Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. december 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416207482
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4416207482.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený:
Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Prievozská 4/B, Bratislava, IČO: 47 239 921 proti
žalovaným v 1. rade: W. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. J. XXX, v 2. rade: P. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XXXX o zaplatenie XX XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 20 877,74
eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 16 447,07 eur od 03.05.2016 do zaplatenia,
všetko v splátkach po 150,- eur mesačne, zročných vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc

právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade zaplatenia

sumy 20 877,74 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou žalobcu súhlasil len sčasti a na pojednávaní dňa
06.10.2016 uznal nárok žalobcu čo do základu a do výšky 10 438,87 eur istiny, spolu s úrokom vo výške
6,25 % ročne zo sumy 6 167,01 eur od 03.05.2016 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 8 223,54 eur od 03.05.2016 do zaplatenia, čo znamená, že nárok žalobcu uznal
v rozsahu 1 s odôvodnením, že druhú polovicu pohľadávky žalobcu by podľa jeho názoru mala zaplatiť

žalovaná v 2. rade.

3. Žalovaná v 2. rade sa k veci v priebehu celého konania záväzne nevyjadrila.

4. Na pojednávanie konané dňa 06.12.2016 sa žalovaná v 2. rade nedostavila,
doručenie predvolania mala riadne vykázané, svoju neprítomnosť neospravedlnila a preto súd
pojednával v jej neprítomnosti podľa § 180 C.s.p..

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného v 1. rade, oboznámenímpripojených správ a dokladov, zmluvy o poskytnutí úveru, zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti, oznámenia o zosplatnení úveru, začatie výkonu záložného práva, písomnej správy o
výkone záložného práva, vyčíslenia pohľadávky a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

Na pojednávaní konanom dňa 06.12.2016 žalovaný v 1. rade ozrejmil, že so žalovanou v 2. rade
uzatvorili manželstvo v roku 2001, no rozvedení boli v roku 2010. Z ich manželstva pochádza maloletý
Zoltán Karvanský, nar. 2004. Obaja žalovaní sa ešte ako manželia rozhodli zakúpiť si dom od matky
žalovaného v 1. rade, čo bolo dôvodom, že požiadali žalobcu o poskytnutie úveru (výpoveď žalovaného

v 1. rade).
Dňa 20.03.2016 bola medzi žalobcom ako bankou a žalovanými v 1. a v 2. rade ako dlžníkmi uzatvorená
zmluva o poskytnutí úveru, keď podľa článku II. sa banka zaviazala poskytnúť dlžníkom úver 900 000,-
Sk a dlžníci sa zaviazali úver splatiť, zaplatiť úroky a ďalšie príslušenstvo úveru a to za podmienok
uvedených nižšie. Časť úveru vo výške 150 000,- Sk bola poskytnutá bez uvedenia účelu a časť úveru
vo výške 750 000,- Sk bola použitá na účel kúpy nehnuteľnosti a to rodinného domu so súpisným číslom

502 na adrese Kamenný Most 502, vedenom na LV č. 551, k.ú. Kamenný Most. Úver bol úročený
úrokovou sadzbou vo výške 6,25 % ročne, ktorá bude platná do 20.03.2009. Zmluvné strany sa dohodli,
že vždy pred dňom skončenia platnosti úrokovej sadzby, banka potvrdí dlžníkom jej novú výšku a dobu
platnosti, čo bude realizované v súlade s obvyklou úrovňou úrokových sadzieb pre daný typ úveru v
banke a podľa vyhodnotenia osobnej a finančnej situácie dlžníkov. Táto zmena, ako aj jej dopad na

výšku splátky úveru, budú bankou potvrdené formou jej oznámenia, najneskôr tri týždne pred dňom
ukončenia platnosti úrokovej sadzby. RPNM predstavuje 2,74 % (článok III. body 1, 2, 5). Posledný
možný termín čerpania úveru bol určený na 19.09.2006. Podmienky čerpania úveru do výšky 900
000,- Sk na účel kúpy objektu úveru boli uvedené v článku V.. Podľa článku VI. bod 1, 2 zmluvy bolo
účastníkmi dohodnuté, že dlžníci splatia úver najneskôr do 30 rokov od termínu jeho dočerpania, pričom

splácanie mali vykonávať formou anuitných splátok, vždy do 20. dňa v mesiaci po 5 541,- Sk. Napokon
podľa článku VII. bol úver zabezpečený zriadením záložného práva v prospech banky k nehnuteľnosti
bližšie vymedzenej v citovanom článku bod. 1. Toho istého dňa bola medzi žalobcom, ako záložným
veriteľom a Veronikou Gulyás, trvale bytom Kamenný Most 502, Zoltánom Karvanským, trvale bytom
Strekov 56, ako záložcami a žalovanými v 1. a v2. rade, ako budúcimi vlastníkmi nehnuteľnosti a

dlžníkmi uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 8264/284039/2006/
KSÚ70, podľa ktorej si zmluvné strany zriadili záložné právo k nehnuteľnostiam uvedených v článku
III. záložnej zmluvy, na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči dlžníkom, vyplývajúcich zo
zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 20.03.2006. Realizáciu záložného práva upravuje článok VI. záložnej
zmluvy. Rozhodnutím Správy katastra Nové Zámky V1299/06 zo dňa 21.06.2006 bol povolený vklad

záložného práva do katastra nehnuteľností v prospech záložného veriteľa. Listom zo dňa 25.04.2014
žalobca oznámil žalovaným v 1. a v 2. rade, že napriek predchádzajúcim výzvam nebolo možné
čerpať prostriedky z bežného účtu žalovaných k úhrade splátok úveru, vyplývajúcich zo zmluvy o
úvere zo dňa 20.03.2006. Žalobca konštatoval, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú v omeškaní s plnením
svojich záväzkov a z toho dôvodu bola vyhlásená splatnosť celej pohľadávky k 22.04.2014. Zároveň

boli žalovaní upozornení, že pokiaľ nebude záväzok 27 769,66 eur do 05.05.2014 uhradený, pristúpi
žalobca k vymáhaniu pohľadávky výkonom záložného práva alebo si uplatní pohľadávku súdnou cestou.
Oznámenie o zosplatnení bolo adresované žalovaným v 1. a v 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade potvrdil,
že uvedená listina mu bola poštovou prepravou doručená.
Ďalším listom zo dňa 18.02.2016 žalobca oznámil žalovaným, že dňa 18.11.2015 Dražobná spoločnosť

a.s. vydražila nehnuteľnosť, na ktorú bolo zriadené záložné právo v prospech žalobcu, ako záložného
veriteľa,zacenu16500,-eur,zčoho2101,62eurbolopoužitýchnanákladydražbyaodmenudražobnej
spoločnosti a suma 14 398,38 eur bola čiastočne použitá na úhradu poskytnutého úveru. Na základe
toho ku dňu 18.02.2016 predstavovala pohľadávka 20 438,66 eur a pozostávala z nesplatenej istiny 12
334,01 eur, zmluvných úrokov 3 809,66 eur, poplatkov 140,- eur a úrokov z omeškania 4 154,99 eur,

pričom nesplatená istina a nesplatený úrok sa ďalej úročia v zmysle zmluvy. Táto listina bola odoslaná
žalovaným v 1. a v 2. rade, keď pred súdom žalovaný v 1. rade potvrdil, že mu bola doručená poštovou
prepravou.

6. Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú

kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8 časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55 ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 53 ods.1, 2 a 4 OZ (v znení účinnom k 20.03.2006) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet alebo cenu
plnenia.

Podľa § 54 ods.1, 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2009, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 10c citovaného nariadenia vlády, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

7. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je v prevažnej časti dôvodná. Je
pravdou, že záväzkový vzťah medzi žalovanými v 1. a v 2. rade a žalobcom, vyplývajúci zo zmluvy o
poskytnutí úveru zo dňa 20.03.2006 bol uzatvorený podľa § 497 nasledujúce Obchodného zákonníka.
Z tohto pohľadu by sa mohlo javiť, že ide o výlučne obchodný záväzkový vzťah, takzvaný absolútny
obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. Pred touto úpravou má však prednosť všeobecná

úprava spotrebiteľských vzťahov, pokiaľ prichádza vôbec do úvahy v zmysle § 52 nasledujúce OZ,
prípadne úprava podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 20.03.2006. Spotrebiteľská zmluva je vymedzené v § 52 ods. 1 OZ vyššie, ktorá sa vyznačuje
definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 OZ, bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym
zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným zákonom a teda ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách je potrebné použiť aj na právne vzťahy, ktoré vznikajú aj na základe iných
zákonov z oblasti súkromného práva. Medzi spotrebiteľské zmluvy môžeme zásadne zaradiť len zmluvy,
ktoré majú odplatný charakter. V tejto veci bola veriteľom banka, teda dodávateľ podľa § 52 ods. 3 OZ
a dlžníci sú spotrebiteľmi podľa § 52 ods. 4 OZ, pretože pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonali v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri týchto úvahách a zároveň

pri zistení, že vylúčenie použitia citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch podľa jeho § 1 ods.
1, 2, 3 neprichádza do úvahy, je potrebné konštatovať, že citovaná zmluva o poskytnutí úveru musí
na svoju platnosť spĺňať predpoklady uvedené v § 4 ods. 1 až 5 citovaného zákona o spotrebiteľských
úveroch. Posudzovaním bolo zistené, že uvedené náležitosti zachované sú a preto označenú zmluvu zo
dňa 20.03.2006 je potrebné považovať za platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 citovaného

zákona o spotrebiteľských úveroch. Pri zistení, že žalovaní v 1. a v 2. rade si prestali plniť svoje
povinnosti a to predovšetkým riadne a včas platiť jednotlivé splátky úveru, čo napokon pred súdom
žalovaný v 1. rade ani nespochybnil a žalovaná v 2. rade k tomu v priebehu celého konania nezaujala
žiadne stanovisko, žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru. Celková pohľadávka žalobcu voči
žalovaným v 1. a v 2. rade z označeného úveru ku dňu 02.05.2016 predstavovala sumu 20 877,74

eur a pozostáva z nezaplatenej istiny úveru 12 334,01 eur, úroku z úveru 3 973,06 eur, úroku z
omeškania vo výške 4 430,67 eur a poplatkov vo výške 140,- eur. K tomuto vyčísleniu pohľadávky
zo zmluvy o úvere súd výhrady nemá. Výhrady však boli vzhliadnuté súdom v časti uplatneného
úroku vo výške 6,25 % ročne zo sumy 12 334,01 eur od 03.05.2016 do zaplatenia a súd žalobu ajv tejto časti zamietol z nasledovných dôvodov. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sa použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. V danej veci uplatňuje žalobca svoj
nárok na úrok vo výške 6,25 % ročne v súlade s obchodnými podmienkami. Žalobca vyhlásil svoju

pohľadávku za splatnú ku dňu 22.04.2014. Súd je toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky patria
žalobcovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a
povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok vrátiť dlh je hlavným
záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším, akcesorickým záväzkom k hlavnému
záväzku.Splnenímhlavnéhozáväzkualeboinýmzospôsobovjehozániku,zanikáiakcesorickýzáväzok

týkajúci sa úrokov (rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obo143/1998). Súd vo veci skúmal i aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 1. a v 2. rade. Aktívna vecná legitimácia
žalobcu vo veci daná je a vyplýva z vyššie označenej zmluvy o poskytnutí úveru, rovnako aj pasívna
vecná legitimácia žalovaných v 1. a v 2. rade.

8. Napokon, čo sa týka úroku z omeškania, súd uvádza, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa

dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods.2 OZ v spojení s § 3 ods.1 k § 10c
nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. V čase prvého dňa omeškania žalovaných
v 1. a v 2. rade s plnením svojho záväzku žalobcovi bola platná základná úroková sadzba stanovená
ECB vo výške 0,25 %, po zvýšení o 8 percentuálnych bodov je 8,25 % a žalobcom uplatnený nárok v
tejto časti preto zodpovedá právnej úprave.

9. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške

náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,
a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

11. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 05.05.2016, Občiansky súdny poriadok (ďalej
aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok, ktorý
zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, teda
na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.

je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,
sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca vo veci mal neúspech
len v pomerne nepatrnej časti a preto dospel súd k záveru, že mu je potrebné priznať nárok na náhradu

trov konania vo výške 100 %.
Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..12. Ustanovenie § 232 ods. 3, 4 C.s.p. upravuje lehotu na plnenie povinnosti, ktorú
súd v rozsudku uložil. Bude sa týkať iba sporových konaní o uloženie určitej povinnosti. V zásade platí,
že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je strana, ktorej bola táto povinnosť uložená, povinná splniť

ju do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť lehotu dlhšiu,
kratšia lehota prípustná nebude. Dlhšiu lehotu súd stanoví podľa okolností daného prípadu. Peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať podobne
ako pri určení dlhšej lehoty. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému platobnú povinnosť
určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, aj

v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok
v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti
nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na pomery žalobcu príliš ťaživé.

13. Súd sa zaoberal žiadosťou žalovaného v 1. rade o plnenie v splátkach. Dôvody
jeho žiadosti sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia a rovnako aj jeho pomery sú

konkretizované vyššie. Pri zohľadnení predpokladov uvedených v § 232 ods. 4 C.s.p. a za situácie,
keď žalovaný je zamestnaný, no jeho príjem je nízky a na úrovni minimálnej mzdy. Súd sa zaoberal
aj pomermi žalovanej v 2. rade, pri ktorej bolo zistené, že pracuje v dvojtýždňových intervaloch v
zahraničí, s bližšie nezisteným príjmom. Žalovaní v 1. a v 2. rade majú spoločnú vyživovaciu povinnosť
k maloletému Zoltánovi Karvanskému, nar. 2004. Okrem toho žalovaný v 1. rade má ďalšiu vyživovaciu

povinnosť k maloletému Patrikovi Karvanskému, nar. 2012. Záverom bolo prihliadnuté na snahu
žalovaného v 1. rade postupne riešiť svoj dlh voči žalobcovi a v neposlednom rade aj na skutočnosť, aby
medzi dlhom žalovaných v 1. a v 2. rade a výškou určených splátok nebola neprimeranosť, tak dospel
súd k záveru, že mesačnou splátkou, ktorú žalovaní v 1. a v 2. rade musia byť schopní aj splácať je
vo výške 150,- eur mesačne.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).