Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/747/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414214738
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4414214738.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený: Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1./ W. H., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. W., F. XX, štátna občianka SR a 2./ E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. W., F. XX,
štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka, so sídlom Nové Zámky, Podzámska
32, IČO: 318 253 62, o zaplatenie 4189,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. mája 2016, č. k. 4C/281/2015-142, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a
výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

Žalovanej v 1. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Nové Zámky (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 v zmysle § 12 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa
16. mája 2016, č. k. 4C/281/2015-142 rozhodol, že odporcovia v 1./ a 2./ rade (ďalej len „žalovaní v
1./ a 2./ rade v zmysle § 60 CSP) sú povinní zaplatiť navrhovateľovi (ďalej len „žalobcovi“ v zmysle §
60 CSP) spoločne a nerozdielne 1545,59 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 04.11.2012 do
zaplatenia, to všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

1.2. Vo zvyšku návrh (ďalej len „žaloba“ v zmysle § 131 CSP) zamietol a o trovách konania rozhodol,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou zo dňa 18.07.2014 domáhal
zaplatenia sumy 4189,49 eur, spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.08.2010 do
26.03.2014 vo výške 728,04 eur, ako aj ročného úroku z omeškania vo výške 9,75% zo sumy 4189,49
eur od 27.03.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2.2. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanými
uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- Sk
(3319,39 eur), ktorý úver mali splácať v pravidelných mesačných splátkach po 1.210,- Sk (40,16 eur),splatnosť prvej splátky bola určená k 10.12.2004 a konečná splatnosť dňom 10.11.2019.
Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver bola dohodnutá vo výške 11,30 % ročne, RPMN
v zmluve dohodnutá nebola. Žalovaní prestali splácať úver, dostali sa do omeškania so splácaním,

preto ich žalobca vyzval na zaplatenie celej dlžnej sumy výzvou z 15.10.2012, v ktorej vyčíslil zostatok
pohľadávky vo výške 4968,80 eur.

2.3. Žalobca vyhlásil k 03.11.2012 mimoriadnu splatnosť úveru a v konaní si uplatňuje splátky úveru
splatné od 10.11.2012 do 10.11.2019 v počte 112 v celkovej výške 4497,92 eur.

2.4. Zmluvou o postúpení pohľadávok z 27.09.2012 bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne a.s.
postúpená na žalobcu.

3.1. Žalobca podaním zo dňa 05.11.2014 zmenil návrh a v časti úroku z omeškania zo splátok zmenil
návrh zo sumy 728,04 eur na sumu 662,21 eur a uplatnil si namiesto úroku z omeškania ročne vo výške

9,75% zo sumy 4189,49 eur od 27.03.2014 do zaplatenia úrok vo výške 8,25% ročne. Na pojednávaní
predložil dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktorú podpísal žalovaný v 2./
rade dňa 17.12.2013, v zmysle ktorej sa zaviazal splácať úver v mesačných splátkach po 100,00 eur
počnúc od 20.10.2013 do 20.09.2014.

3.2. Žalovaní s návrhom nesúhlasili, nesúhlasili s výškou uplatneného nároku zo strany žalobcu.
Žalovaný v 1./ rade uviedol, že úver, ktorý bol poskytnutý v roku 2004, bol splácaný minimálne do roku
2009, keď ich manželstvo so žalovaným v 2./ rade bolo rozvedené a vo vyporiadaní sa dohodli, že
úver bude splácať žalovaný v 2./ rade, ktorý ho ale nesplácal. S žiadnymi inými dokladmi ohľadne úveru
nedisponuje a nemá vedomosť o ďalšom splácaní úveru.

3.3. Právny zástupca žalovaného v 2./ rade uviedol, že žalobca nepreukázal výšku záväzku žalovaného
v 1./ ani žalovaného v 2./ rade. Ak bol úver poskytnutý v roku 2004 a bol splácaný minimálne po dobu
5 rokov cca v sume 35,00 eur mesačne, tak bolo zaplatených asi 2000,00 eur z poskytnutého úveru
3319,39 eur a nie je zrejmé, prečo si žalobca uplatňuje 4189,49 eur.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vo veci z hľadiska skutkového stavu zistil, že
Slovenská sporiteľňa a.s. so žalovanými uzavrela dňa 29.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere č.
0241889744 podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej bol žalovaným
poskytnutý úver vo výške 100.000,- Sk (3319,39 eur), ktorý mali splácať v pravidelných mesačných

splátkach po 1210,- Sk (40,16 eur), splatnosť prvej splátky bola určená k 10.12.2004 a konečná
splatnosť dňom 10.11.2019. Ročná percentuálna miera nákladov - RPMN bola dohodnutá vo výške
12,97%. Zmluva sa riadila všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne a.s. účinnými
od 01.08.2002.

5.1. Dňa 27.09.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvorila so spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
zmluvu o postúpení pohľadávok. V prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok je uvedená pod číslom
4309 aj pohľadávka voči žalovaným. Na základe uvedeného prešla s účinnosťou od 27.09.2012 na EOS
KSI Slovensko, s.r.o., pohľadávka zo zmluvy a jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Slovenská
sporiteľňa, a.s., oznámila postúpenie pohľadávky žalovaným oznámením zo dňa 15.10.2012 a vyzvala

žalovaných na okamžitú úhradu pohľadávky.

5.2. Súd konštatoval, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 4189,49 eura, ktorú sumu vyčíslil
ako 112 splátok úveru od 10.11.2012 do 10.11.2019 (t. j. 112 x 40,16 eur - 308,43 eur, ktorá suma
bola zaplatená nasledovne: dňa 29.11.2013 - 8,43 eura, dňa 20.01.2014 - 100,00 eur, dňa 20.02.2014

- 100,00 eur, dňa 26.03.2014 - 100,00 eur), a to napriek tomu, že k 03.11.2012 došlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti celého úveru, teda žalobca si uplatnil celý nesplatený úver k tomuto dňu. Žalobca
uplatnil aj úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 11.08.2010 do 26.03.2014 v sume 662,21 eur,
ktorá suma podľa jeho vyčíslenia činila ročný úrok z omeškania z jednotlivých splátok.

5.3. Žalovaní splácali úver do 05.03.2009 a celkove z úveru zaplatili sumu 2309,77 eur.

6. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnejrady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, podľa § 497, § 369 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1, §
53 ods. 1 a § 54 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka.

7.1. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so
žalovanými dňa 29.11.2004 zmluvu o splátkovom úvere s dohodnutou výškou úveru 100.000,- Sk
(3319,39 eur) s dohodnutou úrokovou sadzbou 11,30% ročne a žalovaní sa zaviazali splácať úver v
splátkachmesačnepo1210,-Sk (40,16eur),vpočte180splátok,taktomalizaplatiť7228,80eur.Splátky

boli dohodnuté počnúc dňom 10.12.2004, končiac splatnosťou úveru 10.11.2019.

7.2. Pretože žalovaní si neplnili riadne svoje povinnosti splácať úver pravidelnými mesačnými splátkami,
žalobca po tom ako mu bola pohľadávka voči žalovaným postúpená, pristúpil k zosplatneniu úveru ku
dňu 03.11.2012.

7.3. Ku dňu zosplatnenia záväzok žalovaného prestavoval sumu 4968,80 eur, z toho istina
predstavovala 4155,01 eura a úrok z omeškania z nezaplatených splátok do 27.09.2012, t. j. do dňa
postúpenia pohľadávky predstavoval sumu 636,89 eura. Zo strany žalovaných došlo k čiastočnej úhrade
po výzve zo strany žalobcu, a to vo výške 308,43 eura, preto žalobca si uplatňoval sumu 4189,49 eura.

8.1. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi z tejto sumy len čiastku 1545,59 eura, pretože mal za
preukázané, že žalovaní zaplatili z poskytnutého splátkového úveru celkove sumu 2309,77 eura, pričom
úver splácali až do 05.03.2009. Keďže súd pri posudzovaní podmienok poskytnutia úveru bral do úvahy
výklad tak obchodného ako aj občianskeho zákonníka a prihliadal na podmienky, ktoré neboli v prospech
spotrebiteľa, vyhodnotil obsah zmluvy v časti úrokov a dospel k záveru, že v tejto časti zmluva o

splátkovom úvere odporuje ustanoveniam hore citovaných zákonov.

8.2. Poukázal na to, že žalovaní z poskytnutých prostriedkov Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške
3319,39eurzaplatilisumu2309,77eura,pričomžalobcapožadovaleštezaplatenieďalšejsumy4189,49
eur, takže žalovaní by spolu za poskytnutý úver vyplatili sumu 6499,26 eur, ktorá predstavuje skoro

dvojnásobok sumy poskytnutého úveru, takže takto vyčíslená výška úrokov by v takomto prípade
dosahovala skoro 100% za poskytnutý úver. Takáto výška vyčíslených úrokov odporuje ustanoveniam
zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniam Občianskeho zákonníka, preto súd žalobcovi
priznal splátky úveru do zosplatnenia úveru, t. j. do 03.11.2012, vo výške 1545,59 eur spolu s úrokmi
zo zmluvy o úvere.

8.3. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal na to, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí
peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru
pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do
vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ však si účastníci úveru dohodnú úverové obdobie

a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie
po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatných úrokom a ten má
sankčnú povahu.

9.1. Podľa súdu dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu, t. j.

splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako
aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

9.2. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a tým treba považovať celý

dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov z úveru. Pretože nie je
možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol,
poukazujúcinatúskutočnosť,žeprávnypredchodcažalobcuposkytolžalovanýmúvervovýške3319,39
eur, ktorý sa zaviazali splácať v 180 mesačných splátkach , takže mali uhradiť 7228,80 eura, pričom
ako vyplýva z dátumu zosplatnenia, výška celkovej pohľadávky predstavuje 4189,49 eura, z toho istina

predstavuje sumu 4155,01 eur, z čoho vyplýva, že k samotnej istine boli pripočítané i úroky, náklady
spojené s úverom a poplatkom a tým došlo k navýšeniu celej pohľadávky na predmetnú sumu, preto
súd v časti týchto úrokov žalobu zamietol.9.3. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1545,59 eura od 04.11.2012
do zaplatenia, a to podľa § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka s poukazom na platnú
vyhlášku č. 87/1995 Z. z., keď vo veciach občianskoprávnych sa úroková sadzba počíta podľa úrokovej

sadzby ECB (táto činila k 04.11.2012 - 0,75%) + 8 percentuálnych bodov. Konštatoval, že žalovaní sa
dostali do omeškania so zaplatením úveru k 03.11.2012, preto žalobcovi prináleží úrok nasledujúci deň
po tomto dni.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu

z dôvodu, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, čo znamená, že pomer úspechu a neúspechu
bol približne rovnaký, preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

11.1. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie v časti výroku o zamietnutí žaloby v sume
2.643,90 € s príslušenstvom z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

11.2. Nesúhlasil s nepriznaním riadneho úroku zo splátok splatných po zosplatnení úveru. Neplnením
povinností žalovaných uhrádzať splátky riadne a včas bol žalobca nútený pristúpiť k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti, tzn. splátky, ktoré dovtedy neboli splatné, sa stali predčasne splatnými. Uvedené

však nemá vplyv na nárok žalobcu na odplatu v podobe riadnych úrokov dohodnutých v zmluve v zmysle
§ 497 OBZ, čo vyplýva aj z ust. § 503 ods. 3 a § 505 i § 506 OBZ.

12.1. Odvolateľ poukázal na to, že v súvislosti s odstúpením veriteľa od úverovej zmluvy vzniká
špecifická situácia, pretože napriek odstúpeniu od zmluvy naďalej trvá záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté

finančné prostriedky a zaplatiť úrok. Odstúpením od zmluvy de facto dochádza k mimoriadnej splatnosti
úveru a strate výhody splátok, ak bolo dohodnuté vrátenie finančných prostriedkov v splátkach.
Odstúpenie veriteľa od zmluvy nemá vplyv na zabezpečenie záväzkov z tejto zmluvy (Obchodný
zákonník,Komentár, 3.vydanie2010,C.H.Beck).Postupom,naktorýpoukazovalokresnýsúd,bysúd
neprimerane ochránil neplatiaceho dlžníka a žalobcu pripravil o ušlý zisk spočívajúci v riadnom úroku.

Uvedený postup by v konečnom dôsledku viedol k teórii, že nedodržanie podmienok a nesplácanie
prijatého úveru riadne a včas by pre dlžníka predstavovalo výhodnejšie postavenie, kedy by mu síce
bol poskytnutý úver v plnej výške, avšak dlžník by nemusel po vyhlásení predčasnej splatnosti z dôvodu
neplnenia zmluvných povinností splácať riadny úrok, k úhrade ktorého sa v zmluve zaviazal.

12.2. Vzhľadom na uvedené žalobca zastáva názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok
spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej
splátky až do zaplatenia. Súd prvej inštancie však priznal žalobcovi jedine splátky úveru do zosplatnenia
úveru, t. j. do 03.11.2012, avšak tento postup okresného súdu nemá v žiadnom prípade oporu v zákone,
pričomajkebyžalobcanemalnároknariadnyúrokzosplátoksplatnýchpozosplatneníúveru(čožalobca

nepripúšťa), má nárok na uhradenie nepremlčaných splátok úveru v časti istiny, a to až do konečnej
splatnosti úveru.

13.1. Poukazujúc na ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva

spĺňa všetky náležitosti požadované v ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona. Spotrebiteľ bol v zmysle
požiadavky zákona o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne informovaný o tom, kedy, v akej výške a
ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy- viď Základné podmienky Zmluvy
o splátkovom úvere.

13.2. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia zmluvy sankcionoval bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou iba taký spotrebiteľský úver, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy, ktorá
neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo však táto predmetná zmluva obsahovala, preto nie
jemožnéposúdiťspotrebiteľskýúverakobezúročnýabezpoplatkovažalobcovivznikolnároknaúhradu
uplatnených splátok v plnej výške. Odvolateľ navrhol rozsudok okresného súdu zo dňa 16.05.2016, č.

k. 4C/281/2015-142 v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmeniť a vyhovieť žalobe, resp. v zmysle ust.
§ 389 ods.1 CSP ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.14.1. Žalovaný v 2./ rade sa písomne vyjadril k odvolaniu a napadnutý rozsudok navrhol podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdiť a priznať mu trovy konania pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby, a to
podané vyjadrenie podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, kde jeden

úkon právnej služby z hodnoty 2643,90 eura je v sume 101,25 eura + režijný paušál pre rok 2016 v
sume 8,58 eura, spolu teda 109,83 eura.

14.2. Uviedol, že od začiatku namietal nesprávnosť a neurčitosť uplatnenia nároku žalobcu, ktorý svoj
nárok riadne neodôvodnil. Právnym predchodcom žalobcu im bol poskytnutý úver v sume 3319,39 eura,

z ktorého zaplatili sumu 2309,77 eura a z dôvodov rozvodu ich manželstva a ďalších životných situácií
jeho manželstva so žalovanou v 1./ rade sa dostali do ťažkej životnej a sociálnej situácie. Pokiaľ súd
vyhlásil rozhodnutie, v ktorom ho spolu so žalovanou v 1./ rade zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne
sumu 1545,59 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4.11.2012 do zaplatenia, v tomto smere
sa stotožnil s týmto záverom, keďže pravdepodobne by malo byť spravodlivé, aby finančné prostriedky,
ktoré si požičali so žalovanou v 1./ rade za účelom možnosti doriešiť vec prípadnou dohodou o urovnaní

sporných práv- emailom zo dňa 26.5.2016.

14.3. Žalobca na viaceré urgencie reagoval e-mailom zo dňa 23.6.2016, v ktorom uviedol, že k návrhu
sa nevie vyjadriť, nakoľko mu nebol doručený rozsudok a oznámil identifikačné údaje pre úhradu
pohľadávky, teda ich záväzku. So žalovanou v 1./ rade sa dohodli , že v zmysle vyhláseného rozhodnutia

dlh spoločne a nerozdielne uhradia, a to aj učinili a dňa 27.6.2016 uhradil na účet žalobcu istinu v
sume 1545,59 eura vkladom na účet a toho istého dňa 27.6.2016 vypočítané úroky z omeškania ku dňu
zaplatenia istiny v sume 483,16 eura takisto vkladom na účet žalobcu.

15. K ďalším námietkam žalobcu ohľadne nepriznania úrokov z omeškania z každej splátky odo dňa

nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 30.6.2015 sp. zn. 6Co/190/2014, publikované na portáli Najprávo.sk dňa 2.9.2015, a
to rozsudok z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vo výrokoch vecne správne potvrdil.

17.1. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem,

ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred
dňom účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

17.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

18.1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 187 ods. 2 CSP).19. Podľa čl. 1, § 1 ods. 1 zákona č. 125/2015 z 18. novembra 2015, o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Ak sa vo všeobecne záväznom právnom

predpise používa pojem „návrh“, „navrhovateľ“, „odporca“, „účastník“, rozumie sa tým podľa povahy veci
aj „žaloba“, „žalobca“ , „žalovaný“, „strana“.

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „súd prvého stupňa“ alebo
„súd druhého stupňa“, rozumie sa tým podľa povahy veci „súd prvej inštancie“ alebo „súd druhej

inštancie“ (ods. 2 citovaného ustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianske súdne konanie“, rozumie
satýmpodľapovahyveci„civilnýproces“alebo„správnysúdnyproces“ (ods.3citovanéhoustanovenia).

Ak sa vo všeobecne záväznom právnom predpise používa pojem „občianskoprávne konanie“, rozumie

sa tým „civilný proces“ (ods. 4 citovaného ustanovenia).

20. Koncepcia zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 387 ods. 2 CSP vychádza
zo situácie, že ak odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol,
ale v odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením,

v takom prípade nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 CSP, ale
obmedzí sa len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň
môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

21. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci správne zistil skutkový stav veci, skutkové zistenia sú

postačujúce aj pre odvolací súd, správne tiež aplikoval právne predpisy ako aj judikatúru a vo veci aj
správne a v súlade so zákonom rozhodol, preto sa odvolací súd stotožňuje s presvedčivými a správnymi
závermi napadnutého rozhodnutia rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí zvyšku žaloby, uvedenými
v jeho odôvodnení.
22. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a

aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

23. Na margo vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že zmluvný
úrok je plnenie, ktoré má akcesorickú povahu a je spojený s istinou úveru, od ktorej závisí aj samotný
zmluvnýúrok.Zmluvnýúrokjevlastneodmenaveriteľazaposkytnutiefinančnýchprostriedkovdlžníkovi.
Ak teda veriteľ poskytne dlžníkovi úver, má nárok na vrátenie poskytnutej sumy úveru ako ja právo
na zmluvné úroky, ak sa tak s dlžníkom dohodli, a to v dohodnutej výške. Úrok z omeškania je však

odlišným právnym inštitútom oproti úroku z úveru a je definovaný v ustanovení § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka,vzmyslektorého„Akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.

24. V preskúmavanej veci predmetom odvolania boli splátky úveru s úrokmi z úveru a poplatkom z
omeškania po zosplatnení úveru od 3.11.2012 v celkovej sume 2.643,90 eura, čo vyplýva z odvolania
žalobcu, teda bolo potrebné posúdiť, či žalobca ako veriteľ, ktorý zosplatnil úver k 3.11.2012, má naďalej
nárok aj na zmluvné úroky.

25.1. Je nesporné, že právnym základom posudzovaného záväzkového právneho vzťahu je zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 29.11.2004, kedy došlo k
uzavretiu predmetnej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0241889744 medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanými.

25.2. Splatením úveru sa rozumie vrátenie úveru veriteľovi aj s úrokmi z úveru, ak boli dohodnuté medzi
veriteľom a dlžníkom, pričom úroky z úveru treba chápať ako odplatu za poskytnutý úver. Zosplatnením
úveru je však treba rozumieť určenie splatnosti celého dlhu, ktorého plnenie bolo dohodnuté v splátkach.
Pri zosplatnení úveru s dohodnutými úrokmi z úveru teda dochádza k zrušeniu povinnosti splácať dlh vsplátkach,vktorýchbolizakomponovanéúrokyzúveruaveriteľovivznikánároknajednorázovévrátenie
istiny úveru, vrátane úrokov z úveru, ktoré boli kapitalizované ku dňu zosplatnenia úveru. Veriteľ má tak
právo získať hneď späť požičanú peňažnú sumu, a dlžník, v danom prípade spotrebiteľ, už nemá žiaden

právny titul na to, aby mal naďalej veriteľom poskytnuté finančné prostriedky a veriteľ už nemá právo,
aby si voči dlžníkovi uplatňoval nárok na úroky z úveru, ktoré by mu patrili, keby ich naďalej mal u seba
dlžník (dlžníci), v danom prípade spotrebiteľ (spotrebitelia). Odvolací súd zastáva právny
názor, že po zosplatnení úveru už veriteľ nemá nárok na úroky zo splátok úveru po zosplatnení, keďže
od zosplatnenia úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania.

25.3. Ak teda spotrebiteľ už po zosplatnení úveru nemá právny titul mať u seba peňažné prostriedky z
úveru, potom už ani nie je dôvod na to, aby dodávateľ (veriteľ) inkasoval úroky z
úveru, ktoré by mu patrili len vtedy, ak by ich oprávnene mal a užíval ich dlžník (spotrebiteľ).V opačnom
prípade by došlo k ústavne nekonformnému a nezákonnému stavu, kedy by sa de facto popreli účinky
veriteľom vyvolanej zmeny v obsahu záväzku (zosplatnenie úveru) a veriteľ by mal právo na úroky, ako
keby k zmene záväzku nedošlo, avšak spotrebiteľ by nemal garantované žiadne práva, ktoré by mu

vyplývali zo zmluvy pred takouto zmenou.

26.1. Jednorazovým zosplatnením úveru zo strany dodávateľa vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť
celú sumu poskytnutého úveru , navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a ak sa potom (po zosplatnení)
spotrebiteľ omešká s plnením, potom má dodávateľ (veriteľ) nárok len na z omeškania zo sumy uvedenej

v zosplatnení.

26.2. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že ak by došlo k dohode medzi dodávateľom (veriteľom)
a spotrebiteľom (dlžníkom) o tom, že spotrebiteľ má popri úrokoch z omeškania platiť po splatnosti
pohľadávky aj úroky z úveru od zosplatnenia až do splatenia úveru, takáto dohoda by spôsobovala

značnú nerovnováhu na škodu spotrebiteľa, ktorého postavenie by výrazne zhoršovala a tak by
vyvolávala hrubú nerovnováhu v neprospech slabšej zmluvnej strany, ktorou spotrebiteľ nesporne je.
V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobeúrokovzúveru,akoajúrokovzomeškania,čobyspôsobovaloznačnúnerovnováhuvovzťahoch
medzi stranami sporu. Na tomto výklade sa ustálila aj súdna prax nič nemení ani citované ustanovenie

§ 6 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, o ktoré opiera svoje odvolanie žalobca,
podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského
úveru do jeho splatenia. Tento výklad považuje za ústavne akceptovateľný aj Ústavný súd Slovenskej
republiky (pozri uznesenie IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.septembra 2012).

27. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa vo vzťahu k zamietavej časti výroku rozsudku zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

28. K tvrdeniu žalobcu v odvolaní, že žalobca má nárok na odplatu v podobe riadnych úrokov

dohodnutých v zmluve v zmysle § 497 Obchodného zákonníka odvolací súd poznamenáva, že toto
právo mu nebolo upreté, pokiaľ ide o dohodnuté úroky do zosplatnenia istiny, avšak iná je situácia
pokiaľ ide o nárok na úroky z úveru po zosplatnení úveru, na ktoré už nárok nemá, keďže úrok z úveru
je cena peňažných prostriedkov, ktoré poskytovateľ úveru dáva do dispozície toho, kto úver prijíma
na dohodnutú dobu, a teda ak dôjde k zosplatneniu úveru, dochádza tým aj k zmene v obsahu tohto

záväzkového vzťahu ohľadne dohodnutej doby, a práve preto už nemôže veriteľ požadovať úroky z
úveru po zosplatnení, ale má nárok len na úroky z úveru do zosplatnenia úveru, keďže na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ , sa vždy majú použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keby sa mali použiť normy obchodného práva, v danom prípade Obchodného zákonníka.

29. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014
„Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.“

30. Vzhľadom k hore uvedeným právnym záverom odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby a výroku o náhrade trov konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.31.1. V odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 1./ rade (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP) odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože jej v odvolacom konaní

preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

31.2. Žalovaný v 2./ rade mal taktiež plný úspech v odvolacom konaní, a preto mu v zmysle v bode 31.1.
citovaných zákonných stanovení odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu, keďže mu vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podané

vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).