Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/57/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317204151
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2317204151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov
JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v právnej veci žalobcu: TAVERNA T&J, spol. s r.o., so
sídlom Hodská 1596/50, 924 01 Galanta, IČO: 36 840 475, proti žalovanému: SPP - distribúcia, a.s., so
sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, o nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduGalantazodňa27.02.2017č.k.18Cb/13/2017-15,

takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušuje a konanie o nariadenie neodkladného
opatrenia zastavuje.

II. Odvolací súd priznáva odporcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 27.02.2017 č.k. 18Cb/13/2017-15 uložil odporcovi povinnosť
zdržať sa odpojenia odberného miesta plynu navrhovateľa nachádzajúce sa v Galante, na ulici Hodská
číslo 50, číslo miesta spotreby 310 305 27 85.
Súd prvej inštancie zároveň poučil odporcu, že môže podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1,

§ 325 ods. 2 psím. d) 2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 § 334, § 336 ods. 1, § 337
ods.1,2,3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len C.s.p.).
Navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že na základe platne
uzavretej zmluvy odoberá zemný plyn na adrese miesta spotreby Galanta, Hodská č. 50, číslo miesta
spotreby: 3103052785. Všetky preddavkové faktúry uhrádza riadne a včas a doposiaľ nikdy nemal a
ani nemá neuhradené záväzky voči dodávateľovi plynu. V mesiaci jún a júl vykonával v prevádzkovej

jednotke, kde je odberné miesto, rozsiahlu rekonštrukciu, teda toto zariadenie nebolo v prevádzke, čím
nedochádzalo k odberu zemného plynu. V rámci rekonštrukčných prác navrhovateľ zakúpil a nechal
namontovať 2 ks solárnych kolektorov, aby znížil spotrebu plynu. Na odbernom mieste navrhovateľa
došlo dňa 03.11.2016 k výmene plynomeru. Pri výmene plynomeru zo strany pracovníkov navrhovateľa
nebolo zistené žiadne poškodenie. Plynomer bol funkčný, meral odobraté množstvo plynu. Nebolo
poškodené overovacie alebo zabezpečovacie zariadenie. Odmontovaný plynomer bol zaslaný znalcovi,

ktorý vyhotovil znalecký posudok číslo 714/PL-2016. Znalec vo svojom posudku neuvádza, že by
došlo k poškodeniu overovacieho alebo zabezpečovacieho znaku. Znalec vo svojom posudku uvádza,
že plomba má spodnú časť vytvarovanú tak, že je možné plombu demontovať bez použitia nástroja
a bez dodatočného poškodenia plomby. Plombu na meradle inštaloval pracovník odporcu a za to,
akým spôsobom plombu inštaloval, predsa nemôže navrhovateľ niesť zodpovednosť. Pracovník SPP
- distribúcie plombu zrejme inštaloval neodborne, keď sa mala dať demontovať bez toho, aby došlo

k poškodeniu plomby. Nikde v posudku sa neuvádza, že plomba by bola poškodená, naopak bolo
konštatované, že bez porušení plomby je možné ju demontovať. Odporca si uplatnil voči navrhovateľoviškodu, ktorá mala vzniknúť údajným neoprávneným odberom zemného plynu v zmysle ustanovenia
§ 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike. Odporca údajnú škodu vyčíslil na 19.332,01
eura. Neskôr ju znížil a v súčasnosti si uplatňuje 9.463,78 eura. Navrhovateľ zaslal odporcovi list, v

ktorom uviedol a dôkazmi preukázal, prečo jeho nárok neuznáva a vyzval ho, nech v prípade, že na
svojich nárokoch trvá, podá žalobu na súd, kde by sa mohol navrhovateľ účinne brániť a preukázať svoje
tvrdenia. Odporca mu však dňa 17.02.2017 zaslal list, v ktorom uvádza, že ak do 06.03.2017 nezaplatí
sumu 9.463,78 eura, odpojí jeho prevádzku od distribučnej siete plynu. Svoj právny záujem na vydaní
neodkladného opatrenia odôvodnil navrhovateľ tým, že prevádzkuje reštauračné zariadenie, kde okrem

iného poskytuje závodné stravovanie, obedy pre rôzne inštitúcie a podniky v Galante. Konaním odporcu
by mu bola taktiež spôsobená značná morálna a aj finančná ujma. Konanie odporcu považuje za nátlak
voči nemu.
Súd prvej inštancie vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a predložených listinných dôkazov, mal za jednoznačne preukázanú potrebu
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, ako aj skutočnú, oprávnenú a dôvodnú existenciu

obavy navrhovateľa o to, že by mu odpojením jeho odberného miesta, ktorým je reštauračné zariadenie,
od distribučnej siete, bola spôsobená značná morálna a aj finančná ujma.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia prihliadol aj na skutočnosť, že v
uvedenomprípadesajednáostavohrozeniaprávalebooprávnenýchzáujmovnavrhovateľa,ktorýnemá
inúmožnosťbrániťsaprotiodpojeniujehoodbernéhomiestaoddistribučnejsiete(svýnimkouzaplatenia

pohľadávky odporcu vo výške, ktorú neuznáva), ako podaním návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia na súd. Nariadením neodkladného opatrenia sa tak poskytne ochrana osvedčenému právu
navrhovateľa a súčasne má súd za to, že jeho nariadením sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do
práva odporcu. Súd preto nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
odpojenia odberného miesta navrhovateľa od distribučnej siete.

Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 337 C.s.p. zároveň poučil odporcu, že nič mu nebráni podať žalobu
vo veci náhrady škody na súde proti navrhovateľovi, pričom konanie vo veci samej sa môže týkať aj
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady

trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal odporca odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zrušil.
Odporca spolu s odvolaním podal námietku miestnej nepríslušnosti. Odvolateľ uviedol, že o nariadení

neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti zdržať sa odpojenia
odberného miesta plynu navrhovateľa, mal rozhodovať všeobecný súd odporcu, ktorým je Okresný súd
Bratislava II. Návrh, ktorého výsledkom je nariadenie neodkladného opatrenia ukladajúceho odporcovi
povinnosť zdržať sa odpojenia odberného miesta plynu navrhovateľovi, nie je návrhom, v zmysle
ktorého by sa navrhovateľ domáhal priznania nároku na náhradu škody. S obdobnou námietkou

miestnej nepríslušnosti podanou odporcom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením
č.k. 6Cob/76/206 zo dňa 09.11.2016 zrušil uznesenie, ktorým Okresný súd Prešov vydal rozhodnutie o
nariadení predbežného opatrenia voči odporcovi.
Vo veci odvolania odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie odôvodnil

obavou navrhovateľa z odpojenia jeho odberného miesta od distribučnej siete, kde podľa súdu
navrhovateľ s výnimkou zaplatenia odporcom požadovanej sumy, nemá možnosť iným spôsobom sa
brániť voči ohrozeniu jeho podnikateľskej činnosti. Odporca v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť,
že prevádzku spotrebičov určených na prípravu jedál a vykurovanie objektu je možné zabezpečiť aj
prostredníctvom propán - butánu a zásobníkov na tento plyn dostupných u viacerých dodávateľov,

prípadne prostredníctvom spotrebičov využívajúcich elektrickú energiu a teda existencia pripojenia
odberného plynového zariadenia navrhovateľa k distribučnej sieti odporcu nie je nevyhnutnou
podmienkou pokračovania v jeho podnikateľskej činnosti. Navrhovateľ má dostatočný priestor na to,
aby svoju prevádzku, resp. spotrebiče na využívanie iného média prispôsobil. S takýmto názorom sa
stotožnil aj Krajský súd v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 25.01.2016 sp. zn. 16Cob/2/2016. Krajský

súd v Trenčíne konštatoval, že úkony smerujúce k odpojeniu odberného miesta nie sú samo o sebe
osvedčením potreby úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania, pričom nariadeným predbežného
opatrenia by nebola dodržaná zásada primeranosti zásahu a prostredníctvom predbežného opatrenia
do právnych vzťahov medzi účastníkmi a navrhovateľ má aj inú možnosť ako zabezpečiť vykurovaniepriestorovjehonehnuteľnosti.RovnakýprávnynázorzaujalajKrajskýsúdvBratislavevuznesenízodňa
30.06.2016sp.zn.1Cob/173/2016.Odvolanímnapadnutérozhodnutiejezároveňpomateriálnejstránke
nevykonateľné. K distribučnej sieti odporcu však nie je pripojené odberné miesto, ale odberné plynové

zariadenie odporcu. Od distribučnej siete navrhovateľa tak nemožno odpojiť jedine plynové zariadenie
alebo odberné plynové zariadenie navrhovateľa a nie odberné miesto. K distribučnej sieti odporcu sa
pripájaamôžepripojiťlenplynovézariadeniealeboodbernéplynovézariadenieakéhokoľvekodberateľa
a nie odberné miesto. Odporca je toho názoru, že návrh mal byť odmietnutý v zmysle § 327 C.s.p. Ak
by aj petit návrhu bol správny a súd by takémuto návrhu vyhovel, bránilo by takéto rozhodnutie súdu

odporcu odporcovi v realizácii jeho práva a zároveň k splneniu povinnosti prevádzkovateľa distribučnej
siete vyplývajúce zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, nakoľko by znemožňovalo odporcovi odpojiť
plynové zariadenie navrhovateľa, hoci by na zariadenie navrhovateľovho plynového zariadenia mohli
nastať akékoľvek iné dôvody nesúvisiace s nárokom odporcu, ktorý si odporca voči navrhovateľovi
uplatňujeaktorýnavrhovateľodmieta.Takýtostav,kedybyodporcoviakoprevádzkovateľovidistribučnej
siete bolo zabránené plniť si povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zákona o energetike, najmä

povinnosť zabezpečiť riadne a bezpečne fungovanie distribučnej siete pritom nie je možné akceptovať
a tento názor si osvojil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením zo dňa 19.12.2016 sp. zn.
3Cob/158/2016 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol takýto návrh zamietnutý. Na
nariadenie daného neodkladného opatrenia teda neexistoval dôvod.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca bezprostredne hrozil odpojením odberného
miesta odporcu od dodávok plynu, pričom odberné miesto sa nachádza v Galante. Je nepochybné,
že odpojením odberného miesta by vznikla škoda. Podľa § 19 písm. b) C.s.p. popri všeobecnom
súde odporcu je na konanie miestne príslušný aj súd v obvode, ktorého nastala skutočnosť, ktorá
zakladá právo na náhradu škody. Touto skutočnosťou je hrozba odpojenia, ktorú žalovaný hodlal

uskutočniť na adrese sídla žalobcu, teda v Galante, čím je daná príslušnosť Okresného súdu Galanta.
Skutočnosťou zakladajúcou právo na náhradu škody je protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde k tomuto protiprávnemu úkonu došlo je určujúce pre určenie
miestne príslušného súdu podľa § 19 písm. b) C.s.p. Je irelevantný hmotnoprávny základ žaloby, ako
aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter tvrdenej škody a v

konečnom dôsledku aj to, či k tvrdenej škode alebo skutočnosti zakladajúcej právo na ňu skutočne
aj došlo. Tvrdenia odporcu, že navrhovateľ si môže zabezpečiť plyn prostredníctvom propán - butánu
a zásobníkov, táto argumentácia je absurdná, z technicko-bezpečnostného hľadiska nerealizovateľná,
ani z hľadiska nákladov. Čo sa týka identifikácie miesta odpojenia toto bolo identifikované dostatočne
jasne zrozumiteľne. Odporca opierajúc sa o zákon o energetike sa správa proti pravidlám poctivého

obchodného styku. Navrhovateľ si riadne a včas plnil a plní povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvného
vzťahu s odporcom. Je proti zdravému rozumu platiť za niečo, čo navrhovateľ neužil, nespotreboval,
pričom žiadnu zákonnú povinnosť neporušil a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p.), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ C.s.p.), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.)

a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 389 ods. 1písm. a) C.s.p.
zrušiť.

6. Jednou zo zásadných odvolacích námietok odporcu bolo namietanie, že súd prvej inštancie nebol
miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci, keď nedostatok tejto procesnej podmienky
miestnej príslušnosti znamená úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu.

7. Podľa Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.
Podľa Čl. 38 ods. 1 Listiny základných práva s slobôd nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi.
Príslušnosť súdu ustanoví zákon.Podľa Čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd každý má právo
na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o

akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.
Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 324 ods. 2 C.s.p., na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.

Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Podľa § 36 ods. 1 C.s.p., konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
Podľa § 36 ods. 2 C.s.p., príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Podľa § 13 C.s.p., na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie

je ustanovené inak.
Podľa § 15 ods. 1 C.s.p., všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.
Podľa § 41 C.s.p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na

začiatku konania.
Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí
vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať
rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd
konanie zastaví.

8. Ústavný princíp zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu
súdnej moci, keďže totiž na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej
predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie o jeho veci sú povolané súdy a sudcovia
podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania
súdnej agendy a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad

hoc“ (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 239/04-149 zo dňa 26.9.2005).

9. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp. súd zriadený
v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1
listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne

akceptovateľné. Súčasťou základného práva na zákonného sudcu, resp. na súd zriadený zákonom je
preto nevyhnutne požiadavka, aby prípadné námietky účastníka súdneho konania ohľadne porušenia
uvedených práv boli náležite preskúmané a aby sa súd, príslušný o týchto námietkach rozhodovať, s
nimi preskúmateľným spôsobom vysporiadal (nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 116/06 zo dňa 5.9.2006).

10. Samotná skutočnosť, že sudcovia konajúci na okresnom súde a krajskom súde boli ustálení ako
zákonní sudcovia postupom podľa platného rozvrhu práce, nepostačuje na záver o tom, že naozaj konali
ako zákonní sudcovia. Prvoradou podmienkou správneho ustálenia osoby zákonného sudcu je totiž
správne ustálenie vecnej, resp. miestnej príslušnosti konajúceho súdu. Iba taký sudca, určený podľa
rozvrhu práce, ktorý je sudcom vecne s miestne príslušného súdu ustanoveného zákonom, je zákonným

sudcom v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. nezávislým a nestranným sudcom podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 283/09 zo dňa 29.11.2009).

11. Súd treba považovať za „nesprávne obsadený“ v zmysle § 237 písm. g) Občianskeho súdneho
poriadku (ekvivalent podľa aktuálne účinného C.s.p. je ustanovenie § 420 písm. e)) aj vtedy, ak nekoná

zákonný sudca, resp. zákonní sudcovia (mutadis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 136/08 zo dňa
5.11.2008).12. Z obsahu spisu vyplýva, že súdu prvej inštancie bol doručený dňa 22.2.2017 len návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 324 C.s.p.. V prípade návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia bol podľa ustanovenia § 324 ods. 2 C.s.p. vecne príslušný na jeho nariadenie

okresný súd. Miestna príslušnosť je upravená v ust. § 13 až 21 C.s.p. Na konanie v prvej inštancii je
miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak v zmysle ust. § 13 C.s.p..
Návrh bol podaný za účinnosti C.s.p. Výlučná miestna príslušnosť podľa § 20 C.s.p. je daná len vtedy,
ak sú predmetom sporu vecné práva k nehnuteľnosti, napr. vlastnícke právo, právo zodpovedajúce
vecnému bremenu.

Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby sa
odporca zdržal odpojenia odberného miesta plynu navrhovateľa nachádzajúci sa v Galante, nie je
konaním o existenciu práva strán sporu k nehnuteľnosti, teda nejde o konanie, ktoré sa priamo týka
nehnuteľnosti, a preto výlučná miestna príslušnosť nemôže byť daná.
Vzhľadomnavyššieuvedené,odvolacísúddospelkzáveru,ževprejednávanejvecisanejednáoprípad
výlučnej miestnej príslušnosti uvedený v ustanovení § 20 C.s.p..

Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom navrhovateľa, že je daná príslušnosť súdu prvej inštancie podľa
§ 19 písm. b) C.s.p., v zmysle ktorého popri všeobecnom súde odporcu je na konanie miestne príslušný
aj súd, v obvode, ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody, keď podľa tvrdenia
navrhovateľa, touto skutočnosťou je hrozba odpojenia, ktorú žalovaný hodlal uskutočniť na adrese sídla

žalobcu, teda v Galante, nakoľko navrhovateľ spolu s návrhom o nariadenie neodkladného opatrenia
nepodal žiadnu žalobu vo veci samej a teda ani žalobu o náhradu škody, keď nejde o neodkladné
opatrenie, ktorým by bolo možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu, a preto nie je
daná ani miestna príslušnosť na výber, keď príslušnosť súdu sa určuje podľa okolností v čase začatia
konania. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by v čase začatia konania o

nariadenie neodkladného opatrenia došlo k vzniku škody, a preto ak by mu v budúcnosti nejaká škoda
vznikla, ktorej by sa navrhovateľ mohol domáhať žalobou o náhradu škody, nejde o okolnosť, ktorá by
už existovala v čase začatia konania, podľa ktorej sa určuje príslušnosť súdu.
Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ani konaním o náhradu škody, a preto
miestna príslušnosť daná na výber podľa § 19 písm. b) C.s.p. nemôže byť daná.

13. Súd prvej inštancie, ktorému bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený, nemal
možnosť v zmysle ustanovenia § 41 C.s.p. v čase začatia konania pred rozhodnutím o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia skúmať miestnu príslušnosť podľa ustanovenia § 13 a nasl. C.s.p.,
pretože v danej veci nie je daná výlučná miestna príslušnosť iného súdu podľa ustanovenia § 20 C.s.p.

a odporca nenamietal miestnu príslušnosť, pričom tak ani nemohol urobiť, nakoľko sa o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia dozvedel až z doručeného rozhodnutia súdu prvej inštancie a k
nemu pripojenému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 331 ods. 1 veta prvá C.s.p.).

14. Námietku miestnej nepríslušnosti uplatnil odporca v odvolaní proti uzneseniu o nariadení

neodkladného opatrenia. Ak teda súd prvej inštancie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 41 C.s.p. skúmal len miestnu príslušnosť podľa
ustanovenia § 20 C.s.p. a zistil, že výlučná miestna príslušnosť iného okresného súdu nie je daná, nemal
možnosť zaoberať sa námietkou miestnej príslušnosti, uplatnenou odporcom až po rozhodnutí o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, v odvolacom konaní, keď odvolanie bolo prvým procesným

úkonom, ktorý odporcovi patril.

15. Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo
veci (podmienky konania). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dôvodiť,
že procesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a strán, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť

cieľ civilného sporového konania. K podmienkam konania potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia
vecných prekážok v konaní. Na strane súdu patria k podmienkam konania také vlastnosti, ktoré sú
vymedzenímjehoprávapovinnostívykonávaťakoorgánštátucivilnésporovékonanieanazákladejeho
výsledkov rozhodovať. K týmto vlastnostiam patrí jednak právomoc súdu, ale tiež jeho príslušnosť, a to
tak vecná, ako aj funkčná a miestna. K podmienkam konania na strane strán patria také ich vlastnosti,

ktoré im umožňujú vystupovať v konaní v postavení strán a ktoré im zároveň umožňujú mať subjektívne
procesné práva a povinnosti a svojimi úkonmi ich nadobúdať. Ide o procesnú subjektivitu a aj spôsobilosť
procesnú. U zástupcov strán prichádza do úvahy spôsobilosť byťzástupcom a nutnosť preukázať oprávnenie na zastupovanie. K tzv. negatívnym procesným
podmienkam, či prekážkam, patria prekážka začatého konania (litispendencia) a prekážka veci
rozsúdenej (res iudicata).

16. Nedostatok procesných podmienok môže byť jednak neodstrániteľný, jednak odstrániteľný. V
ustanovení § 161 C.s.p. je ustanovené, ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neodstrániteľný
alebo odstrániteľný nedostatok niektorej procesnej podmienky. Neodstrániteľný je nedostatok procesnej
podmienky, odstránenie ktorého za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok

procesnej podmienky, k odstráneniu ktorého môže súd prispieť za prípadnej súčinnosti niektorou
stranou.

17. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti je podľa aktuálne platnej právnej úpravy v
zásade odstrániteľným nedostatkom podmienok konania.
Podľa platnej úpravy v čase začatia konania na súde prvej inštancie osobitnou kategóriou je konanie

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v prípadoch, v ktorých nebola daná výlučná miestna
príslušnosť podľa ustanovenia § 20 C.s.p., pričom žalovaný v odvolacom konaní námietku miestnej
príslušnosti uplatnil. V uvedenej procesnoprávnej situácii treba nedostatok procesnej podmienky
miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok
podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu.

Pri kolízii medzi právom žalobcu na účinnú a rýchlu dočasnú ochranu práv a právom žalovaného na
zákonného sudcu je povinnosťou všeobecných súdov postupovať tak, aby sa poskytla ochrana obom
týmto právam. Z ústavnoprávneho hľadiska je totiž neakceptovateľné, aby právo navrhovateľa na účinnú
a rýchlu dočasnú ochranu práv bolo uprednostnené do tej miery, že tým dôjde k úplnému popretiu
práva žalovaného na zákonného sudcu (mutatis mutandis nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 76/2011 zo dňa

14.9.2011).
Ak navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci
miestna príslušnosť nevyplývala z § 88 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia
konania a navrhovateľ ani nevystupoval v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca
v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho

zastavenépreneodstrániteľnýnedostatokpodmienkykonania.Aktotižvdôsledkupostupunavrhovateľa
nebolo možné poskytnúť vôbec ochranu právu odporcu na zákonného sudcu, potom nebolo možné
ani poskytnúť ochranu právu navrhovateľa na urýchlené a účinné rozhodnutie o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia. Navrhovateľ teda v uvedenej situácii nesie procesnoprávnu zodpovednosť za
výsledok konania v prípade, keďže sa obrátil na miestne nepríslušný súd (nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS

510/2012-48 zo dňa 5.6.2013).

18. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancieonariadeníneodkladnéhoopatreniaspoužitímustanovenia§389ods.1písm.a)C.s.p.zrušila
postupom podľa § 391 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 161 ods. 2 C.s.p. a konanie o nariadenie neodkladného

opatrenia zastavil. Odvolací súd sa potom ďalej nezaoberal ostatnými odvolacími námietkami odporcu,
pretože vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie veci sú irelevantné.

19. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bol len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie
aj konanie vo veci samej, teda týmto rozhodnutím sa konanie končí, odvolací súd rozhodol o náhrade

trov konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 256 ods.1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262
ods. 2 CSP).

20. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( Čl.I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania (§434C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).