Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/168/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614205142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5614205142.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom tamtiež, proti žalovanému O. S., nar. X.X.XXXX, bytom U. O., A., C. XXX/XX, o zaplatenie
2.046,79 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/158/2014-118 zo dňa 28. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti
a vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 1.588,04 eur, úrok z omeškania vo výške 4,90 eura a úrok z omeškania vo
výške 8,5 % ročne zo sumy 1.478,20 eura od 8. 6. 2013 do 23. 8. 2013 a zo sumy 1.457,18 eura od 24.
8. 2013 do zaplatenia; vrátane povolenia splátok.

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.588,04 eur

s úrokom z omeškania (konkrétne vymedzeným vo výroku rozsudku okresného súdu), ktorú sumu
povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach vo výške 60 eur pod hrozbou straty výhody splátok.
Vychádzal z toho, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa
16.11.2007 zmluvu o úvere, ktorá vzhľadom na charakter zmluvných subjektov je spotrebiteľskou
zmluvou. V dôsledku neplnenia si povinností dlžníkom právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu
splatnosťúveru(úverzosplatnil).Okresnýsúdpriznalžalobcoviprávonazaplateniesplátoksplatnýchdo
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti a vo vzťahu ku splátkam, ktoré sa stali splatnými z titulu zosplatnenia

úveru, mu priznal právo len na zaplatenie istiny (v zmysle amortizačnej tabuľky predloženej žalobcom).
Konštatoval, že z týchto splátok zmluvný úrok ako odplata (cena) veriteľovi neprislúcha, lebo nárok na
úrok je daný iba za dojednanú dobu poskytnutia úveru, ale nie po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru. Na okraj okresný súd doplnil, že skutočnosť, že žalovaný nevzniesol výhrady voči uplatňovanému
nároku nemožno považovať za jeho uznanie čo do dôvodu a výšky.
2. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s plnením záväzku zaťažuje ho tiež povinnosť platiť úroky
z omeškania, ale len z časti splátok pripadajúcich na istinu, lebo Občiansky zákonník neumožňuje

priznávať úrok z omeškania z príslušenstva, t.j. aj z úroku z úveru. Okresný súd nadväzne podrobne
vymedzil rozsah priznaného príslušenstva - úroku z omeškania. S poukazom na pomery žalovaného
povolil mu splácať dlh v splátkach po 60 eur mesačne. V tejto spojitosti dodal, že povolením splátoknebudú ohrozené ani práva žalobcu. O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na § 255 ods.
1, 2 CSP tak, že v spore (prevažne) úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 55%.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa alternatívne
domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci
na ďalšie konanie. Namietal nepriznanie „riadneho úroku“ zo splátok úveru splatných po zosplatnení
úveru, keďže podľa ustanovení Obchodného zákonníka má veriteľ nárok na úroky aj po vyhlásení
mimoriadnej splatností úveru. V tejto spojitosti uviedol, že „zákon“ oprávňuje veriteľa v prípade, ak je

dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace
odstúpiť od zmluvy a požadovať vrátenie dlžnej sumy spolu s dohodnutými úrokmi. Žalobca mal za to, že
uvedené je možné analogicky aplikovať aj na situáciu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Dodal,
že okresný súd neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a „žalobcu pripravil o ušlý zisk“. Nesplácanie
dlhu je tak nedôvodne výhodnejšie ako riadne si plnenie povinností dlžníka.
4. Odvolateľ poukazoval tiež na to, že žalovaný na pojednávaní dňa 28.9.2016 uznal dlh čo do dôvodu

a výšky a žalobca zároveň navrhol okresnému súdu rozhodnúť o uplatňovanom nároku rozsudkom pre
uznanie. Podľa žalobcu v takomto prípade z § 282 CSP vyplýva súdu povinnosť rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku. Keďže okresný súd nepostupoval v súlade s označeným ustanovením nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP; z ktorého titulu zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý v nenapadnutom

výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.588,04 eur s príslušenstvom, vrátane
povolenia splátok) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3
CSP) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Neobstojí (meritórna) odvolacia námietka ohľadne nároku na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení

jeho mimoriadnej splatnosti/po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným
právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu
požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na strane veriteľa odpadá časové obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak spotrebiteľ
už nemá právny titul mať prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval

úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom
prípade by bol založený ústavne nekomformný stav, pri ktorom by bol spotrebiteľ vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia okamžitého plnenia a veriteľ by naďalej „pohodlne inkasoval“ úroky
z úveru. Inými slovami, išlo by o právny stav, kedy by sa fakticky popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku (zosplatnenia úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako keby k zmene záväzku

nedošlo; naproti tomu spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy
pred takouto zmenou.
8. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru
z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi
povinnosťvrátiťcelú(aktuálnu)sumupožičanéhoúveru,navýšenúoúrokykudňuzosplatneniaapočnúc

prvým dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav.
S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ sa ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie.
Naopak, s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis,
t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy
o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované

kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
9. To znamená, že okresný súd správne navrhovateľovi za obdobie po zosplatnení úveru priznal nárok
„len“ na úrok z omeškania. Krajský súd dopĺňa, že predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol akceptovaný tiež Ústavným súdom SR (bližšie napr.
uznesenie sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za

svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu.

10. Odvolací súd sa s okresným súdom stotožnil aj v závere o nepriznaní žalobcovi úroku z omeškania
z tej časti splátok (či už pred zosplatnením alebo po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru), ktorápripadá na úrok z úveru (odplatu za poskytnutie úveru). Občiansky zákonník (a ani Obchodný zákonník,
ktorého aplikácie sa domáha odvolateľ) totiž neumožňujú požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z
omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (t.j. aj úrokov z úveru).

11. V súvislosti s námietkou žalobcu, že okresný súd bol povinný rozhodnúť o jeho nároku rozsudkom
pre uznanie, odvolací súd uvádza, že sa podrobne oboznámil nielen so zápisnicou z pojednávania zo
dňa 28.9.2016 (č.l. 113 až 117), na ktorom žalovaný prezentoval svoje stanovisko k nároku protistrany,
ale predovšetkým so zvukovým záznamom (98 ods. 1 CSP) predmetného pojednávania. Ide o jediný

úkon súdu, v rámci ktorého sa žalovaný vyjadril k prejednávanej veci; sám v priebehu konania žiadne
iné vyjadrenie/ /podanie nevykonal. Zo zvukového záznamu je jednoznačné, že žalovaný nevypovedá
spontánne, ale reaguje výlučne na otázky okresného súdu, aj to veľmi neurčito - „...čo mám na to
povedať?; ...asi áno; ...nespochybňujem to; ...nemám výhrady teraz momentálne; ...to si nepamätám
vôbec (v súvislosti s tým, koľko na poskytnutý úver zaplatil) a podobne. Takýto prejav vôle rozhodne
nemožno považovať za uznanie dlhu.

12. Uznanie dlhu je totiž jednostranný právny úkon dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať tak
všeobecné (§ 34 a nasl. Obč. zák.), ako i osobitné náležitosti stanovené pre tento právny úkon (§ 558
Obč. zák.). Na to, aby bolo možné vyhodnotiť vyjadrenie dlžníka za platné uznanie dlhu bolo by nutné,
aby tento nielen nemal výhrady k žalobe (v konkrétnostiach súdenej veci aj to až
na svojim charakterom „usmerňujúce“ otázky okresného súdu), ale dostatočne jasne deklaroval okrem

prísľubu zaplatiť dlh aj jeho dôvod a výšku. Ako už bolo konštatované, prejav žalovaného na pojednávaní
dňa 28.9.2016 nebol dostatočne určitý, a preto okresný súd postupoval správne, keď o nároku žalobcu
nerozhodol rozsudkom pre uznanie.

13. Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu boli neopodstatnené a keďže neboli

zistené ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý rozsudok v meritórnej časti potvrdil. Ako vecne správny krajský súd
vyhodnotil aj odvolaním bezprostredne nenapadnutý, ale od meritórneho rozhodnutia závislý, výrok o
trovách prvoinštančného konania. V danej otázke okresný súd náležite aplikoval zásadu pomerného
úspechu v spore.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto
nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanému žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím
prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov

od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.