Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315208700
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315208700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne A., zastúpenej X., proti
žalovanému L. právne zastúpenému P., o vrátenie daru - nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 20.04.2017, č. k. 18C/394/2015-67, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku.

II. Mení rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že stranám sporu náhradu trov
konania nepriznáva.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu o vrátenie
daru zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalobkyni.

2. Právne vec posúdil podľa ust. 628 ods. 1 a 2, § 630 Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že podaná žaloba nie je dôvodná.
Žalobkyňa ako darkyňa uzavrela so žalovaným ako obdarovaným dňa 11.07.2012 darovaciu zmluvu so
zriadením vecného bremena, na základe ktorej žalobkyňa darovala svoj podiel v 1 na nehnuteľnostiach
domu súpisné číslo XX, postaveného na parcele I. číslo XXX/X, a pozemkov parcela I. č. XXX/
X - záhrady o výmere XXX m2 a parcely I. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2 a zároveň sa zmluvné strany dohodli na zriadení vecného bremena v podobe práva doživotného
bývania a užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalobkyne. Do katastra nehnuteľností bolo

vlastnícke právo k darovanej polovici nehnuteľností zapísané v prospech žalovaného a vecné bremeno
bolo zapísané v prospech žalobkyne na základe rozhodnutia Správy katastra X. číslo vkladu V XXX/
XX zo dňa 14.08.2012.

4. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že túto zmluvu považuje za absolútne neplatnú, vzhľadom na okolnosti
darovania, zriadenie vecného bremena a nevýhodné podmienky. Žalovaný vo vyjadrení poprel, aby
žalobkyňa obdarovala žalovaného nedobrovoľne, pretože ju k takémuto konaniu v rámci obdarovania

žalovaný nenútil ani nevyvíjal akýkoľvek nátlak. Uviedol, že právne úkony žalobkyne smerované k
uzavretiu darovacej zmluvy, so žalovaným boli uzavreté slobodne, vážne a bez omylu. Žalovaný
spochybnil tvrdenia žalobkyne ohľadom uzatvárania darovacej zmluvy, avšak žalobkyňa nenavrhlavykonať žiaden dôkaz ani žiadnymi dôkazmi nepreukázala tieto tvrdenia, ktoré uvádzala, preto súd tieto
skutočnosti uvádzané žalobkyňou nemal za preukázané.

5. Žalobkyňa ďalej namietala, že darovacia zmluva nie je platná, pretože podpisy účastníkov nie sú
osvedčené. Z darovacej zmluvy so zriadením vecného bremena zo dňa 11.07.2012, ktorá je súčasťou
súdneho spisu vyplýva, že darovacia zmluva bola autorizovaná advokátom v zmysle ust. § 1a zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o

katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
podpisy na zmluve nemusia byť osvedčené, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo
forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom. Vzhľadom k tomu, že predmetná zmluva bola
autorizovaná advokátom, podpisy na zmluve nemuseli byť osvedčené. V konaní bolo teda preukázané,
že sporové strany uzavreli platnú darovaciu zmluvu dňa 11.07.2012, na základe ktorej žalobkyňa ako
darca bezodplatne previedla na žalovaného ako obdarovaného polovicu nehnuteľností zapísaných na

LV č. XX k.ú. K...

6. Za účelom dosiahnutia úspechu v konaní mala žalobkyňa preukázať, že žalovaný sa voči nej a
členom jej rodiny dopúšťal takého konania, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu
možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, teda také porušenie morálnych pravidiel

správaním sa obdarovaného, ktoré podľa objektívnych kritérií možno čo do stupňa závažnosti hodnotiť
akohrubéporušenie.Akékoľveknevhodnésprávaniesaobdarovaného,alebomenejzávažnéporušenie
dobrých mravov nezakladá právo darcu domáhať sa vrátenia daru od obdarovaného. Žalobkyňa údajné
konanie žalovaného popísala v žalobe a konkretizovala v doplnení žaloby. Žalovaný konanie popisované
žalobkyňou poprel. Žalobkyňa nepredložila jediný dôkaz, ktorým by takéto správanie žalovaného

preukázala a ani nenavrhla žiaden dôkaz na preukázanie svojich tvrdení vykonať. Z uvedených dôvodov
súd napokon musel uzavrieť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o
správaní sa žalovaného voči nej a členom jej rodiny, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako správanie sa
v hrubom rozpore s dobrými mravmi a žalobu o vrátenie daru zamietol.

7. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2CSP. Pretože bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá, súd za použitia zásady úspechu vyslovil, že úspešný žalovaný má
právo proti žalobkyni na náhradu trov konania v celom rozsahu.

8. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd prvej

inštancie žalobkyne nevysvetlil dvojnásobnú výmenu sudcov. Sudkyňa, ktorá vo veci rozhodla - U..
M. je prinajmenšom dobrou známou právneho zástupcu žalovaného, na čo však žalobkyňa nestihla
zareagovať námietkou zaujatosti, keďže jej zo strany súdu nebolo oznámené, že došlo k zmene
zákonného sudcu. Právny zástupcu žalovaného nemal splnomocnenie na žiaden úkon vykonaný v
tomto konaní, písomné podania, ktoré adresoval súdu neboli podpísané žalovaným ani jeho právnym

zástupcom. Žalobkyňa žiadala, aby súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškania, keďže
ani jeden úkon žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu nemožno vziať do úvahy (advokát nemal
splnomocnenie a žalovaný vôbec nekonal. Rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávne odôvodnený,
nakoľko súd chybne na str. 2 uviedol, že žalobkyňa mu nehnuteľnosti darovala dobrovoľne (správne
malo byť uvedené nedobrovoľne). Dôkazom je hlavne nezáujem žalovaného o darkyňu - vlastnú mamu

žalovaného. Žalovaný žije v W., kým žalobkyňa býva v K. I.. Dcéra žalobkyne žije v X., no kvôli
veľmi zlému zdravotnému stavu žalobkyne sa musí o ňu sama postarať v dome, ktorého väčšinovým
vlastníkom je žalovaný. Žalovaný svojím konaním okradol vlastnú sestru, oklamala a uviedol do omylu
matku, ktorej život a zdravie sú mu ľahostajné. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd jej
žalobe vyhovel a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že sa s podaným odvolaním v celom rozsahu
nestotožňuje, navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania. Odvolanie
žalobkyne nespĺňa zákonné náležitosti a ani odvolacie dôvody v zmysle ust. CSP. Žalovaný má
pochybnosti o tom, či odvolanie žalobkyne bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Žalobkyňa je

právne spôsobilá osoba, preto jej právne úkony smerované k uzavretiu darovacej zmluvy so žalovaným
boliuzavretéslobodne,vážneabezomylu.Odvolaniežalobkynebolopodľažalovanéhospísanésestrou
žalovaného, ktorá uvádza skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na akýchkoľvek pravdivých skutočnostiach
a hraničia s trestno-právnou rovinou. Zdôraznil, že so žalobkyňou spolu s darovacou zmluvou bolo ajzriadené v prospech žalobkyne vecné bremeno dožitia, čím svojím konaním dokázal, že mu ide o blaho
a pokojné dožitie žalobkyne.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej
obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé. Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016.

14. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobkyňa podala žalobu o vrátenie darovanej
nehnuteľnosti,pretožesaoňužalovanýnezaujíma,navštevujejulen1-2-krátdoroka,pričomususedov
svojej mamy vysedáva do neskorých večerných hodín, kde zisťuje informácie o žalobkyni a ohovára
ju. Rovnako ohovára svoju vlastnú sestru, čím znemožňuje celú rodinu žalobkyne a tiež sa vyhráža
príbuzným žalobkyne. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že o vrátenie daru požiadala aj písomne a žiadala

darovanú nehnuteľnosť vydať.

15. K darovaniu podľa listín, ktoré boli predložené súdu došlo 11.07.2012 na základe darovacej zmluvy
tak, ako to zistil, prvoinštančný súd. Súčasťou darovacej zmluvy bola aj zmluva o zriadení vecného
bremena, právo doživotného užívania nehnuteľnosti žalobkyňou.

16. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

17. V prvom rade na to, aby došlo k vráteniu daru, musí darca vykonať jednostranný právny úkon

adresovaný obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Tento jednostranný adresovaný úkon, keď
dôjde obdarovanému vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať od obdarovaného
vrátenie toho, čo bolo predmetom darovania. Ak darca toto právo využije, zaniká darovací vzťah
okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Týmto momentom sa ruší darovacia zmluva,
obnovuje sa pôvodný právny vzťah vlastníctva a obdarovaný sa stáva od tohto momentu neoprávneným

držiteľom a v rámci ochrany vlastníckeho práva je povinný takúto vec vydať. Platí však, že tento
jednostranný právny úkon musí byť určitý. V tomto úkone musí byť presne označený dôvod, pre ktorý
žiada darca dar vrátiť. Tento dôvod je možné meniť do momentu, kedy uplynula premlčacia doba na
vrátenie daru. Po tomto momente už nie je možné dôvod vrátenia daru meniť.

18. Ust. § 630 Občianskeho zákonníka vo svojej podstate umožňuje vykonať tento jednostranný
adresovaný právny úkon darcu voči obdarovanému nielen pred podaním žaloby o vydanie veci, alebo o
vrátenie daru, ale aj priamo podaním samotnej žaloby a účinky vydania predmetu darovania nastávajú
momentom doručenia žaloby obdarovanému.19. V danom prípade žalobkyňa tvrdila, že pred podaním žaloby od darovacej zmluvy odstúpila. V
priebehu prvoinštančného konania do spisu doložila listinu zo dňa 21.03.2013 označenú ako „Výzva na

vrátenie daru“, ktorej adresátom bol žalovaný.

20. Žalobkyňa namietala, že žalovaný sa dopúšťa porušovania dobrých mravov tým, že sa nespráva
spôsobom, ktorý ona nepovažuje za správanie sa hodné obdarovaného.

21. Čo treba považovať za porušovanie dobrých mravov, vyplýva z judikatúry a zo stanovísk najvyšších
súdnych autorít a z rozhodovacej činnosti súdov o tejto problematike viažucej sa k § 3 a § 39
Občianskeho zákonníka. Na to, aby dobré mravy boli kvalifikovaným spôsobom porušované, teda
aby išlo o hrubé porušovanie dobrých mravov, je potrebné vždy zohľadniť intenzitu, dĺžku a dôsledky
porušovania dobrých mravov.

22. Prvoinštančný súd jednoznačne vyhodnotil, že správanie sa žalovaného voči žalobkyni nenadobudlo
intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov tak, ako to má na mysli ust. § 630 Občianskeho zákonníka,
pretože žalobkyňa takéto správanie žalovaného nepreukázala. Nepreukázala v žalobe popísané
tvrdenia, ktoré by mali byť subsumované pod hrubé porušenie dobrých mravov, a teda nepreukázala, že
sa žalobca o ňu nezaujíma, že ju nenavštevuje, že by ju a jej dcéru ohováral a znemožňoval. Žalobkyňa v

priebehu celého konania nepreukázala, že by sa jej žalovaný vyhrážal a odmietol jej poskytnúť pomôcť.

23. Je však potrebné uviesť, že pre posúdenie, či ide o hrubé porušenie dobrých mravov, sú rozhodujúce
objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti a pocity na strane darcu, ktoré spočívajú v
jeho predstavách, ako by sa mal obdarovaný voči darcovi správať, akým spôsobom prejaviť náležitú

vďaku, pomoc, podporu vo vzťahu k obdarovanému, aby objektívne neporušil dobré mravy podľa § 630
Občianskeho zákonníka.

24.To,žemôžedôjsťknegatívnemusprávaniusaobdarovanéhovočidarcovi,niejeokolnosťou,ktoráby
svedčila o tom, že ide o hrubé porušenie dobrých mravov a nemôže každé takéto subjektívne pociťované

negatívne správanie obdarovaného zakladať dôvod na vrátenie daru. Toto právo nevzniká pri prostej
nevďačnosti obdarovaného voči darcovi a dokonca ani pri menej významnom porušení dobrých mravov
obdarovaným.

25. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom

na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Takéto správanie sa vyznačuje značnou intenzitou alebo sústavnosťou alebo opakovanosťou.
Pri vonkajšom prejave ide napríklad o fyzické násilie, hrubé urážky, hrubý nezáujem, a podobne. Takéto
správanie sa musí aj objektívne navonok prejaviť, nemôže spočívať len v subjektívnych pocitoch darcu.

26. V odvolaní ako aj vo vyjadrení žalobkyňa popísala iné, ďalšie, okolnosti, ktorými odôvodňuje svoje
odvolanie proti napadnutému rozsudku, ktoré spočívajú v tom, že keďže ani jeden úkon žalovaného,
resp. jeho právneho zástupcu nemožno vziať do úvahy, nakoľko advokát nemal splnomocnenie na
zastupovanie žalovaného a žalovaný vôbec nekonal. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza,
že splnomocnenie, ktorým žalovaný splnomocnil P.. G. P. ako svojho právneho zástupcu je súčasťou

spisu (č. l. 29). Žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný P.. G. P. udelil splnomocnenie dňa
01.07.2014, kdežto žalobný návrh podala na súd až v roku 2015. Uvedená skutočnosť nezakladá
neplatnosť udeleného splnomocnenia. Žalovaný predmetným splnomocnením splnomocnil P.. G. P.:
„aby ho vo všetkých právnych veciach zastupoval, resp. obhajoval, aby vykonával všetky úkony,
prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uzatváral zmluvy, uznával

uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky,
plnenie nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské zmluvy,
to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie“. Z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný P.. G. P. udelil generálnu plnú moc a ako svojho právneho zástupcu ho splnomocnil,
okrem iného, aj na zastupovanie jeho osoby vo všetkých právnych veciach, nielen aktuálnych, ale aj

tých, ktoré nastanú v budúcnosti. V kontexte uvedeného odvolací súd posúdil splnomocnenie právneho
zástupcu žalovaného ako platné.27. Žalobkyňa ďalej namietala, že podania žalovaného neboli podpísané právnym zástupcom
žalovaného a ani samotným žalovaným. S uvedeným tvrdením nemožno súhlasiť. Všetky podania
žalovaného sú opatrené podpisom právneho zástupcu žalovaného spolu s odtlačkom jeho pečiatky na

prednej strane každého podania.

28. Súčasťou spisového materiálu sú aj opatrenia predsedníčky, v ktorých sú náležite uvedené dôvody,
pre ktoré opakovane došlo k zmene zákonného sudcu v predmetnej veci. Tvrdenia, že sudkyňa, ktorá v
spore žalobkyne rozhodla „je prinajmenšom dobrou známou právneho zástupcu žalovaného“ žalobkyňa

nijako nepreukázala a ani neuviedla, na základe akých skutočností k uvedenému záveru dospela, preto
sa nimi odvolací súd ďalej nezaoberal.

29. Všetky tieto okolnosti, ktoré vyplývajú zo spisového materiálu a všetky okolnosti zistené
prvoinštančným súdom, na ktoré odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje, sú dôvodmi, pre ktoré
nemôže byť v tomto spore žalobkyňa úspešná, pretože nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v žalobe.

Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď jej žalobu zamietol.

30. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, potvrdil.

31. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 257 CSP.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

33. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu alebo strane, ktorej
to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel
alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom.

34. Zákon však upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a to v podobe ust. § 257 CSP.

35. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu § 257
CSP (§ 150 OSP) len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov.
R 34/1982, R 23/1989).

36. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo

určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania (napr. konanie o určenie
otcovstva, ak maloletý žalobca nemal úspech) alebo charakterom procesnej situácie (napr. zmena
zákonnej úpravy, ak žalovaný ako laik, v konaní o určenie právneho vzťahu, nemohol posúdiť zdravotný
stav scudziteľa so zreteľom na jeho spôsobilosť na právne úkony). (uznesenie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009).

37. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada tiež na osobné, majetkové
pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých strán, okolnosti podania návrhu na začatie konania a
uplatňovania práva stranou, postoje strán v konaní, ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách
konania ako na povinného, tak aj oprávnenú stranu z titulu práva na náhradu trov konania.

38. Odvolací súd má za preukázané, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou s mesačným
príjmom, dôchodkom vo výške 517,- eur a nemá žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci väčšej hodnoty.

39. Z uvedených dôvodov Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 17.12.2015, č. k. 18C/394/2015-20

žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

40. V ustanovení § 257 CSP je fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôžebyť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.
Zákon stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru, než
by plynul z dispozitívnej právnej normy.

41. Odvolací súd, pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania, pri posudzovaní okolností hodných
osobitnéhozreteľa,prihliadolnielennaosobné,majetkové,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkov,
teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení postihovala povinnosť nahradiť trovy konania,
ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá, ale aj na

okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a tiež postoj účastníkov v tomto konaní.

42. Odvolací súd posúdil sociálnu situáciu žalobkyne ako fyzickej osoby, ktorá sa nachádza v zlej
finančnej situácií, z dôvodu ktorej jej súd priznal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto
konaní (č. l. 20 spisu) a dospel k záveru, že v prípade žalobkyne sú splnené dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznanie náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd

bol zároveň toho názoru, že nepriznaním náhrady trov konania žalovanému nijako nebude zasiahnuté
do jeho majetkovej sféry. Kým žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou, bezmajetná so
starobným dôchodkom, pomery na strane žalovaného, ktorý je zamestnancom SD.., sú podstatne
výhodnejšie. Naviac medzi stranami sporu ide o blízky príbuzenský vzťah matka a syn.

43. So zreteľom na uvedené odvolací súd o trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že zmenil
rozsudok vo výroku o trovách konania a vyslovil, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

44. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 306 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 257 CSP,
kedy rovnaká sociálna situácia žalobkyne uvedená vyššie bola dôvodom pre nepriznanie náhrady trov

odvolacieho konania pre úspešnú stranu sporu. Z obsahu spisu nevyplýva záver, že toto rozhodnutie
môže mať značne negatívny zásah do majetkovej sféry žalovaného.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).