Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114237967
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5114237967.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci žalobcu: CRIF -
Slovak Credit Bureau, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 14, Bratislava, IČO: 35 886 013, právne zastúpený
Advokátska kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, proti
žalovanému: Spoločnosť pre podporu regionálneho rozvoja, zamestnanosti a cestovného ruchu, so

sídlom Mikšová 67, Bytča, IČO: 37 976 079, o zaplatenie 1.416,85 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/92/2015-101 zo dňa 05. decembra 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 702,- eur spolu s 9
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 58,50 eur od 23.12.2011 do zaplatenia, 9 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 643,50 eur od 24.01.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Po vykonaní dokazovania, v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, ustálil, že

predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal iba uplatnený nárok na zaplatenie
sumy 702,- eur s príslušenstvom, uplatňovaný titulom zmluvnej pokuty. Pre posúdenie, či ide o
občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, považoval za podstatnú dohodu účastníkov zmluvy o
pripojení zo dňa 24.10.2010 v čl. 4, ako aj čl. 7.1 rámcovej zmluvy o poskytnutí osobitných podmienok pri
poskytovaní elektronických komunikačných služieb uzatvorenej 24.10.2010. Pokiaľ sa účastníci zmluvy
dohodli, že vzťah sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, ustálil, že v predmetnej veci ide o

obchodnoprávny vzťah. Zároveň ho nie je možné kvalifikovať ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,
nakoľko žalovaný nemal postavenie spotrebiteľa, tak ako predpokladá ust. § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uviedol,
že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v zmysle čl. 3.2 rámcovej zmluvy
vo výške 58,50 eur a v zmysle čl. 5.2 rámcovej zmluvy 643,50 eur. Žalovaný preukázateľne porušil

svoju povinnosť platiť úhradu za služby poskytované na základe zmluvy o pripojení, ani do 30 dní odo
dňa splatnosti úhrady túto nezaplatil, čím sa dopustil podstatného porušenia zmluvy v zmysle čl. 3 bod
1 písm. c), na podklade čoho ustálil, že žalobcovi vznikol nárok na zmluvnú pokutu v zmysle čl. 3.2.
Zároveň považoval za preukázané, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 14.10.2011 odstúpil od
zmluvy o pripojení so žalovaným, a teda mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle čl.
5.2 rámcovej zmluvy. Pokiaľ sa žalovaný v konaní bránil, že si nebral telefón, ale iba SIM kartu, a teda

zmluvná pokuta nie je dôvodná, jeho obranu považoval za irelevantnú, nakoľko vznik zmluvnej pokuty sa
viazal na porušenie zmluvných povinností spočívajúcich v podstatnom porušení zmluvy (nezaplateniefaktúry v určenej lehote), pričom žalovaný nepreukázal, že by v určenej lehote splatné faktúry uhradil.
Pokiaľ sa týkalo uplatneného úroku z omeškania, tento považoval za odôvodnený, tak do základu, ako
i výšky.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručil v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Vytýkal súdu,
že nepodrobil zmluvu súdnej kontrole, pričom tak konal v rozpore s Ústavou SR a únijným právom,
hoci v rovnakých súdnych konaniach a sporoch súdy poskytujú súdnu ochranu v súlade so zásadou
právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Súd rozhodol

na základe absolútne neplatného právneho úkonu na základe neprijateľnej podmienky, z ktorej si
žalobca uplatnil právo. Žalobca v časti zaplatenia zmluvnej pokuty neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
preukázania ukončenia zmluvného vzťahu so žalovaným - odstúpením od zmluvy, a tým pádom
nepreukázal splnenie podmienok na priznanie uplatneného nároku na zmluvnú pokutu. Poukázal,
že na nastúpenie účinkov odstúpenia sa vyžaduje náležité doručenie tohto úkonu druhej zmluvnej
strane. Podmienkou, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú, je, aby jej adresát mal

objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Priznaný nárok vo výške 702,- eur považoval za sporný
s tým, že jeho výška nezodpovedá výpočtu dohodnutému v zmluve podľa bodu 5.2 zmluvy, o ktorú
žalobca opiera svoj žalobný nárok. Zastal názor, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný
na podanie žaloby o uplatnenie žalobného nároku prejednávaného v predmetnom spore. Ďalej
poukázal, že v dôsledku nepreskúmateľnosti rozsudku došlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom.

Rozhodnutie prvoinštančného súdu označil za zjavne nezákonné, predpokladajúce svojvôľu, plne
odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov, Súdneho dvora EÚ, keď v rozpore s Ústavou
SR, medzinárodnými dohovormi, judikatúrou EÚ nepriznal žalovanému ochranu, ktorá mu zo zákona
prináleží. Preto žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že v zmysle čl. 5 bod 5.1 rámcovej zmluvy zo dňa 24.10.2011
bol právny predchodca žalobcu oprávnený písomne odstúpiť od tejto zmluvy, ak sa účastník počas jej
trvania dopustí podstatného porušenia zmluvy podľa čl. 3 tejto zmluvy, teda ak klesnú platby účastníka
zaslužbypodminimálnyobratvrozporespodmienkami,ustanovenýmivčl.2.2a2.3zmluvy,akúčastník

využíva služby, ktoré sú predmetom zľavy podľa tejto zmluvy v rozpore s čl. 4.2 písm. a) všeobecných
podmienok a ak účastník nezaplatí poskytovateľovi úhradu za niektorú službu poskytovanú na základe
zmluvy o pripojení, na ktorú sa vzťahuje táto zmluva, ani do 30 dní odo dňa splatnosti úhrady. Uviedol,
že zasielal žalovanému 14.10.2011 odstúpenie od zmluvy, v ktorom mu bola poskytnutá dodatočná
lehota na plnenie do 06.11.2011. Žalovaný bol zároveň upovedomený, že v prípade nevyrovnania

omeškanejplatbypristúpiprávnypredchodcakodstúpeniuodzmluvy,atokudňu13.11.2011.Právnemu
predchodcovi sa zásielka vrátila 08.11.2011 ako neprevzatá v odbernej lehote. Námietku, že sa zásielka
právneho predchodcu žalobcu s odstúpením od zmluvy nedostala žalovanému do sféry jeho vplyvu,
považoval za nedôvodnú, nakoľko nepreberanie zásielok na adrese, ktorá je uvedená v zmluve, nemôže
byť na ťarchu žalobcu. Pred zaslaním samotného odstúpenia od zmluvy bol žalovaný vyzývaný k úhrade

omeškanej sumy právnym predchodcom žalobcu podaním - pokus o zmier zo dňa 01.10.2011. Uviedol,
že zmluvná pokuta je v danom prípade dojednaná na zabezpečenie zmluvných povinností vymedzených
v čl. 3.1 rámcovej zmluvy, nie za samotné odstúpenie od zmluvy. Poukázal, že podľa ust. čl. 5 bod
5.2 rámcovej zmluvy v prípade odstúpenia od zmluvy podľa čl. 5.1 alebo v prípade jednostranného
ukončenia tejto zmluvy zo strany účastníka s výnimkou odstúpenia účastníka od zmluvy podľa čl. 5.3 je

účastník povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej podľa vzorca Q = 330,-
eur + (2 x /D x M x 0,235/). Zároveň poukázal na čl. 2. bod 2.2 zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal,
že počas trvania zmluvy neklesnú jeho platby za poskytnuté služby pod čiastku 55,- eur bez DPH, t. j.
66,- eur s DPH - minimálny obrat (M). Pokiaľ sa týkalo námietky o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009. Zároveň

poukázal na ust. § 154 CSP, podľa ktorého môžu sporové strany prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany vzniesť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaný
v priebehu konania nenamietal otázku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nežiadal o predloženie
oznámenia o postúpení pohľadávky. Táto skutočnosť bola vzhľadom na absentujúcu námietku, resp.
žiadosť o predloženie listinného dôkazu zo strany žalovaného v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP

nesporná, na podklade čoho žalobca nepovažoval za nutné predpokladať okrem zmluvy o postúpení
pohľadávky i prílohu č. 1 k tejto zmluve, t. j. oznámenie o postúpení pohľadávky. V opačnom prípade, v
prípade rozporovania tejto skutočnosti žalovaným, by bol žalobca v konaní predložil oznámenie spolu s
doručenkou. Žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.5. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania (§
379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP postupom bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a/ v súvislosti s ust. § 391 ods. 1 CSP).

6. Ako ustálil prvoinštančný súd, predmetom konania zostal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty, ktorú si žalobca uplatnil vo výške 702,- eur s príslušenstvom pozostávajúcej jednak zo sumy

58,50 eur uplatnenej v zmysle čl. 3.2 rámcovej zmluvy (v prípade podstatného porušenia zmluvy je
poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie čl. 3.1 písm. b/ alebo c/ pokutu
vo výške podľa tabuľky uvedenej nižšie) a sumy 643,50 eur uplatnenej v zmysle čl. 5.2 rámcovej zmluvy
(V prípade odstúpenia od zmluvy podľa čl. 5.1 alebo v prípade jednostranného ukončenia tejto zmluvy
zo strany účastníka s výnimkou odstúpenia účastníka od zmluvy podľa čl. 5.3 je účastník povinný
uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej podľa uvedeného vzorca.). Prvoinštančný

súd konštatoval, že žalovaný porušil svoju povinnosť platiť úhradu za služby poskytované na základe
zmluvy o pripojení, ani do 30 dní odo dňa splatnosti úhrady tieto nezaplatil, teda dopustil sa podstatného
porušenia zmluvy v zmysle čl. 3 bod 1 písm. c), na podklade čoho poskytovateľovi vznikol nárok na
zmluvnúpokutuvzmyslečl.3bod3.2.Prvoinštančnýsúdvzťahmedzižalobcomažalovanýmpovažoval
za obchodnoprávny vzťah, ktorý zároveň nie je možné kvalifikovať ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy,

nakoľko žalovaný nemal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 OZ.

7. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
„Procesnépodmienky“niesúvýslovnezákonomdefinované,dajúsavšakvyvodiťzustanoveníCivilného

sporového poriadku. Medzi inými sú nimi i zrozumiteľnosť a úplnosť žaloby podľa § 127, § 132 CSP a iné.

8. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

9.Podľa§132ods.2CSP,opísanierozhodujúcichskutočnostínemožnonahradiťodkazomnaoznačené
dôkazy.

10. Opísanie rozhodujúcich skutočností musí byť zrozumiteľné, inak to zakladá vadu podania

spočívajúcu v nezrozumiteľnosti. V žalobe preto musí žalobca uviesť pravdivé a úplné tie skutočnosti,
z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozené alebo porušené práva si žalobou uplatňuje
a na základe akých skutočností. Ide o údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom
podklade má súd rozhodnúť.

11. Žalobca v podanej žalobe v prípade uplatnenia zmluvnej pokuty odkázal iba na číslo faktúry
vystavenej na sumu 58,50 eur so splatnosťou dňa 22.12.2011 a číslo faktúry na sumu 643,50 eur
so splatnosťou dňa 23.10.2012 s tým, že v prvom prípade ide o zmluvnú pokutu uplatnenú v zmysle
čl. 3.2 rámcovej zmluvy a v druhom prípade o zmluvnú pokutu uplatnenú v zmysle čl. 5.2 rámcovej
zmluvy. V podanej žalobe nielenže nepoukázal na znenie ním označených článkov rámcovej zmluvy,

čo však podľa názoru odvolacieho súdu ani nemožno považovať za tak závažné porušenie, ktoré by
spôsobovalo nezrozumiteľnosť, resp. neurčitosť ním uplatneného nároku na úhradu zmluvnej pokuty, ale
ako procesná prekážka sa odvolaciemu súdu javí absencia výpočtu uplatnenej zmluvnej pokuty, a teda
absencia údajov, podľa ktorých by mohol prvoinštančný súd v súlade s jednotlivými článkami rámcovej
zmluvy výšku a správnosť uplatnenej zmluvnej pokuty prekontrolovať. Zostalo preto neobjasneným, či v

prípade uplatnenia zmluvnej pokuty v sume 58,50 eur so splatnosťou dňa 22.12.2011 ide o sankciu za
podstatné porušenie zmluvy v zmysle čl. 3.1 bod a) rámcovej zmluvy (teda, že klesnú platby účastníka
za služby pod minimálny obrat v rozpore s podmienkami stanovenými v čl. 2.2 a 2.3 zmluvy), alebo
v zmysle čl. 3.1. bod c) rámcovej zmluvy (ak účastník nezaplatí poskytovateľovi úhradu za niektorú
službu poskytovanú na základe zmluvy o pripojení, na ktorú sa vzťahuje táto zmluva ani do 30 odo dňa

splatnosti úhrady), nakoľko i v takom prípade by sa mala výška zmluvnej pokuty ustáliť podľa tabuľky
uvedenej v bode 3.2 rámcovej zmluvy.12. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie

doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

13. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zastal názor, že v prvom rade
bolo potrebné zo strany prvoinštančného súdu vyzvať žalobcu na odstránenie neúplnosti alebo
nezrozumiteľnosti žaloby spočívajúcej v neuvedení spôsobu výpočtu uplatnených zmluvných pokút a

poukazu na konkrétne porušenie zmluvných povinností žalovaného, za ktoré si jednotlivé zmluvné
pokuty uplatňuje, nakoľko bez odstránenia tejto vady podanej žaloby nebolo možné mechanicky nároku
žalobcu na zaplatenie zmluvných pokút vyhovieť.

14. Tak v zmysle Občianskeho, ako i Obchodného zákonníka, podmienkou platnosti dohody o
zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená,

resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Na to, aby zmluvná pokuta bola
platne dohodnutá, treba dostatočne, presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie
zmluvná pokuta zabezpečuje. Bez toho totiž nemožno zistiť, či, resp. kedy bola porušená povinnosť,
čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Okruh povinností, ktorých plnenie možno
zabezpečiť zmluvnou pokutou, nie je nijako obmedzený.

15. Ust. § 544 ods. 2 OZ na platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska obsahu jej náležitostí sa
vyžaduje určenie výšky zmluvnej pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia. Pokiaľ sa týka určenia
spôsobu zmluvnej pokuty, treba vyžadovať jednoznačnosť spôsobu určenia zmluvnej pokuty, a to v
tom zmysle, že tento spôsob umožňuje určiť (vypočítať) konkrétnu výšku zmluvnej pokuty, pritom nie je

rozhodujúci okamih vzniku dohody o zmluvnej pokute, ako je to v prípade dohody o konkrétnej výške
zmluvnej pokuty, keď táto výška je známa v čase vzniku dohody o zmluvnej pokute a je nemenná.
Pri určení spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty nie je potrebné, aby výšku zmluvnej pokuty bolo
možné vypočítať v čase vzniku dohody o zmluvnej pokute. Zákon iba trvá na tom, aby v okamihu vzniku
dohodyozmluvnejpokutebolozrejmé,akýmspôsobombudemožnévbudúcnosti,keďvzniknenárokna

zaplatenie zmluvnej pokuty, zmluvnú pokutu vypočítať. Nevyžaduje sa ani možnosť vyčíslenia zmluvnej
pokuty jednorazovou sumou v okamihu porušenia povinnosti.

16.Zajednoznačné,atedaurčitémožnopovažovaťnielendojednaniezmluvnejpokutyakojednorazovej
sumy, ale aj dojednanie zmluvnej pokuty viažucej sa na percentuálne vyčíslenie z určitej sumy. Zároveň

je potrebné uviesť, že zmluvná pokuta sa viaže na porušenie, či už zákonných alebo zmluvných,
prípadne mimozmluvných povinností, nemôže sa viazať a podmieňovať inými úkonmi, čo znamená,
že musí byť nepodmienená. V čl. 3 rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu boli v bode
3.1 a), b), c) konkrétne uvedené skutočnosti, ktoré sa považujú za podstatné porušenie zmluvy. V
bode 3.2 rámcovej dohody strany sporu dojednali, že v prípade podstatného porušenia zmluvy podľa

predchádzajúceho čl. 3.1 písm. a) je poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné
porušenie čl. 3.1 písm. b) alebo c) zmluvnú pokutu vo výške podľa nasledovnej tabuľky. Pri nesplnení
dohodnutého minimálneho obratu 21 % - 30 % bola výška zmluvnej pokuty ustálená sumou 11,- eur. Pri
nesplnení dohodnutého minimálneho obratu 31 % - 40 % výška zmluvnej pokuty predstavovala 16,50
eur. Pri nesplnení dohodnutého minimálneho obratu 41 % - 50 % výška zmluvnej pokuty predstavovala

22,- eur a pri nesplnení dohodnutého minimálneho obratu 51 % a viac % 55,- eur.

17. Podľa čl. 3.3 v prípade podstatného porušenia zmluvy podľa čl. 3.1 písm. b) je poskytovateľ
oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie podľa čl. 3.1 písm. b) zmluvnú pokutu vo
výške 1.000,- eur za každú SIM kartu, prostredníctvom ktorej k porušeniu došlo, a to aj opakovane

(účastník využíva služby, ktoré sú predmetom zľavy podľa tejto zmluvy v rozpore s čl. 4 bod 2 písm. a/
všeobecných podmienok).

18. Podľa čl. 5 bod 1 poskytovateľ je oprávnený písomne odstúpiť od tejto zmluvy, ak sa účastník počas
jej trvania dopustí podstatného porušenia zmluvy podľa čl. 3 bod 1 tejto zmluvy. Podľa čl. 5 bod 2 v

prípade odstúpenia od zmluvy podľa čl. 5 bod 1 alebo v prípade jednostranného ukončenia tejto zmluvy
zo strany účastníka s výnimkou odstúpenia účastníka od zmluvy podľa čl. 5.3 je účastník povinný uhradiť
poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej podľa nasledovného vzorca Q = 330,- eur + (2 x /D x M x 0,235/), pričom D znamená zostávajúcu dobu platnosti zmluvy v zmysle čl. 4 bod 1 alebo čl. 4
bod 2, M znamená minimálny obrat, Q znamená pokuta v eurách.

19. Podľa znenia čl. 3 bod 2 v prípade podstatného porušenia zmluvy podľa predchádzajúceho čl.
3.1 písm. a) je poskytovateľ oprávnený uložiť za každé jednotlivé podstatné porušenie čl. 3.1 písm. b)
alebo c) zmluvnú pokutu vo výške podľa tabuľky uvedenej nižšie. Podľa čl. 5.2 v prípade odstúpenia
od zmluvy podľa čl. 5.1 alebo v prípade jednostranného ukončenia tejto zmluvy zo strany účastníka
s výnimkou odstúpenia účastníka od zmluvy podľa čl. 5.3 je účastník povinný uhradiť poskytovateľovi

zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej podľa vzorca Q = 330,- eur + (2 x /D x M x 0,235/). Podľa znenia
zmluvy sa predmetný vzorec viaže na výpočet zmluvnej pokuty v prípade odstúpenia od zmluvy a nie
pre prípad podstatného porušenia zmluvy, čo znamená, že na priznanie zmluvnej pokuty v zmysle čl.
5.2 žalobcovi nárok vzniknúť nemohol. Obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty je totiž
dostatočne, presne a určito identifikovaná povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Je
potrebné zdôrazniť, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom práva,

a preto nemôže byť zmluvnou pokutou sankcionované, takéto dojednanie je neplatné.

20. Ak potom žalobca nevymedzil v žalobe spôsob výpočtu zmluvnej pokuty uplatnenej v sume 58,50
eur,neuviedol,zaaképodstatnéporušeniezmluvypodľačl.3.1písm.a),b),c)zmluvnúpokutuuplatňuje,
ani spôsob výpočtu zmluvnej pokuty podľa tabuľky, odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako

predčasný zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na procesný postup podľa § 129
a nasl. CSP. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom vo výške 643,50 eur, z podanej žaloby
vyplýva, že táto bola uplatnená v zmysle čl. 5.2 rámcovej zmluvy, podľa ktorého v prípade odstúpenia od
zmluvy podľa čl. 5.1 je účastník povinný uhradiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu vo výške vypočítanej
podľa vzorca uvedeného nižšie. Ide o zmluvnú pokutu nie za podstatné porušenie zmluvnej povinnosti,

ale za výkon práva od zmluvy odstúpiť a ako odvolací súd naznačil vyššie, odstúpenie od zmluvy
zmluvnou pokutou sankcionované byť nemôže.

21. K námietke žalovaného ohľadne nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalobcu v spore odvolací
súd dodáva, že ide o novotu v odvolacom konaní v zmysle ust. § 366 CSP, pričom platí, že prostriedky

procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie,
v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné.

22. Nakoľko námietka nedostatku tzv. vecnej aktívnej legitimácie žalobcu bola uplatnená až v odvolacom
konaní, vychádzajúc zo znenia ust. § 366 CSP odvolací súd na ňu neprihliadol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)