Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/358/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816203398
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816203398.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom Karadžičova 8, Bratislava proti žalovanej : O. J., bytom Y. XXX/X, o zaplatenie 3.527,66 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23. júna 2016,

č.k. 12C/57/2016-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci mal preukázané, že účastníci uzavreli
zmluvu označenú ako Zmluva o poskytnutí pôžičky, ktorá podľa svojho obsahu je úverovou zmluvou
a ktorá je ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože žalovaná požiadala žalobcu
o pôžičku v súvislosti s úhradou jej predchádzajúcich dlhov a na základe tejto žiadosti jej žalobca
poskytol úver, ktorým tieto záväzky financoval. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na ktorý

sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom je zrejmé, že žalobca ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere žalovanej ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že žalovaná v zmluvnom vzťahu konala ako
fyzická osoba spotrebiteľ. Zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9
ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v Zmluve chýba presný
údaj o konečnej splatnosti úveru, resp. tento údaj nie je uvedený jednoznačne, bez konkrétneho

dátumu konečnej splatnosti úveru, chýba v nej i údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Pokiaľ sa tento údaj (výška a termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo
Všeobecných obchodných podmienkach (článok 6 bod 6.4), súd zastával názor, že týmto nie je splnená
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., pretože tento
základný údaj má byť uvedený priamo v zmluve o úvere a nie vo všeobecných podmienkach, ktoré iba
podrobnejšie upravujú zmluvu o úvere. Okrem týchto nedostatkov je Zmluva chaoticky a neprehľadne

napísaná, keď sú v nej uvedené údaje „Schválená výška Pôžičky: 3.146,50 eur“ a „Celková suma
Pôžičky: 5.221,70 eur“, ktoré nie sú bližšie vysvetlené a pre priemerného spotrebiteľa môžu pôsobiť
klamlivo. V Zmluve je takisto nesprávne, v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa uvedená aj RPMN,
ktorá už len vzhľadom na dojednané poistenie musí byť vyššia ako dohodnutá úroková sadzba. Okrem
toho, spodná časť Zmluvy a Podmienky k Zmluve o pôžičke sú písané drobným, voľným okom ťažko
čitateľným písmom a teda pre priemerného spotrebiteľa sú formálne nedostupné. Z vyššie uvedených

dôvodov, keďže Zmluva je pre priemerného spotrebiteľa formálne nedostupná a neobsahuje povinnéúdaje podľa § 9 ods. 2 písm. f/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, úver sa
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.

3. Vzhľadom na vyššie uvedené by mal žalobca nárok na zaplatenie len istiny úveru (pôžičky) vo výške
3.146,50 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže však žalovaná žalobcovi do podania
návrh na súd zaplatila už sumu vyššiu 114,32 eur, žalobca sa v konaní mohol domáhať len zaplatenia
sumy 3.032,18 eur (3.146,50 eur - 114,32 eur).

4. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ex offo skúmal aj premlčanie
nároku navrhovateľa podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže podľa § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd aj premlčanie nároku žalobcu posudzoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca pristúpil listom zo dňa
10.4. 2013 k zosplatneniu celej pôžičky (úveru). Splátky splatné do zosplatnenia sa premlčali plynutím

dojednanej splatnosti, pričom tieto splátky do februára 2013 boli premlčané vzhľadom na dátum
podania návrhu 18.3.2016. Pri zosplatnení pôžičky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka
a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, začína plynúť premlčacia doba nie od zosplatnenia, ale v
súlade s 103 Občianskeho zákonníka zročnosťou nesplnenej splátky. Pokiaľ veriteľ zosplatnil dlh v apríli
2013, musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred aprílom 2013, t.j. splátok splatných k

20.1.2013, k 20.2.2013 a k 20.3. 2013, pričom premlčacia doba by sa začala počítať od splatnosti
splátky splatnej k 20.1. 2013. Vzhľadom na dĺžku premlčacej doby 3 roky (§ 101 Občianskeho
zákonníka) bol návrh podaný po uplynutí premlčacej doby. Súd na základe vyššie uvedeného nárok
žalobcu v celom rozsahu z dôvodu jeho premlčania zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní si náhradu trov konania uplatnil len žalobca, v spore úspešný nebol a preto

mu súd náhradu trov konania nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Podľa neho rozhodnutie súdu prvej inštancie
nie je správne. Súd uplatnený nárok posúdil ako premlčaný aplikáciou ust. § 103 druhá veta OZ.
Pre tento prípad počiatok behu premlčacej doby celého nimi uplatneného nároku súd aplikoval od
splátky splatnej dňa 20.1.2013, t.j. prvej riadne a včas neuhradenej splátky. Právny názor súdu prvej

inštancie prezentovaný v napadnutom rozhodnutí je nesprávny, v rozpore so zásadou dôvery v právo
a skutočným legitímnym záujmom účastníkov právneho vzťahu, ktorí si dohodli splatenie úveru v 47
úverových splátkach a ich legitímnym očakávaním bolo zotrvať v úverovom vzťahu až do termínu
vzájomne dohodnutej konečnej splatnosti úveru. Ust. § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. §
565 OZ, z ktorého vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie

niektorej zo splátok dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti
najbližšej splátky. Ak ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. Pri akceptácii
právneho názoru vyjadreného súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí by tak premlčacia doba
predčasne zosplatnenej časti pohľadávky nelogicky a v rozpore s princípom právnej istoty predbehla
beh premlčacej doby jednotlivých splátok nasledujúcich po splátke, pre ktorú bola predčasná splatnosť

podľa názoru súdu prvej inštancie vyhlásená. Akceptujúc predčasné zosplatnenie pohľadávky právnym
úkonom zo dňa 10.04.2013, v súlade s ust. § 103 druhá veta OZ v spojení s ust. § 565 OZ začala
odo dňa nasledujúceho po splatnosti v poradí 5.splátky splatnej dňa 20.03.2013, pre ktorú bola
vyhlásená predčasná splatnosť úveru listom zo dňa 10.04.2013 plynúť premlčacia doba na uplatnenie
práva ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté dňa

18.03.2016, t.j. pred uplynutím 3-ročnej premlčaccj doby, ktorá začala plynúť najskôr od 21.03.2013.
Uvedený právny názor je podporený aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne (rozsudok
KS TN, sp.zn. 5Co/483/2014 zo dňa 30.7.2014). Záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku
úveru najskôr dňom doručenia predčasného zosplatnenia dlhu s výzvou na zaplatenie je podporený
aj výkladom ust. § 565 OZ, podľa ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako

bude výzva na zosplatnenie doručená dlžníkovi (tento záver pri zhodnej právnej úprave vyplýva aj z
rozhodnutia NS ČR sp. zn. 21 Cdo 456/2006). Taktiež poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí
NS ČR, sp.zn. 21Cdo/426/2005. Pokiaľ by odvolací súd dospel k právnemu názoru, že právnym úkonom
zo dňa 10.04.2013 nedošlo k predčasnému zosplatneniu pohľadávky postupom podľa ust. § 565 OZ
z dôvodu absencie zmluvného dojednania žiadať o predčasné zaplatenie pohľadávky pre neplnenie

splátok (rozhodnutie NS SR, sp.zn. 4Cdo 75/2007), v takom prípade by sa každá jednotlivá splátka
premlčovala samostatne vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa lehoty splatnosti jednotlivých
splátok a ním uplatnený nárok tak nie je v celom rozsahu premlčaný. Nakoľko by rozhodnutie vo
veci samej odvolacím súdom za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo rozhodnutie súdu prvejinštancie, čím by bolo účastníkom odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov
na inštančne vyššom súde navrhoval, aby odvolací súd na základe týchto skutočností odvolaniu tak,
ako je to uvedené vyššie v plnom rozsahu vyhovel, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala žalobcu o odpustenie zvyšku žalovanej
pohľadávky z úveru, pretože žije len z čiastočného invalidného dôchodku, v domácnosti majú exekúciu
a momentálne na zaplatenie dlhu nemá, prípadne aby jej umožnil to splácať po 10 eur.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť
podľa § 391 ods. 1 CSP súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Odvolací súd sa pri preskúmaní veci zameral na odvolacie námietky žalobcu a zistil, že tieto sú

dôvodné.

9. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu premlčania jeho nároku. Vychádzal zo
skutočnosti, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka
listom z 10.04.2013, kedy musel vychádzať z nezaplatenia aspoň troch splátok pred aprílom 2013, t.j.

splátok splatných k 20.1.2013, k 20.2.2013 a k 20.3. 2013, pričom premlčacia doba sa začala
počítať od splatnosti splátky splatnej k 20.1. 2013. Následne aplikoval ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že premlčacia doba, pri využití práva podľa § 565, začína plynúť od
splatnosti splátky splatnej k 20.1. 2013 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti.

10.Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie nateraz nestotožňuje.

11.Súd prvej inštancie mal v prvom rade povinnosť, ak považoval listinu žalobcu zo dňa 10.04.2013 za
uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, zaoberať sa tým, či boli splnené kumulatívne
zákonnom stanovené predpoklady na uplatnenie tohto práva veriteľa podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka (omeškanie dlžníka so splátkou tri mesiace, upozornenie na uplatnenie práva podľa § 565)
a ďalej, či existovala dohoda o možnosti tzv. zosplatnenia (§ 565 Občianskeho zákonníka veta prvá
stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené). Uvedené skutočnosti
majú význam z hľadiska posudzovania premlčania uplatneného práva žalobcu. V zmluvnom vzťahu

medzi stranami sporu bolo dohodnuté plnenie v splátkach, to znamená, že záväzok žalovaného mal
zanikať postupne. Preto v prípade, že medzi stranami sporu nebolo zmluvne dojednané právo žalobcu
ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565 Občianskeho zákonníka, prípadne ak
toto právo dojednané bolo ale neboli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho uplatnenie podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom v čase podania žaloby, 18.03.2016, ešte nemohlo byť

premlčané právo žalobcu na zaplatenie každej z dojednaných splátok úveru, keď premlčanie dopadalo
iba na jednotlivé splátky podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

12. Súd prvej inštancie uvedené skutočnosti dôsledne neskúmal a preto je jeho právny záver o premlčaní
uplatneného práva žalobcu nateraz predčasný a preto nesprávny. Bude potrebné vykonať dokazovania

na zistenie uvedených rozhodujúcich skutočností a následne vyhodnotiť, či medzi stranami sporu bolo
zmluvne dojednané právo žalobcu ako veriteľa žiadať zosplatnenie celej pohľadávky podľa § 565
Občianskeho zákonníka a ak áno, či boli splnené zákonom stanovené predpoklady na jeho uplatnenie
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Následne je potrebné opätovne vyhodnotiť úkon žalobcu -
predžalobná upomienka zo dňa 10.04.2013 a potom na základe týchto hodnotení zaujať právny záver

k premlčaniu uplatneného práva žalobcu.

13. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, v ktorom konaní je právny názor odvolacieho súdu záväzný (§ 391 ods.
3 CSP). Súčasne súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov celého konania, teda aj vrátane trov

odvolacieho konania (§ 396 odsek 3 CSP).

14.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.Poučenie:

P o u č e n i e :Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).