Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. marec 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/213/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216768
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8313216768.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843 proti žalovanému Š. L., nar. XX. X. XXXX, W. XX, W., t.č. na neznámom mieste,
zast. opatrovníčkou D. A., E. A. H. J. P. X., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného
Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, zast.

JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Dobrianskeho 1651, Vranov nad
Topľou, o zaplatenie 1581,50 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 318,88 eur, ktorú

je žalobca p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na adresu právneho zástupcu
v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 19. 11. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 1581,50 eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 1. 7. 2013 v sume
106,74 eur, úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1581,50 eur od 2. 7. 2013 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovaným dňa 29. 1. 2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe
ktorejžalovanémuboliposkytnutépeňažnéprostriedkyvovýške1659,70eur,ktorésažalovanýzaviazali
vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu mesačnými splátkami po 31,63 eur, splatnými vždy k 20. dňu v
mesiaci. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov,
podmienkyprineplnízmluvnýchpovinnostíaďalšienáležitostiboliupravenévZmluveavoVšeobecných

obchodných podmienkach. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalobcom dňa 28. 6. 2012, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Ku
dňu postúpenia pohľadávky, dlh žalovaného predstavoval sumu 2941,67 eur, ktorá pozostávala z istiny
2475,39 eur, úroku 222,53 eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.
Keďže k plneniu zo strany žalovaného nedošlo, preto žalobca podal na súd žalobu, pričom si uplatnil
len nepremlčané splátky úveru.

Predmetom konania súd teda splátky úveru za obdobie od 20. 12. 2010 do 20. 1. 2015 v počte 50 vo
výške 1581,50 eur (50x mesačná splátka 31,63 eur). Podanou žalobou si súčasne žalobca uplatnil ajkapitalizovaný úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21. 12. 2010 do 1. 7. 2013 v sume 106,74
eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1581,50 eur od 2. 7. 2013 do zaplatenia a na
náhradu trov konania.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XXX/
XXXX zo dňa 26. 11. 2013, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 30. 7. 2014, pretože sa ho nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanému.

Dňa 15. 1. 2014 došlo na súd podanie Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám.
Legionárov 5, Prešov, IČO: 42343828, ktoré prostredníctvom právnej zástupkyne s poukazom na
ustanovenie §93 ods. 2 O.s.p. oznámilo súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
žalovaného.

Po doručení žaloby a jej príloh, vedľajší účastník na strane žalovaného podal vo veci vyjadrenia,

doručené súdu dňa 11. 6. 2014, dňa 11. 9. 2015, dňa 9. 10. 2015 a dňa 15. 3. 2016. V týchto vyjadreniach
namietal vydanie platobného rozkazu vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v spornom zmluvnom
vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ a zmluva zo dňa 29. 1. 2008 obsahuje neprijateľné podmienky. Uviedol,
že v danej veci je Zmluva, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky, je zmluvou
spotrebiteľskou a teda sa riadi režimom Občianskeho zákonníka a síce ustanoveniami §52 a nasl.

Občianskeho zákonníka a súčasne aj Zákonom 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Zákonom
č. 634/19992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Namietal neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve a aktívnu
legitimáciu žalobcu v danej veci s poukazom na ustanovenie §92 Zákona o bankách. Má za to, že výzvou
zo dňa 29. 1. 2008 postupca (SLSP) zosplatnil dlžné splátky, s ktorými bol žalovaný v omeškaní ku dňu
31. 8. 2008, teda vo výške 126,07 eur (3797,90 Sk) a teda len v takejto výške bolo možné postúpiť

pohľadávku zo strany banky na žalobcu, pokiaľ banka nevyhlásila mimoriadne zosplatnenie. Žalobca
však ani nepreukázal doručenie tejto výzvy žalovanému. Z tohto vyplýva, že SLSP postúpila tzv. živý
úver žalobcovi, ktorý nevykonáva bankovú činnosť v zmysle §7 ods. 1 zákona o bankách, teda postúpila
úver, ktorý nebol zosplatnený, teda pohľadávku, ktorú nebola oprávnená postúpiť v zmysle zákona o
bankách. Zmluvu o postúpení pohľadávok považuje za neplatný právny úkon v zmysle §39 Občianskeho

zákonníka. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, vedľajší účastník na strane žalovaného
žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu a uplatnil si náhradu trov konania.

Žalobca vo svojich písomných vyjadreniach, doručených súdu, namietal vstup vedľajšieho účastníka do
tohto konania na strane žalovaného. Má za to, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom a riadi

sa režimom Obchodného zákonníka. K námietke aktívnej legitimácie v danom konaní žalobca poukázal
na dôvodovú správu k ustanoveniu §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej možno postúpiť
nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu dlžníka. Z gramatického
výkladu ustanovenia §92 ods. 2 Zák. o bankách je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy -
peňažný záväzok ako celok a časť peňažného záväzku. Predmetné ustanovenie je potrebné vykladať

tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti peňažného záväzku, môže banka postúpiť
pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní.
V opačnom prípade, pokiaľ by mohlo dôjsť k postúpeniu len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník
v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. V tejto problematike poukázal aj na
názordoc.JUDr.U.W.,PhD.,LL.M.podľaktoréhoúčelomustanovenia§92Zákonaobankách,jeúprava

výnimiek z bankového tajomstva. Má za to, že v konaní predložené relevantné oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacími hárkami, dostatočne preukazuje odoslanie tejto
písomnosti žalovanému a bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu žalobcu v tejto veci. Žalovanému
právny predchodca, SLSP a.s., zasielal výzvu zo dňa 25. 9. 2008, ktorá nebola zasielaná doporučene,
ale obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok a táto

sa považuje za doručenú. Touto výzvou právny predchodca žalobcu splnil všetky povinnosti, ktoré mu
vyplývali z ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách, teda žalovaný bol v mene banky vyzvaný na
úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
banke nepretržite dlhšie ako 90kalendárnych dní.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 14. 10. 2014 č.k. XC/XXX/XXXX-XX v spojení s uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 4. 2015 č.k. XCo/XX/XXXX-XX, súd pripustil vstup vedľajšieho
účastníka Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 4234382 ,
do konania na strane žalovaného.V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu pobytu
žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci

nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, výzvou SLSP zo dňa 25. 9. 2008, zmluvou o
postúpení pohľadávok + jej prílohami, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru + poštovým

hárkom, pokusom o zmier, listom Slovenskej sporiteľne, a.s., stanoviskom NBS a zistil tento skutkový
stav.

Dňa 29. 1. 2008 došlo medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, k uzatvoreniu
Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy žalovanému boli poskytnuté

peňažné prostriedky vo výške 1659,70 eur (50 000 Sk), ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť právnemu
predchodcovi žalobcu pri premenlivom ročnom úroku (v čase uzatvorenia zmluvy 12,35%) a RPMN
17,45% a to 84mesačnými splátkami po 31,63 eur (953 Sk), splatnými vždy k 20. dňu v mesiaci, s
dátumom splatnosti prvej splátky 20. 2. 2008 a dátumom splatnosti poslednej splátky 20. 1. 2015.

Podmienky zmluvy boli bližšie upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach.

Listom zo dňa 25. 9. 2008 právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému,
že splácanie pohľadávky v danej veci je v omeškaní ku dňu 31. 8. 2008 vo výške 126,07 eur (3797,90
Sk) a žiadala ho o úhradu dlhu do 10dní od doručenia tejto výzvy. V opačnom prípade SLSP a.s. pristúpi

k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá bude žalovaného
následne kontaktovať. K tejto listine nebola súdu pripojená doručenka, ktorá by svedčila o doručení tohto
listu žalovanému.

Žalobca predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/W. zo dňa 27. 6. 2012 a prílohy

k tejto zmluve, na základe ktorých právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, Bratislava, IČO: 00 151 653, mal postúpiť svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovaného ku dňu postúpenia
pohľadávky mal predstavovať sumu 2941,67 eur, ktorá pozostávala z istiny 2475,39 eur, úroku 222,53

eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného príslušenstva 26,91 eur.

Listom zo dňa 12. 6. 2013 upovedomil žalovaného o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
12. 6. 2013. V tomto liste poukázal na to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 6.
2012, Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca, postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávku. Súčasne

žalovaného vyzval na úhradu dlžnej sumy vo výške 2941,67 eur do 15dní odo dňa doručenia tohto
oznámenia. K uvedenému listu žalobca nepredložil doručenku odporcu, len poštový hárok, nepotvrdený
poštou, ktorý by mal svedčiť o odoslaní zásielky žalovanému.

Pokusom o zmier zo dňa 12. 6. 2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej

sumy vo výške 2941,67 eur.

Slovenská sporiteľňa, a.s. doručila súdu dňa 20. 11. 2015 podanie, ktorým na výzvu súdu ako
predchádzajúci veriteľ žalovaného, oznámila, že v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.
z. odovzdala všetku dokumentáciu postupníkovi, teda žalobcovi a teda žiada, aby súd sa v danej veci

so svojou výzvou obrátil na neho.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaniach trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobca dňa
1. 7. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a teda došlo k zosplatneniu splátok od 20. 7. 2013 do
20. 1. 2015. Námietku vedľajšieho účastníka o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje

za nedôvodnú. V zmysle ustanovenia §92 Zákona o bankách a v zmysle dôvodovej správy k tomuto
ustanoveniu má za to, že toto ustanovenie neustanovuje spôsob a postup pri postupovaní pohľadávok
z banky na tretí subjekt, ktorý nie je bankou alebo pobočkou zahraničnej banky. Toto ustanovenie
upravuje spôsob nakladania s bankovým a obchodným tajomstvom, pričom žalobca má za to, že vprípade naplnenia podmienok v zmysle §92 ods. 8 nič nebráni riadnemu postúpeniu aj nezosplatnenej
pohľadávky zo strany banky na tretí subjekt, ktorým je v tomto prípade žalobca. Tento výklad potvrdzuje
aj stanovisko Národnej banky Slovenska, ktorá sa vyjadrila veľmi jasne a striktne, že tretí subjekt, ktorým

je v tomto prípade žalobca, nemusí mať žiadne bankové povolenie, ktoré vydala NBS bankám na to, aby
na tento subjekt mohli byť postúpené aj nezosplatnené úvery zo spotrebiteľských úverov a zároveň NBS
konštatuje a vysvetľuje aj spôsob a postupovanie takýchto pohľadávok a prípadne náležitosti, ktoré sú
s tým spojené. Súčasne rovnaký výklad podal aj Doc. W.. Žalobca poukázal na to, že pôvodný veriteľ
vyzval dlžníka na úhradu dlžnej sumy pred samotným postúpením pohľadávky výzvou zo dňa 25. 9.

2008. Výzva bola žalovanému zasielaná cestou bežnej pošty tak, ako to bolo dohodnuté v obchodných
podmienkach. V prípade, že sa žalovaný nezdržiaval na svojej adrese, v zmysle obchodných podmienok
bol toto povinný oznámiť. Má za to, že banka, po tom ako vyzve dlžníka a tento nebude nijako reagovať,
je oprávnená následne pohľadávku postúpiť. Podľa výpisu z bankových kníh dlžník bol v omeškaní viac
ako 1000dní, teda dlhšie ako 1rok a podľa názoru žalobcu v zmysle ustanovenia §92 ods. 8 Zákona
o bankách, banka bola oprávnená postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku. Navyše nezosplatnenie

pohľadávky bankou žiadnym spôsobom nezaťažuje postúpenie pohľadávky. Samotná banka v bode 4.2
písm. d) zmluvy o postúpení pohľadávok deklaruje, že postupovaná pohľadávka spĺňa všetky náležitosti
vyžadované zákonom s konkrétnym odkazom na §92 od. 8 Zák. o bankách. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje len nepremlčané splátky úveru bez poplatkov či iného príslušenstva a požaduje len úrok z
omeškania. Na základe uvedeného žiadal žalobe vyhovieť a uplatnil si náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanej žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §2 Zák. č. 258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd mal dostatočne preukázané v danej veci, že žalovanému ako dlžníkovi, Slovenskou sporiteľňou,
a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom, boli poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 1659,70 eur na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 29. 1. 2008 č. XXXXXXXXXX.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný sa poskytnuté peňažné prostriedky zaviazal vrátiť veriteľovi

pri ročnom úroku 12,35% a RPMN 17,45% a to 84mesačnými splátkami po 31,63 eur, splatnými vždy
k 20. dňu v mesiaci, s dátumom splatnosti prvej splátky 20. 2. 2008 a dátumom splatnosti poslednej
splátky 20. 1. 2015.

Ďalej podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2012, spoločnosť

Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere voči žalovaným,
na žalobcu. Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky mal predstavovať sumu 2941,67 eur,
ktorá pozostávala z istiny 2475,39 eur, úroku 222,53 eur, úroku z omeškania 216,84 eur a ostatného
príslušenstva 26,91 eur. K tomuto postúpeniu pohľadávky malo dôjsť ešte pred dohodnutou splatnosťou
poslednej splátky.

Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktoré
ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok.
Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s jej plnením
v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady

nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné,
zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami,
ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ

ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky

voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú títo uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa (§ 121 O.s.p.).
Tieto nároky mal žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či
zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu, pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a

povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ

povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal a to aj napriek skutočnosti, že žalobca súdu predložil výzvu

zo dňa 25. 9. 2008. K tejto výzve však nepreukázal skutočnosť, že bola žalovanému doručená, avšak
ani skutočnosť, že bola žalovanému odosielaná.

Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred

tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa,
voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr.
kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a
postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa §526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné,
ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525 Občianskeho zákonníka, ani prípadné

oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka, nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník
teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o
postúpení.

Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní,

v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle §120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a
dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala nasplnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Z dôvodu, že súd nemal v tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky
v súlade s ustanovením §92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovaného pred postúpením písomne
vyzval na plnenie dlhu, čo malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky a tým aj nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní, preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol
a to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ustanovenia §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V danej veci súd žalobu žalobcu zamietol a teda v konaní bol úspešný v plnom rozsahu žalovaný,

ktorému by patrila náhrada trov konania. Tento si však trovy konania neuplatnili. Preto im súd náhradu
trov konania nepriznal.

Čo sa týka trov vedľajšieho účastníka, vystupujúceho na strane žalovaného, súd má za to, že procesné
postavenie vedľajšieho účastníka je odvodené od procesného postavenia účastníka, na strane ktorého

vystupuje a úspech, resp. neúspech tohto účastníka a jeho právo na náhradu trov konania má vplyv aj na
úspech, resp. neúspech vedľajšieho účastníka a právo na náhradu jeho trov. V danom prípade žalovaný,
na ktorého strane vystupoval vedľajší účastník, má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
preto vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, tiež patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

Na základe uvedeného súd je toho názoru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného v súlade
s ustanovením §142 ods. 1 O.s.p., patrí náhrada trov konania. Jeho trovy pozostávajú z trov právneho
zastúpenia vo výške 318,88 eur (4krát hlavný úkon po 71,37 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2.
vyjadrenie vo veci samej zo dňa 11. 9. 2015, 3. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 9. 10. 2015, 4. vyjadrenie
zo dňa 15. 3. 2016 + 1krát paušál 8,04 eur + 2krát paušál 8,39 eur + 1krát paušál 8,58 eur), vypočítaných

podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).