Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Darina Kuchtová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/569/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111225250
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1111225250.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek
senátu: JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobkyne 1. rade: R. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XX, XXX XX V., v 2. rade L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XX, XXX
XX V., v 3. rade U. Dvořák, nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., všetci zastúpení JUDr. Baltazár
Mucska, advokát, advokátska kancelária Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému v 1. rade C..
W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, XXX XX V., v 2. rade U.. art. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
č. XX, XXX XX V., obaja zastúpení: JUDr. Edita Szittayová, advokátka, Advokátska kancelária Úprkova
č. 25, 811 04 Bratislava v konaní o odstránenie stavby na odvolanie žalovaných v prvom a druhom rade
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.04.2014, č. k. 16C/126/2011-120,
takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 28.04.2014, č. k.
16C/126/2011-210 p o t v r d z u j e.
Žalobcovia v 1. až 3. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v prvom a druhom rade spoločne
nerozdielne v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, na svoje náklady zabezpečiť
odstránenie murovaného plota, postaveného na pozemku, parcela č. XXXX/X o výmere XXXmX, druh
pozemku záhrady, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcela registra „C“. Zároveň žalovaní v
1. a 2. rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. až 3. rade, na účet právneho
zástupcu žalobcov, náhradu trov prvostupňového konania vo výške 99,50,- € a trov právneho zastúpenia
vo výške 1.163,18,- €.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovia sa žalobou zo
dňa 04.08.2011 domáhali voči žalovaným v 1. a 2. rade odstránenia stavby odstránenia stavby a
to murovaného plota, ktorý sa nachádza na pozemku žalobcov, pričom žalobcovia sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetného pozemku tak, že žalobca v 1.) rade je v spoluvlastníckom podiele
8/18 k celku, žalobca v 2.) rade v spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku a žalobca v 3.) rade v
spoluvlastníckom podiele 5/18 k celku. Žalovaní v 1. a 2. rade uskutočnili v roku 2007 realizáciu stavby
- murovaného plota o rozmeroch 4,60 m x 1,90 m na základoch pôvodne umiestneného pletivového
plotu, ohraničujúceho pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobcov od pozemku susediaceho, ktorý
je v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX. Murovaný
plot je umiestnený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Žalovaní v 1. a 2. rade postavili
murovaný plot bez akéhokoľvek zákonom požadovaného súhlasu, alebo dodatočného súhlasu žalobcov
ako vlastníkov pozemkov, resp. bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemku parc. č. XXXX/X, bez
povolenia príslušného orgánu verejnej správy t.j. bez písomného oznámenie stavebného úradu podľa§ 57 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Postavením plota žalovaní spôsobili poškodenie rodinného domu
žalobcovia v 1. až 3. rade a výrazným spôsobom zasiahli a zasahujú do ich vlastníckych práv. Výstavbou
plotu sa znehodnotila povrchová úprava rodinného domu - povrchová omietka a obkladové dlaždice,
znemožnila sa realizácia akejkoľvek novej povrchovej úpravy domu vrátane jeho zateplenia, výstavbou
plotu sa žalobcom znemožnilo v plnom rozsahu disponovať a užívať predmet ich vlastníctva v zmysle
§ 123 Občianskeho zákonníka, plotom ktorý je postavený na juhovýchodnej strane sa priamo úmerne
spôsobilo i zatienenie predzáhradky t.j. pozemku parc. č. 4908/2 ako aj zatienenie celého okna v
rodinnom dome umiestneného v suteréne domu.
3. V žalobe uviedli, že murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka,keďbolvybudovanývrozporesustanoveniamizákonač.50/1976Zb.,keďplotbolpostavený
na pozemku žalobcov bez ich súhlasu alebo akéhokoľvek právneho titulu oprávňujúceho žalovaných
realizovať výstavbu plota. O nesúhlase žalobcov svedčí i zápis Mestskej časti Bratislava F. U. zo dňa
27.04.2011. Murovaný plot je zároveň i stavbou nepovolenou v zmysle § 88 zákona č. 50/1976 Zb.,
nakoľko je postavený bez riadneho písomného oznámenie stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 zákona
č. 50/1976 Zb.
4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa s návrhom žalobcov nestotožnili, návrh žiadali ako nedôvodný zamietnuť.
Uviedli, že predmetný murovaný plot bol postavený v lete roku 2003 s výslovným ústnym súhlasom
spolumajiteľky rodinného domu, navrhovateľky v 1. rade a to ešte za života jej manžela, súčasne
nebohého pána Y.. Výšku plota určila žalobkyňa v 1. rade a to na pôvodne vybetónovanom základe ich
pletivového plotu starom cca 50 rokov, nadväzujúcom na rodinný dom žalobcov. Uviedli, že žalobkyňa
v 1. rade dala ústny súhlas. Výstavba plota trvala cca 2 týždne, bolo nutné dodržať technologické
prestávky - tuhnutie betónu v kvádroch, do ktorých bola vkladaná oceľová výstuž, oceľové prúty boli
vložené i do otvorov vyvŕtaných do rohu domu a do uličného plotového stĺpa z dôvodu bezpečnosti,
pričom omietka domu nebola poškodená. Stavba plota stála nemalé finančné prostriedky. Žalovaní v 1.
a 2. rade požiadali žalobkyňu v 1. rade o možnosť realizácie murovaného plota z dôvodu bezpečnosti a
kľudu,nakoľkopesodporcov-nemeckýovčiakbolsústavnedráždenýštekanímpsažalobkynev2.rade.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, oboznámil sa
s pripojenými listinnými dôkazmi, čo vec právne posúdil podľa § 123, § 135c ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ,
ustanovenia § 54 Zákona č. 50/1986 Zbierky o územnom plánovaní a stavebného poriadku (ďalej len
stavebný zákon), v spojení s ustanovením § 55 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona a ustanovenia § 57, §
58 a ustanovenia § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona. V zmysle citovaných zákonných ustanovení,
odstránenie stavby je výnimočným riešením a krajným opatrením, sankcionujúcim tie najzávažnejšie
zásahy. Súd o odstránení stavby rozhodne najmä vtedy, ak stavebník nebol dobromyseľný nakoľko od
začiatku vedel, že stavia na cudzom pozemku, stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti a
začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku. O vlastnícke právo k stavbe nemá
vlastník pozemku záujem a odstránenie stavby sa javí ako účelné.
6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že v prejednávanej veci ide o stavbu murovaného
plota, ktorý je postavený na pozemku žalobcov v 1. až 3. rade a mal zato, že ide o neoprávnenú
stavbu, nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázali, že by vlastník pozemku a to,
či už v súčasnosti nebohý manžel žalobkyne v 1. rade, resp. žalobcovia v 1. až 3. rade ako vlastníci
pozemku, dali súhlas na realizáciu tejto stavby. Ústny súhlas žalobkyne v 1. rade s vykonaním stavby
žalovaní v 1. a 2. rade nepreukázali, táto skutočnosť ostala v rovine tvrdení žalovaných a im blízkych
osôb, pričom žalobkyňa v 1. rade udelenie ústneho súhlasu poprela, jednoznačne uviedla, že žiaden
súhlas nedala. Rozpor medzi účastníkmi bol i v tvrdeniach ohľadne času, kedy sa stavba realizovala a
to nielen medzi tvrdeniami žalobcov a žalovaných, ale i jednotlivých svedkov. V konaní sa nepodarilo
jednoznačne preukázať ani výpoveďami svedkov, ktorí uvádzali rôzne obdobia výstavby plota a ani
žiadnymi podpornými listinnými dokladmi.
7. Súd za stavu, keď dospel k záveru, že ide o neoprávnenú stavbu, nakoľko túto žalovaní v 1. a 2. rade
zrealizoval na pozemku žalobcov, i keď na to nemali právo, keď nepreukázal udelenie súhlasu žalobcov
ako vlastníkov pozemku, sa zaoberal možnosťou úpravy vzťahov medzi účastníkmi a dospel k záveru,
že vzhľadom ku skutočnosti, keď žalobcovia v 1. až 3. rade ako vlastníci pozemku neprejavili o stavbu -
murovaný plot záujem a tiež v tomto prípade nebolo účelné zriadenie vecného bremena nevyhnutnéhona výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu, rozhodol tak, že uložil žalovaným povinnosť odstrániť
predmetnú stavbu.
8. Súd prvej inštancie vo vzťahu k otázke, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi
konštatoval, že uložená povinnosť žalovaným odstrániť stavbu nie je v rozpore s dobrými mravmi a
to z dôvodu, že v tejto veci nejde o stavbu, ktorá by mala pre žalovaných zásadný význam, nejde o
stavbu, ktorá by zabezpečovala základné životné potreby žalovaných, či ich bezpečie. Z porovnania
jednotlivých záujmov účastníkov konania je nesporné, že žalovaným môže vzniknúť odstránením stavby
len minimálna hospodárska strata ale na strane žalobcov právo, keď títo bez jej odstránenia nemôžu
s domom o ktorý je stavba pevne ukotvená nakladať a tento si v prípade záujmu opraviť či zatepliť, a
teda sú touto stavbou obmedzovaní. Naviac sa súd stotožnil i s tvrdením žalobcov, ktorí poukazovali
na skutočnosť, že matka žalovaných, ktorá zároveň žalovaných v konaní i zastupovala a ktorá podľa
vyjadrení žalovaných a svedkov zabezpečovala záležitosti ohľadne rekonštrukcie domu a výstavby
plota má právnické vzdelanie a teda pri zachovaní bežnej opatrnosti mohla mať vedomosť o nutnosti
preukázateľného súhlasu vlastníka - vlastníkov pozemku s výstavbou murovaného plota, na pozemku
žalobcov. Vo vzťahu k tvrdenej šikane je zrejmé, že žalobcovia síce včas nezasiahli, keďže sa účinne
nebránili už počas výstavby plota, ale súd vzal do úvahy ich tvrdenia, že v období, kedy sa stavba
realizovala, sa celá rodina žalobcov musela vysporiadavať s rôznymi udalosťami ako úmrtie manžela
žalobkyne v 1. rade a otca žalobcu v 2. a 3. rade, dedičské konanie, zdravotné problémy žalobkyne v
1. rade a súd tiež prihliadol na vek žalobkyne v 1. rade, ktorá v tom čase po úmrtí manžela žila v dome
sama resp. sa v dome nezdržiavala.
9. Pri porovnaní povahy a rozsahu hospodárskej straty, ktorá odstránením murovaného plota žalovaným
v 1. a 2. rade vznikne s porovnaním s opravnenými záujmami žalobcov, súd prvej inštancie konštatoval,
že žalovaným môže vzniknúť len minimálna strata, keď celkové náklady na stavbu plota boli vo výške
638,50,- €. Plot sa staval zo zbytkového materiálu zo stavby domu a v prípade šetrného odstránenia
plotu je možné použitý materiál následne využiť. Plot staval svedok T., ktorý práce vykonal nezištne a
bez akéjkoľvek odmeny. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že ide o plot, ktorý má oddeľovať pozemky
strán sporu a podľa vyjadrenia žalovaných bol postavený z dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcov pred
možným útokom psa žalovaných, ktorý však už skonal. Súd prvej inštancie mal z konania preukázané
listinnými dokladmi, že murovaný plot je ukotvený v dispozícii s domom, bez odstránenia murovaného
plotu nie je možné dom zatepliť podľa predstáv žalobcov a ani odstrániť jeho zavlhnutie. Preto žalobe
žalobcov v plnom rozsahu vyhovel a žalovaným v 1 a 2 rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zabezpečiť odstránenie murovaného plota a pozemku vo vlastníctve žalobcov.
10. K výsluchu svedka C.. L. P. súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu od vykonania tohto
dokazovania upustili, na vykonanie dokazovania netrvali a preto súd považoval vykonanie takéhoto
dôkazu za nadbytočné. O trovách prvostupňového konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 99,50,- €, ako
aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.163,18,- €.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie žalovaní v 1 a 2 rade, žiadali,
aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že žalobu žalobcov v 1 až 3 rade
zamietne a zároveň, aby žalobcov zaviazal na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia, ako aj
trov konania. Uviedli, že stavba plotu je oprávnená, trvalá, v zmysle predpisov stavebného práva
a zriadená na cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného súhlasu vlastníkov pozemku.
Uviedli, že ak vzniklo stavebníkovi právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, ktoré nebolo pri jej
zriadení výslovne časovo obmedzené, nemohol byť vlastník pozemku spravodlivo presvedčený o tom,
že existencia tejto trvalej stavby môže byť krátkodobá a v budúcnosti závislá len od jeho vôli. Preto
podľa žalovaných trvá oprávnenie umiestnenia takejto stavby na cudzom pozemku zásadne po celú
dobu životnosti stavby. Uviedli, že stavba murovaného plotu bola motivovaná potrebou zabrániť tomu,
aby vlčiak žalovaných nereagoval sústavným štekaním cez pletivový plot na osoby, ktoré sa nachádzajú
na pozemku žalobkyne v 1 rade.
12. Žalobkyňa v 1 rade a nebohý manžel žalobkyne v 1 rade dali svoj ústny súhlas k výstavbe plného
plotu, bez časového obmedzenia. Stavba plotu sa realizovala v lete v roku 2003 alebo v roku 2004.
Zdôraznili, že tvrdenia žalobcov v priebehu konania na súde prvej inštancie boli účelové, špekulatívne,
protirečivé a dôkazne nedoložené, keď žalobkyňa na pojednávaniach protirečivo uvádzala, kedy malabyť realizovaná stavba, rozdielne konštatovala, kedy mala zistiť že došlo k realizácii stavby - múru na
základoch žalobkyne, poukazovali na výpoveď svedkyne R. B., ktorá uviedla, že s postaveným múrom
jej rodičia nesúhlasili, t. j. múr mal byť postavený v čase, keď žil starý otec svedkyne R. B..
13. Žalovaní poukázali na odborné posúdenie spoločnosti R., v zmysle ktorého je príčinou zavlhnutia
časti suterénneho muriva domu žalobcov, kondenzácia vodných pár na povrchu stien. Steny domu sú
betónové, nezateplené a čiastočne pod povrchom domu a čiastočne pod povrchom terénu, preto sú
chladené, avšak príčinou vlhnutia stien domu nie je murovaný plot.
14. Namietali, že vyčíslenie nákladov na stavby výplne plotu nebola nepatrná škoda, najmä nie nepatrná
pre žalovaných. Žalovaní vytýkali súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal nákladmi, ktoré žalovaní
skutočne vynaložili na stavbu murovaného plotu a neprihliadol k dôkazným tvrdeniam žalovaných a ich
svedkov o tom, že stavba bola realizovaná v roku 2003, resp. v roku 2004. Súd sa tiež nezaoberal
otázkami účelnosti odstránenia stavby s tým, že sa týmto nevyriešia žalobcami účelovo tvrdené
zámery na odstránenie vlhkosti a zateplenie domu, tiež sa tým popiera účel, pre ktorý bola stavba
plotu realizovaná. Súd sa nezaoberal otázkou primeranosti újmy, ktorá vzniká žalovaným vo vzťahu
k odstráneniu plotu a vo vzťahu k újme, ktorá vznikne žalobcom v dôsledku jeho zachovania. Vôbec
sa súd prvej inštancie nezaoberal ďalšími možnosťami rozhodnutia vo veci, ktoré sú upravené v §
153c ods. 2, ods. 3 OZ. Poukázali na stanovisko stavebného úradu z 01.07.2011, v zmysle ktorého
je týmto stavebným úradom konštatované, že je možné sa domnievať, že dodatočné povolenie stavby
nie je v rozpore s verejnými záujmami. Súd sa nevysporiadal ani s dôvodmi, pre ktoré posúdil vec,
rozhodol podľa § 135c a žalobu nezamietol z dôvodu, že s ohľadom na oprávnenosť stavby mala byť
vec posúdená podľa § 126 ods. 1 OZ. Súd sa nezaoberal námietkami žalovaných, že konanie žalobcov
je šikanóznym výkonom práva.
15. K odvolaniu sa písomne vyjadrili žalobcovia, v zastúpení právneho zástupcu žalobcov. Žalobcovia
navrhli rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň žalobcom priznať náhradu trov odvolacieho
konania. Žalobcovia tvrdenia žalovaných o tom, že stavba plotu je oprávnená, trvalá, v zmysle predpisov
stavebného práva a zriadená na cudzom pozemku na základe časovo neobmedzeného súhlasu
vlastníkov pozemku, považovali za neopodstatnené. Neobstojí ani odvolací návrh žalovaných, že ak
vzniklo stavebníkovi, t. j. žalovaným právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, nemohol byť
stavebník pozemku spravodlivo presvedčený o tom, že existencia k tejto trvalej stavbe môže byť
krátkodobá a v budúcnosti závislá na jeho vôli.
16. Žalobcovia uviedli, že sporné medzi účastníkmi bolo, či žalovaní mali právny titul k stavbe
murovaného plota na pozemku žalobcov, resp. ich právnych predchodcov. Žalovaní v konaní nedokázali
preukázať, že im bol udelený súhlas vlastníka pozemku so stavbou murovaného plotu. Tiež tvrdenie
žalovaných bolo v konaní účelové, keď na začiatku konania žalovaní uvádzali, že súhlas so stavbou
mali len od žalobkyne v 1 rade, neskôr pod váhou dôkazov začali upravovať svoje tvrdenie, že
súhlas udelil aj právny predchodca žalobcov v 1 a 3 rade. Navyše žalovaní súhlas udelený R. Y.
ako právnym predchodcom v 2 a v 3 rade nijakým spôsobom v konaní nepreukázali. Ak by aj
hypoteticky žalobcovia pripustili udelenie ústneho súhlasu vlastníkov pozemku so stavbou plotu na
pozemku žalobcov, takýto súhlas je jednostranný právny úkon, ktorý by bol neplatný pre svoju neurčitosť
v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Stavba plotu nie je bežnou záležitosťou k dohode o umiestnení stavby je
nevyhnutné špecifikovať parametre tejto stavby ako hrúbku plotu, jeho výšku, materiál, prichytenie,
upevnenie. Žalovaní nepredložili žiaden dôkaz o konkrétnej dohode stavbe plotu z čoho vyplýva, že
súhlasvlastníkovnikdyplatnenemoholbyťudelený.Stavbaplotunapozemkužalobcovpodľavyjadrenia
samotných žalovaných bola postavená len za účelom ochrany žalobcov pred ich vlastným psom.
17. Žalovaní neoprávnene postavili plot a tento technicky spojili s rodinným domom žalobcov oceľovými
prútmi, čím hrubo zasiahli do vlastníckych práv žalobcov a týmto im spôsobili škodu. O tom, že do
rodinného domu žalobcov a do uličného plotového stĺpa boli vyvŕtané otvory, do ktorých boli vložené
oceľové prúty, na ktorých je postavený plot tvoriaci predmet sporu, sa žalobcovia dozvedeli len z
vyjadrenia žalovaných k žalobe zo dňa 30.10.2011, pretože toto technické riešenie nebolo viditeľné
voľným okom. Plot je postavený na pozemku žalobcov a to tak, že časť pozemku žalobcov presahuje
zamurovaný plot a teda je žalobcom neprípustná, v dôsledku čoho túto časť pozemku využívajú výlučne
žalovaní. Tým zo strany žalovaných došlo de facto k zabraniu časti pozemku žalobcov. Žalovaní teda
„ochránili“ žalobcov pred ich vlastným psom tak, že poškodili majetok žalobcov, znemožnili žalobcomužívaťčasťvlastnéhopozemkuapostaviliimnapozemkustavbu,ktorúžalobcovianikdynechceliaktorá
im spôsobila a naďalej spôsobuje škody na majetku. Plot, ktorý je pevne prichytený oceľovými prútmi
je jednou z príčin vlhnutia obvodového muriva domu. Zdôraznili, že predmetom sporu nie je návrh na
odstránenie neoprávnene postavenej stavby, ktorá by mala pre žalovaných zásadný význam. Žalovaní
v prípade odstránenia stavby by neprišli o strechu nad hlavou a nedotklo by sa takéto odstránenie
ich základných životných potrieb, či bezpečia. Na druhej strane existencia neoprávnene postaveného
plota zasahuje do vlastníckych práv žalobcov. Z toho vyplýva, že jednotlivé záujmy strán sporu sú v
danom prípade neporovnateľné. Nad rámec ochrany vlastníckeho práva vlastníka pozemku nemôže
byť postavený záujem nedobromyseľného vlastníka neoprávnenej stavby na cudzom pozemku, ktorej
hodnota je nepatrná a ktorá plní len oddeľujúcu funkciu vo forme plota bez ďalšieho využitia. Preto súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam.
18. K vyjadreniu žalobcov podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1./ a 2./ rade, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a to v podaní zo dňa 17.02.2017, v ktorom opätovne navrhli rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že žalobu žalobcov odvolací súd zamietne ako nedôvodnú. Žalovaní naďalej
v plnom rozsahu trvali na podanom odvolaní. Poukázali na výpoveď C.. W. F. staršieho, ktorý na
pojednávaní potvrdil, že aj nebohý vlastník nehnuteľnosti pán R. Y. súhlasil s výstavbou plotu. Túto
skutočnosť nepriamo potvrdil i svedok L.. U. X.. Žalobkyňa v 1 rade viackrát povolila vstup murárovi T.,
kamarátovi žalovaného v 2 rade, aby vstúpil cez vchodovú bránku do domu na Úprkovej 27. Opätovne
žalovaní poukázali na výpoveď žalobcu v 3 rade a výpoveď svedkyni B., ako i na výpoveď svedka L..
X., ktorú výpoveď súd prvej inštancie neakceptoval. Uviedli, že primurovaný plot žalobcov k ich domu
v záhradnej časti žalobcom nevadí, terajší nemecký ovčiak žalovaných, tak ako predchádzajúci pes je
pravidelne dráždený dlhotrvajúcim brechotom psa žalobkýň v 1 a v 2 rade pri plote žalovaných.
19. K vyjadreniu žalovaných zo dňa 17.02.2017 sa písomne vyjadrili žalobcovia, prostredníctvom ich
právneho zástupcu opätovne navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil. Uviedli, že v konaní bolo sporné, či žalovaní majú právny titul k stavbe murovaného plota na
pozemku žalobcov, čo však nedokázali počas celého konania hodnoverne preukázať, t. j. že by im
bol udelený súhlas vlastníka pozemku so stavbou murovaného plotu. Žalovaní neoprávnene postavili
plot na pozemku žalobcov a tento technicky spojili s rodinným domom, tým zasiahli do vlastníckych
práv žalobcov. Zároveň žalovaní znemožnili žalobcom užívať časť vlastného pozemku a postavili im na
pozemku stavbu, ktorú žalobcovia nikdy nechceli. Zdôraznili, že na jednej strane žalovaným v zásade
okrem minimálnej majetkovej ujmy nič nehrozí a na strane druhej je tu bytostný záujem žalobcov užívať
a disponovať s vecami vo svojom vlastníctve bez obmedzenia.
20. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júny 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných
ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júny 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
21.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
22. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadnúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesno-právneho
žiadne vady, majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej
a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie, v ktorom súd uložil žalovaným v 1 a v 2 rade spoločne a nerozdielne povinnosť do 30 dní na
svoje náklady odstrániť murovaný plot, ako je špecifikovaný v petite rozsudku.23. Právne súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že v priebehu konania
žalovaní v 1. a v 2. rade nepreukázali, že by bol daný ústny súhlas žalobkyne v prvom rade, pričom
žalobkyňaudelenietakéhotoústnehosúhlasupoprelajednoznačnevpriebehuprvostupňovéhokonania.
Uviedla, že žiaden súhlas nedala a táto skutočnosť zostala len v rovine tvrdení žalovaných a im blízkych
osôb, pričom v priebehu prvostupňového konania sa nepodarilo jednoznačne vyvrátiť ani výpoveďami
svedkov rozpor, ktorý bol medzi stranami sporu ohľadne času, kedy sa plot staval, keď rozpor bol medzi
tvrdeniami samotných strán sporu, ale i svedkov, ktorí boli vypočutí v priebehu prvostupňového konania.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v danom prípade ide o neoprávnenú stavbu, keď plot
bol žalovanými postavený na pozemku žalobcov, keď v konaní nebolo preukázané udelenie súhlasu
vlastníkov pozemku, tým pádom avizovaná stavba nebola oprávnená. Správne súd prvej inštancie sa
zaoberal možnosťou opravy vzťahov medzi stranami sporu, keďže žalobcovia ako vlastníci pozemku
neprejavili o murovaný plot záujem a tiež v danom prípade vzhľadom na neúčelnosť zriadenie vecného
bremena nevyhnutného na výkon vlastníckeho práva k stavbe za náhradu, rozhodol o povinnosti
odstrániť murovaný plot žalovanými.
24. Pokiaľ žalovaní v odvolaní tvrdia, že stavebníkom, t. j. žalovaným malo vzniknúť právo zriadiť
trvalú stavbu na cudzom pozemku a že má trvať oprávnene umiestnenie takejto stavby na cudzom
pozemku po celú dobu životnosti stavby, odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo preukázané, že
žalovaným ako stavebníkom vzniklo právo zriadiť trvalú stavbu na cudzom pozemku, pretože tak, ako
už súd prvej inštancie uviedol výpovede žalobcov a žalovaných boli len v rovine jednotlivých tvrdení,
žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní nepreukázali, že požiadali o povolenie stavať murovaný plot v zmysle
stavebného zákona, nepreukázali, že bol daný jednoznačný súhlas od žalobkyne v 1. rade, ani jej už
nebohého manžela. Pokiaľ žalovaní v odvolaní vytýkajú súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkami
účelnosti odstránenia stavby, s tým, že žalobcovia jednoznačne popierajú účel, pre ktorý bola stavba
plotu realizovaná, z obsahu spisu a z výpovede žalovaných ale aj z odôvodnenia rozsudku jednoznačne
vyplýva, že sami žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli dôvod, prečo plot stavali, keď stavba murovaného
plotu bola motivovaná potrebou zabrániť, aby vlčiak žalovaných nereagoval sústavným štekaním cez
pletivový plot na osoby, ktoré sa pohybovali na pozemku žalobkyne v 1. rade.
25. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že vyčíslenie nákladov použitých na stavbu výplne plotu nie
sú nepatrné v sume 638,50,- €, , pričom vytkli súdu prvej inštancie, že sa súd s touto otázkou náležite
nevysporiadal, že „nepatrná škoda“ nie je pre žalovaných nepatrnou, bolo vecou samotných žalovaných
preukázať z akých dôvodov sa nejedná o nepatrnú škodu. Odvolací súd ma zato, že vzhľadom na
vykonané dokazovanie a predmet sporu, záver súdu prvej inštancie je správny.K námietke v súvislosti
s tým, že v konaní nebola vypočutá navrhovaná svedkyňa JUDr. X., odvolací súd uvádza, že okolnosti
namietané žalovanými v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov, nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý
procesnepatríprávostranysporu,abysavšeobecnýsúdstotožnilsjehoprávnyminázorminavrhovaním
hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bol účastník, alebo aby bola strana sporu pred všeobecným
súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkam, (viď I. ÚS 50/04) ani právo strany
sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (viď II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
26. Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už
uvedeného odôvodnenia súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej
inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. K námietke žalovaných,
že sa súd nezaoberal otázkou primeranej ujmy, ktorá vznikne žalovaným pri odstránení plotu vo vzťahu
k ujme, ktorá vznikne žalobcom v dôsledku jeho zachovania odvolací súd poukazuje na odôvodnenie
súdu prvej inštancie, ktorý sa podrobne zaoberal tými skutočnosťami a okolnosťami so záverom, že
jediným možným a účelným riešením vzťahov medzi stranami sporu je odstránenie stavby. Odvolací súdpoukazuje dôvody uvedené na str. 10 a 11 rozsudku súdu prvej inštancie. Neposledne k ďalšej námietke
žalovaných, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ďalšími možnosťami rozhodnutia vo veci, ktoré
sú upravené v ustanovení § 135c ods. 2, ods. 3 OZ, odvolací súd poukazuje na už vyššie uvedené
skonštatovanie o tom, že súd prvej inštancie sa zaoberal i týmito možnosťami rozhodnutia vo veci, keď
vyhodnotil, že sa jedná o neoprávnenú stavbu a tieto skutočnosti konštatoval vo svojom odôvodnení
na strane 10 ods., na ktoré odvolací súd poukazuje. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza: z
ustanovenia § 135c ods. 2 OZ vyplýva, že pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za
náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Podľa § 135c ods.
3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj tak, najmä tiež
zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Súd prvej
inštancie porovnal hospodársku a inú stratu, ktorá by vznikla odstránením stavby na jednej strane, so
záujmom na využitie stavby na strane druhej. Vzhľadom na všetky okolnosti a povahu a rozsah prípadnej
hospodárskej straty, ktorá by odstránením stavby vznikla, prihliadol na to, či vlastník stavby alebo jeho
rodina v stavbe býva, prihliadol na rozsah zastavaného pozemku, zaoberal sa i účelom, pre ktorý bola
stavba zriadená, keď išlo o plot, ktorý mal oddeľovať pozemky strán sporu, keď plot bol postavený z
dôvodu zabezpečenia ochrany žalobcov pred možným útokom psa žalovaných, ktorý však už skonal.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal i na dohľad, ktorý vykonal stavebný úrad v septembri v roku 2010,
pričom stavebný úrad konštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu neboli predložené
doklady, ktoré by preukázali legálnosť oplotenia. Žalovaní nepredložili v konaní o dodatočnom povolení
stavby doklady, ktoré by preukázali vlastnícke právo k pozemku a stavby na ňom, lebo iné právo k
pozemku ak stavbe, ktoré by ich opravňovalo zriadiť na pozemku stavbu. Žalovaní nepreukázali, že sú
vlastníkmi pozemku, z týchto dôvodov stavebný úrad, konanie o dodatočnom odvolaní prerušil a odkázal
účastníkov konania na súd.
27. Ust. § 135c OZ sleduje vyporiadanie právnych vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným
stavebníkom. Zákon pritom uvádza riešenia, ktoré podľa názoru zákonodarcu budú spravidla prichádzať
do úvahy, nejde však o výpočet taxatívny, ale demonštratívny viď slovo „najmä“ v ustanovení § 135c
ods. 3 OZ. Prípadné iné usporiadanie pomerov medzi stranami je podľa ods. 3 § 135c dané súdu len
ako možnosť. Súd teda nemal povinnosť rozhodnúť o inom usporiadaní pomerov, tak ako to v odvolacej
námietke uvádzajú žalovaní v 1 a v 2 rade. Súd totiž nemôže predpokladať, že vlastník pozemku by s
prikázaním stavby - plotu súhlasil. Súhlas vlastníka môže byť vyjadrený priamo v žalobe, prípadne aj
eventuálnym petitom, môže byť daný ústne na pojednávaní alebo v písomnom podaní adresovanom
súdu. Súd nemá povinnosť zisťovať od strany, či s prikázaním za náhradu súhlasia žalobcovia, navyše
takýto súhlas nedali a jednoznačne mali za to, že murovaný plot je stavbou neoprávnenou v zmysle §
135c ods. 1 OZ, keď plot bol postavený na pozemku žalobcov a v konaní sa nepreukázalo, že práve
žalobcami nebol daný súhlas na výstavbu predmetného plotu. Taktiež zo strany žalovaných v priebehu
konania bol podaný návrh na prípadné zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe. Na ďalšie odvolacie námietky v súvislosti a nesprávnym vyhodnotením
dôkazov ohľadom „oprávnenosti stavby“, odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie súdu
prvej inštancie a odôvodnenie tak, ako je uvedené vyššie. Aj podľa odvolacieho súdu v súvislosti s
rozhodnutím o odstránení stavby murovaného plota, odvolací súd má za to, že účelným riešením
vzťahov medzi stranami sporu bolo rozhodnutie o odstránení murovaného plotu postaveného na
pozemku žalobcov.
28. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa§ 387
ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správne potvrdil
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú na aj
odvolacie konanie. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol,
v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom v odvolacom konaní priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.