Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 39Cpr/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1715205077
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1715205077.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: U. L., J.. XX.

X. XXXX, G. S. K. G. XXX, zast. Mgr. Marek Hanic, advokát so sídlom Líščie údolie 68, Bratislava, proti
žalovanému: KARIREAL SLOVAKIA, a.s., so sídlom Nová 17, Pezinok, IČO: 35 785 403, zast. JUDr.
Margita Medveczká, advokátka so sídlom Havlíčkova 34, Bratislava, určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.
Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobou doručenou súdu dňa 15. júna 2015 sa žalobca domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany žalovaného zo dňa 18. mája 2015 je neplatné a pracovný pomer trvá.

Zároveň sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy a náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 31. októbra 2012 pracovnú
zmluvu spolu s jej dodatkami. Uviedol, že dňa 18. mája 2015 ukončil žalobca so žalovaným pracovný
pomer a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Poukázal na to, že žalobca
oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru, a ani s dôvodmi
skončenia pracovného pomeru. Z tohto dôvodu dňa 18. mája 2015 žalobca zaslal nesúhlas s okamžitým

skončením pracovného pomeru a následne splnomocnený právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému
dňa 20. mája 2015 predžalobnú výzvu, v ktorej žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom
zamestnávaní. Pokiaľ žalovaný odôvodnil okamžité skončenie pracovného pomeru tým, že žalobca
údajne dňa 27. februára 2015 zákazníkovi S. E. realizoval opravu osobného motorového vozidla, pri
ktorejmalvymeniťriadiacujednotkuimobilizéra, čosvojvoľneneurobil,poukázalžalobcanaskutočnosť,
že sa viackrát pokúšal predmetnú riadiacu jednotku naprogramovať, o čom svedčia aj záznamy na
serveri spoločností Volkswagen. Následne bol tento problém s riadiacou jednotkou komunikovaný aj

so servisným poradcom pánom H. a vedúcim servisu pánom W.. Ďalej bol tento problém s riadiacou
jednotkou riešení priamos s technickou podporou zo strany importéra, s pánom W.. Odporučenie
importéra bola vymeniť všetky diely imobilizéra v približnej hodnote 1800 eur, pričom vedúci servisu pán
W.rozhodol, žežalobcamápristúpiťknúdzovémuspojazdnenievozidla,čožalobcaajvykonal. Žalobca
teda postupoval v súlade s pracovnou zmluvou, jeho zaradením, ako aj s príkazmi nadriadeného
pracovníka. Okamžité skončenie pracovného pomeru považuje žalobca za čisto účelové, a to z toho
dôvodu, že žalobca odmietol pristúpiť na zníženie svojej mzdy. Žalovaný totiž preukázateľne znižoval

plošne mzdy všetkým svojím zamestnancom, s čím žalobca vyjadril svoj nesúhlas. Poukázal na to, že
žalobca žiadnym, a to ani zanedbateľným spôsobom neporušil pracovnú disciplínu a na skutočnosť, že
v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v zmysle § 68 ods. 1písm. b) Zákonníka práce sa v zmysle ustálenej súdnej praxe musí jednať naozaj o veľmi závažné
porušenie pracovnej disciplíny, čo však v danom prípade podľa jeho právneho názoru naplnené nebolo.

2 Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 21. augusta
2016, v ktorom poukázal, že žaloba je nedôvodná a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a
zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Zo žalobného návrhu žalobcu absolútne nevyplýva, v čom
vidí žalobca dôvod prečo by okamžité skončenie pracovného pomeru nemalo byť platné. Žalobca
zámerne súd neoboznámil s tým, kde sa nachádzala riadiaca jednotka od februára 2015 do mája

2015, prečo zákazník zaplatil za riadiacu jednotku, ktorá mu nebola namontovaná, prečo v evidencii na
portáli spoločnosti figurovala pri tomto vozidle namontovaná nová riadiaca jednotka, prečo pri oprave
nepostupoval v zmysle postupov, ktoré mal dodržať práve žalobca. Ide teda o hrubé porušenie nielen
pracovných postupov, ale právnych predpisov, pretože svojim konaním žalobca vrhol na žalovaného,
ako podnikateľský subjekt zlé svetlo. Žalobca v zmysle pracovnej zmluvy mal vykonať opravu vozidla a
bol za ňu zodpovedný. Zákazník by určite nebol zaplatil za riadiacu jednotku, ktorú by si žalobca nechal.

Žalovanýsaprireklamáciiopravyvmáji2015dostaldosituácie,kedymuselzákazníkapresvedčiťotom,
aby danú vec nemedializoval, ale je zrejmé, že dobré meno žalovaného ako podnikateľského subjektu
bolo poškodené. Zároveň konaním žalobcu vznikla žalovanému aj finančná škoda vo výške 200,- eur.

3 Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkov S. E., I. W., S. H., Z. W. a K. G.. Ďalej

prečítaním alebo oboznámením obsahu listinných dôkazov a písomných podaní strán založených v
súdnom spise, a to: č.l. 2-4 - návrh, č.l. 5-6 - kópia pracovnej zmluvy z 31. 10. 2012, č.l. 7-8 - kópia
popisu funkčného miesta: technik pre diagnostiku, č.l. 9 - dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, č.l. 10 -
dohoda z 31. 10. 2012, č.l. 11 - dodatok k pracovnej zmluve z 25. 10. 2012, č.l. 12 - predžalobná
výzva z 20. 5. 2015 s kópiou doručenky, č.l. 13 - kópia písomného podania navrhovateľa adresovaného

odporcovi, č.l. 16-17 - kópia okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z
18. 5. 2015, č.l. 31-34 - vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu, č.l. 37-38 - popis funkčného miesta:
technik pre diagnostiku z 1. 11. 2012, č.l. 39 - kópia výdajky zo skladu, č.l. 53-57 - podklady, č.l.
58-59 - dáta vozidla, č.l. 60-61 - história vozidla, č.l. 64-119 - diagnostický protokol zo 6. 5. 2015,
č.l. 122-177 - diagnostický protokol z 26. 2. 2015, č.l. 188-205 - diagnostický protokol z 1. 6. 2015,

č.l. 206-228 - diagnostický protokol zo 6. 5. 2015 z 10:30 hod., č.l. 244-245 - výpis z e-mailovej
komunikácie, č.l. 250-251 - vyjadrenie žalobcu, č.l. 254-256 - vyjadrenie žalovaného, č.l. 257 - protokol
z porady , č.l. 258-259 - protokol z porady za apríl, č.l. 261-262 - osobná karta, č.l. 263-264 - úroveň
kvalifikácie, č.l. 265 - výpis školení z internetovej stránky, č.l. 266 - podrobné informácie o školení,
č.l. 267 - zápis z pracovného stretnutia, č.l. 271 - vyjadrenie žalobcu, č.l. 272 - vyjadrenie spoločnosti

Volkswagen, č.l. 278-279 - vyjadrenie žalovaného k podaniu žalobcu. Dokazovanie prostredníctvom
žalobcom navrhnutého podrobného výpisu telefonických hovorov z telefónneho čísla XXXX XXXXXX
za mesiac február 2015 súd vykonať nemohol, nakoľko spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uviedla,
že na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky PL.ÚS 10/2014- 29 zo dňa 23.
apríla 2014 neexistuje právny základ pre uchovávanie prevádzkových údajov po dobu dlhšiu ako

je doba potrebná na vyhotovenie služby, fakturáciu služby alebo podania reklamácie za poskytnutie
služby, teda z uvedeného dôvodu nevie poskytnúť podrobný výpis ani pre účely súdu. Súd zamietol
návrhy strán na doplnenie dokazovania výsluchom svedka S. H., opätovným výsluchom svedka W.Č.
a dotazovaním spoločnosti Škoda Auto Slovensko, pretože súd doplnenie dokazovania pomocou
uvedených dôkazných prostriedkov považoval za nadbytočné, keďže skutočnosti, ktoré sa mali z takto

doplneného dokazovania zistiť už v dostatočnej miere vyplývali z doposiaľ vykonaného dokazovania,
resp. netýkali sa podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení strán.

4 Vykonané dôkazy vyhodnotil súd jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom zistil tento
skutkový stav: Žalobca je fyzická osoba - nepodnikateľ. Žalovaný je právnická osoba - podnikateľ.

Žalovaný, ako zamestnávateľ na strane jednej a žalobca, ako zamestnanec na strane druhej uzavreli
dňa 31. októbra 2012 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31. októbra 2013. Ako deň nástupu do práce
bol dojednaný 1. november 2012. Ako druh práce bol dojednaný výkon práce servisného mechanika
s charakteristikou: oprava motorových vozidiel, vykonávanie diagnostiky. Zmluvné strany sa dohodli
na skúšobnej dobe v dĺžke 3 mesiace. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v bode 4. pracovnej

zmluvy na adrese Galvaniho 13, 82104 Bratislava. Podľa bodu 5. pracovnej zmluvy za vykonanú
prácu patrila podľa zmluvy zamestnancovi mzda vo výške 330,- € + odmeny upravené podľa mzdového
poriadku. Dňa 25. októbra 2012 uzavreli žalovaný, ako zamestnávateľ na strane jednej a žalobca,
ako zamestnanec na strane druhej dodatok k pracovnej zmluve, v ktorom zmenili odmenu za prácuv bode 5. pracovnej zmluvy na nasledovné dojednanie: „Zamestnávateľ sa zaväzuje, že minimálna
hrubá mzda neklesne pod 2000,- €.“ Žalobca bol dňa 1. novembra 2012 oboznámený s popisom
funkčného miesta technika pre diagnostiku, v zmysle ktorého mal žalobcu odborne riadiť vedúci

servisných služieb. V bode 6. popisu funkčného miesta je medzi kompetenciami uvedené: „pomoc
servisnému poradcovi pri diagnostike, tiež počas zostavovania zákazky a príjmu vozidla. “. V bode 8.
popisu funkčného miesta sú do pracovnej náplne ako hlavné úlohy (zodpovednosti), inter alia, zahrnuté:
„- zisťovanie riešenia technického problému vzniknutého na vozidle, jednoznačné diagnostikovanie
porúch v oblasti zosieťovanej elektroniky, jednoznačne identifikované poruchy odstrániť ". V bode

9. popisu funkčného miesta sú do pracovnej náplne ako úlohy, inter alia, zahrnuté: „ -v rámci
svojich schopností a možnosti realizuje v praxi pri odstraňovaní porúch vozidla všetky teoreticky
nadobudnuté vedomosti, - vykonáva na pokyn servisného poradcu za prítomnosti zákazníka pokiaľ
možno jednoznačnú diagnostiku komplexného elektronického systému ". V popise funkčného miesta
sa ďalej uvádza, že pracovník jedná v rámci jemu zverených kompetencií samostatne a vo vlastnej
zodpovednosti. Vykonáva pritom aj také práce, s ktorými sa uvažuje len príležitostne, a teda nie sú

obsiahnuté v popise funkčného miesta a v pracovnej náplni, ale svojím charakterom patria k tomuto
funkčnému miestu. Dňa 1. novembra 2013 uzavreli žalovaný, ako zamestnávateľ na strane jednej a
žalobca, ako zamestnanec na strane druhej dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.10.2012, v
ktorom zmenili bod 1. pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1. novembra 2013 tak, že pracovný pomer sa
uzatvára na dobu neurčitú. Z osobnej karty žalobcu vyplýva, že tento vstúpil do systému vzdelávania

dňa 30. novembra 2008 a jeho profesiami sú špecialista komfortnej, informačnej a zábavnej elektroniky
a certifikovaný diagnosticky technik. Z osobnej karty ďalej vyplýva, že dňa 15. októbra 2010 absolvoval
žalobca test T502 pre SVK (verzia 1), a to na prvý pokus, s výsledkom 86 %. V prehľade vzdelávacích
akcií, osvedčení a certifikátov žalobcu je uvedených celkov 14 akcií, mimo iného i akcia s názvom „IT
5004 ELSA Pro - neproduktívny personál“ v termíne 13. 8. 2010 - 13. 8. 2010 so stavom prospel. Z

popisu vzdelávacej akcie s názvom IT 5004 ELSA Pro - neproduktívny personál vyplýva, že jej cieľovou
skupinou sú servisný poradca, záručný technik, vedúci servisu, koordinátor nehôd, servisný asistent.
Na akcii sa preberá celkovou 15 tém, pričom jedna téma je označená ako „DISS“. Miestom konania tejto
akcie je školiace stredisko v Nitre, akcia trvá 1 deň, cestovné a ubytovanie si hradí účastník sám. Žalobca
vypovedal, že vo februári 2015 prišlo do servisu auto, pričom zákazník sa sťažoval na sporadické

problémy pri štartovaní. Žalobca riadne vykonal diagnostiku vozidla, pričom zistil, že výrobca odporúča
pri tomto vozidle výmenu riadiacej jednotky volantovej tyče súčasne s výmenou riadiacej jednotky
imobilizéru. S týmto oboznámil servisného technika pána H., ktorý s tým oboznámil zákazníka. So
zákazníkom komunikoval aj sám žalobca, pretože nikto z technikov to nevedel zákazníkovi poriadne
vysvetliť. Zákazníkovi vtedy žalobca oznámil, že celá takáto oprava setu riadiacich jednotiek vyjde na

sumu cca 1.800,- €. Potom ako prišli objednané diely do servisu, žalobca fyzicky vymenil riadiacu
jednotku a vykonal celkovo 3 pokusy o jej naprogramovanie, všetky však boli neúspešné. Nakoľko
auto stálo asi 3 dni na diagnostike a zavadzalo v servise, riešili ako vykonať jeho opravu. Ústne preto
oznámil vedúcemu servisu pánovi W., v čom je problém, pričom pán W. mu povedal, že vozidlo treba
spojazdniť a keďže žalobca takéto problémy už riešil, má vozidlo zákazníka spojazdniť. Žalobca vtedy

pánovi W. uviedol, že vozidlo zákazníka vie spojazdniť, avšak nevie zaručiť, ako dlho bude fungovať.
Z novej riadiacej jednotky volantovej tyče vymontoval žalobca 2 mikrospínače, ktoré namontoval do
starej riadiacej jednotky volantovej tyče, a takto upravenú starú riadiacu jednotku namontoval naspäť do
vozidla zákazníka. Pri riešení fakturácie opravy pán W. povedal, že žalovaný si nemôže dovoliť mať
v skladových zásobách novú riadiacu jednotku volantovej tyče a túto treba zákazníkovi vyfakturovať.

Keď žalobca namietal, že zákazník zistí, že nedošlo k fyzickej výmene riadiacich jednotiek, vtedy pán
W. zobral šmirgeľ a osobne ošmirgľoval výrobné číslo na novej riadiacej jednotke, pričom vyhlásil,
že to bude vyzerať, ako by sa číslo zošúchalo v krabici. Faktúru pre zákazníka vyhotovoval pán H.,
vysvetlenie vykonanej opravy pri prebratí vozidla zákazníkovi podával žalobca. Motiváciou preto, aby si
žalobca vypýtal riadiacu jednotku od zákazníka bolo to, že pán W. povedal, že to treba tak zahrať, aby

zákazník o ničom nevedel. Žalobca poukázal na to, že uvedená riadiaca jednotka by mu bola aj tak
na nič a nedala by sa použiť v inom vozidle. Žalobca uviedol, že dôvodom jeho prepustenia boli čisto
otázky ohľadom zníženia platu. Otázky ohľadom znižovania platu plošne u všetkých zamestnancov,
boli predmetom aj pracovných porád, na ktorých bol žalobca prítomný. Pán G. žalobcovi zároveň
aj opakovane osobne hovoril, cca. jeden a pol až dva mesiace predtým, ako bol z firmy žalobca

prepustený, že mu zníži plat, doterajšia zmluva žalobcu sa zruší a nahradí sa ústnou dohodou, na toto
však žalobcanepristúpil. Žalobcavypovedal,žemázáujem nastúpiťdoprácekžalobcoviapokračovať
vpracovnompomere. SvedokW.vypovedal,žeje vedúcim servisuvKarirealBratislava,žalobcajejeho
bývalým spolupracovníkom, žalovaný je jeho zamestnávateľom. K priebehu výmeny riadiacej jednotkyna vozidle zákazníka pána E. svedok uviedol, že do servisu sa dostavil zákazník pán E., ktorý mal
problémy s jeho vozidlom a to výpadky v štartovaní. Svedok vtedy navrhol zdiagnostikovanie problému,
vozidlo bolo pridelené žalobcovi, ktorý bol zamestnaný ako diagnostik. Zistil sa problém so zámkom

volantu a s riadiacou jednotkou. Do úvahy pripadali dva spôsoby opravy, lacnejšia varianta za 700,- €
spočívajúca vo výmene zámku volantu a riadiacej jednotky, drahšia varianta za 1 800,- € spočívajúca
vo výmene väčšieho celku. Po konzultácií so zákazníkom sa tento rozhodol pre lacnejšiu opravu, boli
preto objednané diely, ktoré keď prišli, boli pridelené žalobcovi, ktorý vykonal ich montáž. Následne pri
programovaní riadiacej jednotky žalobca svedkovi oznámil, že riadiaca jednotka nešla naprogramovať.

Svedok mal vedomosť o tom, že už v minulosti boli takéto prípady s nekorektným naprogramovaním
riadiacej jednotky, odporúčal preto, aby sa postupovalo v súlade s inštrukciami od výrobcu a aby
sa žalobca dohodol aj so servisným poradcom. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by sa
žalobca opätovne pokúšal naprogramovať riadiacu jednotku, bola mu len sprostredkovaná informácia,
že nakoľko naprogramovanie neprebehlo korektne, riadia jednotka bude znehodnotená. Svedok uviedol,
že trval na tom, že nakoľko vozidlo prišlo v pojazdnom stave, musí sa do pojazdného stavu aj uviesť.

Svedok nemal informáciu o tom, že do vozidla bola namontovaná späť pôvodná riadiaca jednotka, mal
informáciu o tom, že vozidlo bolo spojazdnené. Svedok vypovedal, že s riadiacou jednotkou, či už starou
alebo s novou nemanipuloval, s týmito dielmi neprišiel do styku. Poukázal aj na to, že v servise má okolo
600 prípadov mesačne, nemá čas na to, aby sledoval každý prípad jednotlivo až po odovzdanie vozidla.
Vzhľadom na to, že mu bolo povedané, že vozidlo je spojazdnené, svedok ďalej celú vec neskúmal.

K reklamácii zákazníka z mája 2015 svedok uviedol, že 5. mája 2015 dostal informáciu od pána H.,
že prišiel zákazník pán E. reklamovať opravu z februára 2015. Sadli si spolu do kancelárie spoločne
s partnerkou pána E.É. a zákazníkovým známym. Vtedy bolo svedkovi prvý krát povedané, že hoci
bola vyúčtovaná pri oprave vo februári 2015 aj nová riadiaca jednotka, vo vozidle sa nachádza pôvodná
riadiaca jednotka, čo svedkovi zákazník zdokladoval výpisom z iného servisu, v ktorom bolo uvedené

číslo starej jednotky. Svedok zákazníkovi uviedol, že celú vec musí prešetriť, následne išiel za žalobcom
aj pánom H. spýtať sa, ako to celé je a prečo bola zákazníkovi vyúčtovaná nová riadiaca jednotka, hoci
sa vo vozidle nenachádza. Od žalobcu svedok dostal informáciu o tom, že pán E. žalobcovi riadiacu
jednotku odovzdal na testovanie s tým, že ju nepotrebuje. Keď sa svedok pýtal žalobcu, kde sa fyzicky
nová riadiaca jednotka nachádza, žalobca otvoril skrinku v jeho dielni a ukázal svedkovi riadiacu

jednotku, ktorá sa v skrinke nachádzala. Svedok vtedy navrhol postup vybavenia reklamácie tak,
aby sa vozidlo uviedlo do funkčného stavu. Otvorila sa interná zákazka u pána H. a svedok nariadil,
aby bola vykonaná diagnostika. Zistilo sa, že riadiaca jednotka nefunguje, rovnako nie je funkčný ani
zámok volantu, preto svedok nariadil, aby bol vymenený nový zámok volantu a aby bol namontovaný
do vozidla spoločne s riadiacou jednotkou, ktorá sa nachádzala v skrinke žalobcu. Žalobca svedkovi

povedal, že pri takomto postupe bude nová riadiaca jednotka „odpálená“, avšak svedok napriek tomu
trval na tomto postupe. Výsledok bol taký, že pri opätovnom naprogramovaní novej riadiacej jednotky,
jej naprogramovanie prebehlo korektne. Svedok poukázal na to, že bežným postupom nie je to, že
si servisný technik od zákazníka vypýta diely na testovanie. Ku komunikácii so žalobcom tom, že sa
žalobcovi má znížiť plat, resp. že sa budú plošne vo firme znižovať platy svedok vypovedal, že v apríli

alebo marci 2015 po vyhodnotení výkonov zamestnancov komunikoval s riaditeľom pánom K. G. o tom,
že výkony na dielni nie sú také, ako by mali byť. Pán riaditeľ sa vtedy rozhodol k radikálnemu riešeniu a to
k plošnému zníženiu platov zamestnancov. Na základe rozhodnutia riaditeľa boli znížené platy všetkým
zamestnancom vrátane svedka. Žalobca so znížením platu nesúhlasil. Svedok E. vypovedal, že na aute
mu odišiel zámok riadenia, preto prišiel do servisu žalovaného, kde mu bolo povedané, že mu zámok

riadenia bude vymenený, zároveň mu jeden pán povedal aj to, že sa môže stať aj to, že zámok riadenia
nebude so starou riadiacou jednotkou fungovať. Svedok si spomenul, ako mu vtedy hovorili, že sa jedná
o prípad, ktorý sa stáva raz za 50 krát. Asi za 5 hodín svedkovi zo servisu telefonovali, že treba kúpiť aj
novú riadiacu jednotku, a že to bude celé stáť 800,- €. Žalovaný ho tak vlastne zatlačil do kúta a svedok
nemal na výber, musel s týmto súhlasiť. Potom svedkovi telefonovali, že auto má opravené, keď si

prišiel pre auto, bolo mu odovzdané spolu s riadiacou jednotkou. Svedok si spomenul, že vtedy za ním
vybehol pán žalobca, ktorý ho poprosil, aby mu túto jednotku odovzdal, že ide o prípad, ktorý sa nestáva
často, a že žalobca ju chce preskúmať. Svedok žalobcovi túto jednotku odovzdal. Neskôr sa svedkovi
auto pokazilo na nevhodnom mieste a v nevhodnom čase, preto volal nonstop službu. Prišlo výjazdové
vozidlo, privolaný technik začal rozoberať auto a potom svedkovi povedal, že riadiaca jednotka vôbec

nebola menená, že sa vo vozidle nachádza stará riadiaca jednotka. Túto skutočnosť svedok reklamoval
u žalovaného a to konkrétne u pána W.. Pán W. s vybavením reklamácie váhal asi 3-4 dni, s tým,
že sa to musí celé prešetriť. Svedok vtedy firmu neustále bombardoval telefonátmi. Pán W. neskôr
svedkovi oznámil, že technik ktorý robil opravu dostal okamžitú výpoveď a že technikovi bola nájdenáriadiaca jednotka v skrinke. Svedok si pamätal, že pri prvej oprave vo februári nebol prítomný pri výmene
riadiacej jednotky a jej kódovanie trvalo dva alebo tri dni, pričom ku kódovaniu odovzdal iba jeden kľúč
od vozidla. V máji pri reklamácií svedok trval na svojej prítomnosti výmene riadiacej jednotky a pamätal

sa, že vtedy jej kódovanie trvalo 2-3 minúty, pričom na vyzvanie žalobcu priniesol svedok ku kódovaniu
aj druhý kľúč od auta. V máji bol svedok v servise žalovaného dva krát, prvý krát sám, druhý krát bol
s priateľkou a jej dedom. Pri reklamácií svedok už nič neplatil. Auto svedkovi v súčasnosti nefunguje.
Svedok W. vypovedal, že pracuje u importéra vozidiel značky Volkswagen ako špecialista na technickú
podporu. Svedok uviedol, že pri výmene riadiacej jednotky ide o zložitý proces, konkrétne pri VW Passat,

modelového roku výroby do roku 2005 súvisí výmena riadiacej jednotky s ďalšími troma dielmi, pri
VW Passat, modelového roku výroby po roku 2005 súvisí výmena riadiacej jednotky súvisí s ďalšími
štyrmidielmi,ideokomplexnúsústavu,nakoľkovozidlojekompaktnýcelok.Prištandardnýchservisných
postupoch nie je možné pri žiadnom vozidle VW Passat použiť neúspešne naprogramovanú riadiacu
jednotku v inom vozidle. Svedok však nevylúčil, že existujú hackeri, ktorí sa venujú úpravám softvéru a
takútovecdokážu.Svedokvypovedal,žemázpraxepoznatkyotom,ževjedendeňsariadiacajednotka

nemôže naprogramovať aj napriek viacerým pokusom, pričom a o pár dní sa ju podarí naprogramovať.
Vychádza to z toho, že jej programovanie je zložitý proces, v ktorom musia byť súčasne splnené viaceré
podmienky. Deje sa to na chránenej linke, spojenie prebieha online a musí byť neprerušované. Softvér
musí byť v poriadku, vozidlo nesmie mať žiadne manipulácie. Okrem toho pri výmene riadiacej jednotky
musia byť známe minimálne ďalšie dva bezpečnostné komponenty. Keď všetky tieto veci súčasne nie sú

splnené, stávajú sa prípady neúspešného naprogramovania. Samozrejme, že sa dá o pár dní neskôr
takáto riadiaca jednotka naprogramovať aj úspešne. Úspešné programovanie následné vychádza z
toho, že sa oboznámi chybový protokol o neúspešnom naprogramovaní, z ktorého je zrejmé k akej
chybe pravdepodobne došlo pri neúspešnom naprogramovaní. Niekedy môže ísť o hardvérovú chybu
na vozidle, niekedy môže byť chyba v oprávnení, niekedy môže byť aj chyba v počítači, ktorý sa

nachádza v servise. Svedok po nahliadnutí do listinných dôkazov (záznamy zo servera spoločnosti
Volkswagen) nachádzajúcich sa v súdnom spise uviedol, že z diagnostického protokolu z č. l. 122-177
spisu vyplýva, že 26. februára 2015 boli vykonané celkovo 3 pokusy o naprogramovanie riadiacej
jednotky imobilizéra. Z tohto protokolu vyplýva, že spojenie medzi počítačmi fungovalo ale dáta nebolo
možné odoslať. Svedok porovnaním záznamov na č.l. 57, 66 a 125 spisu zistil, že v máji 2015 bola do

vozidla zákazníka Horského namontovaná tá istá riadiaca jednotka imobilizéra, ktorá bola vo februári
2015 neúspešne programovaná, jej číslo hardvéru bolo 3C0959433M. Na otázku, ako mal žalobca
postupovať v zmysle platných pravidiel spoločnosti VW vo februári 2015, t. j. keď zistil tri neúspešné
pokusy o naprogramovanie imobilizéru, svedok uviedol, že návod na opravu je dostupný elektronicky,
aj servisnému partnerovi - žalovanému, pričom v návode je odkaz, že celá oprava prebieha v rámci

skúšobného programu. V danej veci prichádzalo do úvahy najskôr zistiť, či funguje online pripojenie,
potom skontrolovať aktuálnosť testera a pokiaľ tieto veci boli v poriadku, následne prichádzal do úvahy
možnosť napísať technický dotaz na zástupcu výrobcu, a to cez systém DISS. Z informácií v systéme
DISS by potom vyplývalo, čo sa robilo na vozidle, aký je problém a potom by pracovník technickej
podpory napísal servisu, ako má ďalej postupovať. Ďalšia možnosť je aj to, že technik môže kontaktovať

výrobcu na priamo prostredníctvom spoločnosti zástupcu výrobcu a to tiež systémom DISS. Svedok
potvrdil, že cez systém DISS nedostali žiadnu požiadavku na technickú podporu pri vozidle zákazníka
E.. Svedok uviedol, že ako pracovník technického poradenstva, má strašne veľa takýchto prípadov,
preto nevie potvrdiť, či vo februári 2015 telefonicky so žalobcom osobne hovoril, pripustil však, že je to
možné. Svedok H. vypovedal, že pracuje u žalovaného ako servisný poradca a žalobca je jeho bývalý

kolega. Svedok uviedol, že vo februári 2015 prebiehala oprava vozidla VW Passat tak, že ho do servisu
pristavil zákazník s tým, že sa sporadicky nedá naštartovať. Vozidlo následne diagnostikoval žalobca,
ktorý uviedol, že je potrebné vymeniť zámok tyče a riadiacu jednotku imobilizéra. Po odsúhlasení zo
strany zákazníka boli tieto diely vymenené. Svedok mal vedomosť o tom, že nová riadiaca jednotka
sa nedala nakódovať, a preto bola do vozidla vrátená stará jednotka, ktorú sa žalobcovi podarilo

rozchodiť. Potom, čo zákazníkovi oznámili, že sa vozidlo podarilo opraviť, zákazník zaplatil faktúru,
vypýtal si od svedka staré diely, ktoré svedok zákazníkovi odovzdal, ale neoznámil mu, že mu vlastne
odovzdáva nový diel, ktorý v aute nebol použitý. Svedok vypovedal, že v prípade výskytu nejakých
problémov sa s importérom komunikuje cez systém DISS, ku ktorému má prístup hociktorý mechanik
a technik. Žiadny konkrétny zamestnanec, ktorý by mal u žalovaného na starosti takúto komunikáciu

určený nie je, avšak robí to prevažne svedok, hoci to nemá v popise jeho pracovnej činnosti. V tomto
konkrétnom prípade cez systém DISS s technickou podporou nikto nekomunikoval. Svedok uviedol,
že záverečné vyúčtovanie prác v prípade opravy má na starosti každý technik, ktorý príjme vozidlo do
servisu, otvorí si zákazku a túto si aj vyúčtuje, pričom v tomto konkrétnom prípade zákazníka E. to bolon. Na otázku, prečo svedok vyúčtoval zákazníkovi novú riadiacu jednotku, hoci mal vedomosť o tom,
že vo vozidle sa nachádza stará, svedok uviedol, že pravdepodobne zlyhal. Svedok mal vedomosť o
tom, že v servise žalovaného sa o februára 2015 do mája 2015 nová riadiaca jednotka nachádzala,

pretože potom, ako sa vo februári 2015 vozidlo odovzdalo zákazníkovi videl, ako jeho bývalý kolega
išiel von za zákazníkom a vrátil sa do servisu s touto novou riadiacou jednotkou. Svedok vypovedal,
že v praxi sa stávalo, že požiadali o technickú podporu nie cez systém DISS ale telefonicky, nebol to
však štandardný postup, ale išlo o pomoc kamaráta na telefóne. Vo februári 2015 svedkovi žalobca
oznámil, že telefonicky požiadal o technickú kontrolu. Svedok G. vypovedal, že pracuje ako riaditeľ

spoločnosti KARIREAL SLOVAKIA, a. s. Svedok uviedol, že jedného dňa za ním prišiel pán W. a
oznámil mi, že je problém v servise Škoda, kde sú zákazníci, ktorí kričia, sú nespokojní, vyhrážajú sa
súdom a televíziou. Poobede svedkovi pán W. oznámil, čo sa konkrétne stalo, že sa zákazník sťažoval
na to, že bol podvedený, pretože zaplatil za niečo, čo v servise nevykonali. Zákazník zaplatil za novú
riadiacu jednotku, avšak v aute mal starú riadiacu jednotku. Svedok následne požiadal pána W. o to,
aby zosumarizoval všetky údaje o tejto zákazke a po doložení týchto dokladov dospel svedok k záveru,

ktorý spravil, t. j. že vyvodil zodpovednosť voči žalobcovi. Svedok sa nerozhodol okamžite, rozhodovanie
mu trvalo cca. dva týždne. Svedok uviedol, že z predložených dokladov, ako aj z ústneho oznámenia
pána W. vyplynulo to, že zákazník prišiel do nášho servisu s nepojazdným autom, jeho vozidlo tam
bolo dlhší čas, že opravu vykonával pán žalobca, avšak zákazníkovi nevymenil riadiacu jednotku, ale
iba mu prekódoval starú riadiacu jednotku. K plošnému znižovaniu platov v spoločnosti žalovaného

svedok uviedol, že k tomuto došlo, avšak nezávisle na predmetnom incidente. K plošnému znižovaniu sa
pristúpilo z dôvodu dlhodobej nespokojnosti zákazníkov so službami žalovaného a kvôli tomu, že dôvera
zákazníkov voči žalovanému bola na historických minimách. Svedok vypovedal, že u žalovaného v
servise sú zamestnanci, ktorí majú len fixný plat a ďalšia skupina zamestnancov, ktorí majú základný plat
a k nemu pohyblivú zložku. Plošné znižovanie platov sa týkalo tých zamestnancov, ktorí boli odmeňovaní

druhým typom (základný plat a pohyblivá zložka). Svedok vtedy dospel k rozhodnutiu, že pristúpi k
plošnému zníženiu pohyblivej zložky miezd všetkých zamestnancov o 20% za daný mesiac. Plošné
znižovanie sa však týkalo len jedného mesiaca, v ďalších mesiacoch boli zamestnanci odmeňovaní
normálne. Hierarchia v spoločnosti žalovaného je taká, že prebiehajú porady vedenia a následne
porady na servisoch. Na porade vedenia padlo rozhodnutie o plošnom znížení platov. Komunikáciu

so zamestnancami o plošnom znižovaní platov, mali na starosti jednotliví vedúci servisov, v danom
prípade to bol pán W.. Svedok uviedol, že na porade vedenia nemali v úmysle zrušiť fixné platy, a
interpretácia pána W., ktorú uviedol na porade konanej dňa 11. 5. 2015 nie je správna. Záverom na
porade vedenia bolo to, že fixné platy nie sú správne, pretože nemotivujú zamestnancov. Záverom
na porade vedenia bolo to, že prijali takú politiku, že novým zamestnancom, ktorých budú prijímať,

nebudú dávať fixné platy, pretože pôvodní zamestnanci, ktorí fixné platy majú, nimi nie sú dostatočne
motivovaní. Pánovi žalobcovi nebolo nikdy na plat siahnuté, žalobca mal takú pracovnú zmluvu, kde
mu zamestnávateľ garantoval mesačnú mzdu vo výške 2 000,- €. Svedok sa o plate so žalobcom
nikdy nerozprával, ani po tom incidente sa s pánom žalobcom nerozprával. Potom, ako svedok zistil,
ako v priebehu súdneho sporu vypovedal o incidente svedok H., rozhodol sa i voči svedkovi H. vyvodiť

pracovnoprávnu zodpovednosť. Keďže pán H. bol v spoločnosti žalovaného zamestnaný dlhšiu
dobu, bola s ním spokojnosť, dosahoval veľmi dobré výsledky pri testovaní, rozhodol sa neukončiť
jeho pracovný pomer okamžite, ale upozorniť ho na hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru v prípade ďalšieho porušenia pracovnej disciplíny. Hlavným
dôvodom, prečo neprišlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, boli aj dôvody uvádzané na

pracovnom stretnutí samotným pánom H., ktorý uvádzal, že mal obavy zo žalobcu, pretože tento sa
nevyspytateľne a hrubo správal a pán H. mal obavy z následkov, ak by celú vec riešil.

5 Vzhľadom na právny vzťah strán sporu vzniknutý na základe pracovnej zmluvy súd na zistený
skutkový stav aplikoval ustanovenia zákona č. 311/2001 Z.z. ZÁKONNÍK PRÁCE v znení neskorších

predpisov (ďalej len „ZP“). § 47 ZP znie: „ (1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, a) zamestnávateľ
je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu
mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky
ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b) zamestnanec je
povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom

pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.“. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu. § 81 ZP stanovuje: „ Zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne
a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je ajpredstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať
pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať
právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne

oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s
prostriedkami,ktorémuzverilzamestnávateľ,achrániťjehomajetokpredpoškodením,stratou,zničením
a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa

nemožno oznamovať iným osobám; povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu
všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena,
priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej
poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke
zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.“.

6 Súd uvádza, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít je okamžité skončenie
pracovného pomeru jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému
účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto
právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru

medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený
v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamžitom skončení
pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého
účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti

o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. Povinnosť
dodržiavaťpracovnúdisciplínupatríkzákladnýmpovinnostiamzamestnancavyplývajúcimzpracovného
pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi
predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou

zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej
disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa,
musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti)
a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru
rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej

disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie), je dôvodom pre
okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm.
b/ a § 63 ods. l písm. e/, časť vety pred bodkočiarkou Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu,
že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani
neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk

pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.
Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita
porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky
porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod. Iba

závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia,
ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby podľa
svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby
posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného

záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách
nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká
prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri
posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ
vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho

zamestnanca.

7 Súd aplikovaním citovaných právnych predpisov na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav
dospelkzáveru,žežalobužalobcujenutnévcelomrozsahuzamietnuťakonedôvodnú,nakoľkožalobcav spore neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal neexistenciu skutkových dôvodov
uvedených žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru. Práve naopak, v posudzovanej veci
dospel súd k záveru, že žalobca sa skutočne dopustil pri prvej oprave hrubého porušenia pracovnej

disciplíny, a to vtedy keď zákazníkovi žalovaného (svedkovi E.) neposkytol pravdivé informácie o
tom, ako prebiehala výmena riadiacej jednotky na vozidle zákazníka, a čo bolo jej výsledkom. Bolo
totiž povinnosťou žalobcu v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy pravdivo oboznamovať zákazníkov s
tým, aké práce, opravy, či výmeny sa uskutočnili. Ako technik vykonávajúci opravu mal totiž práve
žalobca vysvetľovaciu povinnosť voči zákazníkovi, a to najmä za stavu, keď (ako sám žalobca v konaní

skutkovo tvrdil) si zákazník (svedok E.) vyžadoval vysvetlenie priamo od žalobcu, ktorý mu to podľa
zákazníka vedel vysvetliť najlepšie. Žalobca mal podľa názoru tohto súdu správne postupovať pri
prvej oprave vo februári 2015 tak, že by zákazníka oboznámil s tým, že novú riadiacu jednotku
sa nepodarilo zosúladiť s ostanými bezpečnostnými prvkami vozidla, vo vozidle zostala namontovaná
pôvodná riadiaca jednotka, k odstráneniu závady teda vlastne vôbec neprišlo a odovzdaná mu bola
nová riadiaca jednotka, uvedená vo vystavenej faktúre, pričom o jej spárovanie sa pokúsi v zmysle

odporučenia svedka W. neskôr. Ak tak žalobca pri prvej oprave vo februári 2015 neučinil, jednoznačne
uviedol zákazníka E. do omylu. Zákazník E. nemal v dôsledku zamlčania týchto okolností vôbec dôvod
domnievať sa, že jeho riadiacu jednotku, za ktorú zaplatil, je nutné ešte dodatočne spárovať s ostatnými
riadiacimi komponentmi vozidla.

8 Tvrdenia žalobcu o tom, že na komunikovanie v systéme DISS nebolo dostatočne vyškolený, ako aj
tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca pri prvej oprave vôbec nekomunikoval so systémom DISS boli
obevyvrátenévykonanýmdokazovaním. Tentosúdjetohonázoru,žežalobcaboldostatočnezaškolený
na systém DISS, a to aspoň tak, aby si v prípade problémov vedel vyžiadať pomoc telefonicky. Svedok
W. potvrdil, že denne absolvuje cez systém DISS veľa telefonátov, a preto nemôže potvrdiť, ani vyvrátiť

tvrdenie žalobcu, že pri prvej oprave spolu komunikovali. Tento súd však zároveň voľným hodnotením
dôkazov dospel k záveru, že pri prvej oprave žalobca skutočne telefonoval svedkovi W. a žiadal ho o
pomoc, ako aj k záveru, že výsledkom operatívnej pomoci svedka W. bolo odporúčanie, aby žalobca do
vozidla zákazníka Horského namontoval starú riadiacu jednotku a o spárovanie novej riadiacej jednotky
s ostatnými komponentami vozidla sa pokúsil neskôr.

9 Argumentácia žalobcu o tom, že skutočným dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru
zo strany žalovaného bolo to, že žalobca odmietol pristúpiť na zníženie svojej mzdy je celkom zjavne
nenáležitá. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný v danom období síce plošne znižoval
svojím zamestnancom mzdy, s ktorým znižovaním žalobca vyjadril nesúhlas, avšak i to, že znižovanie

miezd sa týkalo pohyblivej časti mzdy zamestnancov, a žalobcovi jeho uzavretá pracovná zmluva
garantovala minimálny príjem vo výške 2.000,- € mesačne, teda v skutočnosti sa plošné zníženie miezd
v danom období žalobcu nijako nedotklo.

10 Podľa názoru tohto súdu je v posudzovanej veci irelevantné to, že zavádzanie zákazníka bolo vlastne

výsledkom spoločného konania svedka W., svedka H. a žalobcu. Bol to svedok W., ktorý žalobcovi
a svedkovi H. vydal príkaz v tom zmysle, že ak auto zákazníka prišlo do servisu žalovaného pri prvej
oprave v pojazdnom stave, musí servis aj v pojazdnom stave aj opustiť. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že žalobca potom, ako pri výmene riadiacej jednotky za novú zistil, že auto zákazníka nie je
pojazdné, nepostupovalspôsobomprepísanýmpreriešenievzniknutýchproblémovcestouelektronickej

komunikácie so systémom DIS, ale túto elektronickú komunikáciu obišiel tak, že priamo telefonoval na
technickú podporu importéra vozidiel značky Volkswagen. Pokiaľ aj technická podpora oznámila, že
v danej situácii treba na spojazdnenie auta zákazníka opätovne namontovať pôvodnú riadiacu jednotku
a o spárovanie sa novej riadiacej jednotky s autom pokúsiť neskôr, a žalobca odporúčaný postup aj
vykonal, bolo jeho povinnosťou oznámiť zákazníkovi, že mu vlastne na vozidle nič nevymenili. Na

základe príkazu svedka W. však svedok H. poznajúc skutočný priebeh opravy vykonanej žalobcom
vyfakturoval zákazníkovi výmenu riadiacej jednotky za novú. Nová riadiaca jednotka bola zákazníkovi
po fakturácii a zaplatení prvej opravy aj odovzdaná, avšak s tým, že sa jedná o pôvodnú, starú riadiacu
jednotku. Navyše žalobca po odchode zákazníka zo servisu za zákazníkom vybehol a požiadal ho
o to, aby mu domnelo starú riadiacu jednotku vydal na otestovanie, a po jej vydaní si ju žalobca

uskladnil vo svoje osobnej skrinke v servise žalovaného. V terminológii trestného práva by sa v prípade
posudzovania trestnosti prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. zrejme žalobca so svedkami H.
a W. označovali za spolupáchateľov, pričom návodcom na spáchanie trestného činu by bol svedok W.
a pomocníkom svedok H.. Predmetom súdneho konania však nie je posudzovanie trestnosti prečinupodvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ale posudzovanie
platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného. Predmetom tohto konania
nie je posudzovanie platnosti skončenia pracovného pomeru pri porušení pracovnej disciplíny svedkami

H., či W. a teda ani skúmanie ich zavinenia. Tento súd však pripomína, že pokiaľ aj v trestnom konaní
musí byť vina obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek pochybností (beyond reasonable doubt),
v civilnom sporovom konaní postačuje preukázanie dôvodnosti žalovaného nároku prostredníctvom
prevahy predložených dôkazov (prepondarance o f the evidence). Súd zistil, že v prospech žalovaného
svedčila väčšina vykonaných dôkazov a v prospech žalobcu menšia časť vykonaných dôkazov.

11 V tomto konaní súd skúmal, či skutkové dôvody pre skončenie pracovného žalobcu vymedzené
žalovaným v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 18. mája 2015 boli alebo neboli
dané. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sa preukázala existencia
žalovaným vymedzených skutkových dôvodov pre okamžité skončenie pracovného žalobcu, čiže
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu. Ďalej sa súd zaoberal tým, či toto porušenie pracovnej

disciplíny možno považovať za závažné, a dospel k záveru že vzhľadom k osobe žalobcu, jeho
doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných
povinností, ako aj situáciu, v ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia pre zamestnávateľa
je nutné konanie žalobcu pri prvej oprave vyhodnotiť, ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny, v
dôsledku ktorého došlo k oklamaniu zákazníka žalovaného a tým nepochybne aj k ohrozeniu dobrého

mena žalovaného. Skutočnosť, že to bol práve žalobca, ktorý pri prvej oprave pravdivo neinformoval
zákazníka o priebehu a výsledkoch opravy, nutno vyhodnotiť tak, že žalobca hrubým spôsobom porušil
pracovnú disciplínu. V príčinnej súvislosti s porušením pracovných povinností zo strany žalobcu bol
potom následok v podobe nespokojnosti zákazníka a poškodenia dobrého mena žalovaného. Pokiaľ
by nespokojný zákazník prípad medializoval v tom zmysle, že žalovanému zaplatil za opravu, ktorá za

vôbec neuskutočnila, mohlo dôjsť aj k poškodeniu dobrého mena žalovaného vo veľkom v rozsahu.

12Otrováchkonaniasúdrozhodol vzmysleustanovenia§255ods.1C.s.p.tak,ževspore úspešnému
žalovanému priznal voči v spore neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O
konkrétnej výške náhrady trov konania žalovaného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.