Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716215421
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716215421.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobkyne: B. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom P., A. XX/XX, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Kubániho 16, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp 153/2016-101 zo dňa 23.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) určil, že dohoda o
zrážkach zo mzdy č. 8200054937 zo dňa 13.02.2013, dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8200060916 zo
dňa 07.08.2013 a dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500036247 zo dňa 25.11.2013 (ďalej len „dohody
o zrážkach zo mzdy“), ktoré uzavrela žalobkyňa so žalovaným, sú neplatné. Žalobkyni priznal proti
žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol,

že žalobkyňa v prejednávanej veci preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení v
zmysle § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože
dve z označených dohôd už boli predložené jej zamestnávateľovi a sú na základe nich uskutočňované
zrážky zo mzdy. Je teda dôvodné predpokladať, že by si takto veriteľ - žalovaný počínal aj u tretej z
napadnutých dohôd. Bez určenia ich neplatnosti by boli práva a povinnosti zmluvných strán a súčasne
sporových strán neisté. Bolo preto potrebné, aby sa na strane žalobkyne odstránila neistota spočívajúca
v tom, či pre žalovaného vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne vyplývajú z predmetných dohôd práva

tam uvedené. Potom, ako mal súd prvej inštancie v konaní preukázaný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, zaoberal sa platnosťou všetkých troch napadnutých dohôd o zrážkach zo mzdy.
Nazákladevykonanéhodokazovaniakonštatovalichneplatnosť,pretoževovšetkýchtrochnapadnutých
dohodách v čl. I. nedošlo k dostatočnému, určitému označeniu pohľadávok, ktorých zabezpečeniu
všetky tri napadnuté dohody slúžia. Vo všetkých troch dohodách je uvedená len istina poskytnutých
revolvingových úverov a výška mesačnej splátky týchto úverov. Dohody neobsahujú dostatočne určité
vymedzenie príslušenstva týchto úverov, dostatočne určité vymedzenie zmluvnej pokuty, na ktorých

môže v budúcnosti veriteľovi vzniknúť nárok a dokonca konštatujú, že všetky tri napadnuté dohody
slúžia aj k zabezpečeniu pohľadávok, ktoré vzniknú v bližšie nevymedzených revolvingov, príp. dodatkov
k zmluvám, ktoré strany v budúcnosti môžu, ale nemusia uzavrieť pre prípad, že by skutočne boli
poskytnuté ďalšie revolvingy žalobkyni. Potom nie je možné s istotou konštatovať, že tá-ktorá dohodaslúži k zabezpečeniu prípadných ďalších úverov, ktoré nie sú v dohodách o zrážkach zo mzdy bližšie
špecifikované, tým v budúcnosti môže dochádzať k sporom ohľadne pohľadávok, ktoré sú vlastne
dohodami o zrážkach zo mzdy zabezpečené. Pre uvedené skutočnosti napadnuté dohody o zrážkach

zo mzdy trpia vadou určitosti, pokiaľ ide o vymedzenie zabezpečených pohľadávok, teda vadou, ktorú
ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vzhľadom na zistenie
predmetných vád súd prvej inštancie nevyčkal na výsledky konania, v ktorom sa žalobkyňa domáha
určenia neplatnosti zmlúv o revolvingových úveroch a nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z
týchto zmlúv. Pokiaľ žalobkyňa v konaní tvrdila aj to, že už samotné uzavretie dohody je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, s predmetnými tvrdeniami sa súd prvej inštancie nestotožnil, keďže dohoda
o zrážkach zo mzdy predstavuje zákonom povolený spôsob zabezpečenia pohľadávky a samotný
Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia dohôd takýto spôsob zabezpečenia nároku
dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy pripúšťa. Dohody neboli začlenené medzi tzv. všeobecné úverové
podmienky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmlúv o poskytnutí revolvingových úverov, naopak,
boli uzavreté na samostatnej listine, a teda žalobkyňa ako priemerne znalý spotrebiteľ a súčasne

ako priemerne obozretný spotrebiteľ mala priestor, aby si ich prečítala, oboznámila sa, pochopila ich
význam a právne následky, preto samotná skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ z úverových zmlúv
žiadal zabezpečenie svojich nárokov z úverových zmlúv podpisom dohôd o zrážkach zo mzdy, ktoré
sú legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, nie je podľa presvedčenia súdu neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, pretože nespôsobuje nerovnováhu medzi právami a povinnosťami veriteľa - spotrebiteľa,

čiže žalobkyne. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyni,
ktorá bola v konaní proti žalovanému plne úspešná, priznal právo na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

2. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP),
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).

Nie je správny právny záver súdu prvej inštancie, že sporné dohody o zrážkach zo mzdy sú neplatnými
právnymi úkonmi podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že neobsahujú vymedzenie a
výšku pohľadávky, o uspokojenie ktorých ide a výšku dohodnutých zrážok. Zákonná úprava výslovne
určuje, že obsah právneho úkonu sa vykladá podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka až vtedy, ak na
základe jeho aplikácie nie je možné odstrániť pochybnosti o obsahu právneho úkonu. Zákonná úprava

Dohody o zrážkach zo mzdy nešpecifikuje, akým spôsobom má byť vymedzený predmet zabezpečenia.
Označenie pohľadávky, ktorej sa zabezpečenie týka, ako určitý nárok z konkrétneho právneho vzťahu
je z hľadiska identifikácie zabezpečenej pohľadávky dostatočne určité. Uvedenie výšky pohľadávky nie
je v zmysle právnej normy ani všeobecných požiadaviek na určitosť právneho úkonu potrebné. Ak by
sa jednalo o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v časti o vymedzenie pohľadávky v časti úveru,

nebolo dôvodné vysloviť neplatnosť celej Dohody o zrážkach zo mzdy. V tomto smere je odôvodnenie
napadnutého rozsudku nepreskúmateľné. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu má prichádzať do
úvahy ako posledné riešenie (viď nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. I. ÚS
640/2014). V danom prípade sporné dohody o zrážkach zo mzdy pri označení pohľadávky vymedzujú,
aký právny vzťah je dôvodom vzniku pohľadávky a tiež na základe čoho konkrétne pohľadávka vznikne

(úver, revolving). Z hľadiska určitosti právneho úkonu je teda nesporné, čo pohľadávka znamená.
Vzhľadom na uvedené odvolateľ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu
na základe odvolania žalovaného v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219
ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolacísúdkonštatuje,žerozhodnutie,vktoromsúdprimárnekonštatovalneplatnosťdohôdozrážkach
zo mzdy z dôvodu ich neurčitosti, je vo výroku vecne správne.6. Okresný súd vykonal dokazovanie v prejednávanej veci náležitým spôsobom a
v potrebnom rozsahu a spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania, umožnil

stranám sporu realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak
procesnú aktivitu strán, ako aj meritum veci. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd
ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania
zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne

podrobné, ale i jasné, zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými
skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

7. Na doplnenie a v súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza, že dohoda o zrážkach
zo mzdy je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov upravených Občianskym zákonníkom (§ 551

Občianskeho zákonníka). Platnosť dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska obsahových náležitostí
vyžaduje určenie oprávnenej, ako aj povinnej osoby, určenie celkovej sumy, ktorá má byť zrazená. Nie je
nevyhnutné (ale možné), aby dohoda obsahovala aj uvedenie výšky zrážok, ktoré sa majú vykonávať. Ak
by však dohodnutá výška zrážok presahovala zákonom stanovený limit, v tejto časti je dohoda neplatná
a platiteľ mzdy je povinný zraziť a poukázať veriteľovi iba sumu zodpovedajúcu právnej úprave. Odvolací

súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti stanovenia výšky pohľadávok, ktoré mali
byť zabezpečené spornými dohodami o zrážkach zo mzdy, v ktorých minimálne absentuje uvedenie
výšky pohľadávky, prípadne taký spôsob jej vymedzenia, ktorým by bolo nespochybniteľné, v akom
rozsahu zrážky zo mzdy sa budú v budúcnosti zo mzdy žalobkyne vykonávať. Pokiaľ predmetné dohody
opisujú len možné spôsoby jej vzniku (existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške),

vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, ako aj pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadné
zmluvné pokuty a prípadne jeho ďalšieho pohľadávky voči žalobcovi, ktoré do budúcna vyplynú zo
zmluvy a jej prípadných dodatkov, takéto dojednanie je neurčité, v dôsledku čoho je s poukazom na
ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné. V čase uzavretia dohôd o zrážkach zo
mzdy teda zabezpečovaná pohľadávka nebola presne a úplne konkretizovaná, a teda dlžník nemohol

platne prejaviť vôľu a uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom predmetného zabezpečovacieho
prostriedku. Neobstojí ani námietka odvolateľa o čiastočnej platnosti zmluvy preto, lebo z rozhodovacej
činnosti odvolacieho súdu je známe, že už vo viacerých prípadoch súdy vyslovili, že obdobné dohody
o zrážkach zo mzdy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou (z dôvodu, že žalobkyňa ako spotrebiteľ
bola nútená dohodu vo vzťahu k žalovanému ako veriteľovi podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy,

táto bola uzavretá ako formulárová zmluva, ktorá nebola individuálne dojednaná, v dôsledku čoho
žalobca nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, naviac, podpisom dohody o zrážkach zo mzdy podmieňoval
žalovaný poskytnutie úveru, podpisom zmluvy sa žalobkyňa dobrovoľne podrobila vykonávaniu zrážok
bez možnosti zabránenia ich vykonávania; k vysloveniu neprijateľnosti zmluvných podmienok došlo aj
napriek tomu, že dohoda o zrážkach zo mzdy a zmluva o revolvingovom úvere sa nenachádzajú na

jednej listine a neobsahujú iba jeden podpis žalobkyne; viď rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 5Co
304/2016 zo dňa 17.05.2017, rozsudok Krajského súdu Košice sp.zn. 9Co 66/2015 zo dňa 03.02.2016,
rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 6Co 95/2013 zo dňa 19.06.2013).

8. Odvolacie námietky žalobcu sú obsahovo totožné s tými, čo uvádzal už v prvoinštančnom konaní.

Súd prvej inštancie sa ale s jeho tvrdeniami náležitým spôsobom vysporiadal, uviedol dostatočne jasné,
zrozumiteľné a presvedčivé argumenty, prečo vyslovil neplatnosť všetkých troch posudzovaných dohôd
o zrážkach zo mzdy. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia
uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

9. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od
rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá
procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s

§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov
tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)