Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/248/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314209008
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314209008.4

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci
žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752,
zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom 810 04 Bratislava, Kubániho 16,
proti žalovanému: Q. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T., V. XXX, o zaplatenie 2504,20 eura
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 1537,80 eura zastavuje.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15.4.2014 domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 2504,20 eura a príslušenstva - úrokov z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že dňa 8.9.2010 uzatvoril žalobca a žalovaný Zmluvu o revolvingovom úvere, číslo XXXXXXXXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1230,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaný
zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 65,90 eura v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve (spolu tak 2767,80 eura).

2. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke číslo 5, do uplatnenia práva

žalobcu podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru, napokon uhradil len
sumu 263,60 eura. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky číslo 5 o viac ako 3
mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. okamžitú splatnosť
úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 2504,20 eura dňa 30.6.2011. Túto
sumu neuhradil ani čiastočne. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení účinnom k prvému

dňu omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na súdne zásielky nereagoval, na súdne pojednávania sa nedostavil,
rovnako tak ani žalobca či jeho právny zástupca.

4. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 2.10.2014 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal

odvolanie právny zástupca žalobcu. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26.11.2015 pod č. k.
9Co/128/2015 - 51 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na to, že
uzatvorená zmluva je bezúročná a bez poplatkov, že súd ex offo aplikuje aj ust. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014, odvolací súd však zároveň a najmä
poukázal na to, že je potrebné sa zaoberať tým, či vôbec došlo k uzatvoreniu zmluvy, (str. 11 posledný
odsek a str. 12 uznesenia).5. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
stratysporu.Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúceskutkovétvrdenia

týkajúce sa sporu (a to už v podanej žalobe, najmä ak je žalobca zastúpený advokátom). Táto povinnosť
tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou
strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania
(§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že
advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti

musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy
na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie
zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom
rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje.
Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

6. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby

od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

7. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

8. Súd dáva stranám do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

9. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu
a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a žalobca nesie dôkazné bremeno
(bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu).

10.Súdsaoboznámilsobsahomspisualistinnýmidôkazmivňomzaložených-Zmluvaorevolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX, zmluvné dojednania, oznámenie veriteľa o schválení úveru, karta klienta,
oznámenie o zosplatnení zo dňa 18.5.2011 bez doručenky a zistil nasledovný skutkový a právny stav
veci:

11. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

12. Dňa 8.9.2010 mali strany uzatvoriť zmluvu o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, v zmysle
ktorej, v spojení s oznámením veriteľa o schválení úveru a kartou klienta, mal byť žalovanému schválený
úver vo výške 1230,- eur (namiesto požadovaných 1500,- eur), pričom mu bola reálne vyplatená čiastka
vo výške 1053,05 eura, so splatnosťou 42 mesiacov, vždy k 5. dňu v mesiaci po 65,90 eura, pričom zo

zmluvy nevyplýva splatnosť istiny, úrokov a poplatkov, ako ani konečná splatnosť úveru, RPMN úveru
47,39 %, ročná úroková sadzba 70,01 %.13. V danom prípade po posúdení žaloby súd musí skonštatovať, že v žalobe je uvedené, že bol
poskytnutý úver (pôžička), pričom ako listinný dôkaz bola poskytnutá zmluva o revolvingovom úvere,
ktorý je poskytovaný na inom základe ako samotný úver. Zmluvou o revolvingovom úvere klient žiada o

poskytnutie úverového rámca na opakované čerpanie úveru.

14. Súdu z listinných dôkazov vyplýva, že predmetom žaloby je úver a nie revolvingový úver, pretože
predložená zmluva rieši len poskytnutie úveru a podmienky jeho splácania (aj keď nie úplne, pretože v
nej absentujú zákonné náležitosti), nerieši však poskytnutie revolvingu, ani jeho výšku, ani podmienky

splácania. Zároveň predložené oznámenie veriteľa a kartu klienta nie je možné považovať za zmluvné
dojednania, nakoľko sa jedná iba o jednostranný právny úkon veriteľa.

15. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ (uvedené bolo ustálené aj v uznesení
Krajského súdu v Trnave uznesením zo dňa 26.11.2015 pod č. k. 9Co/128/2015 - 51).

16. Z čl. 5 úverovej zmluvy (ďalej len ÚZ) vyplýva, že žalovaný dňa 6.9.2010 požiadal o úver vo výške
1500,- eur (za podmienok stanovených v čl. 5) a ÚZ predložil žalobcovi na schválenie bez vyplneného
čl. 6. Po predložení ÚZ žalobca vyplnil dňa 8.9.2010 čl. 6 ÚZ, pričom žalovanému sa rozhodol poskytnúť
úver vo výške 1230,- eur.

17. Podľa § 43 OZ, účinného k 6.9.2010, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov
odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým

určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je dostatočne určitý a vyplýva
z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43b ods. 1 písm. c/ OZ, Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká c) dôjdením prejavu o odmietnutí
návrhu navrhovateľovi.

Podľa § 43c ods. OZ, (1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá OZ, Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné

zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému

prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

18. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Platnosť
zmluvy nastáva teda súčasne s jej účinnosťou, pokiaľ zákon (§ 47) alebo dohoda účastníkov
neustanovujú inak. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v

prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne
platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Táto právna norma účinne bráni tomu,
aby zmluva vznikla inak, než na základe konsensu zmluvných strán. Keďže zo žaloby a listinných
dôkazov vyplýva (navyše to ustálil aj krajský súd), že žalovanému mal byť poskytnutý a vyplatený úver
vo výške 1053,05 eura, tento vzťah sa riadi ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 6.9.2010.

Jedná sa o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní vzájomných práv a povinností použiť
ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Nie je možné ho
posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko takýto výklad by
bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech a porušením § 54 ods. 2 OZ. K
uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho zákonníka, ktorá síce bola

pôvodne účinná od 12.6.2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť odložená na 1.4.2015),
avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa. Navyše zák. č. 129/2010
Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa, nie teda úveru podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka (navyše

zákon vo svojich ustanoveniach odkazuje na konkrétne úpravy Občianskeho zákonníka). Potom podľa §
9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 6.9.2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

19. S poukazom na bod 18 tohto odôvodnenia, súd potom musí konštatovať, že žalovaný dal žalobcovi

návrh na uzatvorenie zmluvy na poskytnutie úveru vo výške 1500,- eur a to dňa 6.9.2010. Dňa 8.9.2010
sa žalobca rozhodol poskytnúť úver vo výške 1230,- eur; teda podľa § 44 ods. 2 veta prvá OZ, odmietol
návrhu žalovaného a žalovanému dal nový návrh na uzatvorenie zmluvy na poskytnutie úveru v nižšej
sume, ako mal žalovaný pôvodne záujem. Z ÚZ potom však už nevyplýva, že by žalovaný takýto nový
návrh prijal, pretože ÚZ musí maž zo zákona písomnú formu, teda musí byť žalovaným aj žalobcom
podpísaná. Hoci žalobca ju podpísal, zo zmluvy nevyplýva, že by nový návrh akceptoval a podpísal aj

žalovaný. Na uvedenom závere by nič nezmenilo ani vyjadrenie žalobcu či žalovaného na súde, keďže
by ich výpoveď nijako nemohla zahojiť nedostatok písomnej formy ÚZ.

20. K plneniu žalobcu v prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia.
Nedodržanie zákonom ustanovenej písomnej formy vyvoláva absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

21. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22. Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie

je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s
úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká

(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho
(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné

splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

23. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v
spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného.

24. Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu
aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

25. Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že ÚZ je absolútne neplatná a teda, že k
plneniu zo strany žalobcu v prospech žalovaného z titulu bezdôvodného obohatenia došlo dňa 9.9.2010
(karta klienta z č. l. 6 spisu). V danom prípade sa dlh žalovaného premlčal, s poukazom na § 107 OZ,
dňom 9.9.2012, najneskôr dňa 9.9.2013. Žaloba na súd bola podaná dňa 15.4.2014, t. j. po uplynutí

premlčacej doby.

26. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak
v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia premlčacích

dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia (v danom prípade 9.9.2010
žalobca plnil a vedel, komu plní, takže vedel výšku plnenia a poznal aj subjekt, ktorému plnil).

27. Vzhľadom na premlčanie pohľadávky žalobcu súd žalobe žalobcu nevyhovel, nakoľko bola podaná
nedôvodne (výrok II.), teda opätovne rozhodol tak, ako v pôvodnom rozsudku zo dňa 2.10.2014 a

opätovne z dôvodu premlčania bezdôvodného obohatenia.

28. Výrokom I. súd konanie v časti 1537,80 eura zastavil vzhľadom na čiastočné späťvzatie žalobcu
doručené súdu zo dňa 7.10.2016 (č. l. 68 spisu), pričom súhlas žalovaného si nevyžiadal, nakoľko
toto späťvzatie bolo jednoznačne v prospech žalovaného, pričom žalovaný so súdom nekomunikuje a

nereaguje na jeho výzvy a poštové zásielky (súd postupoval podľa čl. 17 základných princípov CSP).

29. Podľa § 144 CSP, Žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

30. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Žalovaný procesne nezavinil zastavenie konania (výrok I.), preto by mal nárok na náhradu trov
konania žalovaný a zároveň vo zvyšnej časti konania mal úspech. Ak dôjde k (čiastočnému) zastaveniu
sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách
konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj
na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu

alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť vzhľadom
na právny názor odvolacieho súdu (bezpoplatková a bezúročná ÚZ). Uvedené teda nebolo spôsobené
konaním žalovaného. Čo sa týka zamietajúcej časti rozsudku, žalovaný bol úspešný, nakoľko právožalobcu sa premlčalo. Žalovaný bol teda úspešný v celom konaní. Žiadne trovy konania mu však
nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.