Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Er/555/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8511205637
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8511205637.3

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8,
821 09 Bratislava, proti povinnému: H. G., nar.. XX.X.XXXX, U. XXX/XX, XXX XX J. Q., vedenú
súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD. pod č. EX Or4001/2011, o vymoženie 643,77 eur
s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n a z a s t a v u j e .

II. Súdny exekútor m á voči oprávnenému n á r o k na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 %.

III. Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa poverením č. 5710024101* zo dňa 9.1.2012 č.k. 4Er/555/2011-34

poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, PhD. vykonaním exekúcie za účelom uspokojenia
pohľadávky oprávneného. na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. 1599/11
zo dňa 22.8.2011, vydaného Rozhodcovským súdom v Bratislave. Exekučné konanie sa začalo dňa
31.10.2011 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom.

2. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2013 povinný podal návrh na zastavenie exekúcie, ktorý

odôvodnil tým, že tak ako vyplýva z exekučného titulu, celá vymáhaná suma pozostáva z hovorného
vo výške 374,67 eur a zmluvnej pokuty vo výške 269,10 eur. Túto pokutu si oprávnený uplatnil v
základnom konaní ako náhradu škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou mobilných telefónov a
cenou, za ktorú povinnému telefóny predal. Pri Zmluve o pripojení č. A4322386 bola v dodatku k tejto
zmluve „dohodnutá“ zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur, ktorá bola rozhodnutiami slovenských súdov
judikovaná ako neprijateľná podmienka (oprávnený so v rozhodcovskom rozsudku uplatnil len jej časť

vo výške 170,10 eur). Nárok uplatnená oprávneným v základnom konaní bol nepochybne nárokom zo
spotrebiteľskej zmluvy. Dodatok k zmluve o pripojení č. A0878498 zo dňa 9.7.2003 bol uzavretý dňa
7.12.2009 a zmluva o pripojení č. č. A4322386 spolu s dodatkom bola uzatvorená dňa 6.4.2009. hovorné
uplatnené oprávneným v rozhodcovskom konaní predstavovalo hovorné za obdobie od 16.4.2010 do
16.7.2010. je teda zrejmé, že povinný plnil z jednej zmluvy riadne povinnosti 5 mesiacov a z druhej 12
mesiacov. Z obchodnej politiky oprávneného je zrejmé, že výšku zľavy z ceny mobilného telefónu odvíja

od výšky programu, ktorý sa zaviaže účastník užívať, a teda od výšky ceny , ktorú za ten ktorý vybraný
program bude účastník každý mesiac minimálne platiť. V cene toho ktorého programu poskytovaného
oprávneným je teda už kalkulované aj s určitým ziskom navrhovateľa (bez dosiahnutia ktorého by túto
podnikateľskú činnosť nevykonával)a takisto s náhradou výhod, ktoré poskytol oprávnený účastníkovi
zmluvy o pripojení. Uvedenému nasvedčuje aj záväzok tzv. viazanosti, teda zotrvania v zmluvnom
vzťahu s oprávneným poi určitý čas, zväčša 24 mesiacov, počas ktorého by sa poskytnuté výhody

účastníkom mali oprávnenému vrátiť. Pri platení poplatkov spojených s využívaním zvoleného programu
teda účastník spláca aj zľavu z ceny mobilného zariadenia, ktoré mu bolo zvýhodnene predané. Aj zpredloženéhoexekučnéhotituluvyplýva,ženáhraduškodysioprávnenýuplatňujestálevrovnakejvýške
bez ohľadu na dĺžku doby trvania zmluvného vzťahu a bez zohľadnenia výšky uhradených služieb, doby
trvania vzťahu a platenia využívaných služieb. Ide teda o rovnaký princíp, ako pri uplatňovaní zmluvnej

pokuty, ktorá ako už bolo spomenuté, bola vyhlásená za neprijateľnú podmienku. Povinný považoval
nárok na náhradu škody za nedôvodná a poukázal aj na neprijateľnú zmluvnú podmienku a to konkrétne
rozhodcovskú doložku.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Rozhodcovským rozsudkom bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 643,77 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 8.10.2010 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania

vo výške 24,00 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

6. Oprávnený uzavrel dňa 9.7.2003 s povinným Zmluvu o pripojení č. A0878498 (ďalej len „Zmluva1“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a Dodatok k Zmluve o pripojení -
č. A0878498 (ďalej len „Dodatok1“). Na základe Zmluvy sa zaviazal oprávnený poskytovať povinnému

telekomunikačné služby, za ktoré bol povinný riadne a včas zaplatiť. Na základe uzatvoreného dodatku
bol povinnému odpredaný mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) zn. Nokia 2730 za zvýhodnenú
kúpnu cenu. Dňa 6.4.2009 oprávnený uzavrel s povinným Zmluvu o pripojení č. A4322386 (ďalej len
„Zmluva2“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné zmluvné podmienky a Dodatok k Zmluve
o pripojení - č. zmluvy: A4322386 (ďalej len „Dodatok2“). Na základe Zmluvy sa zaviazal oprávnený

poskytovať povinnému telekomunikačné služby, za ktoré bol povinný riadne a včas zaplatiť. Na základe
uzatvoreného dodatku bol povinnému odpredaný mobilný telefón (telekomunikačné zariadenie) zn. LG
KU990 Viewty za zvýhodnenú kúpnu cenu. Dňa 21.11.2009 oprávnený uzavrel s povinným Žiadosť o
pripojenie a obnovenie zmluvy (ďalej len „Žiadosť“), ktorej súčasťou je aj rozhodcovská doložka.

7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetomjesporspĺňajúcipodmienkypodľaosobitnéhopredpisu,aktoréneboliukončenék1.Januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

8. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), tuzemský

rozhodcovský rozsudok je rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.

10. Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11. Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

12.Podľa§45ods.3ZoRK,protirozhodnutiusúdupodľaodsekov1a2jeprípustnýopravnýprostriedok.

13. Keďže exekučným titulom je v danom prípade rozhodcovský rozsudok, exekučný súd napriek
právoplatnostiexekučnéhotitulu,využilsvojuprávomocaexekučnýtitulopätovnepreskúmalajzhľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK. Aj keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že dochádza k nahradzovaniukonania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, takýto argument
neobstojí. Právoplatnosť rozhodnutia môže mať totiž dvojaké účinky. Kým formálna právoplatnosť
rozhodnutia vyjadruje jeho nepreskúmateľnosť riadnymi opravnými prostriedkami, a teda, že žiadne

opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok, materiálna právoplatnosť rozhodnutia
zakladá medzi účastníkmi konania kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei
iudicatae),oktoromnemožnoznovakonaťaktorýjezáväznýmedziúčastníkmiavočivšetkýmorgánom.
Zatiaľ čo formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je
absolútna, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Takýmto príkladom je trebárs § 7 ods. 1

Trestného poriadku (otázka viny obvineného), § 21 ods. 2 zákona o rodine (neobnovenie zaniknutého
manželstva zrušením rozhodnutia o vyhlásení osoby za mŕtvu), možnosť uplatnenia mimoriadnych
opravných prostriedkov, žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a podobne. V takýchto prípadoch
sa na rozhodnutia hľadí akoby materiálne právoplatné neboli.

14. Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v

sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu
rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej
právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným
vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku
priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK. Účinky

materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely
§ 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 ZoRK
oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda
viazaný v zmysle § 228 ods. 1 C.s.p.. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj
čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 57

Exekučného poriadku, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo či rozhodcovský
rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať
za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie (bližšie k tomu pozri aj
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE 29/2010 zo dňa 5.5.2010).

15. Zmluvy o pripojení a Dodatky boli uzavreté medzi oprávneným a povinným ako fyzickou osobou -
nepodnikateľom. Vychádzajúc z obsahu zmlúv, s prihliadnutím na postavenie zmluvných strán, ako aj
predmet činnosť oprávneného zapísaný v obchodnom registri, je nepochybné, že sa jedná o zmluvy
spotrebiteľské. Spĺňajú totiž všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 Občianskeho

zákonníka účinného ku dňu uzavretia Zmlúv aj Dodatkov a Žiadosti.

16. V zmysle Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy zo dňa 21.11.2009, si zmluvné strany dohodli
rozhodcovskúdoložku.Podľatejtorozhodcovskejdoložkysastranydohodli,ževšetkyspory,ktorémedzi
nimi vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v

budúcnosti(to zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe zmluvy/zmlúv o pripojení a k nej/ním
vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik takejto
zmluvy/zmlúv), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude
vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti
Slovenskej republiky. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na

príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v znení neskorších predpisov.

17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To

neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti, za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,
ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a
žiadosti, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmlúv, dodatkov a

žiadosti, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

25. Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia zmlúv, dodatkov a žiadosti,

čl. 153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva) únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

26. Podľa čl. 6 ods. 1. smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“) členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

27. Podľa čl. 2 písm. a/ smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

28. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

29. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

30. Podľa bodu 1 písm. q/ prílohy smernice podmienkou uvedenou v čl. 3 ods. 3 je podmienka, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory
neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom

alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.31. Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so
zákonom, súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem a jednak z noriem európskeho práva.

32. Podľa vnútroštátneho práva zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho

zákonníka v súčasnom znení obsahuje demonštratívny, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená
aj neprijateľná podmienka - požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zákon len indikatívne vypočítava
okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo „najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a
súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť

zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné
podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13/EHS odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré
nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za
stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

33. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie vymoženia pohľadávky
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovská doložka je súčasťou
obsahu formulárovej Žiadosti, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v
prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však
dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ (povinný)
sa v čase uzavretia zmluvy v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení,
pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu
na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť
ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej

Žiadosti ovplyvniť, nakoľko jeho súčasťou sú zmluvné dojednania. Povaha Dodatku je teda adhézna,
čo znamená, že spotrebiteľ ho mohol buď prijať ako celok alebo ho odmietnuť. V tomto prípade ide
o formulárový návrh označený ako Žiadosť o pripojenie a obnovenie zmluvy, ktorý bol povinnému
predložený oprávneným a obsahoval predtlačenú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať,

že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky
nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na
základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS),
a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení
smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v

povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním
smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom
rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.
Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť
spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj

vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak,
aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe
predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo
dňa04.06.2009PannonGSMZrt.protiErzsébetSustiknéGyőrfibod40,vktoromSúdnydvorkonštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory
vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa
všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa
stanoviska Súdneho dvora spĺňa v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie,
že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má

dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe
dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný
súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred určený dodávateľom na zmluvnom formulári.34. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu
súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový

kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka
na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež
nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani
jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná

svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

35. Navyše sa žiada uviesť, že povinný ako spotrebiteľ sa nemôže vopred (t.j. pri uzavretí zmluvy
pripojení, dodatku k zmluve o pripojení a žiadosti o pripojenie a obnovenie zmluvy, ktorej súčasťou
je rozhodcovská doložka, teda v čase, keď ešte nemôže vedieť, či dôjde k porušeniu jeho povinností
zo zmluvy a dodatku) vzdať svojho ústavného práva prejednania veci pred nezávislým a nestranným

súdom (článok 46 Ústavy SR). Podpisom povinného, a teda takto prejaveným súhlasom s vopred
naformulovanou rozhodcovskou doložkou tak nepochybne k uvedenému vzdaniu sa práva došlo.

36. V súvislosti s rozhodcovským rozsudkom súd ešte poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v
Ostrave j. č. 33 Cm 13/2009 zo dňa 8.3.2010, v ktorom tento súd uzavrel, že „rozhodčí nález z 3.12.2009

nezakladá vykonatelnost předmětné pohledávky a daná listina není listinou, na základě které by bylo lze
vést výkon rozhodnutí; jedná se o toliko právně nicotní a právně bezúčinný popsaný list papiru“.

37. Súd konštatuje, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie:
- zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení, tiež formulárová, adhézna, typová zmluva), ktorá obsahuje viaceré neprijateľné
podmienky,
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky.

38. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (ZSP č.15/1997 ).

39. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku nemôžu byť pochybnosti o oprávnení exekučného
súdu preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a
nielen pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku
napr. vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začatú exekúciu zastaví, pričom viaceré

z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak
exekučný súd obligatórne zastaví napr. v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby
sa exekučný titul stal vykonateľným [§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ], alebo v prípade, ak v
už začatom exekučnom konaní zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným [§ 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku], alebo

ak v prebiehajúcom exekučnom konaní zistí, že právo priznané exekučným titulom dodatočne zaniklo
[§ 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku], alebo ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú,
pretožejetuinýdôvod,prektorýexekúciunemožnovykonať[§57ods.1písm.g)Exekučnéhoporiadku],
pričom tento zákonodarcom explicitne nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení týkajúcich
sa exekučného titulu.

Ako konštatoval aj Ústavný súdu SR v uznesení č.II.ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.9.2010 „...exekučný
súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého
exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj
pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom
exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného

poriadku v rozhodnom znení).“

40. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhuv právach a povinnostiach zmluvných strán a táto je v rozpore s ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj v rozpore s ust. smernice 93/13/EHS. Súd preto exekúciu
vedenú súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom, PhD. pod č. EX Or4001/11 postupujúc podľa § 57

ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods.1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Oprávnený sa môže svojich práv domáhať len inými právnymi prostriedkami, napr. žalobou na plnenie.

41. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

42. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

43. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana
procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

44. O trovách exekúcie bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený
podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyvinul také konanie, ktoré znamenalo vznik exekučného
konania a vznik trov, a taktiež nie je dôvod na to, aby trovy znášal povinný, ktorý bol v exekúcii úspešný.
Teda súdny exekútor ma nárok na náhradu trov konania voči oprávnenému v rozsahu 100 % o ktorých

výške súd rozhodne samostaným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, pretože oprávnený
v exekučnom konaní nebol úspešný a povinnému nevznikol nárok na náhradu trov konania, súd ich
povinnému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.