Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 11C/134/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899999
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2303899999.48

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci navrhovateľa: V.. Ľ. R., T.. XX.X.XXXX, H. Y. T. S. Č.. XXX, proti odporcovi: I. G. G. M., G. G. H., Ž.
T. Č.. XX, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2001 domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť sumu 120 000,- Eur z titulu náhrady škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť
v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Trnava v konaní o zápis spoločnosti

TELESTA s.r.o. do obchodného registra Okresného súdu Trnava. Svoj nárok navrhovateľ opieral o ust.
§ 18 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že uznesením
Okresného súdu Trnava zo dňa 6.8.1998 bol zamietnutý návrh na zápis spoločnosti TELESTA s.r.o.
do obchodného registra a to aj napriek tomu, že navrhovateľ zápisu splnil všetky procesné podmienky.
Nesprávny úradný postup a pochybenia registrového súdu navrhovateľ videl v tom, že si registrový súd
nesplnil svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. §§ 5 a 122 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Taktiež v tom, že registrový súd nevykonal ďalšie dôkazy potrebné na zistenie vtedajšieho
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ďalšie pochybenie navrhovateľ videl v tom, že registrový
súd konal aj napriek tomu, že skutkový stav v konaní o zápis bol v čase rozhodnutia iný, než z
akého pri rozhodovaní vychádzal. Súd podľa názoru navrhovateľa mal predpokladať, že navrhovatelia
zápisu obchodnej spoločnosti sa do 31.7.1998 budú riadiť hmotno-právnymi ustanoveniami zák. č.
11/1998 Z.z. a povinnosťou súdu podľa navrhovateľa bolo poučiť navrhovateľov zápisu o ich procesnom
práve na zmenu návrhu, ktorá vyplynula zo zmeny právnej úpravy. Z týchto dôvodov podľa názoru

navrhovateľa obchodná spoločnosť nebola zapísaná do obchodného registra z dôvodu nesprávneho
úradného postupu registrového súdu, pričom ak by sa návrhu na zápis do obchodného registra vyhovelo
spoločnosť by rokoch 1998 až 2001 vo svojom predmete činnosti pri bežnom chode vecí dosiahla po
zdanení čistý zisk vo výške 120 000,- Eur.

Neskôr v priebehu konania navrhovateľ bral čiastočne návrh na začatie konania späť v zanedbateľných
čiastkach bez náležitého odôvodnenia, pričom súd o týchto čiastočných späťvzatiach niekoľkokrát

rozhodoval a ku dňu rozhodnutia súdu bola výška požadovanej náhrady škody 119 698,92 Eur.

Odporca uviedol že s návrhom nesúhlasí. Podľa jeho názoru nie je na strane navrhovateľa daný titul pre
uplatnenie náhrady škody podľa § 18 Zákona č. 58/1969 Zb., nakoľko súdne konanie a rozhodnutie nie jemožné preskúmavať podľa daného zákonného ustanovenia z hľadiska nesprávneho úradného postupu
v súdnom konaní o náhradu škody, pretože tento prieskum môže urobiť len súd vo veci samej a to
podľa príslušných ustanovení OSP na základe v ňom ustanovených riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov. Podľa názoru odporcu taktiež okolnosť, že registrový súd navrhovateľa nepoučil podľa § 5
OSPojehoprávach,nemožnopovažovaťzanesprávnyúradnýpostup,pretožeskutočnosťžeobchodná
spoločnosťnebolazapísanádoobchodnéhoregistranemalpôvodvabsenciipoučenia,alevmeritórnych
nedostatkoch návrhu na zápis do obchodného registra.

Súd vo veci vypočul účastníkov, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu ako aj s
obsahom spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. ZSro 693/1998 a po takto vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Navrhovateľ dňa 20.3.1998 podal na miestne a vecne príslušný Okresný súd Trnava návrh na zápis
spoločnosti TELESTA s.r.o. uznesením č.k. ZSro 693/98-23 zo dňa 6.8.1998 súd návrh na zápis

obchodnej spoločnosti do obchodného registra zamietol čo odôvodnil tak, že okrem toho že návrh
vykazoval viaceré nedostatky ktoré neboli aj napriek opakovaným výzvam odstránené zápis obchodnej
spoločnosti do obchodného registra bol v rozpore s platným znením § 136 ods. 1 Obchodného
zákonníka. Z obsahu spisu registrového súdu pritom vyplýva, že po podaní návrhu na zápis do
obchodného registra bol navrhovateľ niekoľkokrát opakovane vyzývaný a to prípisom zo dňa 23.4.1998

nadoloženieorigináluspoločenskejzmluvy.Zobsahuspisuarozhodnutiavyplýva,žemedziregistrovým
súdom a navrhovateľom prebiehala pomerne častá komunikácia z ktorej vyplýva, že navrhovateľ bol
poučovaný o vadách podania a o dokladoch, ktoré boli pri zápise obchodnej spoločnosti nevyhnutné,
čo vyplýva aj z úradného záznamu zo dňa 30.6.1998. Opätovná výzva na doloženie dokladov zo strany
súdu bola urobená dňa 21.7.1998. Namiesto odstránenia vád návrhu podania na zápis obchodnej

spoločnosti do registra však navrhovateľ dokladal vyjadrenia, v ktorých s názorom súdu polemizoval.
Vzhľadom na skutočnosť, že návrh aj po vzájomnej komunikácii vykazoval viaceré nedostatky, súd
návrh na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra zamietol. Voči uvedenému rozhodnutiu
podal navrhovateľ odvolanie, pričom odvolací súd svojim uznesením č.k. 11Cob 57/99-49 zo dňa
31.8.1999 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a konštatoval, že súd prvého stupňa

rozhodol správne, nakoľko takýmto zápisom by boli porušené hmotno-právne ustanovenia zákona.
Voči potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu podal dňa 26.4.2000 navrhovateľ dovolanie. Súdny
poplatok za dovolanie však nezaplatil, preto bolo dovolacie konanie uznesením OS Trnava č.k. ZSro
693/98-68 zo dňa 4.2.2012 zastavené.

Podľa § 18 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh
štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným
postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.

V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia platného v čase kedy malo dôjsť u navrhovateľa k vzniku
škody, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným postupom jeho orgánov v občianskom
súdnom konaní. Zákon pojem nesprávny úradný postup náležitým a precíznym spôsobom nedefinuje a
neustanovuje. Pod úradným postupom je však podľa názoru súdu je potrebné vidieť činnosť štátnych
orgánov, ktorá nespočíva v ich rozhodovacej činnosti ale v úradnom postupe, ktorý samotnému

rozhodovaniu predchádza. V tomto prípade teda nejde o škodu ktorá je v príčinnej súvislosti s nejakým
konkrétnym rozhodnutím orgánu štátu, v tomto prípade registrového súdu, pretože na tieto prípady sa
vzťahujú ustanovenia prvej hlavy zákona č. 58/69 Zb. ale za škodu, ktorá bola spôsobená nedodržaním
postupu, ktorým je povinný štátny orgán postupovať v zmysle príslušného zákona. V tomto prípade je
súd toho názoru, že navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody uplatnený v tomto konaní odvodzuje

od skutočnosti, že nedošlo k zápisu obchodnej spoločnosti TELESTA do obchodného registra, čiže
z obsahu návrhu navrhovateľa vyplýva, že škoda nie je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným
postupom ale s rozhodnutím a to uznesením Okresného súdu Trnava ZSro 693/98-23 zo dňa 6.8.1998.
V danom prípade aj keď navrhovateľ uvádzal že nesprávny úradný postup je potrebné vidieť, že v
konaní o zápise nebol dostatočne poučovaný o svojich právach a povinnostiach je potrebné uviesť,

že v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, že o svojich procesných právach a povinnostiach nebol
dostatočne poučený. Taktiež z obsahu spisu registrového súdu vyplýva, že dôvodom že obchodná
spoločnosť nebola zapísaná do obchodného registra je to, že zápis by bol v rozpore s hmotným
právom t.j. s vtedy platným znením ustanovenia § 136 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedenéhoteda vyplýva, že v zmysle §§ 5 a 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd účastníkov poučuje
o ich procesných právach, nemá naopak povinnosť poučovať ich o tom, či ich práva uplatnené v
návrhu sú alebo sa v priebehu konania dostali do rozporu s hmotným právom. Súlad s hmotným

právom je preto povinný sledovať každý účastník súdnych konaní a to v zmysle zásady, že neznalosť
práva neospravedlňuje. Súd taktiež poukazuje na to, že prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra navrhovateľ napadol odvolaním, kde
v rámci odvolacieho konania Krajský súd v Trnave prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v rámci
odvolacieho konania preskúmaval aj procesný postup prvostupňového súdu a žiadne jeho pochybenie,

resp. nesprávnosť nezistil. Ak by po preskúmaní odvolania navrhovateľa odvolací súd naopak zistil
procesné pochybenia ktoré boli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie prvostupňového súdu v neprospech
navrhovateľa, tak by v rámci odvolacieho konania naopak rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil, k
čomu však v tomto prípade nedošlo.

Zvyššieuvedenéhotedazaujalsúdstanovisko,žeajkeďnavrhovateľvsvojompísomnomnávrhuudáva

škodu ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, ide v skutočnosti o škodu, ktorá
je v príčinnej súvislosti s rozhodnutím súdu a to s uznesením Okresného súdu Trnava ZSro 693/98-23
zo dňa 6.8.1998.
Z tohto dôvodu teda súd návrh navrhovateľa skúmal aj ako škodu, ktorá mala byť spôsobená
nezákonným rozhodnutím a to s cieľom komplexného posúdenia nároku navrhovateľa.

Podľa § 1 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v
konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe
alebo o treste vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie.

Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť dokiaľ právoplatné
rozhodnutie ktorým bola škoda spôsobená pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán.

V danom prípade zostáva konajúcemu súdu konštatovať, že ani v prípade že škoda tak ako bolo

vyššie uvedené bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, nemôže byť navrhovateľ
úspešný, nakoľko rozhodnutie ktoré je podľa tvrdenia navrhovateľa v príčinnej súvislosti s nim tvrdenou
škodu nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť ba práve naopak v spojitosti s rozhodnutím odvolacieho
súdu nadobudlo dňa 22.3.2002 právoplatnosť. Z uvedeného dôvodu teda nie je splnená podmienka
vyžadovaná zákonom a to zrušenie rozhodnutia orgánu štátu pre jeho rozpor so zákonom.

Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákonne Občianskym zákonníkom.

V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia je podľa názoru súdu potrebné pri rozhodovaní o

uplatnenom nároku aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za
škodu, pričom jedným zo základných predpokladov je, že navrhovateľ v konaní o náhradu škody bez
ohľadu na to kým bola táto škoda spôsobená, musí preukázať existenciu škody. Existenciu škody je
povinný preukázať navrhovateľ a to tak, že túto škodu náležitým spôsobom kvantifikuje a preukáže
jej existenciu. Na takéto preukázanie pritom nepostačuje hypotetické konštatovanie, že obchodná

spoločnosť by v určitom časovom období pri bežnom chode veci vykazovala zisk vo výške 120 000,- Eur.
Takéto tvrdenie je potrebné za účelom unesenia dôkazného bremena podložiť dôkaznými prostriedkami.
Navrhovateľ bol v konaní dňa 30.3.2012 poučený o povinnosti súdu nové dôkazy predložiť alebo označiť
skôr,nežvyhlásiuznesenímdokazovaniezaskončené.Navrhovateľzaúčelomvyčísleniaapreukázania
nim tvrdenej škody požiadal o poskytnutie lehoty do konca júna 2012, pričom v tejto lehote mal predložiť

účtovné, daňové a obchodné doklady, ktorými túto škodu mal preukázať. Opakovane bol zo strany
súdu navrhovateľ vyzývaný na predloženie nim navrhovaných dôkazov dňa 10.7.2012. Dňa 8.3.2013
navrhovateľ opätovne požiadal o poskytnutie dodatočnej lehoty na sumarizáciu listinných dôkazov,
ktoré má mať v piatich neusporiadaných šanónoch. Do dňa rozhodnutia súdu však navrhovateľ aj
napriek viacnásobným výzvam súdu ani jeden listinný dôkaz ktorým by preukázal existenciu škody súdu

nedoložil. Z uvedeného teda zostáva súdu konštatovať, že aj keby neexistovali dôvody na zamietnutie
návrhu ktoré sú popísané vyššie nebol navrhovateľ súdu schopný v priebehu minimálne 3 rokov
predložiť ani jeden listinný dôkaz, ktorým by preukázal základný predpoklad pre priznanie nároku na
náhradu škody a to existenciu škody.Súd ďalej považuje za potrebné taktiež poukázať na postoj samotného navrhovateľa k prebiehajúcemu

súdnemu konaniu, kde za enormne dlhú dobu počas ktorej toto konanie prebiehalo navrhovateľ súdu
nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal existenciu jeho nároku. Navrhovateľ taktiež
bez náležitého odôvodnenia niekoľkokrát rozširoval okruh účastníkov na strane odporcu a následne
voči označeným subjektom bral návrhy späť. Taktiež navrhovateľ bez odôvodnenia v minimálnych
čiastkach taktiež bez odôvodnenia bral späť žalobný návrh. Takýmto spôsobom sám navrhovateľ

konečné rozhodnutie súdu vo veci odďaľoval, nakoľko súd na základe jeho návrhov musel vydávať
enormné množstvo procesných rozhodnutí. Z celkového postoja navrhovateľa nadobudol súd názor, že
primárnymcieľomnavrhovateľavkonanínebolodomôcťsasvojichpráv.Tentonázorsúdujepreukázaný
aj tým, že navrhovateľovi bol ustanovený bezplatný právny zástupca, ktorý však pre postoj navrhovateľa
požiadal o zrušenie právneho zastúpenia a to práve pre postoj samotného navrhovateľa, ktorý s nim
svoje úkony v súdnom konaní nekonzultoval, dokonca mu ani na jeho žiadosť žiadne listinné dôkazy

ktorými by preukázal svoj nárok nepredložil. Z tohto dôvodu okrem iného súd navrhovateľa po jeho
opätovnej žiadosti neodkázal na centrum pre bezplatnú právnu pomoc, pretože navrhovateľ už právneho
zástupcuustanovenéhomalapráveprejehopostojakonaniedošlokstratedôverystýmtoustanoveným
právnym zástupcom.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa ako absolútne neopodstatnený zamietol,
pričom vo veci rozhodol na základe dôkazov predložených a navrhnutých účastníkmi. Sám ďalšie
dokazovanie neinicioval ani nevykonával a to s prihliadnutím na právo účastníkov na spravodlivé a
nestranné prejednanie veci ako aj na zásadu rovnosti strán súdneho konania.

O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného
odvolaniamusí byťzjavné,ktorémusúdu jeurčené,kto ho robí, ktorej veci sa týkaačosanímsleduje,

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10/ bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.