Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316209816
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316209816.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XXXX/X, XXX XX N., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK ul.
Sov. Hrdinov 153/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 330,- eur od 30.10.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca a žalobou podanou na tunajšom súde dňa 17.10.2016 domáhal vydania rozhodnutia ktorým
by súd vyslovil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX z 29.11.202, uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným, uvedená v bode 10. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, je neprijateľná
a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 330,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

odo druhého dňa po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, so žalovaným uzatvoril Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 29.11.012,
výška úveru bola 400,- eur, za poplatok vo výške 266,- eur s tým, že celkovú čiastku vo výške 666,-
eur sa žalovanému zaviazal splatiť v 6 splátkach po 111,- eur. Žalovanému zaplatil sumu 730,- eur.
Úver bral pre osobnú spotrebu, nie na podnikanie. Nie je dôležité, že je držiteľom živnostenského listu.
To, že žalovaný má prax, že ak ide o živnostníka, tak pripraví zmluvu pre dlžníka na IČO, predstavuje

nekalú obchodnú praktiku. Spotrebitelia, ktorí sú držiteľmi živnostenského oprávnenia sú diskriminovaní,
nakoľkoichžalovanýzbavujespotrebiteľskejprávnejochrany.Vtomtoprípadeideoformulárovúzmluvu.
Vyznačenie účelu poskytnutia úveru na výkon podnikania je v rozpore so skutočným účelom poskytnutia
úveru možno považovať za nekalú obchodnú praktiku ( § 7 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa), ktorej účelom je vylúčenie zmluvy spod režimu spotrebiteľských úverov. Dôkazné bremeno
ohľadom preukázania zhody medzi proklamovanou okolnosťou poskytnutia úveru na výkon podnikania,
má veriteľ. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie ÚS ČR, sp. zn. I.ˇUS 1930/2011 a

uznesenie KS v Prešove sp. zn. 26.05.2011. V ďalšom uviedol, že poplatok vo výške 266,- eur, je 2/3
tvorený nákladmi na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s
tou spojenou. Žalovaný mu reálne neposkytol plnenie za takýto poplatok. Poplatok nebol individuálne
dojednaný a svojou výškou, na jednej strane a absenciou zodpovedajúceho protiplnenia na stranedruhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a preto v zmysle § 53 ods. 1 OZ predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný si
nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú spotrebiteľovi vopred známe. Výška poplatku prevyšuje sumu,

ktorú má spotrebiteľ zaplatiť na úrok a navyše nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí od výšky
úveru. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 v spojení s rozsudkom
KS v Prešove sp. zn. 5Co/219/20123, ktorým rozhodol, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve, v tej
časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3, zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, spolu
s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne rozhodol KS

v Prešove sp. zn. 1Co/2/2015, sp. zn. 4Co/52/2015, 17Co/550/2015. V ďalšom poukázal, že zmluva o
úvere ako zmluva spotrebiteľská musí obsahovať náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. Uzatvorená zmluva nemá náležitosti podľa uvedeného zákona uvedené v § 9 ods. 2 písm. c), f), i),
j), k) a y) a preto je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. a)) bezúročný a bez poplatkov. Na strane
žalovaného tak v zmysle § 451 OZ došlo k bezdôvodnému obohateniu na jeho úkor vo výške rozdielu
medzi jeho platbami v sume 730,- eur a výškou úveru v sume 400,- eur, teda vo výške 330,- eur.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a zmluvou o úvere, príjmovými pokladničnými dokladmi,
písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 03.11.2016, výpoveďou žalobcu a zistil tento skutkový stav

veci:

5. Žalovaný ako veriteľ a žalobca ako klient-dlžník uzatvorili dňa 19.11.2012 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXX predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 400,- eur. Žalobca sa zaviazal celkovo
vrátiť sumu 666, eur v 6 splátkach vo výške 111,- eur. Žalobca sa zaviazal zaplatiť poplatok vo výške

266,- eur. V zmluve pri dlžníkovi je uvedený údaj IČO: 41 581 547. Súčasťou zmluvy mali byť podľa
tvrdenia žalobcu Všeobecné obchodné podmienky, ktoré však súdu nepredložil.

6. Z predložených príjmových pokladničných dokladov vyplýva, že žalobca dňa 03.10.2014 uhradil sumu
150,- eur, dňa 18.11.2014 sumu 205,- eur, dňa 17.10.2014 sumu 200,- eur a všetkých troch dokladoch

je žalobca ako platiteľ identifikovaný rodným číslom XXXXXXXXXX.

7. Z predloženého potvrdenia žalovaného vyplýva, že na základe zmluvy č. XXXXXXXXX boli žalobcovi
poskytnuté finančné prostriedky vo výške 400,- eur a žalobca splatil sumu 730,- eur.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.11.2016 uviedol, že medzi ním a žalobcom nebola
uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Zmluva medzi nimi uzatvorená je zmluvou o úvere podľa
Obchodného zákonníka. Jedná sa o absolútny obchod a preto na zmluvu nie je možné aplikovať iné
predpisy. Poukázal, že sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,
nakoľko zmluva bola podpísaná za účelom výkonu podnikania na IČO žalobcu. Tým bol žalobca

vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava IV sp. zn. 8C/22/2011, sp. zn. 4C/26/2011. Pokiaľ sa jedná o namietanú výšku poplatku za
poskytnutý úver tak uviedol, že u nebankových subjektov nemožno odvodzovať výšku úroku od výšky
úroku požadovaného bankami - rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12Cmo 95/2005. Ak preto
žalobca namieta výšku odplaty, znáša on dôkazné bremeno a musí preukázať, že v mieste a čase

uzavretia zmluvy išlo odplatu, ktorá výrazne vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými
subjektmi. Poukázal, že predmetné rozhodnutie je v rozpore so slovenským právom, pretože slovenská
právna úpravu účtovaniu poplatku výslovne nebráni. Okrem toho aj samotný Obchodný zákonník podľa
§ 499 v prípade zmluvy o úvere okrem samotných úrokov umožňuje aj dojednanie tzv. poplatku za
rezerváciu peňažných prostriedkov. V súvislosti s prípustnosťou poplatku za náklady na vypracovanie a

uzatvoreniezmluvyoúverepoukázalnanoveluzákonaospotrebiteľskýchúverochč.132/2013.Uviedol,
že zotrváva na tom, že v danom prípade nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere a ak by aj hypoteticky
pripustil, že o takú zmluvu ide, tak neprijateľnosť poplatku nemožno vyvodiť už zo samotného zákona o
spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ sa jedná o uplatnený na vydanie bezdôvodného obohatenia poukázal
na znenie § 451 OZ a uviedol, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného

obohatenia. Žalobca plnil na základe platnej zmluvy o úvere a ani právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy
nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov.9. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že nakoľko potreboval finančné prostriedky dostavil sa na poštu,
kde mu bol prostredníctvom klientskeho centra aj poskytovaný úver spoločnosťou Pohotovosť za tým
účelom, aby si požičal finančné prostriedky, ale to iba na osobné účely. Vzhľadom na to, že v tom čase

bol nezamestnaný a na dotaz príslušnej pracovníčky, že či náhodou nevykonáva živnosť povedal áno a
že má aj živnostenské oprávnenie, tak preto aj uviedol IČO, ktoré potom následne bolo aj zapísané do
úverovejzmluvy.Pokiaľsajednáocelkovéuzatváranieúverovejzmluvy,nikdytentoúvernechcelbraťna
podnikateľské účely, bral ho iba na účely pre svoju osobnú potrebu. Pokiaľ sa jedná o použitie finančných
prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté prostredníctvom uzatvorenej zmluvy, tak uvádza, že tieto použil

na osobné potreby, v tom čase ešte nebol ženatý, ale mal priateľku, ktorá bola rozvedená a mala dieťa z
prvého manželstva s tým, že finančné prostriedky potreboval na zabezpečenie ich základných bežných
potrieb, čiže na bežné fungovanie v tom čase všetkých troch osôb, ktoré žili spolu v jednej domácnosti

10.Právnyzástupcažalobcuvosvojomzáverečnomprednesepoukázal,ževinýchkonaniachvedených
pred slovenskými súdmi boli vypočutí aj obchodní zástupcovia žalovaného s tým, že bola preukázaná

praktika pri uzatváraní predmetných zmlúv v prípade, ak žiadateľ o úver bol živnostník s tým, že mali
pokyn bez ohľadu na to na aký účel mal byť úver poskytnutý uvádzať v zmluve, že sa jedná o živnostníka
a že úver je poskytnutý za účelom podnikania. Do spisu na preukázanie uvedených praktík žalovaného
doložil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 30.1.2013 vo veci sp. zn. 10C/273/2012 v konaní, ktoré bolo
vedené pred Okresným súdom Martin a taktiež zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10.1.2012 v konaniach

vo veci sp. zn. 25C/155/2011, ktoré bolo vedené pred Okresným súdom v Nitre a poukázal aj na tabuľku,
ktorá je pripojená k zápisnici zo dňa 30.1.2013, v zmysle ktorej mali pracovníci žalovaného pokyn, aby
v prípade ak sa jednalo o osobu, ktorá mala živnostenské oprávnenie, predkladali takejto osobe na
podpis zmluvu, ktorá mala zelenú farbu a bola uzatváraná na IČO bez ohľadu na to, na aký účel mal
byť úver použitý.

11. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, aka) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o
ochrane spotrebiteľa“),každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom
podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie

o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky
zákonník“) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto predpisom je v danom prípade nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č.87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu konania
bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu
je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie

predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára

zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

18. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v
zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho

zákonníka.

19. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a

použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda
o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah

zmluvy nemení

20. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že žalobca pri uzatváraní zmluvy bol v pozícii
fyzickej osoby, ktorá potrebovala finančné prostriedky na osobné účely. Žalobca si vôbec nebol vedomý
toho, že uzatvorená zmluva je zmluvou s ním uzatvorenou ako živnostníkom. V zmluve v časti

identifikujúcej klienta žalovaný síce uviedol IČO žalobcu, avšak z ďalších častí predloženej zmluvy vôbec
nevyplýva, žeby zmluva bola so žalobcom podpísaná ako s osobou právnickou a zo zmluvy vôbec
nevyplýva, že úver bol poskytnutý na podnikateľské účely žalobcu. V zmluve ani nie je uvedený údaj o
účele poskytnutého úveru. Žalobca vo svojej výpovedi poprel, žeby úver zobral na výkon podnikania,úver zobral pre osobnú potrebu. O tom, že úver bol poskytnutý žalobcovi ako fyzickej osobe svedčia aj
listiny potvrdené žalovaným a to príjmové doklady, kde jednotlivé uhradené splátky zo strany žalobcu
sú evidované na jeho rodné číslo. Zo strany žalovaného teda nebolo žiadnym spôsobom preukázané

tvrdenie, že žalobcovi boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon jeho podnikania. Preto súd dospel
k záveru, že žalobcovi bol úver poskytnutý ako fyzickej osobe, spotrebiteľovi.

21. Žalovaný ďalej namietal, že nakoľko medzi účastníkmi konania bol uzavretý obchodno-záväzkový
právny vzťah, jedná sa o absolútny obchod, nie je možné vzhľadom na uvedené okrem ustanovení

Obchodného zákonníka aplikovať ustanovenia iných právnych predpisov.

Aj napriek tomu, že v danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá sa riadi režimom
Obchodného zákonníka, ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ju uzatváral právny žalovaný ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ,

pričom obsah zmluvy bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto
je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
úprava ktorých je v Občianskom zákonníku pre spotrebiteľa výhodnejšia.

Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami

(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod). Aplikačná
prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného
dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu vrátane odstúpenia v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je

pre nepodnikateľov výhodnejšia. (porov. tiež Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5MCdo 20/09).

22. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobcovi

bol poskytnutý úver vo výške 400,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť v 6 splátkach vo výške 111,- eur
mesačne. V prospech žalovaného žalobca uhradil sumu 730,- eur.

23. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z. spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného

zákona (§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania
poskytujespotrebiteľskýúveražalobcajespotrebiteľom,keďžejefyzickouosobou,ktorej bolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov

(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), j), k)
zákona). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

24.Vprejednávanejvecizmluvnývzťahzaloženýžalobcomažalovanýmneobsahujeúdajodobetrvania

zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.
Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na

základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Zo
žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že v prípade revolvingového
úveru, ktorého zaplatenie je predmetom konania, nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej
splatnosti úveru.

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej
náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98,rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19. 11. 2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30. 5. 2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.2.2014,
sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to jeho vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je

povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných
údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012.

25. Súd vykonaným dokazovaním mal ďalej za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj

požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

26. Jednou z podmienok podnikania významných pre ochranu spotrebiteľa je aj zákaz klamať
spotrebiteľa uvádzaním nepravdivých údajov o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo
úrovni nákupných podmienok. Zo zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva aj povinnosť dodávateľa
služieb informovať spotrebiteľa o výške RPMN. RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach služby,
má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy č. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a

jednoznačne reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi s v súvislosti s poskytovaním úveru. V
predloženej úverovej zmluve však takýto údaj úplne absentuje a teda nie je naplnená ani dikcia zákona
o spotrebiteľských úveroch v zmysle jeho § 9 ods. 2 písm. j).

27.Zmluvaneobsahujeďalšiupodstatnúnáležitosťvzmysle§9ods.2písm.i)zákonaospotrebiteľských

úverochatovýškuúrokovejsadzbyatiežúdajopriemernejhodnoteročnejpercentuálnejmierynákladov
podľa písm. y) § 9 uvedeného zákona.

28. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

Žalovanému tak vznikol nárok iba na vrátenie finančných prostriedkov ktoré z jeho strany boli žalobcovi
reálne poskytnuté a to vo výške 400,- eur. Nakoľko však žalobca v prospech žalovaného uhradil celkovo
sumu 730,- eur, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 330,- eur a súd ho

preto zaviazal na zaplatenie tejto sumy žalobcovi.

Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a to preukázateľne druhým dňom
nasledujúcim po doručení žaloby, keď žaloba bola žalovanému doručená dňa 28.10.2016, pričom
doručenie žaloby súd považoval za kvalifikovanú výzvu na vrátenie sumy 330,- eur. Súd preto žalobcovi

odo dňa 30.10.2016 priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 330,- eur
až do jej zaplatenia.

29. Okrem nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia si žalobca uplatnil aj nárok na určenie
neprijateľnostizmluvnejpodmienkyuvedenejvčl.10Všeobecnýchobchodnýchpodmienokžalovaného.

V tomto smere zo strany žalobcu však súdu Všeobecné obchodné podmienky neboli predložené a teda
by nemohol ani posúdiť jej neprijateľnosť.

Z vymedzenia tejto zmluvnej podmienky v žalobnom návrhu, z prebiehajúcich súdnych konaní vedených

proti žalovanému je súdu známe, že sa jedná o zmluvnú podmienku v zmysle ktorej si voči žalobcovi
uplatnil nárok na zaplatenie poplatku vo výške 2/3 z poskytnutého úveru. Zmluvná podmienka
však v takomto znení používaná zo strany žalovaného už bola rozhodnutiami súdov a to nie len
prvoinštatnčných, ale súdov odvolacích, určená za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, žespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu na úkor spotrebiteľa. Príkladmo
na niektoré rozhodnutia poukázal sám žalobca priamo v žalobnom návrhu.

Súd poukazuje na znenie § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s

rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Súd v takomto prípade ex offo prihliada na dané skutočnosti a z takto uplatnenej zmluvnej
podmienky nárok v konaní neprizná.

30.VzmyslenovýchprocesnýchpravidielzavedenýchCivilnýmsporovýmporiadkomjemožnédomáhať
sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje
za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z
osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou
cestou domáhať svojho práva. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná
ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným
predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto
žalobu podať a takýto výklad súdu § 137 CSP je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku
citovanému ustanoveniu Civilného sporového poriadku.

31. Od určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho
úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti
(teda nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon
pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri

ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takouto žalobou je napr.
žaloba podľa § 175k ods. 2 O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka,
žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce i žaloba o neplatnosť
výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/37/2009 zo
dňa 24.02.2010).

32. Určovacími žalobami v zmysle § 80 písm. c) nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti, u ktorých
naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu (napríklad žaloba podľa
§ 175k ods. 2, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Obč. zákonníka, žaloba o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 Obč. Zákonníka a podobne), pričom v takýchto

prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť, ani preukazovať. V
preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho dlh zanikol
splynutím a nie je ho možné uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takýto
návrh navrhovateľa, nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva, alebo právneho
vzťahu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Navrhovateľ žiada o určenie, že nastala nejaká skutočnosť,

ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. Žalobu dlžníka
o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa, takáto žaloba
nemá podklad v hmotnom práve (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/799/2013 zo dňa
19.03.2015).

33. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej
podmienky zamietol.

34. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v časti o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia vyhovel, v tejto časti bol úspešný žalobca a žalobu ohľadom
nároku na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky zamietol a v tejto časti bol úspešný žalovaný.
Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a žalovaného v konaní súd preto o trovách konania rozhodol
tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.