Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoP/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314212289
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8314212289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci navrhovateľky J. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom Štefániková
17, 066 01 Humenné, proti odporcovi C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. 8, XXX XX H., Q. republika,
právne zastúpený N.. Ing. Renáta Vorobeľovou, advokátkou so sídlom Lipová 1, 066 01 Humenné, o
zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného
súdu Humenné č.k. 6C 95/2014-185 zo dňa 18. októbra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 19P/535/2008-105 zo dňa 16.6.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 8CoP/23/2009-131 zo dňa 29.10.2009 tak, že zvyšuje
výživné pre navrhovateľku J. M., nar. X.XX.XXXX zo strany otca C. M., nar. X.X.XXXX zo sumy
116,18 eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne počnúc dňom 21.10.2014, ktorú je otec povinný platiť

navrhovateľke vždy do 1. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

Zameškané výživné za obdobie od 21.10.2014 do 18.10.2017 vo výške 1 593,07 eur sa povoľuje otcovi
splácať navrhovateľke pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 60,-eur splatnými spolu s bežným
výživným s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného nad sumu 160,- eur mesačne do sumy 250,- eur

mesačne z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 62, § 75, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).

3. Vychádzal zo zistenia, že od poslednej úpravy výšky výživného pre navrhovateľku došlo na strane
navrhovateľky k takým podstatným a objektívnym zmenám, ktoré zakladajú dôvody pre zvýšenie
výživného a to jednak z dôvodu veku a aj z dôvodu prechodu zo strednej školy na vysokú školu. V
konaní nebola preukázaná skutočnosť, že správanie navrhovateľky k otcovi (odporcovi) je v rozpore sdobrými mravmi. Dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu navrhovateľke sumou
160 Eur mesačne.

4. Proti výroku rozsudku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti, výroku o zameškanom výživnom a
výroku o trovách konania podala včas odvolanie navrhovateľka. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v
napadnutom rozsahu zmenil a zvýšil výživné na sumu 250 Eur mesačne a zaviazal otca zaplatiť zaostalé
výživnéjednorazovo.Uviedla,ževkonaníbolopreukázané,žesapríjemotcazvýšil,ižeoprotiposlednej
úprave výživného výrazne narástli jej potreby. Minimálne výdavky na výživu a bežné potreby sú 500 Eur

mesačne. Pokiaľ otec nebol v určitom období zamestnaný, išlo o veľmi krátke obdobie, pričom podľa
navrhovateľky sa odporca dobrovoľne vzdal zamestnania.

5. Proti výroku rozsudku o zvýšení výživného, výroku o zameškanom výživnom a výroku o trovách
konania podal včas odvolanie odporca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom
rozsahu tak, že návrh navrhovateľky zamietne. Má za to, že navrhovateľka nemala morálne oprávnenie

na výživné od povinného, pretože nebolo v súlade s dobrými mravmi. Svojim správaním a porušovaním
zásad dobrých mravov nemá navrhovateľka podľa názoru odporcu morálny kredit, ktorý by ju oprávňoval
žiadať od otca zvýšenie výživného na sumu 250 Eur mesačne. Celkové mesačné náklady navrhovateľky
vo výške 757 Eur sú podľa názoru otca neprimerané k jeho výške mesačných nákladov pri jeho príjme.
Uviedol, že v konaní predložil listinné dôkazy preukazujúce zníženie príjmu z dôvodu starostlivosti o

chorú matku. Z uvedeného dôvodu sa vrátil na Slovensko, aby jej poskytol celodennú starostlivosť. Na
základe rozhodnutia úradu práce Českej republiky bola odporcovi priznaná podpora v nezamestnanosti
od septembra 2016 vo výške 546,47 Eur po dobu prvých dvoch mesiacov, vo výške 420,45 Eur mesačne
podobuďalšíchdvochmesiacovavovýške378,40Eurmesačnepozostávajúcupodpornúdobu,pričom
podpora v nezamestnanosti bola priznaná po dobu 8 mesiacov. Uviedol, že od septembra 2016 býval v

spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola permanentne odkázaná na pomoc inej osoby. Podľa
jeho názoru nie je v jeho možnostiach prispievať na výživu navrhovateľky sumou 160 Eur mesačne.
Počas pojednávania deklaroval dôvod kúpy nehnuteľnosti - rodinného domu v katastrálnom území T. G.
a oprávnený výdavok na mesačnú splátku hypotéky, ktorá mu bola poskytnutá Všeobecnou úverovou
bankou,a.s.vovýške7.200Eur.Porozvodemanželstvasmatkounavrhovateľkyzostalotecbeztrvalého

bývania. Nehnuteľnosť, ktorú kúpil v núdzi je schátralá, svojpomocne si ju upravuje.

6. K odvolaniu odporcu podala vyjadrenie navrhovateľka. Pokiaľ ide o otcom namietanú výške nákladov,
tak uvádza, že ide len o tie náklady, ktoré bezprostredne a nevyhnutne musí vynaložiť na zabezpečenie
štúdia, výživy a starostlivosti o svoje zdravie.

7. K odvolaniu a vyjadreniu navrhovateľky podal vyjadrenie odporca. Uviedol, že navrhovateľkou
vyčíslená suma jej mesačných výdavkov na úrovni cca 757 Eur sú nadštandardné na zabezpečenie
potrieb študentky vysokej školy.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na odvolanie podľa § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok, konanie ktoré mu
predchádzalo ako aj vyjadrenia účastníkov konania v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379
C.s.p. a nasl. a zistil, že odvolanie navrhovateľky ako ani odporcu nie je dôvodné.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že k poslednej úprave výšky výživného došlo rozsudkom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 19P/535/2008-105 zo dňa 16.06.2009 (potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 8CoP/23/2009 zo dňa 29.10.2009), ktorým súd zvýšil výživné pre vtedy ešte maloletú
navrhovateľku na sumu 116,18 Eur mesačne. V čase posledného rozhodovania sa maloletá chystala
nastúpiť na Hotelovú akadémiu v Humennom. Zvýšené výdavky mala v súvislosti s jej zdravotným

stavom - prejavy psoriázy. Príjem jej matky predstavoval približne 372,93 Eur mesačne. Príjem otca (v
tomto konaní odporca) činil približne 760 Eur mesačne. V danom čase mal otec ešte ďalšiu vyživovaciu
povinnosť, a to voči synovi M. (700 Sk mesačne).

10. Podľa ustanovenia § 28 odsek 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.

Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

11. Podľa ustanovenia § 62 odsek 1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obajarodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie

je nevyhnutné vynaložiť.

12. Podľa ustanovenia § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa odseku 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

13. Podľa ustanovenia § 78 odsek 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

14. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné

potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný
rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, a pod.. Všeobecne platí, že výživné by nemalo byť určené tak, aby
viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe z toho dôvodu sa vyhnúť plneniu tejto

povinnosti.

15. Z obsahu spisu vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného ubehlo viac ako 8 rokov. Vzhľadom
na pomerne dlhé časové obdobie došlo k zmene pomerov ako na strane navrhovateľky, tak aj na
strane odporcu. Navrhovateľka nadobudla plnoletosť a začala navštevovať vysokú školu. S uvedenými

skutočnosťami nepochybne súvisia zvýšené výdavky spojené s prirodzeným rastom dieťaťa (výdaje
na oblečenie, obuv, hygiena, kozmetika, lieky), či výdaje spojené so štúdiom, cestovaním, či bývaním
(výdaje na internát, resp. byt). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka v súčasnosti v Bratislave
platí nájom za dvojizbový byt vo výške 200 Eur mesačne. Po Bratislave jazdí mestskou hromadnou
dopravou, za ktorú hradí približne 11,60 Eur mesačne. Ďalšie výdavky sú spojené s cestovaním domov

(Bratislava - Humenné). Zvýšené náklady má v súvislosti s ochorením psoriázy (lieky proti nadmernému
poteniu, gély a krémy v hodnote približne 63 Eur). Podľa vyjadrenia navrhovateľky je náklady na internet
a mobil predstavujú približne 37 Eur mesačne. Okrem uvedených výdavkov má navrhovateľka náklady
na stravu, oblečenie, obuv, hygienické potreby, či kozmetiku. Navrhovateľka počas vysokoškolského
štúdia nepracuje.

16. Príjem matky navrhovateľky podľa jej vyjadrenia činí približne 333 Eur mesačne (príjem zo závislej
činnosti) a 23,52 Eur mesačne (rodinné prídavky).

17. Príjem otca v roku 2014 činil približne 836 Eur mesačne a v roku 2015 (za obdobie január a február)

672,84 Eur mesačne. Z oznámenia o zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie zo
dňa 11.05.2017 vyplýva, že odporca bol odo dňa 09.05.2017 zaradený do evidencie uchádzačov o
zamestnanie. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina zo dňa
23.06.2017 vyplýva, že odporca je fyzickou osobou v hmotnej núdzi a priznáva sa mu pomoc v hmotnej
núdzi v sume 117,40 Eur mesačne od 01.06.2017. Podľa vyjadrenia odporcu, tento sa z Českej republiky

presťahoval na Slovensko z dôvodu starostlivosti o svoju matku. Napriek tejto skutočnosti z vyjadrenia
právnej zástupkyne odporcu zo dňa 21.09.2017 vyplýva, že v uvedenom období odporca opätovne
pracuje v Českej republike. Z potvrdenia Zariadenia sociálnych služieb Dotyk v I. vyplýva, že matka
odporcu (p. U. M.) je od 28.04.2017 umiestnená v domove sociálnych služieb. Odporca je vlastníkomstaršej nehnuteľnosti v katastrálnom území T. G., na kúpu ktorej mu bola poskytnutá hypotéka vo výške
7.200 Eur.

18. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja
rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery
každého z rodičov. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že pod pojmom „svojich schopností a možností“

sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci
kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča. Je tomu tak z dôvodu,
aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým,
že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne
sa zbavuje svojho majetku.

19. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý
fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade,
že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, resp. vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Ak sa príjem javí
ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a takzvanú

potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. V danom prípade odporca ako
povinný rodič má dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie je schopné samé
sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností a najmä vzdelania a pracovných
príležitostí organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju
vyživovaciu povinnosť.

20. K odvolacej námietke odporcu týkajúcej sa rozporu s dobrými mravmi odvolací súdu poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/34/2016-115 zo dňa 27.10.2016 ako aj na
odôvodnenie samotného napadnutého rozhodnutia. V konaní nebolo preukázané, že by správanie sa
navrhovateľky voči odporcovi bolo v rozpore s dobrými mravmi.

21. Odvolací súd nespochybňuje, že odôvodnené výdavky navrhovateľky sú vyššie než v čase
posledného rozhodnutia o výške výživného. Avšak vzhľadom na súčasnú situáciu odporcu a možnosti
samotnej navrhovateľky, je súdom určená výška výživného podľa názoru odvolacieho súdu primeraná.

22. Napriek tomu, že je otec v súčasnosti nezamestnaný, z obsahu spisu nevyplýva, aby mal otec v
obmedzené možnosti pracovať, resp. aby na jeho strane existovala prekážka, pre ktorú sa objektívne
nemôže zamestnať. Vychádzajúc z pracovných skúsenosti odporcu, ako aj zo z princípu potencionality
príjmov na strane povinného, teda odporcu a z odôvodnených potrieb navrhovateľky, odvolací súd v
zmysle § 387 odsek 1 a 2 C.s.p. rozhodnutie v napadnutom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

23. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 C.m.p..

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).