Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214217845
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4214217845.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci - v spore žalobcov: 1/ MUDr. S.
T., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., T. XXX/X, občan SR, 2/ O. T., nar. XX. XX.XXXX, bytom P., T. XXX/
X, občan SR, obaja zast.: JUDr. Ondrej Tóth, advokát, so sídlom Komárno, Dunajské nábrežie 14, proti
žalovaným: 1/ MUDr, M. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P., P. XXX/X, občan SR, 2/ I. P., nar. XX. XX.

XXXX, bytom P., P. XXX/X, občan SR, obaja zast.: JUDr. Róbert Schuchmann, advokát, Nám. M. R.
Štefánika 6, Komárno, o odstránenie oplotenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 8C/325/2014-76 zo dňa 22. decembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a proti žalovaným v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v plnom rozsahu, o výške ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým zhora uvedeným rozhodnutím (v poradí druhým) Okresný súd Komárno ako súd prvej
inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcom 100% náhrady trov konania vo výške, o ktorej
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na stav konania vo veci a citované ust. § 256 ods.
1 Civilného sporového poriadku (CSP - zák. č. 160/2015 Z. z.) odôvodnil nasledovne:

3. Súd zastavil konanie vo veci v dôsledku späťvzatia žaloby a do úvahy prichádza aplikácia §
256 Civilného sporového poriadku. Je potrebné jednoznačne stanoviť, ktorá strana procesné zavinila

zastavenie konania. Súd preto skúmal dôvody späťvzatia žaloby, či sa žalobcovia domohli uplatneného
nároku a zistil, že žalovaní v odpore podanom osobne dňa 22.12.2014 uviedli, že rozhodnutie (t.j.
rozkaz na plnenie č.k. 8C/325/2014-18 zo dňa 02.12.2014) považujú za neopodstatnené, pretože pri
obdržaní rozhodnutia priebeh hranice už bol posunutý. Zo spisu má súd preukázané, že predmetný
rozkaz na plnenie prevzali obaja žalovaní dňa 12.12.2014. Žalovaní v odpore podanom osobne dňa
22.12.2014, vo vyjadrení doručenom súdu dňa 11.02.2015 a ani vo vyjadrení doručenom súdu osobne

dňa 24.02.2015 netvrdili skutočnosť, že hranica bola posunutá predtým, ako bola na súd podaná
žaloba t.j. pred 29. septembrom 2014. Z tvrdení žalovaných vyplývalo, že v súčasnosti už hranica
posunutá bola, a preto žaloba nie je dôvodná, nakoľko plnenie, ktorého sa domáhajú žalobcovia,
už bolo uskutočnené. Žalovaní tvrdenie o tom, že žaloba vôbec nebola podaná dôvodne, ako svoju
obranu uviedli prvýkrát až v odvolaní podanom osobne dňa 20.5.2015. Súd sa oboznámil aj s dôkazmi
predloženými žalovanými dňa 11.2.2015 na CD nosiči a dôkazmi predloženými žalobcami na USB kľúči

dňa 2.11.2016. Fotodokumentácia na CD nosiči obsahuje podľa tvrdenia žalovaných fotky z dátumu
17.12.2014, t.j. fotky vyhotovené po podaní žaloby, a preto tým nie je preukázaná skutočnosť, že kposunutiu hranice došlo už ku dňu 09.09.2014. Fotodokumentácia na USB kľúči obsahuje podľa tvrdenia
žalobcov fotky zo dňa 13.10.2014 a zo dňa 31.10.2014, ktoré preukazujú, že k tomuto dátumu ešte
nedošlo k posunutiu hranice. Súd zistil, že dátum nasnímania fotky je uvedený ako dátum 31.10.2014,

avšak tento dátum je možné na fotke prepísať na akýkoľvek iný dátum, a teda z predložených fotiek nie
je možné jednoznačne zistiť, kedy boli fotky nasnímané. Súd ani jeden z predložených dátových nosičov
nevyhodnotil ako relevantný dôkaz na podporu tvrdení či už žalobcov alebo žalovaných. O náhrade trov
konania strán sporu súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a žalovaných zaviazal zaplatiť
žalobcom 100 % náhrady trov konania, keďže žalovaní svoje tvrdenie o posunutí hranice pozemku

ku dňu 9.9.2014 žiadnym spôsobom nepreukázali a ich tvrdenie súd považuje za účelové. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle
ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

4. Uvedené rozhodnutie včas podaným odvolaním napadli len žalovaní, domáhajúci sa jeho zrušenia
a zamietnutia návrhu žalobcov na náhradu trov konania uplatnených nimi v podaní z 30.03.2015 a

zaviazania žalobcov k náhrade ich trov konania. Poukázali na to, že dňa 29.09.2014 podali žalobcovia
na súd voči ním návrh a podľa ich podania po podaní návrhu oni ako žalovaní koncom mesiaca október
a začiatkom mesiaca november 2014 vykonali demontáž oplotenia a odstránili predmetné oplotenie
postavené na hranici pozemkov - parciel registra „C“ č. XXXX/X a č. XXXX/X. Žalobcovia teda tvrdia,
že demontáž oplotenia z ich strany bola prevedená až po podaní návrhu a teda ich návrh bol podaný

dôvodne,pričomoniodsaméhopočiatkukonaniazdôrazňujú,žetototvrdenienezodpovedáskutočnosti,
jedná sa o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie, ktoré však súd prvej inštancie nevedno z akých dôvodov
považuje za pravdivé a preukázané. Medzi nimi ako účastníkmi konania bolo dohodnuté, že všetky
práce súvisiace s demontážou a odstránením starého oplotenia budú realizované do 31.08.2014. Oni
túto dohodu v princípe dodržali. V tomto termíne sa im síce nepodarilo práce previesť v plnom rozsahu,

nakoľko sa jednalo o podstatne väčší rozsah prác, než pôvodne predpokladali. Za dôležité však možno
považovať, že tieto práce v uvedenom termíne boli zahájené a čiastočne aj prevedené. K úplnému
dokončeniu všetkých prác týkajúcich sa oplotenia (demontáž a posunutie) došlo dňa 09.09.2014 (teda
9 dní po lehote, ktorá bola dohodnutá). Sú presvedčení, že toto omeškanie nemohlo byť dôvodom
na podanie návrhu na vydanie rozkazu na plnenie, najmä keď žalobcovia videli, že práce súvisiace s

demontážou a odstránením starého oplotenia realizujú. Nevedno z akých dôvodov súd prvej inštancie
stále zdôrazňuje, že v odpore z 22.12.2014, vo vyjadrení doručenom 11.02.2015 a ani vo vyjadrení
doručenom 24.02.2015 netvrdili, že hranica bola posunutá skôr, ako bola podaná na súd žaloba, t. j.
29.09.2014. Jedná sa o evidentne irelevantné tvrdenie, ktoré ničomu nenasvedčuje a nič nepotvrdzuje. Z
tohto argumentu tobôž nie je možné vyvodiť záver, že demontáž a posunutie hranice nebolo prevedené

do dňa 09.09.2014. Vo veci očakávali vytýčenie pojednávania, na ktorom boli presvedčení, že preukážu
svoje tvrdenia. Z uvedeného dôvodu aj navrhli súdu prvej inštancie výsluch svedkov, ktorí videli ako
boli práce prevádzané, pri ktorých im pomáhali a vedia potvrdiť ich ukončenie k termínu 09.09.2014.
Jedná sa o Y. Q., bytom U. XXX, E., ktorý im zabezpečoval materiál potrebný k týmto prácam a
osobne tieto práce spolu s nimi prevádzal. Ďalším svedkom, ktorý vie tieto skutočnosti potvrdiť je ich

bezprostredný sused C. E., bytom R. XX/XX, P.. Zároveň súdu prvej inštancie navrhli v podaní zo
dňa 24. 02. 2015 tváromiestnu ohliadku za prítomnosti svedkov, ktorí toto môžu dokázať. Rovnaký
návrh súdu prvej inštancie predložili 30. 03. 2015. Tvrdia, že práve z toho dôvodu, teda z dôvodu ich
podaní a návrhov žalobcovia dňa 30.03.2015 návrh na začatie konania v časti výroku I. rozkazu na
plnenie vydaného súdom prvej inštancie 02.12.2014 zobrali späť, keďže týmito dôkazmi vedia preukázať

nedôvodnosť a neopodstatnenosť návrhu na vydanie rozkazu na plnenie z 29.09.2014. Súd prvej
inštancie o náhrade trov rozhodol v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, keďže ich tvrdenia o posunutí hranice
ku dňu 09.09.2014 žiadnym spôsobom nepreukázali a žalobcovia ich tvrdenia považujú za účelové.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, na základe čoho, resp. akých dôkazov
súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, keď ako sám uvádza v napadnutom uznesení, ani jeden z

predložených dátových nosičov nevyhodnotil ako relevantný dôkaz na podporu tvrdení, či už žalobcov
alebo žalovaných. V danom prípade súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykonal navrhované dôkazy, ktoré sa javia ako nevyhnutné a jediné pre správne ustálenie
skutkového stavu a právne posúdenie veci a to bez ohľadu na späťvzatie návrhu na odstránenie
oplotenia. Zistený skutkový stav neobstojí, keďže sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli realizované.

5. Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadali potvrdenie napadnutého rozhodnutia a
požadovali tiež náhradu odvolacieho konania. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodolna základe správneho právneho posúdenia veci, správne a spravodlivo. Zotrvávajú na svojom
jednoznačnom tvrdení, že žalovaní do dňa podania návrhu 29.09.2014 nevykonali demontáž a
odstránenie oplotenie podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 27.03.2014 a vytyčovacieho

náčrtu č. 7022 zo dňa 31.03.2014 ani napriek viacerým osobným, telefonickým a písomným prísľubom
daným z ich strany. Ich návrh bol podaný preto dôvodne v celom rozsahu, keď žalovaní ani v podanom
odpore neuviedli konkrétny termín posunutia oplotenia, ktoré realizovali posledné dni v mesiaci október
a prevažnú časť prác začiatkom novembra 2014. Žalovaní termín vykonania demontáže a odstránenia
starého oplotenia neuviedli ani vo svojej odpovedi zo dňa 10.02.2015 na výzvu súdu a takýto termín

neuvádza ani podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa 20.02.2015. Vzhľadom na uvedené
je ich tvrdenie v odvolaní zo dňa 14.02.2017 zjavne účelové a ich dôvodenie v odvolaní je zjavne
dodatočne vykonštruovanou účelovou obranou z ich strany bez opory v zákone. Súdu prvej inštancie
predložili relevantné dôkazy vo forme fotodokumentácie a súd prvej inštancie dôvodne konštatuje, že
fotodokumentácia na CD nosiči predložená ako dôkaz žalovanými obsahuje fotky z dátumu 17.12.2014,
teda fotky vyhotovené po podaní žaloby, a preto tým nie je preukázaná skutočnosť, že k posunutiu

hranice pozemku došlo už ku dňu 09.09.2014.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a skutkovým stavom tak ako ho zistil
súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa

ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. V danej veci žalobcovia podali žalobu na súd osobne dňa 29.09.2014, v ktorej sa domáhali vydania
rozkazu na plnenie, ktorým by bola žalovaným uložená povinnosť vykonať demontáž a odstránenie
oplotenia postaveného na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X v katastrálnom

území P. do 15 dní, keď súčasne požadovali aj náhradu trov konania. Okresný súd Komárno ako
súd prvého stupňa dňa 02.12.2014 vydal rozkaz na plnenie vyhovejúc žalobe žalobcov, ktorý rozkaz
na plnenie doručil právnemu zástupcovi žalobcov a jednotlivým žalovaným dňa 12.12.2014. Dňa
22.12.2014 žalovaní osobne na súde podali odpor proti rozkazu na plnenie datovaný dňa 19.09.2014,
v ktorom uviedli, že „rozhodnutie považujú za neopodstatnené v celom rozsahu s tým, že pri obdržaní

rozhodnutia priebeh hranice už bol posunutý, ako je vytýčené s geodetom“. Žiadali zrušiť platobný
rozkaz v plnom rozsahu a nariadiť pojednávanie. Voči rozkazu na plnenie žalobcovia podali odvolanie
v časti náhrady trov konania podaním zo dňa 22.12.2014 doručeným súdu 23.12.2014. Výzvou zo
dňa 29.01.2015 prevzatou žalovanými 02.02.2015 boli žalovaní súdom prvej inštancie vyzvaní aby
v lehote 10 dní predložili dôkaz o tvrdení, že priebeh hranice bol posunutý; súd poukázal na to, že

odpor je datovaný dňom 19.09.2014 (v ten deň ešte návrh podaný nebol) a že zatiaľ súd má za to,
že odpor nie je odôvodnený. Podaním zo dňa 10.12.2015 doručeným súdu 11.02.2015 žalovaní na
výzvu súdu uviedli, že zasielajú dôkaz o tvrdení, že priebeh hranice bol posunutý, ako dôkaz prikladajú
fotodokumentáciu. Ak žalobcovia trvajú na tom, že nie je tak, navrhujú miestnu prehliadku; v prílohe
svojho podania pripojili fotodokumentáciu na CD nosiči. Na základe splnomocnenia zo dňa 11.02.2015

udelenom žalovanými JUDr. Róbertovi Schuchmannovi tento dňa 16.02.2015 nahliadol do spisu a dňa
24.02.2015 súdu doručil svoje oznámenie zo dňa 20.02.2015, kde oznámil, že predložený list a dôkaz
považuje za relevantný dôkaz o tom, že priebeh hranice bol skutočne posunutý. Za predpokladu, že
by súd nepovažoval tento dôkaz na dostatočný, navrhujú vo veci uskutočniť tváromiestnu ohliadku za
prítomnosti účastníkov konania, prípadne svedkov, ktorí boli pri tomto úkone prítomní a ktorí môžu

dokázať, že k posunu hranice skutočne došlo. Na výzvu súdu zo dňa 03.03.2015 právny zástupca
žalobcov súdu dňa 30.03.2015 doručil svoje vyjadrenie k odporu žalovaných, v ktorom uviedol, že
žalovaní koncom mesiaca október a začiatkom mesiaca november 2014 vykonali demontáž oplotenia a
odstránili predmetné oplotenie, z čoho vyplýva, že ich návrh doručený súdu dňa 29.09.2014 bol podaný
dôvodne v celom rozsahu; vzhľadom na uvedené okolnosti berú žalobcovia žalobu späť v časti výroku na

plnenie v časti výroku I. rozkazu na plnenie a zároveň trvajú na náhrade trov konania (výrok II. rozkazu
na plnenie), keď si zároveň uplatňujú aj trovy za uvedené vyjadrenie. Podaním zo dňa 30.03.2015
doručeným súdu 30.03.2015 zástupca žalovaných zotrval na svojom podaní zo dňa 20.02.2015, v
zmysle ktorého navrhuje uskutočniť tváromiestnu prehliadku za prítomnosti svedkov, ktorých mená súdu
obratom oznámi a ktorí boli prítomní pri posune hranice medzi pozemkami. Ako právny zástupca sa

mieni tohto a všetkých ďalších úkonov vo veci zúčastniť, preto prosí aby bol súdom o týchto úkonoch
včas upovedomený. Dôkazy predložené klientmi považuje za relevantné dôkazy, na ktorých zotrváva.
Vyjadrenie žalobcov obsahujúce späťvzatie žaloby žalovaným, resp. ich zástupcovi doručené nebolo,
súd prvej inštancie vydal následne napadnuté uznesenie.8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny

právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej právnej veci v celom
rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto sa v odôvodnení
rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa §
387 ods. 2 CSP.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky

je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má zásadne právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „ procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska

a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu

toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
vo veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloby podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

14. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je
doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania,
ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil.
Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a

pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca
strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu). Inými slovami,
použitý termín „zavinenie“ nemožno interpretovať - čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre - v doslovnom
jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania
(teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). (citované z uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 196/09 zo dňa 10.09.2009).

15. V kontexte skúmania podmienok procesného zavinenia zastavenia konania odvolací súd posudzoval
procesnú zodpovednosť strán aplikáciou ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu je zrejmé,že odôvodnením (dôvodom) späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že žalovaní v 1/ a 2/ rade po podaní
žaloby posunuli hranicu oplotenia. K predloženému CD nosiču žalovaných odvolací súd konštatuje
zhodne so súdom prvej inštancie, že fotografie sú datované dňa 17.12.2014, teda po podaní žaloby a

nepreukazujú ich tvrdenia z odvolania, že došlo k posunutiu hranice pred podaním žaloby. V konaní
tak nebolo žiadnym zákonným spôsobom a jednoznačne preukázané, že žalovaní splnili to, čoho
sa žalobcovia domáhali podanou žalobou už pred začatím sporu, keď záver súdu prvej inštancie o
účelovosti (nepravdivosti) ich vyjadrenia z odvolania - odvolaní (s poukazom na ich skoršie podania
v spore) je logický, opodstatnený (dôvodný) a správny. Za danej procesnej situácie vzniklo žalobcom

právo na náhradu účelne uplatnených trov konania tak, ako to predpokladá ust. § 256 ods. 1 CSP, preto
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne
správne.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP a § 255 CSP, tak, že v odvolacom konaní úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).