava u seba sumu
405,-Eur s DPH, hoci na to nemá právo. Ako príslušenstvo pohľadávky si uplatnil úroky z omeškania vo

výške zákonného nároku 5,05 % ročne od 08.10.2015 do zaplatenia, t. j. odo dňa, kedy žalovaný vrátil
na bankový účet žalobcu finančnú čiastku prijatú od dlžníčky, a to s poukazom na ustanovenie §-u 517
ods. 2 OZ v spojení s ustanovením §-u 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zbierky zákonov, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Na preukázanie tvrdených skutočností
označil a predložil zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby zo dňa 06.03.2015, e-mail zo dňa 17.08.2015,

rozpočítanie čiastočného inkasa pohľadávky, faktúra č. 51515, e-mail zo dňa 07.09.2015 a 18.09.2015,
predsporové výzvy na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 13.01.2016 a 17.02.2016, vyjadrenie
žalovaného k výzve na zaplatenie zo dňa 21.01.2016.

3. Žalovaný predložil k žalobe písomné vyjadrenie, ktoré súdu doručil 30.11.2016 a žiadal žalobu

zamietnuť a priznať žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. K postaveniu žalobcu
v uvedenom spore ako spotrebiteľa uviedol, že z dostupných údajov má žalovaný vedomosť, že
žalobca opakovane vystupuje a poskytuje za odplatu (úrok, pôžičky fyzickým a právnickým osobám) a
zabezpečuje ich záložným právom, ktoré konanie je obdobou podnikania - dosahovania zisku, a teda
nie je pravdou, že žalobca v danom prípade vystupuje ako spotrebiteľ s odkazom na príslušnú judikatúru

Európskeho súdneho dvora o nepriznaní spotrebiteľskej ochrany subjektom, ktoré konajú spôsobom,
ktorý pripomína podnikanie a iba zmluvy, ktoré fyzická osoba uzatvára pre svoju osobnú a konečnú
potrebu, je možné považovať za spotrebiteľské a režimu ochrany rozhodne nepodliehajú zmluvy, ktoré
vykazujú znaky určitej profesionálnej činnosti. Potvrdil skutočnosť, že medzi stranami sporu dňa
06.03.2015 bola uzavretá zmluva o vykonaní dražby, ktorej predmetom bola príprava organizácie a

dražby na nehnuteľnosť v tejto zmluve označenej. Žalovaný vykonal následné úkony - zabezpečenie
znaleckého ohodnotenia predmetu dražby, doručenie znaleckého posudku navrhovateľovi dražby a
vlastníkovi predmetu dražby, vypracovanie oznámenia o dražbe, jeho registrácie a zaslanie oprávneným
osobám, zverejnenie oznámenia o dražbe v periodickej tlači, zabezpečenie ohliadok predmetu dražby.
Žalobcazamlčal,ževpriebehuvykonávaniauvedenýchúkonovapreddoručenímuzneseniaonariadení

predbežného opatrenia, došlo zo strany dlžníčky k čiastočnému plneniu na účet dražobníka, a to dňa
22.05.2015 vo výške 11.250,-Eur. Až následne 14.08.2015 bolo dražobníkovi doručené uznesenie
súdu o nariadení predbežného opatrenia, v dôsledku čoho bol povinný upustiť od ďalšej organizácie
a prípravy dražby. Žalovaný preto z hľadiska vzniku nároku na odmenu vychádzal jednak z článku
V. ods. 1 písm. a) až c) s tým, že si uplatnil nárok na pomernú časť odmeny z dôvodu, že došlo k

čiastočnému plneniu dlžníka po vykonaní uvedených úkonov dražobníka, ktorý spôsobili, že došlo zo
strany dlžníka k čiastočnej úhrade na účet dražobníka a k uplatneniu nároku na paušálnu náhradu
odmeny. Je v súlade so zásadami spravodlivosti, ako i s ustanoveniami zmluvy a §-u 25 ZoDD daný
súbeh nárokov na odmenu vo výške paušálnej sumy, ako i súbeh za nárok na podielovú odmenu z
vymoženej sumy. Poukazuje na účel uvedeného ustanovenia, ktorým bola úprava odmeny v dôsledku

plnenia. Znenie týchto ustanovení nevylučujú kombináciu odmien, kedy v časti dôjde k čiastočnému
plneniu, ako aj vznikne nárok na odmenu podľa iných ustanovení zmluvy. Bez činnosti dražobníka by
žalobca nedosiahol žiadne uspokojenie a participácia na čiastočnom plnení, odzrkadľuje spravodlivé
usporiadanie vzťahov, dosiahnutím čiastočného výsledku a zodpovedá postaveniu dražobníka, ktoré jeobdobné postaveniu advokáta pri plnení mandátu s poukazom na obdobnú právnu úpravu obsiahnutú
v ustanovení §-u 8 ods. 2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z, v zmysle ktorého ustanovenia, ak sa skončí
konanie uvedené v §-e 7 len čiastočným úspechom klienta, advokát má právo na pomernú časť

dohodnutej podielovej odmeny. Výkon žalobcovho práva tak predstavuje šikanózny výkon práv, ktorý
je v rozpore so zásadami dobrých mravov, poctivého obchodného styku, kedy napriek dostaveniu sa
čiastočného výsledku v dôsledku činnosti žalovaného mu nechce priznať a poskytnúť žiadnu odmenu
za jeho činnosť. Na preukázanie uvádzaných tvrdení predložil výpis z obchodného registra o účasti
žalobcu v spoločnostiach zaoberajúcimi sa vymáhaním pohľadávok, doklad o čiastočnom plnení na účet

dražobníka a listiny smerujúce k zabezpečeniu jednotlivých úkonov dražobníka.

4. V replike žalobcu doručenej súdu 16.01.2007 žalobca namietal, že ak vystupuje ako fyzická osoba v
obchodných spoločnostiach, uvedené nemá, a ani nemôže mať žiadny vplyv na určenie toho, či žalobca
mal alebo nemal postavenie spotrebiteľa. Poukázal na zmätočnú argumentáciu žalovaného, a to odkazy
na judikatúru Európskeho súdneho dvora, ktoré pre posúdenie veci nemá žiadny význam. Zotrval na

svojom tvrdení, ktoré je rozhodujúce, že žalovaný pri poskytovaní služby vystupoval ako podnikateľský
subjekt a žalobca vystupoval ako fyzická osoba spotrebiteľ. Túto argumentáciu žalobca uzavrel ako nie
veľmi podstatnú so zásadnejším vplyvom na to, že žalovanému nikdy nevznikol nárok na zaplatenie
odplaty, ktorú žalobcovi zadržiava. Žalovaný tvrdenie, že najmä v dôsledku vykonávania úkonov z jeho
strany prišlo k uhradeniu časti pohľadávky zo strany dlžníka nepreukázal, keďže skutočnosť, z akého

dôvodu dlžník uhradil pohľadávku alebo jej časť pozná, pravdepodobne len samotný dlžník. Argumenty
žalovaného týkajúce sa súbehu dvoch odmien sú zmätočné a nemajú absolútnu oporu v podkladoch,
na ktoré poukázal žalobca a na ktoré poukazuje aj samotný žalovaný. V ďalšej časti žalobca poukazuje
už len na svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Poukázal predovšetkým na znenie zákona a zmluvy, ktoré
sú pri špecifikácií vzniku nároku na odplatu žalovaného absolútne zrejmé a jednoznačné. Žalovaný sa

snaží zmätočným výkladom samotnej zmluvy presvedčiť súd o tom, že mu vznikol nárok na odplatu.
K argumentom žalovaného o spravodlivosti šikanóznom výkone práva a rozpore s dobrými mravmi,
žalobca poukazuje na prehľad skutkového stavu v tejto veci a tvrdí, že žalovaný v rozpore so znením
uzatvorenej zmluvy a bez opory v akomkoľvek predpise tvrdí, že má nárok na dve odmeny za vykonanie
jednej veci, pričom vo vzťahu k jednej z odmien neboli jednoznačne splnené podmienky na jej vznik,

odmieta žalobcovi vrátiť finančné prostriedky, ktoré neoprávnene zadržiava a pri svojej argumentácií
apeluje na slušnosť a dobré mravy.

5. V duplike žalovaného doručenej súdu dňa 09.03.2017 k tvrdenej skutočnosti žalovaného, že k
čiastočnému plneniu došlo činnosťou žalovaného, opätovne žalovaný poukazuje na skutkové okolnosti

prípadu a predložené listiny, k plneniu dlžníka došlo potom, čo mu žalovaný zaslal príslušné listiny, teda
z logických súvislostí je zrejmé, že čiastočné plnenie bolo dôsledkom a v priamej príčinnej súvislosti s
činnosťou žalovaného. S poznamenaním, že ako by inak dlžník, resp. žalobca dospel k účtu žalovaného,
a prečo by plnil na jeho účet. Dodal, že činnosť dražobníka nespočíva v činnosti sprostredkovateľa
(ku ktorej ju prirovnal žalobca uvedením svojho príkladu), aplikovateľnejšie sú ustanovenia o príkaznej

zmluve, resp. mandátnej zmluve alebo tak, ako uvádzal žalovaný činnosťou advokáta. V podmienkach
slovenského právneho poriadku je práve metóda primeranej aplikácie zákonných ustanovení a právnych
princípov prípustným postupom v rámci doplnenia tzv. chýbajúceho obsahu zmluvy. V tomto prípade
by mal byť obsah zmluvy doplnený podľa toho, ako by strany pri poctivom správaní sa, resp. pri
primeranom zohľadnení ich záujmov dohodli, keby predvídali situáciu, ktorú v zmluve neupravili. V

danom prípade, keďže od počiatku mal žalovaný participovať na dosiahnutom úspechu vymožení dlžnej
sumy percentom z výťažku dosiahnutého, či už dražbou alebo plnením dlžníka, že by zmluvné strany i
pre prípad čiastočného úspechu dohodli participáciu na dosiahnutom výťažku dražobníka z vymoženej
sumy. Uvedené je nielen v súlade so spravodlivým usporiadaním vzťahov medzi účastníkmi, ale v súlade
s teóriou ochrany dôvery. Poukázal na absurdný prípad, že žalobca by úmyselne vyčkal do vymoženia

90%plneniaoddlžníka,alenpreto,aby nemuselzvymoženejčastiplneniazaplatiťodplatu,bypožiadal
dražobníka o upustenie od dražby, keďže toto jeho právo nie je zo zákona nikým a ničím limitované.
Uvedený absurdný argument pritom vychádza priamo z podmienok daného právneho vzťahu. Žalobca
domnelým uplatňovaním práva zakrýva svoj nepoctivý zámer a tak vyvoláva nespravodlivé právne
dôsledky v právach iných osôb, čím v rozpore so zákonom prekračuje prípustnú hranicu uplatňovania

svojich práv v zmysle ustanovenia §-u 3 ods. 1 OZ.

6. S poukazom na tvrdenia strán sporu prezentované prostredníctvom zástupcov v tomto spore a listiny
nimi predloženými na ich preukázanie, medzi stranami je spor o odmenu účtovanú dražobníkom podľa§ 25 ods. 2 ZoDD vo výške 337,50 Eur bez DPH, t.j. 405,- Eur s DPH, keď si súčasne žalovaný účtoval
aj odmenu podľa čl. 5 ods. 1, písm. c) zmluvy vo výške 330 Eur bez DPH, t.j. 396 Eur s DPH. Zásadným
argumentom žalobcu v tomto smere bola námietka, že si dražobník nemôže účtovať odmenu za dva

spôsoby ukončenia dražby s poukazom na zmluvu a ZoDD. Žalovaný argumentoval, prečo má nárok na
alikvótnu časť odmeny, pretože čiastočné plnenie dlžníka je dôsledkom a v priamej príčinnej súvislosti
s činnosťou žalovaného. Sekundárnym sporom bol charakter právneho vzťahu založeného zmluvou
o vykonaní dobrovoľnej dražby, keď žalobca obhajoval svoje postavenie spotrebiteľa a žalovaný jeho
postavenie spotrebiteľa spochybňoval.

7. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa zdôvodnenia žalovaného nároku v zásade sa dá s
touto argumentáciou súhlasiť. Základom pre posúdenie tohto sporu bola pre súd zmluva o vykonaní
dobrovoľnej dražby zo dňa 06.03.2015 (ďalej len „zmluva“), predovšetkým čl. 5 zmluvy o výkone dražby
s názvom „Náklady dražby“ a príslušné ust. zákona o dobrovoľných dražbách, na ktoré súd ďalej
poukazuje.

8. Podľa § 16 ods. 2, 9, 10 ZoDD zmluva o výkone dražby musí okrem ďalších zákonom stanovených
náležitostí obsahovať výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia, výšku odmeny dražobníka
dohodnutú v zmluve nie je možné dodatočne zvýšiť a ak zmluva neobsahuje náležitosti stanovené
zákonom je neplatná.

9. V posudzovanom prípade nebol spor, že dôvodom upustenia dražobníka od výkonu dražby bol dôvod
uvedený v ust. § 19 ods. 1 písm. h) ZoDD - dražobník je povinný upustiť od výkonu dražby, ak bolo
navrhovateľovi dražby alebo dražobníkovi vykonateľným rozhodnutím súdu zakázané s predmetom
dražby nakladať.

10. Z čl. V. bod 1 písm. a) tretia odrážka zmluvy: „V prípade, ak sa upustí od dražby z dôvodu plnenia
dlhu, ktorý je dôvodom dražby, má dražobník v zmysle § 25 ods. 2 ZoDD, právo na odmenu vo výške
3% z vymáhanej pohľadávky, ak k plneniu dlhu došlo pred doručením oznámenia o dražbe, po doručení
oznámenia o dražbe vlastníkovi predmetu dražby má dražobník právo na odmenu vo výške 10% z

vymáhanej pohľadávky. V oboch prípadoch znáša odmenu ako aj náklady dražby dlžník, tzn. dlžník
zložil na účet dražobníka sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom záložného veriteľa, vrátane
odmeny a nákladov dražby. Dražobník je v takomto prípade povinný upustiť od dražby v zmysle § 19
ods. 1 písm. k) zákona o dobrovoľných dražbách.“

11. Týmto je upravený prípad, keď dlžník zloží na účet dražobníka sumu rovnajúcu sa pohľadávke
s príslušenstvom záložného veriteľa vrátane odmeny a nákladov dražby, pred vykonaním dražby a
výška odmeny dražobníka je odstupňovaná vykonanou činnosťou dražobníka, t.j. úkonom sperujúcim k
príprave dražby. Dôležité je, že v predpokladanom prípade odmenu a náklady dražby znáša dlžník.

12. V posudzovanom prípade neboli tieto predpoklady splnené, nebola zložená suma rovnajúca sa
výške pohľadávky záložného veriteľa, z tohto dôvodu, odmenu aj náklady dražby si dražobník účtoval
voči záložnému veriteľovi/žalobcovi, a nie voči dlžníkovi. Už to je ďalším dôvodom, prečo z daného
ustanovenia zmluvy nemohol žalovaný vychádzať, pretože v tomto konaní jeho činnosť neskončila, ale

mala smerovať k vykonaniu dražby. Námietka žalovaného, že žalobca zatajil žalovanému skutočnosť
čiastočného plnenia dlhu dlžníčkou v spojení s jeho neskorším tvrdením, že dlžníčka plnila na účet
dražobníka sú rozporné a v spojení s činnosťou dražobníka je prvé tvrdenie zavádzajúce.

13. V čl. V. bod 1. písm. c) zmluvy vyplýva, že „v prípade, ak navrhovateľ dražby v zmysle § 19 ods. 1

písm. a), b), h) Zákona o dobrovoľných dražbách, dražobník má právo na paušálnu odmenu vo výške
330,- € a takisto na náhradu všetkých účelne vynaložených nákladov.

14. Podľa tohto ustanovenia si v danom prípade žalovaný odmenu aj vyúčtoval.

15. Gramatickým a systematickým výkladom citovaných častí zmluvy vzťahujúcich sa na spôsob
účtovania odmeny dražobníka v spojení so zákonnou úpravou upustenia dražobníka od vykonania
dražby za deklarovaného stavu vykonávania dražby, súd dospel k záveru, že nie je priestor na súbeh
odmeny dražobníka podľa oboch ustanovení zmluvy. Zmluva je v tomto smere jasná, určitá. Ak byzmluvné strany mali úmysel odmenu takýmto spôsobom dohodnúť, explicitne by to zo zmluvy vyplynulo.
Pretože takáto dohoda chýba, a medzi citovanými časťami zmluvy týkajúcich sa odmeny nie je rozpor,
ktorý by bolo potrebné prekonávať za pomoci výkladových pravidiel, resp. uplatnením základných zásad,

nebolo možné súhlasiť s názorom žalovaného.

16. Je potrebné zdôrazniť, že dražobník je osoba, ktorá organizuje dražbu a k tomu smeruje aj jeho
činnosť, čo je jeho hlavnou náplňou a táto je zohľadnená odmenou a náhradou nákladov dražby. Je
len vedľajším efektom tohto konania, že dlžník zaplatí čiastočne svoj dlh alebo v celom rozsahu. Aj zo

samotného zmyslu a účelu činnosti dražobníka osobovanie si svojho podielu na čiastočnom zaplatení
dlhu argumentujúc jednotlivými vykonanými úkonmi (ktoré sú imanentné jeho vykonávanej činnosti) je
nedostatočnou argumentáciou pre zdôvodnenie aj alikvotnej odmeny za takúto činnosť.

17. Z uvedených dôvodov vzhľadom na žalovaným predložené započítanie si aj žalobou uplatneného
nároku proti zaplatenej sume dlžníčky, je povinný žalobou uplatnený nárok vo výške 405,- Eur zaplatiť

žalobcovi.

18. Spolu s uplatnenou pohľadávkou priznal súd žalobcovi aj jej uplatnené príslušenstvo - zákonný úrok
z omeškania z dlžnej sumy podľa § 519 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení

neskorších právnych predpisov v zákonom stanovenej výške ku dňu začiatku omeškania s peňažným
dlhom, keď počiatok omeškania žalobca učil dňom 08.10.2015 - kedy žalovaný vrátil žalobcovi na
bankový účet finančnú čiastku prijatú od dlžníčky.

19. Sekundárny spor, či predmetnou zmluvou bol medzi jej účastníkmi založený spotrebiteľský vzťah

medzi jej účastníkmi nemal zásadný význam pre uplatnený nárok žalobcu, preto sa súd touto otázkou
nezaoberal, keďže ani sporiace sa strany vo svojich argumentoch neuviedli dôsledok tohto sporu pre
uplatnený nárok.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi

ako úspešnej strane v konaní priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.