Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. september 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416203270
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416203270.2

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Líviou Gombárovou v právnej veci žalobcu: B. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom L., J. XX, právne zastúpený: Mgr. Anna Kohajdová, advokátka, AK so sídlom
Nové Zámky, Forgáchova bašta 7 proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie č. 13, o zaplatenie 388,12 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 381,42 eur a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd žalobu v časti o zaplatenie 6,70 eur z a m i e t a.
Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 96%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.2.2016 domáhal o zaplatenie 388,12 eur s
príslušenstvom a to titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle § 9
odsek 1 z.č. 514/2003 Z.z. , keď poukázal na skutočnosti v zmysle ktorých Okresný súd Nové Zámky vo

veci 15 G. X/XXXX doručil žalovanému v pôvodnom konaní v apríli 2014 na vyjadrenie návrh na vydanie
platobného rozkazu, na základe ktorého žalobca zaplatil dňa 15.4.2014 spoločnosti Intrum Justitia Debt
Finance AG pohľadávku aj s príslušenstvom, ktorú skutočnosť písomne oznámil súdu. Súd vo veci
nariadil pojednávanie na deň 5.11.2014.Žalovaný v pôvodnom konaní splnomocnil právneho zástupcu
na zastupovanie, pričom pojednávanie vo veci skončilo vydaním súdneho rozhodnutia, keď súd návrh
žalobcu v pôvodnom konaní t.j. spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG zamietol a žalovanému

v pôvodnom konaní priznal náhradu trov konania vo výške 278,34 eur. Žalobca v pôvodnom konaní
podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky XX S z X.XX.XXXX odvolanie, na základe ktorého
Krajský súd v Nitre uznesením 15 S. XX/XXXX-XX z XX.X.XXXX prvostupňový rozsudok zrušil, keď
žalobca v pôvodnom konaní preukázal, že dňa 4.11.2014 doručil súdu faxové podanie - späťvzatie
návrhu. Následne Okresný súd Nové Zámky uznesením XX Cb XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX konanie
zastavil a zaviazal v pôvodnom konaní žalovaného na náhradu trov konania vo výške 388,12 eur, ktoré

pozostávali z nevrátenej krátenej časti súdneho poplatku za konanie 6,70 eur a súdneho poplatku za
odvolanie 214.- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 167,42 eur za 1 úkon právnej služby. Žalovaný
v pôvodnom konaní trovy konania uhradil dňa 27.7.2015. Súčasný žalobca t.j. B. V.( predtým R.) vo
svojej žalobe poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých nebol dodržaný správny úradný postup, pretože
podanie žalobcu v pôvodnom konaní z 4.11.2014 nebolo včas sudkyni konajúceho súdu predložené,
v dôsledku čoho žalobcovi v tomto konaní vznikla škoda predstavujúca 388,12 eur. Žalobca ďalej

uviedol, že v zmysle § 4 odsek 1 bod 1 a § 15 odsek 1 z.č. 514/2003 Z.z. sa obrátil so žiadosťou o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na žalovaného,
keď žalovaný listom zo dňa 5.2.2016 žalobcovi oznámil, že žalobcom uplatnený nárok neuznáva pretože
neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej namietaným
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky.
2.Podaním zo dňa 6.5.2016 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu v celom rozsahu

zamietnuť, keď uviedol, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho
orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle § 46 odsek 3 Ústavy SR nie je absolútnea v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcich predpoklady na
jej uplatnenie. Všeobecnými podmienkami v zmysle z. č. 514/2003 Z.z. pre splnenie zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je nezákonné rozhodnutie

resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp.
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené
súčasne, pričom dôkazné bremeno ich preukázanie zaťažuje poškodeného. Žalovaný vo vyjadrení
uviedol, že je nepochybné, že pokiaľ by bol dodržaný správny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky, t.j zákonná sudkyňa by mala v spise správne založené podanie vtedajšieho žalobcu o späťvzatí

žalobného návrhu z 4.11.2014 konanie by uznesením zastavila a nebol by dôvod na podanie odvolania,
s ktorým boli následne spojené trovy konania celkom vo výške 388,12 eur. Žalovaný poukázal, že pokiaľ
definícia nesprávneho úradného postupu predstavuje porušenie zákonom ustanovených pravidiel,
žalobca si v konaní nesplnil povinnosť tvrdenia, keď neuviedol, ktoré ustanovenie právneho predpisu
Okresný súd Nové Zámky namietaným postupom porušil. Pri výklade pojmu nesprávny úradný postup
žalovaný poukázal na závery rozhodovacej praxe súdov, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady

vzniku škôd, ktoré boli vyvolané inou činnosťou štátnych orgánov ako činnosťou rozhodovacou, pričom
poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo XXX/XXXX ako aj X S./XX/XXXX, z ktorých vyplýva, že
o nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci ide, ak konkrétny úradný postup má vadu, teda nie
je v súlade s upravujúcou právnou úpravou a zároveň nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom
rozhodnutí. Žalovaná uviedla, že žalobcom namietaný postup Okresného súdu Nové Zámky by v

hypoteticke rovine bolo možné podriadiť pod nezákonné rozhodnutie, avšak vznik nároku na náhradu
škody by musel spĺňať podmienky uvedené v § 6 odsek 1,2 z.č. 514/2003 Z.z. , avšak v žalobcom
namietanomprípade neprichádzadoúvahyaniaplikáciauvedenéhopostupuonezákonnomrozhodnutí,
nakoľko rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky 15 Cb/XXX/XXXX-XX z XX.X.XXXX nebolo po
nadobudnutí právoplatnosti dňa 16.7.2015 zrušené ani zmenné pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Žalobca nesplnil prvú podmienku priznania práva na náhradu škody a to je existencia titulu pre jej
uplatnenie či už v podobe nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Žalovaný
ďalej vo vyjadrení uviedol, že vznik škody je jednou zo zákonných podmienok vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003
Z.z.. Okresný súd Nové Zámky náhradu trov konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 146 odsek 2 ,

druhávetaz.č.99/63Zb.,keďpôvodnážalobavovecisamejbolapodanádňa15.1.2014dôvodne abola
vzatá späť pre správanie vtedajšieho žalovaného. Žalovaný uviedol, že so zreteľom na zaužívanú prax
platí, že rozhodovanie o náhrade trov konanie nedosahuje spravidla samo osebe intenzitu predstavujúcu
možnosť vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka citeľne dotknúť.
Žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v tomto súdnom konaní nespĺňa náležitosti skutočnej škody tak, ako

to vyžaduje zákon č. 514/2003 Z.z.. Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade s
poukazom na skutkový stav veci je zrejmé, že v tomto prípade absolútne absentuje podmienka príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradný postupom a vznikom nároku na náhradu škody.
3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom povereného zástupcu žalovaného a vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu a oboznámením predložených listinných dôkazov a to predovšetkým pripojeným

spisom Okresného súdu Nové Zámky XX Cb/ XXX/XXXX a z neho predovšetkým žalobou z 11.12.2013,
vyjadrením žalovaného z 15.4.2014, príkazom na úhradu a poštovou poukážkou, výpisom z účtu,
zápisnicou z pojednávania z 5.11.2014, elektronickým späťvzatím žaloby z 4.11.2014, rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky z 5.11.2014, odvolaním žalobcu z 17.12.2014, rozhodnutím KS Nitra
XX S./XX/XXXX-XX z 31.3.2015 a rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky XX Cb/ XXX/XXXX z

25.6.2015, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, Oznámením o výsledku
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, rozhodnutím o zmene priezviska, stanoviskom
žalobcu k vyjadreniu žalovaného z 22.5.2016 a zistil tento skutkový a právny stav:
4.Žalobou podanou na Okresný súd Nové Zámky dňa 15.1.2014 sa žalobca Profidebt Slovakia s.r.o.
domáhal voči žalovanému - B. o zaplatenie 3.574,18 eur s príslušenstvom. Výzvou zo dňa 7.4.2014

pod sp. zn. XX G./X/XXXX Okresný súd Nové Zámky vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej
žalobe v lehote 10 dní. Žalovaný vyjadrením doručeným súdu dňa 15.4.2014 oznámil, že pohľadávka
žalobcu zanikla zaplatením a to dňa 10.3.2014 vo výške 383,10 eur a dňa 15.4.2014 vo výške 3.560,79
eur, k čomu žalovaný predložil poštovú poukážku zo dňa 10.3.2014 preukazujúcu úhradu sumy 383,10
eur v prospech žalobcu a príkaz na úhradu zo dňa 15.4.2014 na sumu 3.560,79 eur v prospech účtu

žalobcu. Uznesením zo dňa 13.6.2014 Okresný súd Nové Zámky pod sp zn. XX G. X/XXXX-XX vyhovel
návrhu na zmenu účastníka konania na strane žalobcu na základe návrhu na zmenu zo dňa 16.4.2014,
keď do konania namiesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Debt Finance AG. Na
pojednávaní konanom dňa 5.11.2014 zákonná sudkyňa žalobu žalobcu zamietla a žalobcu zaviazalana náhradu trov konania žalovanému vo výške 278,34 eur. Z vyššie uvedeného pripojeného spisu
Okresného súdu Nové Zámky mal súd ďalej preukázané, že žalobca elektronickým podaní zo
dňa 4.11.2014 zobral žalobný návrh späť v celom rozsahu, pričom žiadal o priznanie krátenej časti

súdneho poplatku za podanie žalobného návrhu. O doručení elektronického podania svedčí potvrdenka
o odoslaní s dátumom 4.11.2014. Zároveň súd dňa 5.11.2014 uznesením vyrubil žalobcovi súdny
poplatok vo výške 3.- eur za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným
elektronickým podpisom. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým žiadal o zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď poukázal vo svojom odôvodnení, že súd

prvého stupňa napriek tomu, že žalobca vzal žalobu späť celom rozsahu vo veci pojednával, neprihliadal
na tento procesný úkon pred otvorením pojednávania, pričom na základe podaného späťvzatia mal
súd prvého stupňa konanie zastaviť a vrátiť žalobcovi časť kráteného zaplateného súdneho poplatku.
Uznesením z 31.3.2015 pod sp. zn. 15 S. XX/XXXX-XX odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové
Zámky XX Cb /XXX/XXXX-XX z X.XX.XXXX zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Nové Zámky uznesením z 25.6.2015 pod sp. zn. XX Cb/XXX/XXXX-XX konanie zastavil,

žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 207,30 eur a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
220,70 eur titulom náhrady iných trov konania a 167,42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia.
5. Z predloženej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci z 17.8.2015 mal súd preukázané že poškodený B. R. sa domáhal nároku na náhradu
škody a to titulom nedodržaného správneho úradného postupu, keď nesprávnym úradným postupom

OkresnéhosúduNovéZámkyt.j.nepredloženímspäťvzatianávrhukonajúcemusudcovi,nebolokonanie
zastavené a v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu mu vznikla škoda vo výške 388,12 eur,
keď poukázal na ustanovenie § 9 odsek 1 z.č. 514/2003 Z.z. a žiadal o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v zmysle § 4 odsek 1 bod 12 a § 15 odsek 1 z.č. 514/2003 Z.z..
6. Ministerstvo spravodlivosti SR, právna sekcia oznámením o výsledku predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody listom z 17.8.2015 poškodenému oznámila, že podanej žiadosti o predbežné
prerokovanie nebolo vyhovené, pretože nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody spôsobenej namietaným úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky
podľa ustanovení zákona.
7. Z rozhodnutia Okresného úradu Nové Zámky, odbor všeobecnej vnútornej správy z 14.3.2016 mal

súd preukázanú zmenu priezviska žalovaného R.a priezvisko „ V.“.
8. V stanovisku z 22.5.2016 k vyjadreniu žalovaného právna zástupkyňa žalobcu poukázala na
ustanovenia §§ 96 odsek 1,2,3 O.s.p. a ustanovenie § 132 z.č. 543/2005 Z.z. ako aj § 137 odsek
1 z.č. 543/2005 Z.z. a vyjadrila sa, že vo veci Okresného súdu Nové Zámky XX Cb/XXX/XXXX
nepochybne v dôsledku nesprávneho postupu spočívajúceho v tom, že do spisu pred pojednávaním

nebolo založené podanie žalobcu doručené súdu deň pred pojednávaním, tento nesprávny postup bol
príčinou toho, že súd rozhodol v rozpore s ustanovením § 96 O.s.p. a porušil toto zákonné ustanovenie
a súčasne ustanovenia §§ 132 a 137 z.č. 543/2005 Z.z., podľa ktorých naliehavé podanie, akým je
podanie obsahujúce späťvzatie návrhu, malo byť založené do spisu neodkladne. V dôsledku tohto
nesprávneho postupu súdu vznikli ďalšie trovy t.j. trovy právneho zastúpenia pôvodného žalobcu vo veci

15 Cb /183/2014, k náhrade ktorých súd zaviazal žalovaného v pôvodnom konaní t.j. v tomto konaní
žalobcu.
9. Právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na písomne podanom žalobnom návrhu a dôvodov v ňom
uvedených ako aj dôvodov uvedených vo vyjadrení zo dňa 22.5.2016, pričom v závere pojednávania
sa vyjadrila, že v danej veci ide o objektívny následok nesprávneho úradného postupu dôsledkom

ktorého bolo, že prvostupňový súd vo veci rozhodol a žalobu zamietol a v pôvodnom konaní žalovanému
priznal náhradu trov konania, pričom následne pôvodnému žalobcovi vznikli trovy konania - súdny
poplatok z odvolania 214.- eur, trovy právneho zastúpenia 167,42 eur a nevrátená krátená časť súdneho
poplatku 6,70, ktoré žalobcovi v pôvodnom konaní boli priznané a žalovaný v pôvodnom konaní - B.
ich aj uhradil. Z pohľadu znalosti súdu v čase rozhodovania Okresný súd Nové Zámky rozhodol vo veci

správne, ak by však bol dodržaný úradný postup a konajúcemu sudcovi Okresného súdu Nové Zámky
predložené späťvzatie návrhu, žalovanému v pôvodnom konaní by nevznikli ďalšie trovy a nemusel by
ich uhrádzať. Príčinná súvislosť medzi nesprávny úradný postupom a vznikom škody je nepochybná a z
tohto dôvodu právna zástupkyňa žalobcu žiadala žalobe vyhovieť. Na pojednávaní sa zároveň vyjadrila,
že nemá vedomosť a je názoru, že žalovaný voči nesprávnemu úradnému postupu súdu sťažnosť

nepodal.
10.Poverený zástupca žalovaného zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 6.5.2016 a v závere pojednávania
podporne k svojej argumentácii poukázal na rozhodnutie NS SR z 6.5.2016 sp. zn. 6 Cdo XXX/XXXX
ako aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 2 S./XXX/XXXX a navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.11.Podľa § 1 písmeno a) z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len „ z. č. 514/2003 Z.z.“) tento zákon upravuje zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 2 písmeno a) z. č. 514/2003 Z.z výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup
orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb.

Podľa § 3 odsek 1 písmeno a, b, c, d , odsek 2 z. č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 odsek 1 z. č. 514/2003 Z.z štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 odsek 2 z. č. 514/2003 Z.z pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa§9odsek4z.č.514/2003Z.právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 odsek 1 z. č. 514/2003 Z.z nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa 132 z.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské
súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy pri prijímaní podaní urobených v elektronickej
podobeautorizovanýchpodľaosobitnéhopredpisusapostupujepodľaosobitnéhopredpisu.Taktoprijaté
podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.

Podľa § 137 odsek 1 z.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy došlé písomnosti roztriedi zamestnanec
podateľne a odovzdá ich jednotlivým súdnym oddeleniam alebo iným organizačným útvarom súdu,
ktorým podľa rozvrhu práce patria. Naliehavé podania odovzdá zamestnanec podateľne príslušnému
súdnemu oddeleniu ihneď. Ak podanie odovzdá nesprávne určenému súdnemu oddeleniu, nápravu

zabezpečí toto súdne oddelenie. Ak nemožno zistiť, ktorému súdnemu oddeleniu alebo inému
organizačnému útvaru súdu vec patrí, vyžiada si zamestnanec podateľne pokyn od dozorného úradníka
alebo iného povereného zamestnanca súdu.12. V danom prípade mal súd preukázané, že žaloba, je v prevažnej časti dôvodná. V konaní mal súd
nepochybne preukázané, že predmetné späťvzatie bolo súdu zaslané faxom dňa 4.11.2014, pričom
žalobca v pôvodnom konaní disponoval potvrdením doručenia tohto faxového podania do cieľovej

stanice, ktoré bolo doložené do spisu 15Cb/183/2014. Toto späťvzatie bolo zároveň zaslané elektronicky
do podateľne súdu prvého stupňa so zaručeným elektronickým podpisom, o čom svedčí potvrdenka
o prijatí došlej pošty z 4.11.2014. Zároveň mal súd preukázané, že na deň 5.11.2014 bolo vytýčené
pojednávanie vo veci 1X Cb/ XXX/XXXX, ktoré sa skončilo zamietnutím žaloby pôvodného žalobcu
t.j. Intrum Justitia Debt Finance AG a pôvodný žalobca bol zaviazaný na úhradu trov konania vo výške

278,34 eur. Taktiež mal súd preukázané, že v dôsledku podaného odvolania zo strany pôvodného
žalobcu došlo uznesením Krajského súdu v Nitre z 31.3.2015 pod sp. zn. 15 Cob XX/XXXX-XX k
zrušeniu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky XX Cb /XXX/XXXX-XX z 5.11.2014 a vec bola vrátená
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd poukázal,
že súd prvého stupňa nesprávnym procesným postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.
Zároveň mal súd preukázané, že Okresný súd Nové Zámky uznesením z 25.6.2015 pod sp. zn. 15

Cb/XXX/XXXX-XX konanie zastavil, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok vo výške 207,30 eur a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 220,70 eur titulom náhrady iných trov konania ( ktoré pozostávali
z nevrátenej krátenej časti súdneho poplatku vo výške 6,70 eur a súdneho poplatku za odvolanie vo
výške 214.- eur) a 167,42 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia ( za 1 úkon právnej pomoci -
písomné podanie odvolania s príslušným režijným paušálom a DPH). Uvedené rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť doručením stranám sporu dňa 16.7.2015.
13. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobcu na náhradu škody je ustanovenie § 9
zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.
Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z.z. v ustanovení §
9 bližšie definuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností

toho - ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenšíchpodrobností,apretojepotrebnésprávnosťúradnéhopostupuposudzovaťizhľadiskaúčelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu
alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na
prejednanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou
z.č. 514/2003 Z.z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
( objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav ( príčina) vyvolá druhý ja ( následok). O vzťah
príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka

príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou ale skutkovou, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych
súvislostiach. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v
čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu
medzikonkrétnouujmoupoškodeného(pokiaľvznikla)akonkrétnymkonanímškodcu(akjeprotiprávne)
sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných

súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok,

pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.Príčinná súvislosť ( kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.
Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie ( nesprávny úradný postup) a vznik škody boli v logickom slede,
teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny.

Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii; príčinnú
súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno
riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len
také konanie ( alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by
škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola.

Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa
všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu.
Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Existenciu príčinnej
súvislosti zisťuje súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť
je alebo nie je. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi
akou ujmou ( ako následkom) a akou skutočnosťou ( ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť

zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne
spočíva škoda ( majetková ujma), za ktorú je považovaná náhrada.
Škoda ako kategória občianskeho práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch, t.j. všeobecným ekvivalentom a je napraviteľná
poskytnutímmajetkovéhoplnenia,tedaposkytnutímpredovšetkýmpeňazí.Skutočnouškodou(damnum

emergens) sa rozumie ujma, ktorá musí spočívať v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ušlý zisk je v podstate ušlým
majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, ktoré
by bolo možné dôvodne očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí, nebyť škodnej udalosti. Poškodený
je povinný vznik škody preukázať, v súdnom konaní ho preto zaťažuje dôkazné bremeno o tom, že

škoda vznikla.
14. Nevyhnutným predpokladom pre záver o tom, či postup Okresného súdu Nové Zámky
v preskúmavanej veci bol nesprávny, je vymedzenie "správneho úradného postupu". Definícia
nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je pomerne stručná a jednoznačne
nešpecifikuje, čo spadá konkrétne pod nesprávny úradným postup. Podľa konkrétnych okolností toho

- ktorého prípadu môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho
orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi
predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do
najmenšíchpodrobností,apretojepotrebnésprávnosťúradnéhopostupuposudzovaťizhľadiskaúčelu,

k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Súd zistil, že Okresný súd Nové Zámky tento postup nezachoval, keď v danej veci mal nesprávny úradný
postup spočívať v tom, že Okresný súd Nové Zámky podanie žalobcu v pôvodnom konaní 1X Cb
XXX/XXXX t.j. späťvzatie žaloby z 4.11.2014, ktoré bolo súdu doručené dňa 4.11.2014, o čom svedčí
potvrdenie o došlej pošte, ktoré podanie je možno považovať za naliehavé podanie, keď v danej veci bol

vytýčený termín pojednávania, zamestnanec podateľne neodovzdal príslušnému súdnemu oddeleniu
ihneď v zmysle § 137 odsek 1 z.č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, čím toto ustanovenie zákona porušil.
Ak by súd postupoval na základe správneho úradného postupu a doručené podanie, ktoré v danej
veci bolo v danom momente za situácie, keď súd vytýčil termín pojednávania naliehavé, ( zákon bližšie

naliehavé podanie nešpecifikuje, uvádza ho len príkladmo) - išlo o späťvzatie žaloby, ktoré práve z tohto
dôvodu žalobca v pôvodnom konaní doručoval tak elektronicky ako aj faxovým podaním, o čom svedčia
potvrdenky založené v spise XX Cb/XXX/XXXX, . nedošlo by vzniku trov konania (pozostávajúcich zo
súdneho poplatku za odvolanie ako aj trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci a to podanie
odvolania s príslušným režijným paušálom a DPH), t.j. škodnému následku, pričom trovami konania

ako škodou, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného t.j. žalobcu došlo k ujme, ktorá spočívala
v zmenšení majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou, teda nesprávnym
úradným postupom ( nepredložením naliehavého podania určenému súdnemu oddeleniu ihneď), keď
medzi škodou a škodnou udalosťou je priama a bezprostredná súvislosť, pretože ak by súd v danej veci
postupoval správne, trovy konania vo výške 381,42 by neboli vznikli. Samotnú skutočnosť nesprávneho

procesného postupu konštatoval aj samotný Krajský súd v Nitre v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa
31.3.2015pod.sp.zn.XXCob/XX/XXXX-XX. Žalovanývpôvodnomkonaníniesolnásledkyzaporušenie
svojho zmluvného záväzku tým, že bol povinný pôvodnému žalobcovi uhradiť okrem žalovanej sumy aj
príslušenstvo pohľadávky vo forme úrokov z omeškania ako aj trov právneho zastúpenia, pretože žalobapôvodného žalobcu bola podaná včas. Žalovaný v pôvodnom konaní následné trovy konania ( súdny
poplatok za odvolanie ako aj trovy právneho zastúpenia za podanie odvolania) nezavinil, pohľadávku
a trovy právneho zastúpenia po podaní žaloby a doručení výzvy uhradil v plnom rozsahu a nemohol

mať ani vedomosť o tom, že žalobca v pôvodnom konaní žalobu zobral späť dňa 4.11.2014 a preto
proti takémuto postupu nemohol uplatniť ani sťažnosť na príslušnom súde. Existenciu príčinnej súvislosti
medzi škodnou udalosťou ( nesprávnym úradným postupom, ktorý bol popísaný vyššie) a následkom
t.j. škodou, ktorú predstavujú trovy konania vo výške 381,42 eur, na ktorých zaplatenie bol žalovaný
v pôvodnom konaní zaviazaný a o ktoré došlo k zmenšeniu majetkového stavu poškodeného pred

škodnou udalosťou mal súd bezpochyby za preukázanú a z tohto dôvodu žalobe v časti o zaplatenie
381,42 eur vyhovel. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že ak by súd postupoval
správne a konanie po predložení späťvzatia zastavil, žalovaný v pôvodnom konaní by bol zaviazaný
na zaplatenie nevrátenej časti kráteného súdneho poplatku vo výške 6,70 eur v zmysle zákona ako aj
žiadosti pôvodného žalobcu, ktorý si podaním z 4.11.2014 krátený súdny poplatok aj riadne uplatnil.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 odsek 1 C.s.p. s poukazom na § 255 odsek 1 C.s.p.,

keď pomer úspechu žalobcu voči žalovanému v konaní bol 98 % : 2 % a preto súd priznával žalobcovi
nárok na náhradu trov konania vo výške rozdielu pomerných úspechov t.j. vo výške 96%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).