Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/263/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712207597
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5712207597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu,

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcov 1/ Ing. G. G.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom L. X/XX, D., 2/ JUDr. C. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XX/XX, D.
proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, IČO: 00 156 621, o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom vo výške 193,23 eur, na odvolanie žalobkyne 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 15C/99/2012-431 zo dňa 22. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov ako právnych nástupcov po
pôvodnej žalobkyni N. U. (na základe osvedčenia o dedičstve č.k. 18D 289/2013-156, Dnot 195/2013
vydaného notárkou JUDr. Irenou Kolcunovou), ktorou sa podľa zákona č. 514/2003 Z. z. domáhali (po
čiastočnom zastavení konania o náhradu nemajetkovej ujmy) zaplatenia škody 193,23 eur spôsobenej
nesprávnym úradným postupom Obvodného pozemkového úradu Martin spočívajúcom v nekonaní o jej
reštitučnom nároku na navrátenie vlastníctva podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z. z., predstavujúcej trovy

právneho zastúpenia. Napriek tomu, že poručiteľka zomrela, žalobcovia zotrvali na pôvodnom petite
jej žaloby, napriek tomu, že mali navrhnúť zmenu petitu, ktorým by sa domáhali, že predmetná suma
predstavujúca nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom patrí do dedičstva
ponej,keďžejejkudňusmrtipatril.Predmetnýnárokbysamalzahrnúťdomasydedičstvapoporučiteľke
ako riadny predmet dedenia a následne sa potom dedičia v dedičskom konaní môžu dohodnúť, že
preberateľom pohľadávky sa stanú buď všetci, resp. len niektorí z nich. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia
tak neučinili, bol nútený ich žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pričom žalovanému, napriek tomu, že

mal plný úspech vo veci, nárok na náhradu trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP nepriznal, keďže
si trovy konania neuplatňoval.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa 2/ z dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), h) a § 365 ods. 2 CSP a žiadala ho zrušiť, vrátane uznesenia
č.k. 15C/99/2012-396 z 26. 03. 2014 podľa ust. § 389 ods. 2 CSP a vec podľa ust. § 391 CSP vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázala na to, že súd uznesením č.k.

15C/99/2012-396 z 26. 03. 2014 prerušil konanie do právoplatného skončenia veci 15D/289/2013, Dnot
195/2013. Dedičské konanie po pôvodnej žalobkyni bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve zo
dňa 06. 07. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 07. 2016, t. j. za účinnosti Civilného sporového
poriadku. Napriek tomu nevydal bezodkladne podľa ust. § 63 ods. 2 CSP uznesenie o pokračovanív konaní, keď záväzné stanovenie okruhu subjektov, s ktorými ďalej koná, je jeho prvoradou úlohou
a bez vydania uznesenia nie je zrejmé, od akého okamihu majú byť v súčasnej dobe žalobcovia
stranami sporu. Týmto nesprávnym procesným postupom im znemožnil, aby uskutočňovali im patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Doručená jej bola
len jedna zásielka, v ktorej bolo predvolanie na pojednávanie na deň 22. 02. 2017, uznesenie č.k.
15C/99/2012-396 zo dňa 26. 03. 2014 a poučenie o procesných právach a povinnostiach, pričom v
rozpore s ust. § 125 ods. 3 vety prvej CSP jej nebola doručená ani žaloba, ani žiadne iné podanie
žalovaného. Predvolanie na pojednávanie prevzala 21. 02. 2017, a preto podľa ust. § 178 ods. 2 CSP

nemal súd splnené procesné podmienky na vykonanie pojednávania 22. 02. 2017, keď pri jeho otvorení
ani neskúmal, či podmienky na jeho vykonávanie boli splnené, resp. nie, ktorým postupom taktiež bolo
porušené jej právo na spravodlivý proces. Uvádzané uznesenie č.k. 15C/99/2012-396 z 26. 03. 2014
malonadobudnúťprávoplatnosť15.05.2014zdôvodu,žeakožalobcoviavočinemunepodaliodvolanie.
V uznesení je pritom pri jej osobe uvedená adresa trvalého pobytu L. X/XX, D., pričom v čase vydania
uznesenia na uvedenej adrese už nebývala ako to vyplýva z potvrdenia Mesta Martin o prihlásení sa

na trvalý pobyt od 23. 12. 2013 na inej adrese. Predmetné uznesenie jej bolo doručené až 21. 02.
2017, pričom súd rozhodol skôr, ako jej uplynula lehota na podanie opravného prostriedku v zmysle jeho
poučenia, čím bol naplnený aj odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 2 CSP. Súd zamietol vykonanie
dôkazu, ktorý navrhla na pojednávaní, a to pripojenie správneho spisu, ktorý by bol spôsobilý prispieť
k objasneniu relevantných skutkových zistení, ktorým postupom sťažil jej dôkaznú situáciu a súčasne

neodôvodnene oddialil možnú mieru zistenia skutkového stavu prejednávanej veci.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobkyňa 2/ sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní (§ 379, § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania žalobca, konštatuje, že súd prvej inštancie
vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil podstatné skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal
potrebné dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade
nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani žalobkyňa 2/ vo svojom odvolaní neuviedla
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na

strane druhej.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalobkyne 2/ krajský
súd dopĺňa, že nevydanie uznesenia o pokračovaní v konaní, proti ktorému nie je prípustné odvolanie
(§ 357 CSP), po tom, čo toto bolo prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania po

poručiteľke, nie je takou vadou konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
keďže súd na vytýčenom pojednávaní riadne pokračoval s jej dedičmi (a nikým iným) podľa osvedčenia o
dedičstve, t. j. žalobcami a vo veci aj k nim ako strane konania rozhodol. Právnej predchodkyni nezačala
plynúť žiadna procesná lehota, preto žalobcom ako právnym nástupcom nemohla začať plynúť lehota
nová a nemohlo dôjsť ani k znemožneniu uskutočnenia ich procesných práv a porušenia práva na

spravodlivý proces.
Nedoručenie žaloby, ani iného podania žalovaného žalobkyni 2/, keďže má právo s nimi disponovať
podľa § 125 ods. 3 CSP, nemôže byť porušením jej procesných práv, keďže od začiatku vystupovala v
konaní ako advokátka zastupujúca pôvodnú žalobkyňu, t. j. žalobu sama vyhotovila a ako zástupkyni jej
aj boli všetky podania žalovaného doručované, a preto ich opätovné doručovanie by bolo v rozpore s

princípom hospodárnosti a prejavom prílišnej formálnosti v postupe súdu v rozpore s účelom uvedeného
ustanovenia.
K porušeniu práv žalobkyne 2/ nedošlo ani uskutočnením pojednávania bez dodržania lehoty na jej
prípravu (§ 178 ods. 2 CSP), keďže v spore zastupovala do straty procesnej subjektivity právnupredchodkyňu ako jej advokátka, napriek čomu pred začatím pojednávania (po tom, čo sa na základe
predchádzajúcej výzvy súdu vyjadrila, že pojednávania sa zúčastní) nedodržanie lehoty napriek svojim
znalostiam nenamietala (čl. 11 ods. 3 CSP), keď navyše ako strana na pojednávaní predniesla obsah

žaloby a vyjadrení, ako aj záverečnú reč (§ 181, § 182 CSP), čím opätovne vyjadrila súhlas ako veci
znalá s jeho uskutočnením.
K ďalšej odvolacej námietke, že uznesenie č.k. 15C/99/2012-396 z 26. 03. 2014, ktorým bolo konanie
prerušené, jej, napriek tomu, že na ňom bola vyznačená právoplatnosť 15. 05. 2014, nebolo doručené,
krajský súd dopĺňa, že z listovej zásielky ako aj doručenky na nej vyplýva, že k fikcii doručenia uznesenia

náhradným spôsobom došlo podľa § 47 ods. 2 O. s. p. po splnení podmienok v ňom uvedených, keď
potvrdenie, na základe ktorého sa prihlásila od 23. 12. 2013 na trvalý pobyt na ulicu L. orientačné číslo
XX, súpisné číslo XXXX nepreukazuje, že sa v čase pokusu o doručenie v mieste pôvodného bydliska,
ktoré nemuselo byť totožné s adresou trvalého pobytu, nezdržiavala, pričom odvolanie proti nemu po
jeho opätovnom doručení 21. 02. 2017 nepodala a aj jeho prípadná (ale nepreukázaná) vada nemohla
mať ani vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže už došlo k právoplatnému skončeniu dedičského

konania.
Vzhľadom na skutkové a právne dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo irelevantné aj vykonanie
navrhnutého dôkazu pripojením správneho spisu.

8. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými vyjadreniami žalobkyne

2/ uvedenými v odvolaní, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil,
vrátane nároku žalovaného na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, napriek tomu, že mal plný úspech v odvolacom konaní,

nárok na ich náhradu nepriznal, vzhľadom k tomu, že si ho neuplatnil.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha

(dovolací návrh) (§ 428 CSP).