Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112209028
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112209028.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu: MILK-AGRO, spol. s r.o., Čapajevova 36,
080 46 Prešov, IČO: 17 147 786 proti žalovanej v 1. rade: P. A., N.. XX.X.XXXX, A. A. X, XXX XX K., D.
Y. V. W., N.. XX.X.XXXX, A. A. X, K., Ž.P. M. X. T.: J. F., N.. XX.X.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX K., D. Y.
Q.. W. F., D. Y. B. K. - Y., Ž. M. X. T.: R. W., N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX K., Ž. M. X. T.: R. W.,

N.. XX.X.XXXX, A. S. XXX/XX, XXX XX K., Ž. M. X. T.: S. W., N.. X.X.XXXX, A. K. XXX, XXX XX B., Ž. M.
X. T.: V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. Ž. X, XXX XX K., Ž. M. X. T.: V. Š., N.. XX.X.XXXX, A. M. X, XXX XX K.,
Ž. M. X. T.: V. G., N.. XX.X.XXXX, A. A. XX, XXX XX C., Ž. M. X. T.: M. Ž., N.. XX.X.XXXX, A. A. XXXX/
XX, K., Ž. M. XX. T.: Y. A., N.. XX.X.XXXX, A. Q.Á. XXX/XX, XXX XX K. v konaní o zaplatenie 4 793,59 €
s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 38C/46/2012-218 z 8.júna 2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil,
že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Vychádzal z toho, že žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalované v 1. až 11. rade boli jeho
zamestnankyňami v pozícii predavačiek, žalovaná v 6. rade ako vedúca a žalované v 7. a 8. rade

ako jej zástupkyne, a to v maloobchodnej predajni potravín Cassovia v Košiciach, kde bolo zistené za
obdobie 4/2011 - 8/2011 manko vo výške 4.746,37 EUR a finančné manko 47,22 EUR za obdobie,
ktoré si uplatňuje od žalovaných na základe nimi podpísaných pracovných zmlúv a dohôd o hmotnej
zodpovednosti za zverené hodnoty a ktoré im bolo rozpísané a zosobnené podľa pomeru ich hrubých
miezd, pričom u vedúcej predajne a jej zástupkýň sa vychádzalo v zmysle zákonníka práce z
dvojnásobkuichhrubýchmiezdtak,akotojeupravenév§189ods.2Zákonníkapráce.Vedúcejpredajne

a jej zástupkyniam bolo zosobnené aj manko na finančnej hotovosti podľa pomeru ich zárobkov. Na
zaplatenie náhrady škody vzniknutej zo zisteného manka boli žalované vyznané právnym zástupcom
žalobcu predsúdnymi výzvami zo dňa 24.10.2011, no bezúspešne.
Žalované sa k žalobe vyjadrili takto :
Žalovaná vo 4. rade v ďalšom svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.9.2012 uviedla, že nesúhlasí
s vyčísleným mankom vo vzťahu k jej osobe vo výške 314,20 EUR, pretože riaditeľ spoločnosti bol

doporučeným listom zo dňa 20.7.2011 upozornený na nedostatky na predajni a vôbec to neriešil, po
druhýkrát bol riaditeľ spoločnosti upozornený na nedostatky na predajni doporučeným listom zo dňa
12.9.2011 a po tretí krát bol upozornený tiež doporučeným listom zo strany žalovanej vo 4. rade dňa
28.9.2012.
Žalovaná v 10. rade vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 26.9.2012 uviedla, že riaditeľ žalobcu J..
Q.. K. bol upozornený zo strany predavačiek doporučeným listom zo dňa 20.7.2011 na nedostatky, ktoré

vznikli na predajni a vôbec to neriešil, preto sa domnieva, že zo strany zamestnávateľa nebol splnenýods. 5 riadok 6 Pracovnej zmluvy, a to vytvorenie podmienok pre úspešné plnenie pracovných úloh, na
základe čoho súhlasí s číselným vyjadrením manka v sume 294,40 EUR.
Žalovaná v 6. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.9.2012 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva z

dôvodu, že uvedená predajňa nemala ani vedúcu, ani zástupkyňu, pretože všetky zamestnankyne
boli vedené ako predavačky. Na inventúre, ktorá bola vykonaná dňa 11.9.2011 sa žalovaná v 6. rade
nemohla zúčastniť, keďže bola od 17.8.2011 práceneschopná. Žalovaná v 6. rade uviedla, že podľa nej
inventúra mala byť vykonaná hneď po ich odchode, t.j. 16.8.2011 a nie mesiac potom, čo sa na predajni
vystriedalo veľa ľudí. Podľa nej zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na prácu, predavačky boli

vystavené neustálemu stresu, neustále ho žiadali o zlepšenie pracovných podmienok, ktoré spočívali
najmä v zavedení kamerového systému, o zabezpečenie predajne proti krádežiam (namontovaním
skriniek na ukladanie nákupov, zatvorením druhého vchodu, viac predavačiek na jednej smene). Na tieto
nedostatky upozorňovala R. W. doporučeným listom, na ktorý od žalobcu nedostala odpoveď. Okrem
toho na predajni mala pracovať predavačka, ktorá vraj „púšťala tovar cez pokladňu“, na čo žalovaná v
6. rade upozornila vedenie, proti čomu však zamestnávateľ nepodnikol žiadne kroky.

Žalovaná v 5. rade vo vyjadrení k žalobe z 5.10.2012 uviedla, že neuznáva nárok žalobcu, pretože v
spoločnosti pracovala na základe zmluvy od 1.9.2010 a jej pracovný pomer bol ukončený k 30.4.2011,
pričom pred ukončením pracovného pomeru požiadala o vykonanie inventúry, ktorá bola vykonaná
zároveň ako opravná inventúra pretože rodinné príslušníčky konateľa spoločnosti pána K. predošlú
inventúru nevykonali dôsledne. K inventúre vykonanej 11.9.2011 prizvaná nebola a s výsledkom

nesúhlasí.
V liste zo dňa 20.7.2011, ktorý žalovaná vo 4. rade adresovala riaditeľovi spoločnosti MILK-AGRO spol.
s r.o. J.. Q. K., uviedla, že odmietajú platiť za vzniknuté manko, pretože zo strany zamestnávateľa neboli
vytvorené podmienky na to, aby si riadne plnili svoje pracovné povinnosti, pretože na predajni MILK-
AGRO, Tr. SNP, obchodný dom Terasa sú nedostatky, a to :

- na predajni pracovalo málo predavačiek na danú rozlohu predajne, pretože ak na jednej smene pracujú
tri zamestnankyne, z čoho dve sú predavačky, jedna je vedúca alebo zástupkyňa, tak je to málo, navyše
jedna sila odišla a jedna bola práceneschopná,
- v dôsledku toho sa v predajni kradne, a nemajú to ako dosledovať, napr. v sobotu 16.7.2011 zákazník
chcel ukradnúť dve kávy, ale podarilo sa ho predavačkám chytiť aj keď ich bolo málo,

- žalovaná vo 4. rade ďalej poukázala na skutočnosť finančného ohodnotenia predavačiek, čo činí
v priemere 292,32 EUR na osobu, za čo musia vykonávať funkciu pokladníčky, dokladačky tovaru,
upratovačky, viazačky kartónov a samozrejme aj dozor.
Žalovaná v 6. rade vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že podľa zmluvy bola predavačka, ale v
skutočnosti vykonávala funkciu vedúcej v predajni od 1.6.2010 do 17.8.2011. Potvrdila, že predajňa

otvorila sa v auguste 2010 a nebola vôbec bezpečnostne zabezpečená, žalobca priestor kúpil ale
následne sa už sa o nič nestaral. Chod predajne mali zabezpečovať samé, nikto sa zo strany
zamestnávateľa o nič viac nestaral. Poukázala na problémy v predajni a to : dva vchody, cez ktoré
sa dalo prechádzať z inej predajne, ďalej tu bol prístup aj na spoločnú chodbu, ktorú dočasu, kým
nemali sklad využívali na uskladnenie ich tovaru a kde mali prístup okrem nás a iné osoby z iných

firiem (zamestnanci predajne zeleniny, zamestnanci predajne elektroniky). Žalovaná v 6. rade uviedla,
žeosobnežiadalazamestnávateľaozabezpečeniedrahšiehotovaruprostredníctvomochrannéhopultu,
t.j. aby tam mohli byť uložené drahšie veci napr. cigarety a alkohol, ďalej o zabezpečenie skriniek na
odkladanie tovaru pred vstupom do predajne a o zabezpečenie kamerového systému, ale tomu žalobca
nevyhovel. Uviedla, že osobne oblastnej zástupkyni povedala, že žalovaná v l. rade už predtým bola

prichytená pri krádeži a že ju na predajni nechce, ale oblastná zástupkyňa jej na to povedala, že si má
nájsť tri dôvody na jej prepustenie, takže do času, kým ju prepustili, ešte v predajni pracovala.
Žalovaná v 8. rade vo svojej výpovedi uviedla, že u žalobcu pracovala od 13.7.2010 do 15.8.2011,
kedy dala výpoveď z dôvodu, že sa v predajni nakopili problémy a manká, keďže nebolo dostatočné
zabezpečenie tovaru a predajne, pretože tam boli tri vchody, dva vchody pri ktorých boli pokladne a

zadný vchod cez sklad, ktorý žiadali zatvoriť, pretože cez neho mali prístup rôzni ľudia, na predajni bolo
málo zamestnancov, každý deň boli len tri, a to predavačka, zástupkyňa a vedúca predajne a tieto sa
pravidelne striedali na predajni a vykonávali všetky funkcie, žiadali od regionálnej vedúcej, slečny C.
ďalšieho zamestnanca na dozor, žiadali ďalej skrinky pre zákazníkov na uloženie tovaru, ale aj o kameru.
Ďalej uviedla, že výpadok elektrickej energie netrval dva dni, ale tri - štyri dni, kedy sa tovar znehodnotil,

čo išlo priamo do manka. A takisto potvrdila, že nová zamestnankyňa, pani A. kradla, na čo upozorňovali
slečnu C., nápravu neurobila.
Žalovaná v 9. rade vypovedala, že u žalobcu pracovala zhruba jeden mesiac, niekedy v júni 2011, ale
pripojila sa k tvrdeniam ostatných žalovaných a potvrdila, že na predajni ich bolo málo, len tri, z toho dveboli v pokladni a vedúca bola na predajni a robila aj dozor, keď bolo menej ľudí, išla len jedna pokladňa.
V predajni neboli žiadne kamery, bol tam len alarm na dverách, ktoré sa pri príchode a odchode kódovali.
Žalovanáv7.radenapojednávanídňa27.1.2016uviedla,ženesúhlasísvýpoveďou paniV..M.,pretože

v čase, keď tam pracovali sa veľmi kradlo, pretože na to boli vhodné podmienky. Sama bola svedkom
udalosti, keď zlodej ukradol alkohol, na čo privolali policajtov, ale inokedy zlodeji ušli aj s tovarom,
nevedeli ich dohoniť.
Žalovaná v 8. rade na pojednávaní dňa 27.1.2016 uviedla, že tiež nesúhlasí s výpoveďou pani V.. M.,
pretože predajňa bola zabezpečená iba na noc, ale kradlo sa cez deň, napríklad sa nedalo ustriehnuť,

keď prišla 20-členná skupina občanov po sociálnych dávkach, niekedy sa im aj vyhrážali, z obavy potom
ich s kávou nechali odísť, ale vždy o týchto udalostiach hovorili s vedúcou pani Š. alebo s pani C..
Ako vyplýva z vyjadrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie
so sídlom v Košiciach pre Košický kraj zo dňa 12.2.2016, na predajni MILK-AGRO spol. s r.o. so sídlom
Tr. SNP č. 88 v Košiciach v období od 10.4.2011 do 11.9.2011 neevidovali kontroly v prevádzkarni týchto
potravín, avšak na tejto adrese evidovali v príslušnom období dve iné prevádzkarne potravín, FRESH

a M+M s.r.o..
Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odboru poriadkovej polície Obvodného oddelenia PZ
Košice - Západ zo dňa 17.2.2016 vyplýva, že vykonaným šetrením v denníku priestupkových spisov
DVS nebolo zistené, aby v priebehu roku 2011 boli zo strany Obvodného oddelenia PZ Košice - Západ
vykonávané asistencie pri riešení krádeží na prevádzke s názvom Terasa Cassovia, Tr. SNP 88 v

Košiciach.
Podľa §182 ods.2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak
je neplatná.
Podľa §182 ods.3 Zákonníka práce zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak
preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 184 ods.2 Zákonníka práce na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami
a) pri skončení všetkých týchto dohôd,
b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov,

c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu,
d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve,
e) pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej zodpovednosti.
Súd citoval § 176 - § 185 ods.3 ZP, účinný od 1.3.2010 a dôvodil, že najmä v súlade s § 184
ZP zodpovednosť zamestnanca za škodu spôsobenú zamestnávateľovi je upravená ako všeobecná

a osobitná zodpovednosť za škodu a u oboch typov zodpovednosti zamestnanca sa jedná o
subjektívnu zodpovednosť zamestnanca, kde vždy sa vyžaduje jeho zavinenie. Do kategórie osobitnej
zodpovednosti zamestnanca za škodu patrí aj zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených
hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Tento typ zodpovednosti za škodu bol upravený v
§176 a nasl. Zákonníka práce č.65/1965 Z.z., resp. v novom Zákonníku práce č.311/2001 Z.z. v § 182.

Preuplatnenienárokuzamestnávateľazaškodyspôsobenejzamestnancompriosobitnejzodpovednosti
sa vyžaduje zavinenie zamestnanca, avšak jeho zavinenie sa predpokladá, je priamo prezumované
v zákone. Zamestnanec sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť tým, že preukáže skutočnosti, že
schodok vznikol bez jeho zavinenia. Dôkazné bremeno zavinenia teda znáša vždy zamestnanec.
Zodpovednosť zamestnankýň v tomto prípade je podložená jednotlivými dohodami o hmotnej

zodpovednosti a táto zodpovednosť nie je solidárna, ale je delená.
Z výsledkov vykonaného dokazovania sú pre súd nesporné základné skutočnosti pre vyvodenie
zodpovednosti za škodu podľa ust. §176 Zákonníka práce (č.65/1965 Z.z.), resp. §182 Zákonníka práce
(č.311/2001 Z.z.) a to, že všetky žalované boli zamestnankyne žalobcu a pracovali na prevádzkovej
jednotke prevádzku na Tr. SNP č.88 v Košiciach v obchodnom centre Cassovia v pracovných pozíciách

predavačky, pričom mali uzavretú kolektívnu hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, že existovali skutočnosti, ktoré by žalované súlade s ust. § 176
ods. 3 Zákonníka práce, resp. podľa §182 ods.3 Zákonníka práce zbavovali zodpovednosti celkom,
prípadne sčasti a to z dôvodu, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez ich zavinenia.
Organizácie sú vo všeobecnosti povinné pri uzatváraní dohody o hmotnej zodpovednosti vykonať

inventarizáciu. Na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou,
musísariadnainventarizáciavykonaťpriuzavretídohôdospoločnejhmotnejzodpovednostisovšetkými
spoločne zodpovednými zamestnancami. Nesplnenie tejto povinnosti nemá za následok neplatnosť
dohody o hmotnej zodpovednosti, má však pre organizáciu tie dôsledky, že musí inými dôkaznýmiprostriedkami preukázať stav hodnôt, za ktoré zamestnanec prevzal zodpovednosť a skutočnosť, či
došlo ku schodku.
Ak ide o vyúčtovanie zverených hodnôt, predstavuje schodok účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou

veci riadne zverených a zaúčtovaných na strane jednej a hodnotou vecí riadne zistených pri fyzickej
inventúre a jednak riadne vyúčtovaných. Pre stanovenie schodku musia byť stanovené dva pevné
časové body pre porovnanie a to východzí bod (pri podpise dohody o hmotnej zodpovednosti, kedy
sa spíše stav prevzatých hodnôt zamestnancom) a konečný bod (ku ktorému sa konečné vyúčtovanie
vykonáva (začiatok mimoriadnej inventarizácie) a ak zamestnávateľ nevykoná čo i len jednu, tak sa

dostáva do tzv. dôkaznej núdze a schodok sa spravidla nedá vôbec presne zistiť, resp. preukázať.
V prejednávanom prípade s ohľadom na zistený skutkový stav súd uzavrel, že na preukázanie skutočnej
výšky schodku, na ktorom by sa mali podieľať žalované, absentujú riadne inventúry v čase uzavretia
dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti so žalovanou v 2.rade (29.4.2011), so žalovanou v 3. rade
(8.8.2011), so žalovanou v 9. rade (23.5.2011), a u žalovaných, ktoré skončili pracovný pomer v období
do konania inventúry 11.9.2011 rovnako absentujú riadne inventúry v čase rozviazania pracovného

pomeru, a to u žalovanej vo 4. rade ( k 29.8.2011), u žalovanej v 5. rade (k 30.4.2011), u žalovanej
v 7. rade (k 31.8.2011) a u žalovanej v 8. rade (k 15.8.2011), na základe čoho nie je možné zistiť a
porovnať stav na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, materiáli a iných hodnotách, ktoré
žalované prevzali v čase vzniku pracovného pomeru a podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti a k
momentu zániku pracovného pomeru a nemôže to byť pripísané na ich ťarchu ani v súlade s ust. §

184 ods.3 Zákonníka práce, pretože žalované v konaní opakovane tvrdili, že žalobcu žiadali o čiastkové
inventúry pri vzniku alebo zániku pracovného pomeru počas inventarizačného obdobia, ale žalobca ich
ani v jednom prípade nevykonal. Tieto tvrdenia žalované síce nepodložili listinnými dôkazmi, ale keďže
žalobca ani v jednom, či už ústnom, alebo písomnom podaní nenamietal tieto ich tvrdenia, uznal ich
súd za preukázané.

Medzi právne podmienky založenia tejto zodpovednosti patrí podmienka, aby zamestnanec po celú
dobu hmotnej zodpovednosti mal osobne k dispozícii hodnoty, ktoré sú predmetom dohody o hmotnej
zodpovednosti, preto, keďže toto sa v konaní nepreukázal rozsah, v akom boli hodnoty zverené
jednotlivým žalovaným v období od 4/2011 do 8/2011, tak to bol jeden z dôvodov zamietnutia žaloby.
O.i. žalované tvrdili, že na predajňu bola aj napriek nesúhlasu ostatných žalovaných, ako predavačka

pridelená žalovaná v 1.rade potom, ako sa na inej prevádzke žalobcu dopustila krádeže tovaru; toto
konanie následne zopakovala aj v predajni na Tr. SNP č.88 tak, že niektorým svojím známym nezarátala
do nákupu určité položky, a tejto situácie boli svedkami žalované,
- opakované krádeže na predajni tvrdené žalovanými, ktoré však zo strany Obvodného oddelenia PZ
Košice - Západ neboli objektivizované; žalované tvrdili, že niektorí spoluobčania, keď prišli vo väčších

skupinkách, sa im otvorene vyhrážali, preto, ak ich videli ukradnúť menšie veci, napr. kávu, tak to z
obavy o svoj život a zdravie nechali tak,
- inventúra vykonaná dňa 11.9.2011 sa vykonala bez prítomnosti žalovaných, a žalobca so žalovanými
zistené manko neprejednal, iba sumu zistenú rozpočítal pre žalované k zaplateniu,
- v letných mesiacoch roku 2011 v tejto predajni došlo k výpadku prúdu na dva - tri dni (v tomto

údaji sa výpovede rozchádzali) počas pracovného voľna, a aj keď žalobca zabezpečil nový generátor,
nepostačovalo to na prevádzku chladničky a mrazničky a tak sa celý tovar v nich uložený znehodnotil,
čo tvorí značnú časť manka.
Súd mal za preukázané, že žalovaná vo 4. rade vo svojom mene, ale aj v mene ostatných kolegýň
písomne, doporučeným listom zo dňa 20.7.2011, 12.9.2011 a zo dňa 28.9.2012 vytýkala žalobcovi

nedostatky na tejto predajni spočívajúce v tom, že na predajni ich pracovalo málo predavačiek na danú
rozlohu predajne, pretože ak na jednej smene pracujú tri zamestnankyne, z čoho dve sú predavačky,
jedna je vedúca alebo zástupkyňa, navyše jedna sila odišla a jedna bola práceneschopná, v dôsledku
čoho sa v predajni kradne, a nemajú to ako dosledovať, napr. v sobotu 16.7.2011 zákazník chcel
ukradnúť dve kávy, ale podarilo sa ho predavačkám chytiť aj keď ich bolo málo, ďalej poukázala na slabé

finančné ohodnotenie predavačiek v priemere 292,32 EUR na osobu, za čo musia vykonávať funkciu
pokladníčky, dokladačky tovaru, upratovačky, viazačky kartónov a samozrejme aj dozor. Ďalej poukázala
na tretí závažný problém, ktorým boli dva východy z predajne, ktoré zákazníci používali namiesto na
prechod cez ich predajňu, preto navrhla, aby bol zrušený zadný vchod a preložená pokladňa dopredu,
k pokladnici č.1 a aj na piaty nedostatok a to, že zákazníci mohli vojsť do ich predajne s nákupom z

inej predajne s tým, že mali bloček, potom pre nich nebol problém, aby si „doložili“ tovar v ich predajni
bez platenia, čomu sa podarilo zabrániť napr. 16.7.2011, preto navrhla, aby sa namontovali skrinky pri
vchode do predajne, aby sa zabránilo vstupu zákazníkov s nákupom z inej predajne, pretože inak nie je
možné zabrániť odcudzeniu tovaru z ich predajne. Súčasne žalobcovi navrhla aj riešenia daného stavu.Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní tvrdil, že ak aj žalované zistili nejaké
nedostatky, mali to žalobcovi vytknúť, alebo mohli od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ale
keďže ani jedna zo žalovaných neodstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti, pričom im Zákonník

práce im takúto možnosť ponúka, tak sú povinné žalobcovi zaplatiť manko, ktoré bolo inventúrou zistené.
Ďalej tvrdil, že podľa výsledkov inventúry za prechádzajúce obdobie a obdobie nasledujúce po spornej
inventúre v septembri 2011, kedy manko bolo extrémne vysoké, tak nikdy predtým, a ani potom už také
vysoké manko nebolo.
Svedkyňa V.. D. M. (zástupkyňa riaditeľa pre maloobchod) na pojednávaní dňa 23.9.2015 potvrdila, že

táto prevádzka okrem napojenia na pult polície nemala iné zabezpečenie tovaru okrem predavačiek,
ktoré za predajňu zodpovedajú na základe podpísaných dohôd o hmotnej zodpovednosti.
Za významnú okolnosť vylučujúcu zodpovednosť žalovaných za vznik schodku súd považuje
skutočnosť, že žalobca aj napriek tomu, že bol celkom jednoznačne zo strany žalovaných opakovane
(v dňoch 20.7.2011, 12.9.2011 a 28.9.2012) písomne upozorňovaný na konkrétne nedostatky na tejto
predajni, tieto nedostatky nielen že neodstránil, ale ani na listy žalovaných vôbec neodpovedal, čím

žalobca sám porušil čl. 3 dohody o hmotnej zodpovednosti.
Súd na základe toho dospel k záveru, že žalobca nevytvoril pre žalované vhodné podmienky na
tejto predajni na to, aby v zmysle dohody o hmotnej zodpovednosti zabezpečili ochranu tovaru pred
krádežami (pre nedostatočný počet zamestnancov na dennej smene, pre chýbajúce dodatkové prvky
na tovare - ochranné štítky, bezpečnostné skrinky, chýbajúci kamerový systém, strážna služba, pre

nemožnosť vykonania monitorovania tovaru pre vysoké a dlhé regály, atď.), alebo pred znehodnotením
tovaru (v dôsledku výpadku prúdu v letnom období) a nevykonal ani primerané bezpečnostné opatrenia
na dostatočnú ochranu svojho majetku (zamedzenie prístupu cudzích osôb do predajne, zatvorenie
zadného vchodu). Zároveň nebolo preukázané, že by žalobca, ako zamestnávateľ poskytol svojim
hmotne zodpovedným zamestnancom nejaké odborné školenie o tom, ako majú postupovať pri

zabezpečovaní ochrany tovaru, predajne, a teda zvereného majetku, podľa výsledkov vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že žalované k svojim postupom došli na základe osobných skúseností
a za účelom bezpečnosti prevádzky konali intuitívne.
Zamestnávateľ pritom po uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti prenechal všetku zodpovednosť za
tovar, ktorý sa nachádzal na prevádzke na zamestnancov, bez toho, aby sa sám aktívne zaujímal o

jeho ochranu, resp. o zabezpečenie takých podmienok, za ktorých by žalované mohli riadne hospodáriť
so zverenými prostriedkami. Nemožno preto súhlasiť s postojom žalobcu, ktorý celú zodpovednosť
za zistené manko bez toho, aby predtým odstránil nedostatky, na ktoré bol upozornený, preniesol na
žalované, čo bol ďalší dôvod na zamietnutie žaloby.
Za ďalšie okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalovaných za vzniknutý schodok súd považuje

skutočnosť, že škoda zistená v inventúrnom období od 4/2011 do 8/2011 nevznikla v príčinnej súvislosti
s plnením pracovných úloh žalovaných, ale v dôsledku iných okolností, napr. preto, že v predajni bol
umelo navyšovaný tovar v evidencii stavu zásob pred každou inventúrou napr. pomocou dobropisov
k preceňovaniu trvanlivého tovaru podľa dátumu spotreby od jednotlivých dodávateľov, ďalej bez
vplyvu zo strany žalovaných zostalo zaradenie žalovanej v 1.rade do predajne, ktorá sa už predtým

u žalobcu dopustila krádeže, a rovnako tomu tak bolo aj v tejto predajni, na čo žalované vedenie
žalobcu upozorňovali (potvrdila to aj pani C.), ďalej ani pri pravidelných kontrolách pracovníčok vedením
spoločnosti (pani M. P. C.) sa nikdy počas inventarizačného obdobia nezistilo porušenie pracovnej
disciplíny ostatnými žalovanými, k ďalšej „inej“ okolnosti, ktorá mohla mať vplyv na vznik schodku
bolo, že žalobca nezabezpečil pre žalované školenie, resp. nepoučil žalované v čom spočíva hmotná

zodpovednosť zamestnancov a o spôsobe ochrany tovaru na predajni, a napokon, žalobca aj napriek
opakovaným a neustálym schodkom zisteným v každom inventúrnom období predchádzajúcom, ale
aj nasledujúcom po tomto inventúrnom období, neurobil žiadne vhodné opatrenia na zamedzenie
vzniku ďalších schodkov na tovare zverenom žalovaným a keďže žalované v konaní preukázali dôvody
pre zbavenie sa svojej zodpovednosti za schodok, tým, že inventúrne zistený schodok za obdobie

od 4/2011 do 8/2011 vo výške 4.793,59 EUR je nepreukázaný v jeho reálnej výške (nezrealizovaním
riadnych inventúr pri uzavretí dohôd o spoločnej hmotnej zodpovednosti a pri zániku pracovného
pomeru u niektorých žalovaných, na základe čoho nie je možné zistiť, aký stav hodnôt bol žalovaným
odovzdaný, aký prevzali a aký odovzdali pre porovnanie so stavom k 11.9.2011), ďalej, že tento schodok
nebol zavinený žalovanými (konaním žalobcu - nevytvorením vhodných bezpečnostných opatrení, čo

výrazne spochybnilo bezpečnosť tejto prevádzky a nemožnosť vstupu „tretích osôb“ do predajne a
ochranu majetku žalobcu hmotne zodpovednými zamestnancami a nevytvorením vhodných podmienok
na vykonávanie účinného dozoru žalovanými) a že tento schodok nevznikol v príčinnej súvislosti splnením pracovných úloh žalovanými, súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, preto žalobu
v celom rozsahu zamietol.
Na rozhodnutie súdu nemalo ani vplyv ani tvrdenie žalobcu, že tvrdenie žalovaných o nedostatkoch na

predajni v tomto konaní je účelové, pretože aj keď vedeli o tvrdených nedostatkoch, tak neodstúpili od
dohôd o hmotnej zodpovednosti.
V závere súd považuje za dôležité poukázať na to, že žalobca porušil ust. §191 ods.2 Zákonníka práce
tým, že po zistení schodku určil výšku škody k zaplateniu žalovaným bez toho, aby prerokovali náhradu
škody.

Žalované mali vo veci plný úspech a podľa cit. zákonného ustanovenia im vznikol nárok na náhradu
trov konania, avšak z dôvodu, že žalovaným v priebehu konania žiadne trovy konania nevznikli a ani si
žiadne trovy konania neuplatnili, tak im súd ich náhradu nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trovy
konania z dôvodu jeho procesného neúspechu v tomto konaní.

2. V podanom odvolaní žalobca proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 38C/46/2012 zo dňa

08.06.2016, a to proti všetkým jeho výrokom.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok zmenil, a žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal
žalované k náhrade trov konania.
Ako vyplýva z vyjadrenia Slovenskej obchodnej inšpekcie, inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie

zo dňa 12.02.2016 na predajni žalobcu v období 10.04.2011 do 11.09.2011 neevidovali kontroly v
prevádzkarni potravín. Rovnako zo správy OR PZ v Košiciach vyplýva, že nebolo zistené, aby v priebehu
roku 2011 boli zo strany 00 PZ Košice- Západ vykonávané asistencie pri riešení krádeží na prevádzke
žalobcu.
Žalobca v priebehu konania preukázal, že pracovné podmienky žalovaných boli vhodné pre riadne

plnenie si pracovných povinností, spoločne s nesením dôsledkov ich porušenia.
Je ťažko uveriteľné tvrdenie žalovaných, že do 04/2011 boli vytvorené vhodné podmienky (schodok
na zverených hodnotách určený na zosobnenie bol 251,47 €) následne pri nezmennej situácii neboli
vytvorené podmienky a následne za ďalšie obdobie do 10.03.2012 pri opätovne nezmenených
podmienkach už boli vytvorené vhodné pracovné podmienky.

Súd prvej inštancie zároveň nesprávne interpretoval ustanovenia o spoločnej hmotnej zodpovednosti,
kedy ako podmienku úspešnosti uplatnenia nároku určil vykonanie inventarizácie ku dňu uzatvoreniu
dohody o hmotnej zodpovednosti a ku dňu jej skončenia. Takýto výklad zákonných ustanovení by
de facto vylúčil možnosť domáhania sa nárokov voči spoločne hmotne zodpovedným pracovníkom a
podmienky spoločnej hmotnej zodpovednosti postavil na rovnakú úroveň ako pri individuálnej hmotnej

zodpovednosti. Pri počte zamestnancov žalobcu (cca. 1400), je takáto podmienky nedôvodná.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci.

3.Žalovanénavrhlipotvrdiťrozsudokakovecnesprávnyzjehozákonnýchdôvodov,napr.žalovanénač.
l. 245 - 246 Y. A. P. R. W. namietali preťaženosť predajne, nedodržanie dohody o hmotnej zodpovednosti

zazverenéhodnoty,nevytvoreniepracovnýchpodmienok,ktoréimneumožniloriadnyvýkonpracovných
povinností, nemali možnosť sledovať tovar, zo strany zamestnávateľa sa nesplnili základné pracovné
podmienky, ktoré sú uvádzané o dohode o hmotnej zodpovednosti a boli v tom čase časté krádeže zo
stranykupujúcich,čímvzniklomankovcelomrozsahu,onisazbavilizodpovednostiarealitabolataká,že
viackrát sa stalo, že na prevádzke boli tri, vedúca, zástupkyňa a jedna predavačka v pokladni, pri takom

množstve ľudí nebolo možné ustrážiť celú predajňu, vhodné pracovné podmienky neboli vytvorené a
nebola urobená ani jedna inventúra.

4. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v celom výroku o zamietnutí návrhu , bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a

§ 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je neopodstatnené a rozsudok súdu prvej inštancie
je zákonný a treba ho potvrdiť podľa § 387 CSP.

5. Bol zistený úplne skutkový stav vo veci, vec správne právne posúdil v napadnutej časti, t.j. vo výroku o
zamietnutí návrhu (v prevyšujúcej časti) ako aj vo výroku o trovách konania a dôvody rozsudku súdu sú

správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie a odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v rozsudku.6. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové

zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené zákonným spôsobom. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri
ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,

aké práva povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom
o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý ma správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitiu správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i

jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal
(prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú
účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva
a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil

a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t, zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu
vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je treba doplniť, že žalobca nesplnil svoje základné
povinnosti, pretože ponechal všetku zodpovednosť za tovar na zamestnancov bez toho, aby sám

sa aktívne zaujímal o jeho ochranu (t. j. tovaru), zabezpečenie prevádzok prakticky neexistovalo,
nezabezpečil také podmienky, za ktorých by bolo možné riadne hospodáriť s verejnými prostriedkami,
čo potvrdili pred súdom prvej inštancie žalované. Ďalšom okolnosťou, vylučujúcou zodpovednosť
žalovaných za vzniknutý schodok bola považovaná súdom prvej inštancie škoda zistená v inventúrnom
období od 4/2011 do augusta 2011, nevznikla v príčinnej súvislosti, s plnením pracovných úloh

žalovaných aj v dôsledku iných okolností, v predajni bol umelo navyšovaný tovar v evidencii stavu zásob
pred každou inventúrou (pomocou dobropisov k preceňovaniu trvanlivého tovaru podľa dátumu spotreby
od jednotlivých dodávateľov), bez vplyvu zo strany žalovaných zostalo zaradenie žalovanej v 1. rade do
predajne, ktorá sa už predtým u žalobcu dopustila krádeže a rovnako tomu tak bolo aj v tejto predajni, na
čo žalované vedenie žalobcu upozorňovali, teda žalované sa liberovali zo zodpovednosti za schodok.

8.Zuvedenéhoplynie,žesúdprvejinštancievykonalrozsiahledokazovanie,vecsprávneprávneposúdil
a jeho rozhodnutie je presvedčivé.

9. Mimoriadne presvedčivé, podrobné a vecne správne sú aj dôvody napadnutého rozsudku v časti o

liberovaní sa jednotlivých žalovaných ako hmotne zodpovedných pracovníčok za vzniknutý schodok.
Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie
vo veci, odvolacie námietky žalobcu nemajú vplyv na vecnú správnosť rozsudku v celom rozsahu
zamietajúceho výroku, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

10. Žalobca vo svojom odvolaní len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty
prednesené pred súdom prvej inštancie.

11. Podľa ustálenej súdnej praxe s poukazom na § 171 Zákonníka práce, žalované si splnili prevenčné
povinnosti, avšak zamestnávateľ si nesplnil vôbec prevenčnú povinnosť. Porušenie ustanovenia o

prevenčnej povinnosti má zásadný význam pre prevenciu, pretože tak u zamestnávateľa ako aj u
zamestnanca pri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti možno uvažovať o protiprávnom úkone.

12: V riešenom spore si žalované oznamovaciu povinnosť zamestnancov splnili, pretože adresovali
žalobcovi - zamestnávateľovi, že existuje možnosť hroziacej škody, pretože nemali vytvorené

potrebné pracovné podmienky, túto povinnosť si plnili, pretože adresovať možno takéto oznámenie,
ktorémukoľvek vedúcemu zamestnancovi svojho zamestnávateľa.13. Napokon odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax aj Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci
sp. zn. 4Cdo/13/2014 z 20.9.2014 jednoznačne rozobral vecnú problematiku príčinnej súvislosti škody,
ako aj v rozhodnutí 6Cdo/91/2010 z 31.5.2010, kde dovolací súd poukázal aj na povinnosť navrhovať

dôkazy pri zodpovednosti za náhradu škody (porovnaj aj nález III.ÚS/332/09 z 26.1.2010).

14. Odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu aj vo výroku o trovách konania potvrdil ako vecne
správny podľa § 387 CSP a rozhodol o trovách odvolacích podľa § 396 CSP, lebo úspešné žalované
vzhľadom na ich vyjadrenie nemali vzniknuté trovy v odvolacom konaní, resp. im nevznikli, pretože

vyjadrenie si písali samy bez využitia služby právneho zástupcu.

15. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.