Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/477/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113202101
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113202101.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Evy Feťkovej a JUDr.Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu Fin Consulting, a.s., so sídlom Bratislava,
Lombardiniho 22/A, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného G&G IURISCONSULTI s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Šancova 48, proti žalovanému H.. V. Z., K.. XX.X.XXXX, O. B. S., S.. X. XXX/X, v konaní
o zaplatenie sumy 184,45 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I z

26.2.2015 č.k. 24C/171/2013-47 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdKošiceI(ďalejibasúdprvejinštancie)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousa
žalobca domáhal zaplatenia sumy 184,45 eur s prísl. titulom vrátenia provízii vyúčtovaných na základe
zmluvy o exkluzívnej spolupráci. Ďalším výrokom rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania proti

žalobcovi nepriznáva.

2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 8.8.2007
zmluvu o exkluzívnej spolupráci, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného ako podriadeného
sprostredkovateľa poistenia zabezpečovať pre potencionálnych klientov žalobcu poradenskú činnosť
v oblasti poisťovníctva, informovať o stavebnom sporení, o poskytovaní hypotekárnych úverov,

spotrebných a revolvingových úveroch a o doplnkovom dôchodkovom poistení. Žalobca sa zaviazal
zaplatiť za uvedenú činnosť žalovanému odmenu (províziu) v zmysle zmluvne dojednaných podmienok.
Súd prvej inštancie skonštatoval, že táto zmluva svojím obsahom zahŕňa podstatné časti zmluvy
o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. Obchodného zákonníka. Zákonná úprava priznáva
obchodnému zástupcovi za vykonanú činnosť odmenu (províziu). V danej veci žalobca tvrdil, že vyplatil
žalovanému odmenu za sprostredkovanie zmluvy XXXXXXXXX uzavretej s H. I.. Žalobca neuviedol, v

akej výške bola odmena žalovanému vyplatená. Nepredložil sadzobník, na ktorý odkazuje článok IV bod
1/ zmluvy a nepredložil ani žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že odmena bola žalovanému vyplatená. Súd
prvej inštancie uviedol, že ust. § 662 ods. 1 Obchodného zákonníka upravuje podmienky zániku nároku
na províziu. Ide o dispozitívne ustanovenie, pričom sporové strany si dojednali dva prípady zániku
nároku na odmenu. Ide o prípady, keď klient, ktorého vyhľadal spolupracovník a ktorý uzavrel zmluvu so
zmluvným partnerom žalobcu túto zmluvu zrušil alebo klient si nesplnil svoje záväzky vyplývajúce z tejto

zmluvy a táto skutočnosť je dôvodom, pre ktorý bol žalobca povinný vrátiť odmenu svojmu zmluvnému
partnerovi. V predmetnej veci súd prvej inštancie vyvodil, že ak sa žalobca domáha priamo vrátenia
odmeny, je možné len predpokladať, že odmenu žalovanému už vyplatil. V tom prípade však žalobca
neozrejmil, na základe ktorého z dvoch prípadov uvedených v zmluve uplatňuje nárok na vrátenie
provízie.Žalobcalenstručneuviedol,žedošlokzánikuzmluvy,neozrejmilvšakaaninijakonepreukázal,
kedy bola sprostredkovaná zmluva s uvedenou osobou, či došlo k jej zrušeniu a ak áno, kedy a akým

spôsobom. Súd prvej inštancie pritom podotýka, že k zrušeniu sprostredkovanej zmluvy musí dôjsť zo
strany klienta. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že žalobca nepreukázal, že nastala splatnosť uplatnenejpohľadávky, ktorá sa odvíja z článku IV bod 5 zmluvy. Nepredložil ani jeden dôkaz o tom, že výzvu zo dňa
9.2.2011 žalovanému doručoval. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd prvej inštancie skonštatoval, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o vzniku jeho nároku na vrátenie provízie,

preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. c/,
d/ a f/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie. Odvolateľ uvádza, že na základe zmluvy o exkluzívnej spolupráci vyplatil žalovanému zmluvnú

odmenu, čo vyplýva z účtu žalobcu a vyúčtovania za obdobie máj 2008 - rozpis odmien za toto
obdobie. Poistná zmluva s klientom Ivica Turner bola predčasne ukončená, čo vyplýva z províznej
zostavy spoločnosti Wűstenrot za obdobie december 2009. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie
vyplatenej provízie v uplatňovanej výške. Odvolateľ uvádza, že svojím podaním z 21.7.2013 súhlasil s
rozhodnutím bez nariadenia pojednávania s tým, že ako dôkaz navrhol vypočuť žalobcu prostredníctvom
dožiadaného súdu v prípade, ak by to konajúci súd považoval za potrebné. V úvahe súdu prvej inštancie

o hodnotení dôkazov však absentuje akákoľvek zmienka o tom, že žalobca vykonanie takéhoto dôkazu
navrhol. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neúplných a nesprávnych skutkových zistení a
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uvádza, že na uplatňovaný typ sprostredkovateľskej
činnosti sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 86/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom
poradenstve. Ak súd prvej inštancie kvalifikoval zmluvu podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka,

vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca zdôrazňuje, že žalovaný
ani súdom ustanovený opatrovník opodstatnenosť žalobného návrhu nijako nespochybnil. Vychádzajúc
zo zásady kontradiktórnosti bolo dôkazné bremeno rozdelené medzi obidve sporové strany. Žalovaný
znáša minimálne bremeno tvrdenia v tom, že návrh žalobcu je nedôvodný. Žalobca predložil dôkaz o
zániku poistnej zmluvy, vyhotovený priamo zmluvnou stranou a žalovaný tento dôkaz nijak nespochybnil.

V rozsudku preto chýba logické zdôvodnenie, prečo súd prvej inštancie tento dôkaz nevzal do úvahy a
nepriznal mu žiadnu dôkaznú silu. Žalobca cituje z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Mcdo 6/2010,
ktorá sa týka prejednacej zásady v sporovom konaní. Žalobca má za to, že predloženými dôkazmi
preukázal svoj nárok, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia o neopodstatnenosti
nároku žalobcu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 15/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak (§ 470 ods.

1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona zostávajú
zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), preto krajský súd ako súd odvolací posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti
a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu. Keďže
nebol dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal odvolací súd

vec bez jeho nariadenia. Odvolací súd v rozsahu uvedenom v § 379 a 380 CSP preskúmal napadnutý
rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia o vzniku nároku na vrátenie provízie. Žalobca v

odvolaní namieta skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne právne posúdenie veci. Jednou z
podstatných odvolacích námietok je narušenie zásady kontradiktórnosti sporového konania.

7. Odvolací súd je toho názoru, že táto odvolacia námietka je v plnom rozsahu dôvodná.

8. Právo na súdnu ochranu, ktoré je zakotvené v článku 6 ods. 1,2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v sebe zahŕňa viacero čiastkových práv, ktoré ako celok tvoria koncept
spravodlivého súdneho konania. Keďže konanie pred súdom prvej inštancie prebehlo za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné upozorniť na to, že jeho ustanovenia upravovali procesný
postup súdu a účastníkov konania, pričom súd bol povinný v konaní postupovať tak, aby účastníci mali

rovnaképostavenieaboliimzabezpečenérovnakémožnostinauplatnenieichpráv(§18O.s.p.).Jednou
zo súčasti práva na spravodlivý proces je princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každej procesnej
strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane. Okrem toho koncept spravodlivého súdneho konania v sebeimplikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť
predložiťvšetkydôkazypotrebnénato,abyichnávrhuspelazároveňoboznámiťsasovšetkýmidôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k ním (porovnaj

napr. rozhodnutie ESĽP Nideröst-Huber proti Švajčiarsku z 18.2.1997).

9. Žalobca v prejednávanej veci v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p. opísal skutočnosti, ktoré podľa
jeho názoru boli potrebné pre rozhodnutie vo veci a označil dôkazné prostriedky. Žalovaný sa vo veci
nevyjadril a nevykonal žiadny dôkazný úkon, ktorým by spochybnil skutkové tvrdenie žalobcu, či dôkazy

ním označené. Žalobca sa žiadnym spôsobom nedozvedel od konajúceho súdu, že sú jeho skutkové
tvrdenia sporné alebo nejasné.

10. Odvolací súd považuje za dôvodnú odvolaciu námietku v tom, že ak súd prvej inštancie považoval
za potrebné vypočuť žalobcu, mohol tak vykonať na základe jeho návrhu z 31.7.2013 (čl. 41
spisu). Za situácie, ak žalobcovi nebolo oznámené, že jeho skutkové tvrdenia sú sporné, prípadne

nedostatočne podložené inými dôkazmi a na základe toho súd prvej inštancie z vlastnej iniciatívy vyhlásil
skutkové tvrdenia za nepreukázané, dopustil sa procesného pochybenia, spočívajúceho vo vydaní tzv.
prekvapujúceho rozhodnutia.

11. Uvedený postup súdu prvej inštancie je možné považovať za postup, ktorým sa žalobcovi ako

procesnej strane znemožnilo uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok možno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom. Takýto nesprávny procesný postup zakladá dôvod na zrušenie súdu prvej inštancie
podľa § 369 ods. 1 písm. b/ CSP.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

13. Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v súlade s prejednacou zásadou a zásadou
kontradiktórnosti, ktorými sa spravuje civilné sporové konanie. Jeho úlohou bude vyhodnotiť skutkový

stav vyplývajúci zo spisu a vec právne posúdiť, pričom sa vysporiada aj s námietkou žalobcu vo vzťahu
k nesprávnemu právnemu posúdenie veci.

14. V novom rozhodnutí o veci, rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancií. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v § 429 ods. 2 CSP.