Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/90/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4407206032
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Rajňák

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4407206032.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Petrom Rajňákom v právnej veci žalobcu:

Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7, Nitra , právne zastúpený: JUDr.
Svorad Petruška, advokát, Kupecká č. 18, Nitra, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdkova
36, Bratislava , IČO: 17 335 345 o vydanie nehnuteľných vecí takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na súd dňa 24.04.2007 domáhal ,
aby súd zaviazal žalovaného vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré sa pôvodne

nachádzali v katastrálnom území K. J. a boli vo vlastníctve Ostrihomskej metropolitnej kapituly, ktoré
sú uvedené v petite návrhu spolu s dokumentáciou, ktorá k nim prislúcha a nahradiť trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že žalobca dňa 24.04.2006 vyzval žalovaného podľa zákona č. 161/2005 Z.z.
na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam a na ich vydanie pôvodne sa nachádzajúcich sa
v katastrálnom území K. J.. Uviedol ďalej, že podľa jeho informácii sa pozemkovo-knižné vložky k
predmetným nehnuteľnostiam nezachovali. Podľa katastrálnej mapy, ktorá bola prílohou k zápisnici
o odovzdaní a prevzatí prenajatého majetku K. J. zo dňa 30.09.1935 boli v pôvodnom vlastníctve

ostrihomskej metropolitnej kapituly nehnuteľnosti, ktoré ú uvedené v petite žaloby. Poukázal na to, že
ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve, môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v
lehote12mesiacovododňadoručeniapísomnejvýzvy,inakprávozaniká. Medzižalobcomažalovaným
nedošlo k uzavretiu dohody, preto si žalobca uplatňuje svoj nárok pred súdom.

2.Ďalej poukázal na to, že katolícka cirkev je v Slovenskej republike registrovanou cirkvou, je teda
splnený predpoklad uvedený v § 3 ods. 1 zák.č. 161/2005 Z.z.. poukázal ďalej na to, že je splnené aj

ustanovenie § 2 ods. 3 zákona č. 161/2005 Z.z., teda , že nehnuteľnosti, ktorých sa žaloba týka, boli
v čase odňatia vo vlastníctve cirkvi, ktorá je v súčasnosti registrovanou cirkvou v Slovenskej republike.
V tejto súvislosti poukázal na dobovú a súčasnú judikatúru najvyšších súdnych orgánov. Podľa žalobcu
je splnené aj ustanovenie § 2 ods. 1 zák.č.161/2005 Z.z., podľa ktorého sa vlastnícke právo vracia
k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu - podľa právneho zástupcu žalobu sú
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby poľnohospodárskou pôdou.

3.Podaním doručeným na súd dňa 08.01.2008 právny zástupca žalobcu opätovne poukázal na to,
že je vo veci aktívne legitimovaný s poukazom na dobové dokumenty a doterajšiu judikatúru vyšších
súdov. Uviedol, že sa mu doteraz nepodarilo zadovážiť prídelovú listinu, pozemno-knižná vložka (ďalej
len PKV) týkajúca sa uvedených nehnuteľností sa na území Slovenska nezachovala. Z archívov všakzískal oznámenie o škodách spôsobených pohromou za účelom náhrady pozemkovej dane z r. 1935
na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. J.. Dospel k predpokladu, že predmetná PKV sa zachovala
v Maďarsku, navrhol, aby súd postupom podľa zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou

republikou o právnej pomoci vyžiadal predmetnú PKV prostredníctvom justičných orgánov v Maďarsku.

4.Podaním doručeným na súd dňa 10.03.2008 žalobca navrhol , aby súd prerušil konanie vo veci až
do právoplatného rozhodnutia konania vo veci vedenej na okresnom súde v Leviciach pod sp.zn. 9 C
138/2006 a na Okresnom súde v Nových Zámkoch, 9 C 75/2007.

Okresný súd Nové Zámky tomuto návrhu vyhovel a uznesením č.k. 5 C 90/2007 zo dňa 20.03.2008
konanie vo veci prerušil podľa návrhu žalobcu. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6 Co 165/2008
zo dňa 30.09.2008 bolo však vyššie uvedené uznesenie Okresného súdu Nové Zámky zrušené a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie. Doložka právoplatnosti na uznesení Okresného súdu Nové Zámky
na čl. 204, teda nebola vyznačená správne, toto uznesenie bolo uznesením Krajského súdu zrušené
a nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

5.Podaním doručeným na súd 21.09.2009 žalobca navrhol, aby do konania namiesto navrhovateľa -
Rímskokatolícka cirkev Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza so sídlom Jána Holého 10, 91766 Trnava
vstúpila Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II číslo 7, 950 05 Nitra. Okresný
súd Nové Zámky tomuto návrhu vyhovel uznesením č.k. 5 C 90/2007 zo dňa 20.10.2009 a v konaní

pokračoval so žalobcom, - Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7
Nitra.

6.Podaním doručeným na súd 31.08. 2011 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu petitu tak, ako je
uvedené v jeho podaní na čl. 366 (k parcelám podľa pôvodného návrhu boli doplnené výmery parciel).

Okresný súd Nové Zámky toto podanie uznesením č.k. 5C 90/2007 zo dňa 15.02.2012 odmietol.
Podaním doručeným na súd dňa 16.03.2012 sa právny zástupca žalobcu voči uzneseniu Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 15.02.2012 odvolal , zároveň žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak,
že žalovaný je povinný vydať a navrátiť žalobcovi nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. J., zapísané
na liste vlastníctva číslo XXX, pre k.ú. K. J., okres R. U., obec K.O. J. a to: N. Č.. XXXX/X, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXX K., parcela Č..XXXX/X záhrady o výmere XXX m2, parcelné číslo
XXXX záhrady o výmere XXX m2. V zostávajúcej časti zobral žalobu späť.

7.Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5 C 90/2007 zo dňa 19.04.2012 Okresný súd Nové
Zámky zrušil svoje uznesenie z 15.02.2012 autoremedúrou.

8.Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 5 C 90/2007 zo dňa 27.06.2012 súd konanie zastavil
v časti parciel , ktoré sú v uznesení uvedené a pripustil zmenu petitu žaloby tak, ako žiadal právny
zástupca žalobcu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.08.2012.

9. V priebehu konania právny zástupca žalobcu uviedol, že sa snaží dôkazy zabezpečiť v rámci
možností, ktoré má. Čo sa týka dožiadania na predmetný archív, žalobca tento dôkaz chcel vykonať
s tým, že z predmetného archívu odpoveď nedošla. Kvôli objektívnej nemožnosti zadováženia dôkazu
požiadal žalobca, aby súd oslovil predmetný archív s tým, že uviedol presné kontaktné údaje, ktoré sa
archívu týkajú. Uviedol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby, mali byť vo vlastníctve právneho

predchodcu žalobcu v rozhodnom období, teda v čase, kedy došlo zo strany štátu k odňatiu vlastníckeho
práva. Podľa neho z listu vlastníctva, na ktorom sú nehnuteľnosti zapísané, nie je zrejmé, ktorých
nehnuteľností sa prírastok územia Maďarskej republiky týka. takúto skutočnosť by bolo možné zistiť
iba z katastrálneho listu, kde je založený papierový list vlastníctva. Svoju pasivitu v konaní, na ktorú
súd poukázal odôvodnil tým, že sa permanentne snažil zabezpečiť dôkaz z dostupných archívov a aj

z archívu v Maďarsku.

10.Ako dôkaz predložil vyhlášku Krajského národného výboru v Nitre z 24.06.1950 a výmer ONV v
Štúrove z 27.05.1949 , ktorými chcel preukázať, že nehnuteľnosti v k.ú. K.O. J. boli žalobcovi resp. jeho
právnemu predchodcovi zabraté v r. 1949. Exaktne to z predložených listinných dôkazov nevyplýva,

ale táto skutočnosť by sa mala preukázať pri vyžiadaní dôkazu v maďarského archívu. Malo sa by
dokázať, že Ostrihomská kapitula a Ostrihomské arcibiskupstvo v predmetnom katastrálnom území
vlastnili nehnuteľnosti, ktoré boli následne výmerom, ktorý bol oboznámený zabraté.11.Uviedol ďalej, že je pravdou, že judikatúra Najvyššieho súdu , ako aj Ústavného súdu stanovila
minimálne náležitosti výzvy, ktoré musí spĺňať výzva podľa reštitučného zákona. V tomto konkrétnom
prípade nie je možné predmetnú judikatúru bez ďalšieho aplikovať a to z toho dôvodu, že je objektívne

preukázané, že pozemnoknižná vložka pre k. ú. K. J. počas vojnových udalostí zhorela. Reštitučná
výzva bola podaná s tým, že tam boli uvedené všetky dostupné informácie ohľadom nehnuteľností,
ktoré oprávnená osoba žiadala vydať. Je tam uvedené katastrálne územie, ale absentuje označenie
evidenčného čísla pozemnoknižnej vložky, ktoré však nebolo možné objektívne zistiť. Poukázal na to, že
účelom reštitučného zákona je zmiernenie majetkových krívd - zákon by mal byť vykladaný v prospech

oprávnenej osoby, preto nie je možné trvať na uvedení čísla PKV pretože počas vojny zhorela. Poukázal
na to, že žalobca je vo veci aktívne legitimovaný. Žiadal, aby súd doplnil dokazovanie dožiadaním
príslušného maďarského archívu.

12. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním doručeným na súd 26.07.2007. Uviedol, že žalobca si výzvou zo
dňa 20.04.2006 uplatnil u žalovaného v zmysle zákona č. 161/2005Z.z. právo na navrátenie vlastníctva

k nehnuteľným veciam nachádzajúcim sa v katastrálnom území K. J. , výzva sa týkala všeobecne
nehnuteľností, v tomto k. ú. bez ich konkrétnej identifikácie a označenia podľa parcelných čísiel a tiež
bez uvedenia konkrétneho reštitučného titulu, na základe ktorého prešli do vlastníctva štátu. Výzva
nebola doložená žiadnymi dokladmi, na základe ktorých žalobca svoj reštitučný nárok odvodzuje.

13.Žalovaný zaslal žalobcovi stanovisko k platnému reštitučnému nároku listami zo dňa 26.05.2006
a 22.02.2007 , ktorým žalobcu vyzval na doplnenie listín na základe ktorého by bolo možné posúdiť
oprávnenosť jeho nároku. Žalobca však požadované doklady nedoložil. Poukázal na to, že žalobca
nepostupoval v zmysle § 5 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z. z. pretože v stanovenej prekluzívnej lehote ,
teda do 30.04.2006 ani sám nemal vedomosť o tom, ku ktorým nehnuteľnostiam žiada navrátiť

vlastníctvo a ktoré požaduje vydať. Je toho názoru, že nárok žalobcu na navrátenie vlastníctva k
predmetným nehnuteľnostiam zanikol, nakoľko nepreukázal v stanovenej prekluzívnej lehote zákonom
predpokladanú skutočnosť teda akým spôsobom a či vôbec prešli tieto nehnuteľnosti do vlastníctva
štátu v rozhodnom období.

14.Žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 2 Zák.
č. 161/2005 Z.z.. Oprávnenosť uplatneného nároku žalobou nepotvrdzujú ani doklady doložené k
žalobe. Zápisnica o odovzdaní a prevzatí režijného majetku zo dňa 30.09.1935 nesvedčí o prechode
vlastníctva predmetných nehnuteľnosti na štát v rozhodnom období, nepreukazuje ani to, že žalobca
bol v rozhodnom období ich vlastníkom. Na základe doložených listinných dôkazov sa žalovaný nevedel

vyjadriť k pasívnej legitimácii ,vzhľadom na to, že nie je možné posúdiť, či je žalovaný povinnou osobou
podľa § 4 ods. l zák. č. 161/2005 Z.z.. poukázal na to, že petit žaloby nie je vykonateľný, vzhľadom
na neurčitú identifikáciu nehnuteľností a žiadal, aby súd žalobu zamietol.

15.V podaní doručenom na súd 08.10.2010 poukázal právny zástupca žalobcu na to, že výzva žalobcu

nemala náležitosti stanovené zákonom. V tejto súvislosti poukázal na náležitosti výzvy judikované
Ústavným súdom SR. Poukázal ďalej na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu . Podľa
právneho zástupcu žalovaného nesúhlasí s tým, že žalobca je právnym nástupcom po pôvodnom
vlastníkovi , teda po Ostrihomskej hlavnej kapitule. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenia kódexu
kanonického práva. Poukázal ďalej na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného preto, že

sporné nehnuteľnosti nespravuje, ani ich neužíva a nedrží.

16.V podaní doručenom na súd 14.02.2012 žalovaný poukázal na to, že s výnimkou nehnuteľností -
parcely Č.. XXXX/X V. C. XXXX K. a parcely č. XXXX V. C. XXX K. , kt. sú evidované na Q. Č.. XXX v
k. ú. K. J. sú všetky ostatné nehnuteľnosti, ku ktorým žalobca požaduje navrátiť vlastníctvo evidované

na iných listoch vlastníctva v prospech iných právnických a fyzických osôb. Poukázal na to, že žalobca
má zo súčtu celkovej požadovanej výmery nehnuteľnosti v zmysle upraveného žalovaného petitu 89
% výmery vo vlastníctve. Poukázal ďalej na nečinnosť žalobcu v priebehu súdneho konania. Pokiaľ
ide o dve nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve štátu a v správe žalovaného evidované na LV XXX ak
parcely č. XXXX/X O. XXXX , tieto s poukazom na tituly nadobudnutia zapísané na LV nemôžu byť

predmetom reštitučného konania a podľa zák. 161/2005 Z.z.
17.V podaní doručenom na súd 18.09.2012 sa žalovaný vyjadril k žalobe po pripustení zmeny petitu
uznesením Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27.06.2012. Poukázal na to, že žalobca ani
po pripustení zmeny petitu nepreukázal splnenie náležitostí výzvy na vydanie nehnuteľností zo dňa20.04.2006, ktorá bola žalovanému doručená 24.04.2006. Poukázal na Nález Ústavného súdu SR
1 ÚS12/2010 podľa ktorého musia byť nehnuteľnosti vo výzve minimálne konkretizované uvedeným
katastrálneho územia a príslušnej pozemno-knižnej vložky. Poukázal na to, že hoci sa PKV k

predmetným nehnuteľnostiam nezachovali, už v čase uplatnenia reštitučného nároku boli evidované
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby po pripustení zmeny petitu príslušnou Správou katastra na
príslušnom LV XXX a žalobca ich teda mal možnosť identifikovať vo výzve na základe predmetného LV.
Opätovne namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní - podľa žalovaného neexistuje v spise žiadny
listinný dôkaz o tom, že žalobcom uvádzaný právny predchodca a pôvodný vlastník , teda Ostrihomská

metropolitná kapitula vlastnila v čase pred rozhodným obdobím ustanoveným v § 2 ods. 2 zák. č.
161/2005 Z. z. nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom žaloby. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo zápisnice
o odovzdaní a prevzatí poľnohospodárskeho režijného majetku spísanej dňa 30.09.1935. Poukázal
na to, že žalobca nepreukázal , že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žaloby prešli z vlastníctva
žalobcu v rozhodnom období do vlastníctva štátu. Žalobca sa v priebehu celého konania nevyjadril,
na základe akého právneho titulu mali sporné nehnuteľnosti prejsť do vlastníctva štátu v rozhodnom

období. Opätovne zdôraznil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania po pripustenej zmene
petitu nemôžu byť predmetom reštitúcie z toho dôvodu, že v rozhodnom období neprešli na štát. Podľa
žalovaného žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

18.V priebehu konania zástupkyňa žalovaného opätovne poukázala na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom konania neboli v rozhodnom období prevzaté štátom. Nevyplýva to ani z listinných dôkazov
predložených zástupcom žalobcu na pojednávaní. Opätovne poukázala na minimálnu konkretizáciu
výzvy tak, ako bola judikovaná nálezmi Ústavného súdu. Akékoľvek ďalšie dokazovanie nemôže zhojiť
nedostatky výzvy, ktorá obsahovala iba uvedenie katastrálneho územia bez uvedenia pozemnoknižnej
vložky. Napriek tomu, že nehnuteľnosti, keď ich žalobca požadoval boli riadne evidované katastrom

nehnuteľností. Namietla preklúziu práva z pohľadu , že nárok žalobcu nebol riadne uplatnený. Žiadala,
aby súd žalobu zamietol, s ďalším dokazovaním nesúhlasila.

19.Súd vykonal dokazovanie výzvou na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zo dňa
20.04.2006, zápisnicou o odovzdaní a prevzatí poľnohospodárskeho režijného majetku K. J., listom

vlastníctva číslo XXX, pre katastrálne územie K. J., výmerom zo dňa 29.05.1949, vyhláškou zo dňa
24.06.1950, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

20.Z výzvy na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam v k.ú. K. J. zo dňa 20.04.2006 mal
súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam,

nachádzajúcim sa v k.ú. K. J., ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, hospodárske budovy a iné stavby
patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti. Vo výzve je uvedené že nehnuteľnosti boli vo vlastníctve
Rímskokatolíckej cirkvi a v jej užívaní až do r. 1960, kým neprešli do vlastníctva Československého
štátu. Výzva bola doručená podľa pripojenej doručenky žalovanému dňa 24.04.2006.
21.Zo zápisnice o odovzdaní a prevzatí poľnohospodárskeho režijného majetku K. J. zo dňa 30.09.1935

mal súd preukázané, že v zápisnici neboli uvedené žiadne konkrétne nehnuteľnosti, ktoré mali
byť v roku 1935 odovzdané právnemu predchodcovi žalobcu. Súd nemal preukázané, že by
prehľadná mapa doložená ako dôkaz v spise na čl. 3 bola súčasťou zápisnice o odovzdaní a prevzatí
poľnohospodárskeho režijného majetku zo dňa 30.09.1935.

22.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. K. J. mal súd preukázané, že sú na ňom zapísané
parcely číslo XXXX/X, o výmere XXXX m2, XXXX/X o výmere XXX m2, a XXXX o výmere XXX m2.
Ako vlastník týchto parciel je zapísaný žalovaný. Titulom nadobudnutia uvedených parciel bol zápis
vlastníckeho práva k pozemkom súvisiacich so zmenou priebehu štátnej hranice po vodohospodárskych
úpravách na rieke Ipeľ z 14.06.2000, resp. rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 8 C 160/2007

a Krajského súdu v Nitre č.k. 5 Co 259/98.

23.Z výmeru Krajského národného výboru Nitra zo dňa 27.05.1949 nemal súd preukázané, že by sa
týkal parciel, ktoré sú predmetom tohto konania, táto skutočnosť nevyplýva ani z vyhlášky Krajského
národného výboru v Nitre zo dňa 24.06.1950.

24.Podľa § 1 zákona číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a
náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučnýzákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa
osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam.

25.Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam,
ktoré tvoria
a) poľnohospodársku pôdu
b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti,
c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním,

d) podiely spoločnej nehnuteľnosti

26.Podľa § 2 ods.2 zákona číslo 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam
podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť
so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorým nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce, v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do

1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

27.Podľa § 3 ods. 1 písmeno c) zákona číslo 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo
k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady
postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948

Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).

28.Podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave,
v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.

29.Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné
cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa
vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou , ktorá k tejto prislúcha.

30.Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku

dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo
nehnuteľnú vec drží.

31.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva
k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do

30.4.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo
zaniká.

32.Podľa § 5 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobu do 60
dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude

potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.

33.Podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa
odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe , môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote
12 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.

34.Pri rozhodovaní v uvedenej veci sa súd zaoberal žalobou po pripustení zmeny petitu tak, ako
je uvedené v uznesení Okresného súdu Nové Zámky č. k. 5 C 90/2007 zo dňa 27.06.2012, kt.
nadobudlo právoplatnosť 01.08.2012, teda zaoberal sa len žalobou týkajúcou sa vydania a navrátenia
nehnuteľností - parciel číslo XXXX/X, XXXX/X O. XXXX zapísaných na LV č. XXX. Vydaním ostatných

parciel, ktoré pôvodne žiadal žalobca sa súd nezaoberal, a v tomto smere ani nevykonával dokazovanie,
pretože citovaným uznesením bolo konanie týkajúce sa zvyšných parciel zastavené.

35.V prvom rade súd skúmal , či výzva žalobcu zo dňa 20.04.2006 , ktorá bola žalovanému doručená
dňa 24.04.2006 spĺňala náležitosti vyžadované zákonom č. 161/2005 Z.z. Náležitosťami výzvy sa

zaoberá viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu I
ÚS12/2010 „nasplneniepožiadavkyurčitostivýzvypožiadavkaminimálnejkonkretizácienehnuteľností,
kuktorýmsisťažovateľkaakooprávnenáosobavposudzovanomprípadeuplatnilareštitučnýnárok,bola
splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Ústavný súd zároveňdodáva, že označenie nehnuteľností v menšom rozsahu, ako to učinila sťažovateľka vo svojej výzve,
teda bez označenia pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku
minimálnej konkretizácie nehnuteľností.“

36. Súdna prax teda ustálila názor, že minimálnou náležitosťou výzvy podľa reštitučného zákona je
uvedenie katastrálneho územia a čísiel pozemno-knižných vložiek, ktorých sa má vydanie nehnuteľnosti
týkať. Výzva žalobcu zo dňa 20.04.2006 však tieto náležitosti nespĺňala. Bolo v nej uvedené len
katastrálne územie, v ktorom sa mali nachádzať nehnuteľnosti, ktoré mali byť predmetom vydania.

37.Súd poukazuje na to, že tvrdenie žalobcu, že výzva nemohla obsahovať čísla pozemno-knižných
vložiek kvôli zničeniu dokumentácie obce Malé Kosihy počas vojny nie je možné akceptovať. Z listu
vlastníctva č. XXX pre k. ú. K. J. je možné jednoznačne určiť, že nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam , ktoré sú predmetom tohto konania prebehlo najneskôr v r. 2000. Pri vynaložení
primeraného úsilia pri písaní výzvy mala a mohla byť táto skutočnosť žalobcovi známa a vo výzve mohol

jednoznačne určiť parcely, vydania ktorých sa domáhal uvedením ich parcelného čísla.

38.Pokiaľ ide o návrh žalobcu na dožiadanie príslušného katastra v Maďarskej republike, súd podotýka,
že žiaden doklad, ktorý by bolo možné z registra v Maďarskej republiky získať, by nemohol zhojiť
nedostatky výzvy. Navyše právny zástupca žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vyvinul

nejaké aktivity na získanie dôkazu , ktorý navrhoval. Nie je úlohou súdu zabezpečovať dôkazy v civilnom
sporovom konaní - dôkazná povinnosť je na sporovej strane, ktorá nejakú skutočnosť tvrdí - žalobca
mal dostatok času na to, aby súdu relevantné dôkazy predložil). Súd poukazuje na pasivitu žalobcu v
konaní - žalobca komunikoval so súdom až pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty.

39.Preto, že výzva nespĺňala náležitosti vyžadované reštitučným zákonom , bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Súd by sa ani nemusel ďalej zaoberať splnením ďalších náležitostí vydania nehnuteľných
vecí podľa zákona. Súd však posúdil žalobu aj napriek nedostatočnej výzve aj podľa ďalších ustanovení
reštitučného zákona.

40.Súd je toho názoru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa reštitučného
zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území
Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla
do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do
1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.

41.Vzťah cirkvi a štátu podlieha pomerne dynamickému historickému vývoju, jednou z jeho základných
čŕt bolo to, že štát zväčša akceptoval vnútorné usporiadanie cirkvi podľa noriem kanonického práva
tak, ako to aj bolo vyjadrené v základných dohodách upravujúcich vzťah štátu a cirkvi Modus vivendi,
ktorá bola uzavretá dňa 17.12.1927 a ktorá nadobudla platnosť 2.2.1928 a v súlade s touto zmluvou

Svätá stolica Apoštolskou konštitúciou zo dňa 2.9.1937 určila obvody diecéz na území Československej
republikytak,abysakrylisoštátnymihranicamiavtedybolorozhodnutéajododčleneníodOstrihomskej
arcidiecézy a ostatných diecéz Maďarskej republiky, ktoré zasahovali na územie Slovenskej republiky a
Apoštolská konštitúcia „Praescriptionum sacrosancti“ opätovne oddeľuje územie Trnavskej apoštolskej
administratúry konštituovanej na arcidiecézu od Ostrihomskej arcidiecézy. Svätá stolica oboma týmito

Apoštolskými konštitúciami potvrdila krytie hraníc slovenských diecéz s československými štátnymi
hranicami.

41.Apoštolskákonštitúcia„Praescriptionumsacrosancti“aApoštolskákonštitúcia„Quidivino“súvplnom
súlade aj so základnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z 24.11.2000 (článok

3 odsek 2 a článok 19) Ústavou Slovenskej republiky (článok 20 a článok 24), ako aj so zákonom č.
308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských spoločností (§ 6 odsek
1 písmeno g)) tak, že sa z nich musí aj v súčasnosti vychádzať. Na takomto princípe stojí aj súčasná
právna úprava, keď podľa článku I. odsek 2 oznámenia MZV SR č. 326/2001 Z. z. Základnej zmluvy
medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou zmluvné strany vzájomne uznávajú právnu subjektivitu

druhej strany, ako aj všetkých právnických a fyzických osôb, ktoré ju majú podľa právneho poriadku SR
alebopodľakanonickéhopráva.Narovnakomprincípestojíajustálenájudikatúra,ktorávždypovažovala
cirkev za právnickú osobu sui generis (por. napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/119/2002 zo dňa
28.2.2003).42.Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že Ostrihomskú kapitulu,
ktorá pôvodne podliehala pod jurisdikciu Ostrihomskej arcidiecézy, je potrebné považovať za útvar

rímskokatolíckej cirkvi, ktorého status je upravený normami kanonického práva. V súčasnosti tento
pôvodný subjekt už neexistuje, a teda sa jedná o právneho predchodcu žalobcu, čím je daná aktívna
legitimácia žalobcu.

43.Žalobca je štátom registrovanou cirkvou so sídlom v Slovenskej republike podľa § 22 odsek

1 zákona č. 308/1990 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkvi a náboženských
spoločností. Rímskokatolícka cirkev bola vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli v čase odňatia štátom
vedené v pozemkových knihách na Ostrihomské arcibiskupstvo, alebo iný zahraničný právny subjekt
rímskokatolíckej cirkvi. Vzhľadom na vyššie uvedené právne normy a historické relevantné dokumenty,
je nepochybné, že v období rozhodnom pre zmiernenie niektorých majetkových krívd spôsobených
cirkvám a náboženským spoločnostiam bola Rímskokatolícka cirkev so sídlom na Slovensku na

základe právneho nástupníctva podľa územného princípu vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne
zapísaných v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty, teda aj na Ostrihomskú
kapitulu na Slovensku. Cirkevným majetkom Rímskokatolíckej cirkvi podľa Nálezu Najvyššieho
správneho súdu zo dňa 25.6.1925 č. 9720/26 atď. sa rozumel súbor vecí a práv majúcich majetkovú
cenu, ktoré patrili cirkvi, trvale boli spojené s niektorým cirkevným ústavom a slúžili účelom cirkvi.

44.Ako jednoznačne vyplýva z vyššie uvedeného, pomerne rozsiahla rozhodovacia prax všeobecných
súdov ako aj Ústavného súdu SR sa zjednotila v závere, že v žalobách o navrátenie vlastníctva k
nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam v zmysle citovaného reštitučného zákona
jezaoprávnenúosobu,tedazaaktívnevecnelegitimovanýsubjektpotrebnépovažovaťRímskokatolícku

cirkev, pričom je jej vnútornou záležitosťou, ktorý jej konkrétny útvar (napr. ktorá diecéza) si reštitučný
nárok uplatní.

45.Súd je toho názoru, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania sú nehnuteľnosťami
uvedenými v § 2 ods. 1 reštitučného zákona.

46.V priebehu konania súd nemal preukázané, že by nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom tohto konania
prešli do vlastníctva štátu alebo obce v období od 08.05.1945 do 01.01.1990. Žalobca súdu žiaden
takýto dôkaz v priebehu konania nepredložil.

47.Súd nemal preukázané, že by nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania boli právnemu
predchodcovi žalobcu odňaté z niektorého dôvodu uvedeného v § 3 reštitučného zákona.

48.Súd je toho názoru, že výzva bola žalovanému zaslaná v lehote uvedenej v § 5 ods. 1 reštitučného
zákona a žaloba bola podaná v lehote uvedenej v § 5 ods. 3 reštitučného zákona.

49.Preto, že výzva žalobcu na vydanie nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania neobsahovala
náležitosti vyžadované zákonom a preto, že súd nemal preukázané, že by nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto konania boli na štát prevedené v období uvedenom v § 2 ods. 2 reštitučného zákona
a ani skutočnosť, že by nehnuteľnosti , ktoré sú predmetom tohto konania právnemu predchodcovi

žalobcu parili, žalobu zamietol v plnom rozsahu.

50. 16.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262
ods. l C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu
trov konania v pomere 100 %.

.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).