Rozsudok ,
Potvrdené, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. december 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/303/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314214858
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314214858.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Mikovíniho 10, IČO: 46 713 930,
zast. advoconsulting, s.r.o., so sídlom 917 01 Trnava, Tamaškovičova 17/2742, proti odporcovi: L. R.,
nar. XX. X. XXXX, bytom XXX XX Š., C. XXX/XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou
U. S., zamestnankyňou Okresného súdu Galanta, o zaplatenie 801,57 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim písomným podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 6. 2014 (elektronické

podanie zo dňa 11. 6. 2014), doplneným dňa 2. 1. 2015, domáhal, aby súd odporcu zaviazal na
zaplatenie istiny vo výške 801,57 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
je právnickou osobou, ktorá svoju aktívnu legitimáciu odvodzuje zo Zmluvy o postúpení pohľadávok
číslo XXXX/XXXX/CE zo dňa 27. 9. 2013 uzatvorenej medzi Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupcom
a navrhovateľom ako postupníkom. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi Slovenskou sporiteľňou
oznámené listom zo dňa 11. 10. 2013.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov,
ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech
odporcu. Touto zmluvou sa odporca zaviazal dodržiavať všeobecné podmienky účinné od 1. 8. 2002 a
obchodné podmienky pere poskytovanie úverov účinné od 1. 7. 2007. Právny predchodca navrhovateľa
uzatvoril s odporcom dňa 24. 9. 2004 Zmluvu o vydaní a používaní Platobnej karty, ktorú doplnila
dodatkom číslo 1 zo dňa 4. 10. 2004, ktorej predmetom bolo vydanie produktu SPOROnákup karta
odporcovi a poskytnutie kartového rámca v prospech odporcu vo výške 20 000, - Sk (663,87 eura).

Podľa ustanovenia článku III bod 4 zmluvy sa odporca zaviazal pravidelne mesačne vždy k 15. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca poukazovať na účet, ku ktorému bola vydaná SPOROnákup karta,
peňažné prostriedky vo výške najmenej 1000, - Sk, alebo 5 % z poskytnutého kartového rámca (ďalej
len minimálna splátka). Odporca sa touto zmluvou zaviazal dodržiavať všeobecné obchodné podmienky
účinné od 1. 8. 2002 a obchodné podmienky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a
platobných kariet účinné od 10. 9. 2002. Odporca začal čerpať poskytnuté prostriedky dňa 4. 10. 2004
a dňa 31. 10. 2004 sa čerpaním prostriedkov nad rozsah poskytnutého úverového rámca dostal do

nepovoleného prečerpania, ktoré minimálnou splátkou v hodnote 1000, - Sk vyrovnal a to na výšku
poskytnutého rámca. Odporca následne uhrádzal pravidelne minimálnu splátku a to až do júna 2008,
kedy v tomto meste nezaplatil minimálnu splátku. Odporca následne zaplatil minimálnu splátku za
mesiac júl 2008, avšak opäť nezaplatil minimálne splátky v mesiacoch 08 - 11/2008. Odporca následnezaplatilminimálnusplátkuvmesiacidecember2008ajanuár2009,pričomvšaknezaplatilatominimálne
splátky v mesiacoch 02-06/2009. Odporca následne zaplatil minimálnej splátky v mesiacoch júl a august
2009, pričom od tohto momentu už neuskutočnil žiadnu ďalšiu minimálnu splátku. Právny predchodca

navrhovateľa v súlade s tým potom podľa bodu 4,35 písm. c/ obchodných podmienok pre poskytovanie
a používanie elektronických služieb a platobných kariet účinných od 10. 9. 2002 zrušil platobnú kartu
odporcu, čím odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi navrhovateľa pohľadávku vo
výške 801,57 eura spolu s príslušenstvom.

Zmluvou o postúpení pohľadávok bola na navrhovateľa postúpená pohľadávka z produktu
SPOROnákupkarta,ktorákudňupostúpeniapozostávalazistinyvovýške801,57euraspríslušenstvom
- úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 27. 9. 2013 vo výške 196,25 eura.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu a z tohto dôvodu mu postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní.

Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.

Súdsaoboznámilsobsahomspisualistinnýmidôkazmivňomzaložených-zmluvaovydaníapoužívaní
Platobnej karty s dodatkom, všeobecné obchodné podmienky, zmluva o postúpení pohľadávok,

oznámenie o postúpení pohľadávky, výpis z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný. Odporca v záväzkovom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinný od 1. 4. 2015, Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Aj NS SR v rozsudku zo dňa 21. 4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014, ustálil, že ako § 5b zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tak aj § 52 ods. 2 veta tretia občianskeho zákonníka, nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že od

ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Ako vyplýva z návrhu a predloženého výpisu z účtu, odporca začal čerpať poskytnuté peňažné
prostriedky dňa 4. 10. 2004 a dňa 31. 10. 2004 sa čerpaním prostriedkov nad rozsah poskytnutého
úverového rámca dostal do nepovoleného prečerpania, ktoré minimálnou splátkou v hodnote 1000, - Sk

vyrovnal a to na výšku poskytnutého rámca.

Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebozákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil
svoje právo v ustanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval
požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch, a to prípadne aj za cenu straty vynutiteľnosti práva. Premlčaním sa rozumie kvalifikované
uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie

je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo
bolobývalovykonané,vdôsledkučohopovinnýsubjektmôžečeliťsúdnemuuplatneniuprávanámietkou
premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s

úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osebe nezaniká
(narozdielodpreklúzie),lensaoslabuje,atoprávevtejzložke,ktorápredstavujenárok.Avšakaninárok
premlčaním sám osebe nezaniká a oprávnený sa môže svojho premlčaného práva domáhať žalobou,
na základe ktorej dlžník môže byť na splnenie pohľadávky zaviazaný, ak sa premlčania nedovolá. Ak
však žalovaný vznesie námietku, nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá ďalej vo forme naturálneho

(prirodzeného) záväzku (obligácie), čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné
splnenie zo strany povinného subjektu. Ale ak povinný premlčané právo splní, hoci o premlčaní ani
nevedel, nemôže plnené požadovať späť ako bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na premlčanie ex offo, teda naň prihliada v

spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu.

Súd sa môže zaoberať premlčaním bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva
veriteľa. Prax súdov v danom prípade uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že
uplatnený nárok je premlčaný a dlžník vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu

aj bez námietky), súd už bližšie neskúma existenciu subjektívneho práva veriteľa. Vychádza z toho, že
tak či tak by žaloba s uplatnenou premlčanou pohľadávkou bola v takom prípade zamietnutá.

Súd mal z predložených listinných dôkazov za preukázané, že podľa dodatku č. 1 k zmluve o vydaní a
používaní bankovej platobnej karty bola konečná splatnosť kartového rámca určená na deň 22. 9. 2005.

Odporca tak mal plniť najneskôr dňa 22. 9. 2005. V danom prípade sa dlh odporcu premlčal, s poukazom
na § 101 OZ, dňom 22. 9. 2008. Návrh na súd bol podaný až dňa 11. 6. 2014, t.j. po uplynutí premlčacej
doby. Ak by súd posúdil návrh prísnejšie, odporca prestal splácať splátky od septembra 2009 (splátka
do 15. dňa), takže ak by súd bral do úvahy premlčaciu dobu plynúcu od 15. 9. 2009, pohľadávka sa
premlčala dňom 15. 9. 2012.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu
rozhodnutia a návrh zamietol, nakoľko navrhovateľova pohľadávka sa premlčala.

Súd navyše poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, z čoho presne

pozostáva žalovaná suma a táto bola zo strany súdu nepreskúmateľná. Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá
účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Keďže sa jedná o
návrhové konanie, každý z účastníkov nesie bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a v zmysle zásady
rovnosti účastníkov konania, súd nemôže vyzývať účastníkov na doloženie dôkazov, resp. ich k tomu
nútiť a pri rozhodovaní v merite veci vychádza len z toho, čo účastníci v konaní preukážu. Vzhľadom

k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva
spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno
tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je
nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť

všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s
poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov
konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite vecivychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na
to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24.10.2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od

ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha:C.H.Beck,2012,s.740).Kontradiktórnosťjeprenosdôkaznéhobremenazosúdunaúčastníkov
sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny
charakterajehorozsahsamôželíšiťnajmävzávislostinazvláštnostiachdanéhokonania.Nebránisúdu,
aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka

konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred
nimi.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).

V závere dáva súd navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsaňounavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,
ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ podal návrh nedôvodne. Súd vzhľadom na všetky skutkové a
právne zistenia preto rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a návrh ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie vyjadruje zásadu

zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní
plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých
trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Odporca bol v konaní úspešný, avšak
žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nemohol priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne
podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a
čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.