Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313209161
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8313209161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcov: X/ U.. U. Q. T., S. XXX/X, W. A. I.,
A.. X.X.XXXX, G.: XXXXXXXX (F. F. Č.), X/ G. O., A.. X.XX.XXXX, S. XXX/X, W. A. I., zastúpenej
JUDr. Mariánom Bacákom, advokátom so sídlom v Snine, Partizánska 1834/26, proti žalovanému:
AGRIFOP, a.s., Stakčín, Duchnovičova 573/18, Stakčín, IČO: 31 713 238, zastúpenému JUDr. Jánom
Holotom, advokátom so sídlom v Snine, Komenského 2791 a JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Žižkova 6, o zaplatenie 55.580,38 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 11Cb/32/2013-523 zo 4.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému, a to každý v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ 2.777,94 eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 1.2.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ 52.802,44 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od
1.2.2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania

žalobuzamietol.Priznalžalobcom1/a2/nároknanáhradutrovkonaniavovzťahukžalovanémuvcelom
rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo
výške 3.334,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.12.2011 sp.zn.
21Cb/308/2009 (právoplatný a vykonateľný 22.8.2012) vyplýva, že v konaní podľa § 131 a § 183 OBZ
bolo vyhlásené za neplatné okrem iných aj uznesenie č. 4/2008 prijaté na riadnom valnom zhromaždení

žalovaného, ktoré sa konalo dňa 18.6.2009, ktorým bola schválená riadna účtovná závierka a rozdelenie
zisku za rok 2008.

3. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že žalobu podali minoritní akcionári žalovaného podľa § 131 a §
183 OBZ žalobcovia, a to 1/ U.. U. Q. - T., 2/ G.. T. H., 3/ G. O., 4/ D. O. voči žalovanému AGRIFOP,
a.s. Stakčín. V rozsudku je uvedené, že toto uznesenie riadneho valného zhromaždenia je neplatné pre
rozpor s ustanovením § 56a ods. 1 a § 176b ods. 1 a § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka.

4. Hlavným dôvodom neplatnosti je, že toto uznesenie ktorým sa schválilo rozdelenie zisku, opomenulo
rozdeliť časť zisku aj v prospech akcionárov na dividendy a preto ide o rozpor s vyššie uvedenými
ustanoveniami zákona a to predovšetkým § 178 ods. 1 OBZ. Okrem toho týmto spôsobom boli zneužitépráva väčšinových akcionárov na úkor minoritných akcionárov - žalobcov podľa § 56a OBZ. Pre rozpor
s týmito ustanoveniami Obchodného zákonníka je zrejmé, že toto porušenie zákona mohlo obmedziť
práva spoločníka - akcionára a to konkrétne právo na vyplatenie podielu na zisku podľa § 178 ods. 1

OBZ a práva minoritných akcionárov podľa § 56a ods. 1, § 176b ods. 1 OBZ.

5. Z rozsudku vyplýva, že na rozdelenie bola uznesením č. 4/2008 schválená suma 3.626.000,- Sk
(120.361,15 eur)

6. Zo zápisnice zo zasadnutia riadneho valného zhromaždenia žalovaného vyplýva, že dňa 18.06.2009
sa konalo riadne valné zhromaždenie, ktoré malo v programe aj schválenie ročnej účtovnej závierky a
rozdelenia zisku za rok 2008, pričom bolo prijaté uznesenie č. 4/2008. Toto uznesenie súd vyhlásil za
neplatné pre rozpor so zákonom.

7. Zo stavového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov žalobcu 1/ vyplýva, že mal 5.307 akcií s

pomerom 2,308% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných
papierov žalobkyne 2/ vyplýva, že je vlastníčkou 11.679 kusov akcií, čo predstavuje pomer 5,081% k
menovitejhodnoteakciívšetkýchakcionárov.ZvýpisuzúčtumajiteľacennýchpapierovG..T.H.vyplýva,
že tento je vlastníkom 30.540 kusov akcií s pomerom 13,290% k menovitej hodnote akcií všetkých
akcionárov. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov D.Y. O. vyplýva, že tento je vlastníkom 58.610

kusov akcií s pomerom 25,499% k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.

8. Z vyššie uvedených rozsudku Okresného súdu Prešov, ako aj zo zápisnice o priebehu riadneho
valného zhromaždenia vyplýva, že uznesením č. 4/2008 bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume
120.361,15 eur (3.626.000,- Sk). Ďalej z nich vyplýva, že zisk sa mal rozdeliť týmto spôsobom:

- prídel do rezervného fondu 366.000,- Sk,
- tantiémy členom predstavenstva 1.000.000,- Sk,
- prídel do fondu odmien 2.260.000,- Sk.
Uvedené uznesenie v tejto časti o rozdelení zisku bolo súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so
zákonom, tak ako je to vyššie uvedené.

9. Z oznámenia o postúpení pohľadávky z 15.6.2013 vyplýva, že postupcovia G.. T. H. a D. O.
postúpili svoje pohľadávky z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Prešov zo
dňa 15.12.2011 voči žalovanému a všetkými právami s ňou spojenými, zmluvou o bezodplatnom
postúpení pohľadávky z 15.6.2013 na postupníčku, žalobkyňu 2/. Uvedené oznámenie o postúpení

pohľadávky prevzal žalovaný 14.2.2014. Zo zmluvy o bezodplatnom postúpení pohľadávky zo dňa
15.6.2013vyplýva,žepostupcoviaG..T.H.aD.O.postúpilinapostupníčku-žalobkyňu2/ajpohľadávku
na náhradu škody, ktorá je predmetom tohto konania. Rovnako to vyplýva aj z písomných vyjadrení
postupníkov G.. T. H. a D. O.. Tým je daná aktívna legitimácia žalobkyne 2/ v tomto konaní na celú
žalovanú sumu.

10. Predmetom tohto konania je nárok žalobcov ako minoritných akcionárov na náhradu škody voči
žalovanej spoločnosti spôsobenej neplatným uznesením VZ o rozdelení zisku. Uznesenie bolo iným
súdom vyhlásené za neplatné pre rozpor so zákonom. Predmetom konania nie je nárok na dividendy,
a predmetom rozhodovania nie je ani spôsob rozdelenia zisku, o ktorom môže rozhodnúť len VZ

spoločnosti. Preto súd skúmal, či boli splnené ustanovenia § 757 a § 373 a nasl. Obchodného zákonníka
na náhradu škody, teda tzv. predpoklady na náhradu škody vyžadované zákonom. Zodpovednosť na
náhradu škody v OBZ je objektívnou zodpovednosťou, zavinenie sa nevyžaduje.

11. V konaní bola žalovaným opätovne vznesená námietka premlčania a z dôvodu hospodárnosti súd

musel riešiť aj túto námietku. Súd sa stotožnil s názorom žalobcov a odvolacieho súdu v tomto konaní,
že k premlčaniu nedošlo, pretože predmetom konania je nárok na náhradu škody a preto je na neho
potrebné použiť aj čo sa týka premlčania vyššie uvedené ustanovenia § 398 a § 397 Obchodného
zákonníka.

12. Predpokladom na náhradu škody v tomto prípade je neplatné uznesenie VZ, o čom môže rozhodnúť
len súd. Bez právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnosti uznesenia VZ, žaloba o náhradu škody nie
je možná, pretože by chýbal prvý predpoklad náhrady škody - protiprávna skutočnosť. V tomto prípade
súd má za to, že žalobcovia sa dozvedeli, resp. mohli dozvedieť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedáaž právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov, ku ktorému došlo dňa 22.8.2012, ktorým bola
vyslovená neplatnosť napadnutého uznesenia o rozdelení zisku. Z toho vyplýva, že od tohto dátumu je
potrebné počítať začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá je štvorročná podľa Obchodného zákonníka.

Žaloba bola podaná na súd 18.6.2013, teda v rámci tejto štvorročnej premlčacej lehoty. Zároveň súd
konštatuje,ženebolaprekročenáanidesaťročnápremlčacialehotapodľa§398Obchodnéhozákonníka,
že premlčacia doba sa končí najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti. Súd poukazuje, že v tomto prípade došlo k porušeniu povinnosti uznesením prijatým na
valnom zhromaždení ktoré sa konalo dňa 18.6.2009 a keďže žaloba bola podaná 18.6.2013 k uplynutiu

desaťročnej premlčacej doby určenej pri náhrade škody taktiež nedošlo. Z tohto dôvodu súdu námietke
premlčania zo strany žalovaného nevyhovel.

13. V tomto konkrétnom spore súd konštatuje, že boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu podľa Obchodného zákonníka.

14. Konkrétne protiprávne konanie, resp. nekonanie, resp. porušenie povinnosti alebo práva vyplýva
z vyššie uvedených rozsudkov súdov (rozsudok záväzný pre každého § 131/5 OBZ) v ktorých bolo
jednoznačne rozhodnuté o neplatnosti uznesenia prijatého pod bodom 5 o rozdelení zisku, došlo k
porušeniu konkrétnej právnej normy a to predovšetkým vyššie uvedeného § 178 ods. 1, ale aj § 56a
ods. 1 Obchodného zákonníka. Z tohto dôvodu bolo vyslovené, že Uznesenie valného zhromaždenia č.

4/2008 je neplatné pre rozpor so zákonom. Aj napriek tomu, že v právnej teórii a praxi sa vedú spory o to,
či uznesenie valného zhromaždenia má povahu právneho úkonu alebo nie, súd poukazuje na to, že aj
takéto uznesenie bez ohľadu na jeho právne posúdenie, je právnou skutočnosťou - protiprávnou, ktorá
v prípade ak je v rozpore s konkrétnym ustanovením Obchodného zákonníka má za následok splnenie
jedného z predpokladov na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka. Uvedené uznesenie teda

porušilo § 178 ods. 1 a § 56a Obchodného zákonníka, tak ako to bolo právoplatne rozhodnuté súdom,
rozsudkom záväzným pre tento súd aj pre strany (§ 131/5 OBZ) tohto konania. Aj napriek tomu, že toto
uznesenie bolo prijaté valným zhromaždením, ktoré nemá právnu subjektivitu, treba podotknúť, že podľa
§ 184 Obchodného zákonníka je valné zhromaždenie jedným z orgánov akciovej spoločnosti a preto je
tu daná pasívna legitimácia akciovej spoločnosti za konanie tohto svojho orgánu. Valné zhromaždenie

nie je možné žalovať.

15. Súdu je známe z jeho činnosti v obdobných prebiehajúcich sporoch o náhradu škody medzi tými
istými stranami, napríklad sp.zn. XXCb/XX/XXXX, sp.zn. XXCb/XX/XXXX a sp.zn. XXCb/XX/XXXX, že
väčšinoví akcionári žalovaného, ktorí sú aj členmi predstavenstva a členmi dozornej rady žalovaného,

takto protiprávne postupovali opakovane počas viacerých rokov, teda viac krát rozhodli o takomto
rozdelenízisku,bezpovinnostivyplatiťakcionáromdividendyaviackrátrôznesúdyrozhodlioneplatnosti
uznesení takýchto VZ o rozdelení zisku. Väčšinoví akcionári takto spôsobili vedome a opakovane, že
zisk sa nerozdelil akcionárom a to ani minoritným akcionárom - žalobcom v rozpore s § 56a a § 178
OBZ. Ide z ich strany o dlhodobé a cielené konanie porušujúce zákon a konanie v rozpore s dobrými

mravmi, respektíve s poctivým obchodným stykom.

16. Preto neobstojí obrana žalovaného, že minoritní akcionári môžu požiadať o zvolanie mimoriadneho
VZ a dožadovať sa na ňom rozhodnutia o rozdelení zisku. Nastala by situácia, že väčšinoví akcionári
znova zneužijú svoje práva, znova schvália protiprávne uznesenie o rozdelení zisku na škodu

minoritných akcionárov a títo znova musia žalovať o neplatnosť uznesení a takto stále dookola. Taktiež
neobstojí obrana, že minoritní akcionári môžu v mene žalovaného podať žaloby voči členom orgánov
o vrátenie vyplatených tantiém. To je v rozpore s dobrými mravmi, respektíve so zásadami poctivého
obchodného styku. Preto súd ustálil, že minoritný akcionári môžu v takomto prípade podať žalobu o
náhradu škody podľa § 757 a § 373 a nasl. OBZ, čo je predmetom tohto konania a ak sú splnené

zákonné predpoklady, majú nárok na náhradu škody voči spoločnosti. Okrem toho treba podotknúť, že
žalobcovia - minoritní akcionári nemajú inú možnosť ako sa domôcť svojho práva, pretože neexistuje
uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku (bolo zrušené súdom ako neplatné), ktoré im podľa
Obchodného zákonníka zakladá nárok na jeho vyplatenie, nárok na dividendy. A súd o rozdelení zisku
nemôže rozhodovať, lebo na to má právomoc len VZ.

17. Tým je vyvrátená aj ďalšia námietka žalovaného, že náš Obchodný zákonník na rozdiel od
českého výslovne neumožňuje minoritným akcionárom v prípade neplatného uznesenia VZ dožadovať
sa náhrady škody alebo primeraného zadosťučinenia. Súd tu nerozhodoval podľa českého obchodnéhozákonníka a českého judikátu, ale podľa slovenskej právnej úpravy a to konkrétne ustanoveniach o
náhrade škody podľa § 757 a § 373 a nasl. OBZ č. 513/1991Zb.

18. Z vyššie uvedeného rozsudku o určenie neplatnosti uznesenia č. 4/2008 je zrejmé, že žalobcovia
sú minoritnými akcionármi žalovaného. V čase prijatia neplatného uznesenia o rozdelení zisku vlastnili
akcie, tak ako je to vyššie uvedené a ako vyplýva aj z výpisu z účtu majiteľov cenných papierov. Toto už
skúmal a judikoval súd v rámci konania o neplatnosť uznesenia z dôvodu aktívnej legitimácie žalobcov
ako akcionárov. Aj napriek tomu, že valné zhromaždenie uznesením rozhodlo o rozdelení zisku, tento

zisk im v rozpore so zákonom § 178 ods. 1 OBZ nebol rozdelený. Z tohto dôvodu vznikla na strane
minoritných akcionárov - žalobcov škoda vo forme ušlého zisku, pretože sa nezväčšil ich majetok o
sumu podielu ma zisku, na ktorú majú priamo zo zákona nárok podľa § 178 Obchodného zákonníka.
Ako je zrejmé zo spisu, žalovaná spoločnosť na základe tohto neplatného uznesenia vyplatila zisku
určený na rozdelenie, a to aj okrem iného aj členom predstavenstva ako tantiémy. Títo členovia sú
pritom aj väčšinovými akcionármi, respektíve ovládajú právnické osoby, ktoré sú väčšinovými akcionármi

žalovaného. Tak si vlastne reálne sami vyplatili zisk, nie vo forme dividend, ale formálne ako odmeny,
na úkor minoritných akcionárov, ktorým nebolo vyplatené nič.

19. Protiprávnym uznesením o rozdelení zisku bol na rozdelenie určený zisk v celkovej sume 120.361,15
eur. Keďže súd nemôže rozhodovať o rozdelení zisku a spôsobe rozdelenia zisku, z tejto sumy určenej

na rozdelenie vo výške 120.361,15 eur treba vychádzať pri určení vzniknutej škody žalobcom zo
strany žalovaného. Žalobcovia majú pritom nárok priamo zo zákona podľa § 178 a § 179 Obchodného
zákonníka, ako aj podľa stanov akciovej spoločnosti V., § 12 nárok na podiel na zisku podľa menovitej
hodnotyichakciíkmenovitejhodnoteakciívšetkýchakcionárov(toužbolotaktiežjudikovanévrozsudku
o neplatnosť uznesenia). Tým, že žalovaná spoločnosť nerozdelila zisk vo výške 120.361,15 eur určenej

valným zhromaždením na rozdelenie akcionárom, došlo na ich strane k škode

20. Tretí predpoklad podľa Obchodného zákonníka, príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je taktiež
splnený, pretože práve v dôsledku prijatia protiprávneho uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení
zisku, ktoré bolo súdom určené za neplatné, došlo k vzniku škody vo forme ušlého zisku na strane

žalobcov, pretože im nebol vyplatený podiel na zisku - dividendy určeného na rozdelenie, na ktorý majú
nárok priamo zo zákona. Ak by VZ rozhodlo na VZ o rozdelení zisku v súlade s právom a stanovami,
žalobcovia a ostatní akcionári by už mali dávno vyplatený svoj podiel na zisku a nedošlo by u nich ku
škode vo forme ušlého zisku.

21. V konaní nebola preukázaná zo strany žalovaného okolnosti vylučujúca jeho zodpovednosť (§ 373
OBZ). Zodpovednosť podľa OBZ je objektívna, zavinenie sa nevyžaduje a preto žalovaná spoločnosť
zodpovedá za škodu vzniknutú následkom neplatne prijatého protiprávneho uznesenia o rozdelení zisku
(porušenie zákonnej povinnosti § 178) jeho orgánom - valným zhromaždením. Žalovaný tu nenavrhoval
žiadne dôkazy a nemal žiadne tvrdenia.

22. Súd teda konštatuje, že na strane žalobcov boli preukázané a splnené zákonom vyžadované
predpokladynanáhraduškodyatotým,ženavalnomzhromaždenížalovanéhokonanomdňa18.6.2009
bolo prijaté uznesenie č. 4/2008 o rozdelení zisku za rok 2008, a to tým spôsobom, že zisk nebol určený
na výplatu akcionárom a bola zneužité väčšina, čím došlo k porušeniu zákona a preto súdy svojimi

právoplatnými rozsudkami vyhlásili uvedené uznesenie v súlade s Obchodným zákonníkom za neplatné.
V dôsledku tohto neplatného uznesenia valného zhromaždenia o rozdelení zisku došlo k porušeniu
konkrétnej právnej normy, a to § 178 ods. 1 a § 56a Obchodného zákonníka (protiprávna skutočnosť)
a tým spôsobom došlo ku škode vo forme ušlého zisku na strane žalobcov, ako minoritných akcionárov
vychádzajúc zo zisku určeného na rozdelenie v sume 120.361,15 eur podľa pomeru menovitej hodnoty

akcií (výška škody).

23. Z tohto dôvodu je nárok žalobcov na náhradu škody voči žalovanému opodstatnený.

24. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, pričom ide o

zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo žalovanej sumy od 1.2.2014, pričom vo zvyšku bolo
potrebné žalobu zamietnuť, pretože žalobcovia požadovali úrok od 18.8.2009, vychádzajúc z toho, kedy
mal byť splatný podiel na zisku. V konaní však nebolo žalobcami preukázané, aby pred týmto dátumom
vyzývali žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy na náhradu škody. Preto súd bral za preukázané,že až doručením žaloby na náhradu škody žalovanému 30.1.2014 bol tento vyzvaný na zaplatenie a
druhým dňom 1.2.2014 sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku.

25. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného na ostatnom
pojednávaní na súde prvej inštancie, treba konštatovať, že ide o podanie, ktoré sa týka len okolností
spočívajúcich v procesnom postupe sudcu, a preto súd prvej inštancie rozhodol, že na takéto podanie
sa neprihliada.

26. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods.
2 CSP.

27. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil ustanovením § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch s poukazom na to, že žalobcovia boli od platenia poplatkov oslobodení.

28. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

29. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. a) CSP, t.j. že neboli splnené procesné
podmienky, ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, ustanovením § 365 ods. 1 písm. c) CSP nakoľko rozhodoval vylúčený
sudca, ustanovením § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ustanovením § 365 ods. 1 písm. e) CSP, t.j. že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ustanovením § 365 ods. 1

písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nezohľadnil princíp separácie a postupnosti uplatnenia

zodpovednostného právneho vzťahu, ktorý vzniká na základe protiprávneho úkonu alebo protiprávnej
skutočnosti, nakoľko rozhodnutie valného zhromaždenia (VZ) je považované za právnu skutočnosť tak,
ako to konštatuje súd, pričom túto postupnosť treba skúmať od porušenia právneho vzťahu. Žalobcovia
neuplatnili žiadne iné uplatnenie zodpovednostného nároku v mene spoločnosti spočívajúce napríklad v
podaní žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia voči členom štatutárneho orgánu, resp. uplatnenia

sivočinimzodpovednostnéhonárokuvpodobeuplatnenianáhradyškody.Neobstojípretoargumentácia
súdu, ktorú založil na skutočnosti, že ak by aj akcionári požiadali o zvolanie mimoriadneho valného
zhromaždenia a dožadovali by sa na ňom rozhodnutia o rozdelení zisku, nastala by situácia, že by
väčšinoví akcionári znovu zneužili svoje práva, schválili protiprávne uznesenie o rozdelení zisku a
na škodu minoritných akcionárov, a títo by tak znovu museli žalovať o neplatnosť uznesenia valného

zhromaždenia. Súd v tomto prípade vychádza z absolútne zlej premisy, kedy na jednej strane tvrdí, že
nemôžerozhodovaťakovalnézhromaždenierozhodneazároveňtvrdí,žebytakétovalnézhromaždenie
rozhodol znovu v rozpore so zákonom. Uvedené závery súdu prvej inštancie nemajú oporu v žiadnom
právnom predpise, sú nepresvedčivé a postrádajú argumentačnú logiku, pričom sa zakladajú len na
predpokladoch, a to alternatíve, ktorú nemôže súd sám rozhodnúť, ale prináleží len rozhodnutiu valného

zhromaždenia. Ak sám súd uvádza, že nevychádza zo žiadnej judikatúry českých súdov, potom vzniká
otázka, na základe akého ustanovenia hmotnoprávneho predpisu došiel súd v napadnutom rozsudku
k predmetným záverom. Vyvstáva otázka, či takýmto postupom, kedy minoritní akcionári priamo žalujú
škodu, čo je pre nich pochopiteľne priaznivejšie, ako snaha o odstránenie takejto škody spôsobmi, ktoré
priamo Obchodný zákonník predpokladá, či v danom prípade nedošlo zo strany žalobcov k porušeniu

prevenčnej povinnosti takejto škode predísť, a či nie je možné hovoriť o spoluzodpovednosti, ak nie
o vylúčení zodpovednosti za škodu pre nedodržanie takéhoto postupu. Pokiaľ by žalobcovia dodržali
princíp separácie a postupnosti uplatnenia zodpovednostného právneho vzťahu, žalovanej spoločnosti
by nevznikla škoda spočívajúca v nároku, ktorý sa uplatňuje v tomto konaní. Žalobcovia nepodnikli
žiadne úkony v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka smerujúce k odvráteniu škody, napríklad v žiadosti

ozvolaniemimoriadnehoVZzaúčelomopätovnéhoschváleniazisku,alebovpodobepodaniaderivátnej
žaloby proti osobám, ktorým boli tantiémy vyplatené. Možno konštatovať, že podaním žaloby o vydanie
bezdôvodného obohatenia by došlo k napraveniu vzniknutého stavu, v dôsledku čoho by nebolo nutné
uplatňovať nárok na náhradu škody, ktorý je predmetom tohto konania.31. Podľa žalobcov uznesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku bolo zrušené rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp.zn. XXCb/XXX/XXXX z 15.12.2011. Uznesenie valného zhromaždenia o

rozdelení zisku za rok 2008 bolo teda právoplatne rozhodnutím súdov vyhlásené za neplatné. V súlade
s platným stavom je uznesenie valného zhromaždenia neplatné s účinnosťou ex tunc, teda od počiatku.
Platí právna domnienka, že také uznesenie VZ nikdy nebolo prijaté a neexistuje. Súd prvej inštancie teda
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri neexistencii uznesenia valného zhromaždenia

nemôže súd prejudikovať, že by došlo k opätovnému zneužitiu práva menšinových akcionárov, a tak k
vzniku škody, a to bez akejkoľvek opory v platných predpisoch, pričom napadnuté rozhodnutie postráda
relevantnú argumentáciu.

32. Nie je zrejmé, z akého dôvodu prvoinštančný súd bez ďalšieho pojednáva o škode 120.361,15 eur
a z tejto vypočítava podiely žalobcov. Súčasťou rozhodnutia predmetného valného zhromaždenia bolo

rozhodnutie o pridelení do rezervného fondu vo výške 366.000,- Sk, k prídelu do fondu odmien vo výške
2.260.000,- Sk a podobne. Pridelením do rezervného fondu tak ostali finančné prostriedky spoločnosti
a v takejto časti nemohla zároveň vzniknúť minoritným akcionárom žiadna škoda.

33. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky treba konštatovať, že žaloba bola podaná 18.6.2013 a

oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré sa nachádza v spise (č.l. 122) bolo doručené súdu až v roku
2014. Predmetné oznámenie doručené postupcom je zjavne neurčité a neplatné. Následne sa zmluva
o bezplatnom postúpení pohľadávky nachádza v súdnom spise na č.l. 490 až 492 a bola predložená
podaním právneho zástupcu žalobkyne 2/ z 12.7.2017, ktoré bolo doručené súdu 14.7.2017. Na základe
uvedenej zmluvy mala žalobkyňa 2/ bezodplatne nadobudnúť pohľadávku na ušlý zisk od p. H. vo

výške 15.996,- eur a zároveň bezodplatne od D. O. (svojho X.) pohľadávku vo výške 30.690,89 eur.
Oznámenie o postúpení obdobnej pohľadávky a opätovne postupovanej zo strany G.. H. a D. O. na
G. O. je datované až rok neskôr k 15.6.2013. Existuje preto dôvodné podozrenie, že predmetné listiny
boli antidatované alebo dodatočne pripravené. Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré sa nachádza
v súdnom spise datované 15.6.2013 nespĺňa náležitosti perfektného právneho úkonu, s ktorým sa

spájajú následky, že žalovaný mal plniť žalobkyni 2/, čo by ju oprávňovalo predmetný nárok si voči
žalovanému uplatňovať. Bezodplatné postupovanie pohľadávok v obchodnom styku je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku. Porušenie zásad poctivého obchodného styku nespôsobuje
absolútnu neplatnosť zmluvy účastníkov, a teda nič nebráni jej dobrovoľnému splneniu, v danom prípade
žalovanou, avšak v prípade, že si táto povinná strana svoj záväzok dobrovoľne nesplní, nemôže sa

oprávnená strana úspešne domáhať účinnej právnej ochrany na súde, pretože podľa § 265 Obchodného
zákonníka výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu
ochranu.

34. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne, pretože valné zhromaždenie z 18.6.2009, ktoré rozhodovalo o

zisku z roku 2007, rozhodovalo o sume zisku vo výške 120.361,15 eur, pričom ale porušením povinností
môže byť výlučne rozdelenie tantiém v hodnote 1.000.000,- Sk a nie pridelenie sumy 500.000,- Sk
do rezervného fondu, sumy 427.000,- Sk do sociálneho fondu, či fondu odmien. Z uvedeného dôvodu
vychádzanapadnutérozhodnutieznesprávnehoprávnehoposúdeniaveciajearbitrárne,nakoľkovôbec
nereflektuje existujúce rozhodnutia odvolacieho súdu a dovolacieho súdu v obdobnej veci, dokonca

medzi totožnými sporovými stranami, keď nerešpektuje v danom prípade limity dané rozdelením tantiém,
ale bez akéhokoľvek logického a presvedčivého postupu uvažuje s celkovou sumou na rozdelenie vo
výške 174.168,50 eur z čoho následne priznáva nárok pomerom akcií jednotlivých akcionárov.

35. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, treba konštatovať, že postoj sudcu spočívajúci v neskúmaní

majetkových pomerov žalobcov, nereflektovaní a ignorovaní toho, že voči žalobcovi 1/ existuje
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu v inej veci, kde je oslobodený iba v rozsahu 50 %, v
neakceptovaní zrejmých skutočností, že dochádza k špekulatívnemu zbavovaniu sa majetku zo strany
žalobcu 1/, čím sa poškodzuje záujem štátu, pričom v predchádzajúcom vyjadrení v iných veciach
uviedol, že voči žalobcovi 1/ sa cíti byť zaujatý, vzbudzuje na strane žalovaného legitímne pochybnosti o

tom, že sudca určitým spôsobom disponuje nie nezaujatým vzťahom k veci, alebo k sporovým stranám.
Konanie sudcu vzbudzuje na základe uvedeného dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, a to nielen
zo subjektívneho hľadiska, ale aj z hľadiska objektívneho.36. Žalobca 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že jediná forma nápravy alebo
uplatnenia zodpovednosti za porušenie zákonného práva minoritných akcionárov na podiel na zisku
zohľadňujúca aj princíp separácie a postupnosti uplatnenia zodpovednostného právneho vzťahu je v

danom prípade náhrada škody. Na základe toho navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

37. Žalobkyňa 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na to, že Uznesenie č. 4/2008 z
18.6.2009, prijaté na riadnom valnom zhromaždení o schválenie riadnej účtovnej uzávierky a rozdelení
zisku za rok 2008, súd prvej inštancie v konaní pod sp.zn. XXCb/XXX/XXXX v rozsudku z 15.12.2011

určil za neplatné v plnom rozsahu v časti rozdelenia zisku a nie iba v časti rozdelenia zisku na tantiémy.
Rozhodnutieorozdeleníziskujeneplatnévcelomrozsahuaideoresiudicata.Toznamená,ženemožno
výšku odškodnenia minoritných akcionárov svojvoľne znížiť iba na výšku rozdelených tantiém, lebo to
nemá oporu v zákone a ani v uvedenom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri určení výšky náhrady škody
sa musí vychádzať zo sumy 120.361,15 eur, schválenej v neplatnom Uznesení č. 4/2008 z 18.6.2009 s
poukazom na to, že právna úprava neumožňuje súdom nariadiť akým spôsobom a v akom rozsahu má

valné zhromaždenie akciovej spoločnosti rozdeliť zisk alebo určiť podiel akcionárov na zisku. Teda súd
rozhoduje o náhrade škody a nie o rozdelení zisku. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

38. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ako aj súvisiace
výroky o trovách konania a o súdnom poplatku, a preto výrok rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby
(pokiaľ ide o časť úrokov z omeškania), ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

39. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

40. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.

41. Podľa § 131 ods. 5 Obchodného zákonníka právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti uznesenia
prijatého valným zhromaždením je záväzné pre každého.

42. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené

okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

43. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,

a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

44. Podľa § 378 Obchodného zákonníka škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana
požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

45. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk.

46. Podľa § 386 ods. 2 Obchodného zákonníka náhradu škody nemôže súd znížiť.

47. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.48. Podľa § 398 Obchodného zákonníka pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

49. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

50. Podľa § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti

(dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Pokiaľ z
ustanovení stanov týkajúcich sa akcií s odlišným nárokom na podiel zo zisku nevyplýva niečo iné, určuje
sa tento podiel pomerom menovitej hodnoty jeho akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov.
Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods.
3 až 5.

51. Podľa § 56a ods. 1 Obchodného zákonníka zneužitie práva spoločníka, najmä zneužitie väčšiny
alebo menšiny hlasov v spoločnosti, sa zakazuje.

52. Podľa § 56a ods. 2 Obchodného zákonníka akékoľvek konanie, ktoré znevýhodňuje niektorého zo
spoločníkov zneužívajúcim spôsobom, sa zakazuje.

53. Podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností
ustanovených týmto zákonom platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl.

54. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn.

XXCb/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 22.8.2012 bolo
vyhlásené za neplatené Uznesenie č. 4/2008, prijaté na riadnom valnom zhromaždení žalovaného, ktoré
sa konalo 18.6.2009, ktorým bola schválená riadna účtovná závierka rozdelenie zisku za rok 2008.
Dôvodom neplatnosti tohto uznesenia bolo opomenutie rozdelenia časti zisku v prospech akcionárov
na dividendy, a preto ide o rozpor so zákonom, najmä s ustanovením § 178 ods. 1 Obchodného

zákonníka. Na základe tejto okolnosti súd prvej inštancie založil zodpovednosť žalovaného za škodu
v prejednávanej veci, ktorá bola spôsobená žalobcom v dôsledku nesprávneho rozdelenia zisku tejto
obchodnej spoločnosti týmto postupom na valnom zhromaždení. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie
vyporiadal so všetkými predpokladmi zodpovednosti za škodu, ktorá takýmto spôsobom nastala u
žalobcov v zmysle § 757 Obchodného zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 373 a § 374 ods.

1 Obchodného zákonníka, pričom v odôvodnení rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom analyzoval
porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného (vyplývajúce z jeho konania na valnom zhromaždení
č. 4/2008, ktoré bolo určené uvedeným rozsudkom Okresného súdu Prešov za neplatné), vznik škody
na strane žalobcov, ktorým sa nedostalo ich podielu na zisku dosiahnutom žalovaným, ako aj príčinnú
súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a konaním žalovaného na predmetnom valnom zhromaždení.

S touto analýzou, ktorá je podrobne rozvedená v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie súhlasí
aj odvolací súd.

55. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal aj s námietkou premlčania, pričom premlčaciu lehotu
správne počítal od 22.8.2012, kedy nadobudol právoplatnosť predmetný rozsudok Okresného súdu

Prešov o neplatnosti valného zhromaždenia žalovaného a v závislosti od toho konštatoval, že žaloba,
ktorá bola podaná na súd 18.6.2013 v prejednávanej veci bola takto podaná v zákonnej 4-ročnej
premlčacej lehote.

56. K jednotlivým námietkam žalovaného uvedeným v jeho odvolaní treba uviesť, že tzv. postupnosť

krokov pri uplatnení zodpovednostného právneho vzťahu, prípadne využitie iných foriem ochrany
záujmov spoločníkov (akcionárov) v kapitálových obchodných spoločnostiach, najmä v podobe
dojednania pozície spoločníka spoločnosti v spoločenskej zmluve, uzavieraním dohôd medzi
spoločníkmi o spoločnom postupe, podávaním podnetov na orgány spoločnosti a vyžadovaním
informácií o záležitostiach spoločnosti, domáhanie sa zvolania valného zhromaždenia ako najvyššieho

orgánu spoločnosti, uplatňovanie nárokov v mene spoločnosti a uplatňovanie nárokov voči
členom štatutárnych orgánov spoločnosti nič nemení na právnom základe predmetnej škody, ktorá
neplatným postupom žalovaného na predmetnom valnom zhromaždení vznikla. Nemožno súhlasiť s
argumentáciou, že len vykonaním predchádzajúcich krokov (vyššie uvedených), ktoré by eventuálneneviedli k náprave, je možné následne žalovať o náhradu škody. Takáto povinná postupnosť krokov
nevyplýva z právneho predpisu a nie je prekážkou pre uplatnenie nárokov tak, ako sú uplatnené v tomto
konaní na danom právnom základe.

57. Rovnako nemôže byť na ujmu žalobcov ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka v prejednávanej
veci, pretože toto ustanovenie má len prevenčný charakter, pričom okolnosť, že žalobcovia nepožiadali
(napríklad) o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia za účelom opätovného schválenia zisku,
alebo nepodali tzv. derivátnu žalobu proti osobám, ktorým boli tantiémy vyplatené, taktiež nemení nič na

dôvodnosti a právnom základe nárokov uplatňovaných žalobcami v tomto konaní.

58. Rovnako nepodanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia voči osobám, ktoré získali finančné
prostriedky na základe neplatného uznesenia valného zhromaždenia, nie je prekážkou pre uplatňovanie
nárokov na náhradu škody v tomto konaní.

59. Nepochybil súd prvej inštancie ani v rovine výpočtu správnej výšky náhrady škody v prospech
žalobcov pokiaľ vychádzal zo sumy 120.361,15 eur, nakoľko pokiaľ došlo k vysloveniu neplatnosti
uznesení predmetného valného zhromaždenia, nemožno uvažovať a vychádzať z toho, že časť
finančných prostriedkov bola presunutá do tzv. rezervného fondu, pretože celé uznesenie o rozdelení
zisku v tomto smere je neplatné a súd náležitým spôsobom odôvodnil, akým spôsobom zisk, ktorý bol

určený na ďalšie použitie z titulu vzniknutej škody, pridelil žalobcom, a to v závislosti na výške akcií,
ktorými disponovali (vrátane tých práv, ktoré odvodzovala žalobkyňa 2/ z titulu postúpenia pohľadávky).
Okolnosť, že by súd pri rozhodovaní o náhrade škody mal zohľadňovať pridelenie prostriedkov do
rezervného fondu nevyplýva z právneho predpisu. Prioritný je zreteľ na ochranu záujmov drobných
akcionárovvyjadrenýichdôvodnoupožiadavkounanáhraduškody,čorešpektovalajsúdprvejinštancie.

60. K samotnému postúpeniu pohľadávky treba uviesť, že odvolací súd nemá pochybnosti o platnosti
tohto právneho úkonu a v závislosti od toho o nadobudnutí práv vyplývajúcich z tohto postúpenia na
žalobkyňu 2/. Oznámenie o postúpení pohľadávok (č.l. 121 spisu) a zmluva o bezodplatnom postúpení
pohľadávky uzatvorená podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (č.l. 490 spisu) majú náležitosti

riadneho a platného právneho úkonu z pohľadu jeho zrozumiteľnosti a určitosti, čím je potvrdená
nepochybne aktívna legitimácia žalobkyne 2/ v tomto konaní. Bezodplatné postúpenie pohľadávky
nemôže byť vykladané ako porušenie zásad poctivého obchodného styku, ktoré by mohlo byť základom
pre odmietnutie právnej ochrany toho účastníka právneho vzťahu, ktorý si takýmto spôsobom nepoctivo
počína.

61. Nemožno súhlasiť s názorom odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, pretože
nereflektuje na existujúce rozhodnutia odvolacieho, prípadne dovolacieho súdu. Súd prvej inštancie sa
náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami tejto veci po zrušení pôvodného rozhodnutia odvolacieho
súdu (č.k. 4Cob/73/2015-431 z 24.2.2016), pričom toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené

uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 5Obdo/48/2016-452 z 27.4.2017. V závislosti od toho sa súd prvej
inštancie náležite vyporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré sú uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR a aj s právnym názorom, ktorý z tohto uznesenia pre ďalší postup v konaní vyplýva. Okolnosť,
že nároky žalobcov na náhradu škody uplatňované v tomto konaní sú dôvodné, je podporená aj
názormi doktríny (odbornej literatúry), z ktorej vyplýva, že osoby, ktoré utrpeli škodu v dôsledku toho,

že uznesenie valného zhromaždenia bolo vydané v rozpore s právnymi predpismi, majú nárok na
náhraduškodyatovrátaneakcionárovakciovejspoločnosti(pozribližšieDědič,Kŕíž,Štenglová:Akciové
společnosti, C. H. Beck, 5., prepracované vydanie).

62. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je náležite odôvodnené a ako celok spĺňa po stránke obsahovej i

formálnej,najmäzhľadiskalogickejštruktúrytohtorozhodnutiaavysvetleniadôvodovvšetkypožiadavky
na náležite odôvodnené súdne rozhodnutie tak, ako sú stanovené v § 220 ods. 1, 2 CSP.

XX. F. G. E. F. F. N. Ž., U.. O. A. F.Á. A. X. F. G. X.XX.XXXX, Q. O. A. N. X. P.. F. X., O. Q. F. Q., S.
O., Ž. X. F. X. F. G. F. A. A. S. F. J. F. N. Ž. Y. A. A. N.. S. A. X. S. F. F. X. Q. S. O., A. F. G. E. N. A.

A. Q.Á. T. F. S. F. N., Y. S. E. Q., Y. S. F. W. Y. Y. H. A. N., A. N. J. §. XX E.. X I. A. Q., Ž. T.Ô. A. Q.
X. A. X. E., O. X. Q. F. F. X. Y. Q. U. H. Č..XX. N. S. E. A. U. P. X. Y. X. S. Č.E. E. Ž., Q. O. S. E. F. X. F. N. N., Ž. Q. Q. H. Q. X.. E., O. J. Q. S. X.
F. N. Ž.Y. Y. O. T. F. O. X. Q. S. O. X. S. F. F. X. Q. T. Y. N. X. X. (P. F. Ž., F. H. E. X. E. E. Ž. X/ Q. H. XX
%. E. X. F., A. Ď. T. Y. Ú. A. X. O. X. O. A. N.). Q. S. X.Q. S. J., Ž. X. F. G. (O. X.) O. F., O. F. A. F. N. Ž.

W. A. N. N. X. F. Q. E. H., O. X.Q. O. S. F. (F. F. N. Ž.) Y. F., O. A. A. H. A. N..

XX. A. F. Ž. (U. F. N.) Y., Ž. O.Ú. X. J. Q. G. Q. X. Q., Ž. X. I. W. N. Q. Q. O. T. X. X. (A. Q. Q. O. Ž.), S.
O., Ž. S. S. A. Ž. Ž.G. H. T. Y. S. U. F. S. A. W. O. Y. H. A. N. F. A. A. J. Q. §. XX E.. X I..

66. N.
67. N.
68. N. J.
69. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o úrokoch z omeškania, o súdnom poplatku (§ 2 ods. 2 zák. č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) a o trovách

konania, a preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil v
napadnutej časti, vrátane výroku o trovách konania a v podrobnostiach poukazuje na správne a výstižné
dôvody uvedené v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 CSP).

70. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,

podľa ktorého žalobcovia ako sporové strany, ktoré mali v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok
na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovanému, ktorý ani v odvolacom konaní úspech nemal.
Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

71. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).